Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/384/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229559
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114229559.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky: E. P., nar.
XX.XX.XXXX, prechodne bytom ML. Č. XX, Q., proti odporkyni: U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Q.,
prechodne bytom záujmové združenie X., J. XX, Q., v konaní zastúpená Centrom právnej pomoci,
kancelária Prešov, Slovenska 40, Prešov, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 % životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne opakovane od 7.11.2014 do 2.6.2015, vždy k 25. dňu toho,
ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky,

dlžné výživné za obdobie od 7.11.2014 do 2.6.2015 vo výške 189,91 eur p o v o ľ u j e
odporkyni splácať vo výške 15 eur mesačne pod stratou výhody splátok počnúc nasledujúcim mesiacom
od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh dňa 7.11.2014, ktorým sa domáhala určenia výživného
na plnoleté dieťa. V súlade so zmenou žalobného návrhu žiadala navrhovateľka, aby súd zaviazal
odporkyňu k plateniu výživného vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené plnoleté dieťa od
októbra 2013 do júna 2015. Svoj návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti spolu s otcom,
odporkyňa je jej matkou a na jej výživu dobrovoľne neprispieva žiadnou sumou od konca mesiaca
november 2013. Študuje na súkromnej strednej odbornej škole, kde je v maturitnom ročníku. Jej rodičia
sú rozvedení od roku 2011 s matkou žila spoločnej domácnosti, približne rok následne žije u otca, ktorý jej
poskytuje potrebnú starostlivosť, ako aj výživu. Poukázala na to, že matka v poslednom čase predala dva
byty, z čoho im neposkytla žiadnu sumu. Finančné prostriedky spotrebovala neúčelne na svoje rozmary.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila a uviedla, že v súčasnosti žije v krízovom centre a to od 28.1.2015.
Potvrdila, že s bývalým manželom bola rozvedená dňa 28.5.2013, poukázala na to, že maloleté deti boli
zverené do jej starostlivosti výživné zo strany otca navrhovateľky dostávala nepravidelne. V septembri
2013 odišla dcéra spolu s bratmi za otcom do Anglicka, pričom zo školy jej oznámili prerušenie jej štúdia.
Potvrdila, že predala byt, ktorý zdedila po svojej matke, z dôvodu, že bývalému manželovi musela uhradiť
sumu 6.000 eur, zároveň kúpila byt v Z., pričom navrhovateľka sa ustavične sťažovala na bývanie mimo
Prešova. Keďže prišla o prácu, žili z finančných prostriedkov, ktoré mala z predaja bytu a žiadala o
poskytnutie dávky v hmotnej núdzi, z finančného hľadiska nestíhala platiť byt a taktiež zabezpečovať
pokrytie základných životných potrieb. Následne došlo k predaju bytu v Z., deti (navrhovateľka a jej

súrodenci) ju opustili a odišli k otcovi. Dňa 1.2.2014 si vybavila podnájom na jeden rok, následne žiadala
pracovníčky mestského úradu o poskytnutie pomoci s bývaním. Dňa 19.7.2014 podpísala novú nájomnú
zmluvu. Dňa 22.12.2014 ukončila bývanie v útulku U. Q. N. V. z dôvodov daných na strane dcéry S..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi, a to návrhom, rodným listom
navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy zo dňa 28.8.2014, vyjadrením úradu práce sociálnych
vecí a rodiny zo dňa 9.2.2015, vyjadrením odporkyne, rozhodnutím úradu práce sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 16.2.2015 o priznaní preddavku na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur
mesačne od 1.1.2015, rozhodnutím o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 196,50 eur od 1.1.2015,
výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 23.10.2013, zmluvou o budúcej zmluve, za zmluvou o
nájme, príjmovými pokladničnými dokladmi, vyúčtovaním platieb za dodanú elektrinu za obdobie od
25.10.2013 a 10.12.2013, zmluvou o nájme bytu zo dňa 30.1.2014, zmluvu o poskytovaní sociálnych
služieb útulku zo dňa 19.7.2014, kópiami príjmový pokladničný dokladov, dodatkom k zmluve o
poskytovaní sociálnej služby U. Q. N. zo dňa 16.12.2014, zmluvu o poskytovaní bývania a zariadení
núdzového bývania zo dňa 27.2.2015, dohodou o úhradách za poskytované ubytovanie, vyúčtovanie zo
dňa 15.10.2012 pohľadom predaja a kúpy bytu v Z. vydaného realitnou kanceláriou A LINK reality s.r.o.,
dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.10.2012, potvrdením Súkromnej strednej odbornej
školy zo dňa 5.5.2015 a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľka je dcérou odporkyne. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené. Navrhovateľky
nežije v spoločnej domácnosti s odporkyňou od novembra 2014. Navrhovateľka bola študentkou
Súkromnej v strednej odbornej školy, Q. Z. XX, Q. - dennej formy, pričom od 21.10.2013 do 31.8.2014
mala navrhovateľka prerušené štúdium a následne pokračovala v štúdiu od 1.9.2014 v dennej forme,
ktoré ako vyplynulo z výpovede navrhovateľky úspešne skončila maturitnou skúškou dňa 2.6.2015.

Odporkyňa je nezamestnaná, odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi a podľa predložených rozhodnutí
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov poberá od 1.1.2015 dávku v hmotnej núdzi sume 61,60
eur a do tohto času mala preddavkovo priznanú pomoc v hmotnej núdzi v sume 196,50 eur. Odporkyňa
poskytuje starostlivosť maloletej dcére Z.S. Z., okrem toho prispieva na výživu maloletej dcéry S. P..
Odporkyňa je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.4. 2014.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 65 ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len Zákona o rodine), výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Navrhovateľka žiadala priznať vyživovaciu povinnosť v sume 30 % zo životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa od októbra 2013 do budúcna. Súd rozhodol o určení vyživovacej povinnosti 30 % zo
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od novembra 2014 do 2.6.2015. Navrhovateľka

sa stala plnoletou od roku 2012, podľa predloženého potvrdenia Súkromnej strednej odbornej školy
navrhovateľka mala prerušené štúdium od 21.10.2013 do 31.8.2014 a následne pokračovala v štúdiu
od 1.9.2014, žalobný návrh bol tunajšiemu súdu doručený až 7.11.2014. Výživné možno priznať najskôr
odo dňa začatia konania.

Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávnenej, ako aj na schopnosti
a možnosti a majetkové pomery povinnej. Výživné pre navrhovateľku nebolo určené, nakoľko do
septembra 2013 odporkyňa žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou.

Odporkyňa - matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére, pretože táto študovala, čo
mal súd preukázané od 1.9.2014 do 2.6.2015, a preto nebola schopná sama sa živiť. S prihliadnutím
na potreby navrhovateľky a reálny stav vo financiách u odporkyne, súd rozhodol o určení minimálneho
výživného, ktoré bolo aj požadované zo strany navrhovateľky.

Pokiaľ pôvodne navrhovateľka si uplatnila výživné voči odporkyni za skorší čas od októbra 2013, tu mal
súd preukázané, že navrhovateľka v danom čase mala prerušené štúdium a na druhej strane nemal
preukázané, že v zahraničí študovala, a teda, že v danom čase si nebola schopná zabezpečiť výživu
sama prípadne, či v danom čase nepoberala iné príspevky v hmotnej núdzi v zmysle práva štátu kde
sa zdržiavala, pričom návrh bol podaný až 7.11.2014, preto za čas pred novembrom 2014, žalobu
zamietol. Navrhovateľka v tomto smere nepredniesla návrhy na doplnenie dokazovania.

Súčasne súd v tomto rozsudku vyčíslil dlžné výživné za čas, odkedy bol podaný návrh, t.j. od novembra
2014 do mája 2015, čo je 7 mesiacov po 27,13 eur minimálneho výživného spolu 189,91 eur, ktoré súd
povolil splatiť odporkyni v splátkach po 15 eur mesačne vzhľadom na jej deklarovanú finančnú situáciu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd navrhovateľke
nepriznal náhradu trov konania, pretože mala čiastočný úspech a trovy jej konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.