Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/757/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202900
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114202900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci navrhovateľa PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, proti odporkyni S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., B. XX, zastúpenej JUDr. Petrom
Škrabákom, advokátom, 974 01 so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Skuteckého 30, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,

so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Zámocká 36, 811 01, v konaní o zaplatenie 1.513,46
Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
10C/86/2014-64 zo dňa 22.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa a vo výrokoch o trovách
konania, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
95,71 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 79,76 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti istiny vo výške 93,96 Eur s 8,75% úrokom z
omeškania ročne od 22.11.2012 do zaplatenia zastavil; návrh zamietol; navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 317,35 Eur na účet jej právneho zástupcu a tiež
uložil povinnosť navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho

zastúpenia vo výške 238,93 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Z jeho dôvodov vyplýva, že účastníci dňa 27.01.2010 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni úver vo výške 1.161,79 Eur, ktorý mala splatiť v 30 splátkach
po 71 Eur mesačne spolu s úrokom vo výške 68,84 % ročne v termínoch splatnosti dohodnutých v
zmluve. Pretože odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky o viac ako tri mesiace, navrhovateľ úver
zosplatnil dňom 22.11.2012.

Opierajúc svoje rozhodnutie o §4 ods.2 písm. g/ a i/, §4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, okresný súd uzavrel, že zmluva, uzavretá medzi
účastníkmi, je zmluvou spotrebiteľskou podľa zákona č.258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej
uzatvárania; preskúmaním zmluvy súd zistil, že neobsahuje náležitosti podľa §4 ods.2 písm. g/ a i/citovaného zákona - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku a termíny splátok. Z uvedeného
dôvodujepotrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov,čoznamená,ženavrhovateľmánárok
len na vrátenie poskytnutej istiny. Podľa karty klienta navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 1.244,10 Eur

a odporkyňa zaplatila sumu 2.036,54 Eur, teda vyššiu a voči navrhovateľovi nemá žiaden dlh. Preto súd
návrh zamietol, a to aj v časti úroku z omeškania, žiadaného od 22.11.2012 do zaplatenia, pretože podľa
karty klienta odporkyňa k tomuto dňu zaplatila celú dlžnú istinu, preto nemohla byť po tomto termíne
v omeškaní.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O. s. p.“) a priznal úspešnej odporkyni náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 317,35 Eur za 4 úkony právnej služby (3 x 71,37 Eur a vo výške 17,84 Eur za účasť
na pojednávaní (ktoré bolo odročené bez prejednania veci), s režijnými paušálmi 3 x 8,04 Eur a 8,39
Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH). Náhradu trov právneho zastúpenia priznal aj vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne vo výške 238,93 Eur za 3 úkony právnej služby po 71,37 Eur s režijnými paušálmi
2 x 8,39 eur + 8,04 Eur).

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ vo výroku o zamietnutí návrhu a v trovách konania včas
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ a h/ O. s. p. z dôvodu
nesprávnych záverov súdu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu
navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho

konania, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Namietol záver okresného súdu o absencii náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle zákona
č. 258/2001 Z. z.; závery súdu sú predčasné a nezohľadňujú všetky relevantné skutočnosti. Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť; je časťou akceptačného
prejavu veriteľa spolu s bodom 6 Zmluvy, uzavretej na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie

úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu; údaj o dobe trvania úverového vzťahu je
uvedený v č. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Konečná splatnosť úveru
predstavuje informáciu, kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania zmluvy - uhradeným a dôjde k
zániku záväzku; z materiálnej stránky ide o údaj zhodný s údajom „dátum splatnosti poslednej splátky“.
V čase podania žiadosti ani nie je možné určiť uvedený dátum a ani ho právna úprava, platná v čase

podania žiadosti o úver, nevyžadovala; z uvedeného dôvodu nie sú uvedené v zmluve ani termíny
splátok; v oznámení o schválení úveru je uvedený presný dátum prvej splátky úveru.
Navrhovateľ odvolaním napadol aj trovy právneho zastúpenia vzhľadom na účelnosť nákladov na toto
zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o
jeho povinnosti náhrady trov konania. Z rozsudku nevyplýva, podľa ktorého ustanovenia súd rozhodol,

ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadnil postavenie vedľajšieho účastníka ako osobitného
subjektu, v prípade ktorého priznáva súdna prax náhradu trov právneho zastúpenia výnimočne. Otázkou
účelnosti trov sa súd nezaoberal; otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka; ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám, má to byť
subjekt odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo 5/2013. V prejednávanej veci tento subjekt ani nemá
procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože s účinnosťou od 01.01.2015 je zákonom uložená
povinnosť predložiť súhlas toho, koho mieni v konaní podporovať, čo sa v prejednávanej veci nestalo;
poukázal na rozhodnutie NS SR R 62/2014.
Žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla ho ako vecne
a právne správny potvrdiť; žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,71 Eur vrátane
DPH.

Vedľajší účastník prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok ako vecne správny
potvrdiť; okresný súd správne posúdil zmluvný vzťah ako spotrebiteľský; úverová zmluva obsahuje
nedostatky, ktoré ju robia neplatnou a v dôsledku absencie náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/, b/,
d/ až j/, k/ a l/ z. č. 258/2001 Z. z. sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Trovy konania okresný
súd priznal správne, pretože vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo len všeobecným vyjadrením, ale

konkrétnou obranou spotrebiteľa v konkrétnom právnom vzťahu. K trovám konania a ich účelnosti sa
vyjadrilajÚstavnýsúdSRvNálezez15.10.2014,sp.zn.III.ÚS457/2014-27;vedľajšíúčastníkmáprávo
nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške 79,76 Eur.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ho ako vecne

správny potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k názoru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, vychádzal
zo správne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonaných dôkazoch; rozhodnutie je
odôvodnené v súlade s § 157 O. s. p..

Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah účastníkov, ktorý mal byť založený
na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere číslo zmluvy
8200027039, ktorá bola podpísaná odporkyňou dňa 25.01.2010 a navrhovateľom dňa 27.01.2010, je
potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 50 a nasl. Občianskeho zákonníka. Následne
správne,vychádzajúczustanovenízákonač.258/2001Z.z. ospotrebiteľskýchúveroch,došielvzmysle

§ 4 k záveru, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti. Rovnako ako okresný súd, aj odvolací
súd je názoru, že vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere sú uvedené až v Oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200027039, ktoré je podpísané len
navrhovateľom a nie sú súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanou navrhovateľom
a odporkyňou, zmluva neobsahuje náležitosti predpokladané § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Pokiaľ

Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané odporkyňou, ale len navrhovateľom,
v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi
konania, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z..
Nietpochýbotom,žepreplatnosťzmluvyorevolvingovomúverezhľadiskajejformysavdanomprípade

vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj navrhovateľ ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní
Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. , pričom ako je tu uvedené,
uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru aj
zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda
dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ (bod

5. Žiadosti/Zmluvy) sú odlišné od „údajov o schválenom revolvingovom úvere“ (bod 6. Žiadosti/Zmluvy);
napriek tomu, že bod 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. s takouto situáciou uvažuje, a priamo v obsahu Žiadosti/Zmluvy v bode 7. je
zahrnuté„vyhláseniedlžníkaotom,žeberienavedomie,ženímpožadovanáčiastkaúverujemaximálna
a že veriteľ je oprávnený pri posúdení schopnosti dlžníka aj spoludlžníkov splácať požadovanú výšku

úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru,
pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.
bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa,“ je možné uzavrieť, že vzhľadom na
to, že dlžník (odporkyňa) Žiadosť/Zmluvu podpísala dňa 25.01.2010 a veriteľ Žiadosť/Zmluvu podpísal
dňa 27.01.2010, kedy následne resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom

revolvingovom úvere (bod 6.), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a
platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy Zmluvu o revolvingovom úvere podpisovala
odporkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich odporkyňa písomne akceptovať nemohla.
Revolvingový úver, vrátane revolvingu, pri podpise zmluvy odporkyňou nebol teda ani dostatočne
individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch

(§4). Nové údaje smerom ku odporkyni predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo
preukázané, či odporkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom
je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o
výške úroku z omeškania. Nedostatok písomného prejavu vôle odporkyne byť účastníkom záväzkového
vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto

právneho úkonu.
Odhliadnuc od faktu, že v danom prípade účastníci Zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli
z dôvodov vyššie uvedených, ani tzv. Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi podpísané a označené dátumom; ustanovenie osankciách a zmluvnej pokute je ich obsahom, nie je predmetom samotnej zmluvy, ktorú mala odporkyňa
vziať na vedomie a podpísať.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s názorom okresného súdu, že vzhľadom na absenciu zákonných
náležitostí je v zmysle § 4 ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez
poplatkov.

Rozhodnutie okresného súdu je správne, keďže mal preukázané, akú sumu navrhovateľ odporkyni

vyplatil a akú sumu odporkyňa navrhovateľovi vrátila; preto ho krajský súd v zmysle § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania pre odporkyňu aj pre vedľajšieho účastníka.
Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa vo vzťahu k tomuto subjektu považuje krajský súd za
potrebné uviesť, že v prejednávanej veci je predmetom konania nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy; vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov;
pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník,

ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší
účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a
či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia. Nie je správny názor odvolateľa o tom, že ku vstupu vedľajšieho účastníka
do konania v predmetnom konaní bol potrebný súhlas hlavného účastníka. Účinky vstupu vedľajšieho

účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. (v znení účinnom do 31.12.2014) nastávajú už okamihom
doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný (zo znenia ustanovenia § 93ods. 2 a 3
O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 nevyplývala zákonná podmienka výslovného súhlasu účastníka
so vstupom vedľajšieho účastníka do konania); prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania

súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je
len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o
vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len
vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013); vyššie

uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická
osoba, založená za účelom ochrany práv spotrebiteľa.
Nauvedenomzávereničnemeníaniskutočnosť,žeodúčinnostinovelyObčianskehosúdnehoporiadku,
vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z., účinným od 01.01.2015, je v ustanovení § 93
ods. 3 O. s. p. za prvú vetu vložená nová druhá veta („Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z

vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného
predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na
konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada“); predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil
žiadne prechodné ustanovenia; v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z.
vplnomrozsahuaplikujeajnavšetkyneskončenésúdnekonania;súčasnepodľazásadyzákazupriamej

retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu, účinného
do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať
splnenie podmienok, zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014
nevyžadovala.
Z § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Toto ustanovenie bolo do Občianskeho súdneho poriadku bolo zavedené s účinnosťou od
15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok a dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,

za ktorý sa podľa poznámky č. 10a k §93 ods. 2 O.s.p. považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z
dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám,
na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže § 93 ods. 2 O. s. p. je
z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením,

možnovyvodiť,ževtomtoprípadesanevyžadujesplnenievšeobecnejpodmienkyprepripustenievstupu
do konania, vyplývajúcej z § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku
konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu vedľajší účastník
má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svojprávny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane
odporcu (spotrebiteľa), mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava, uvedená v § 93 ods. 2 O. s. p..
Z § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p. možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má

rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam
podľa ustanovenia § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.

Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.
V konaní došlo k zamietnutiu návrhu a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
odporkyni; preto vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne,
ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil si náhradu trov konania

za poskytnuté právne služby. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť
vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov; pri rozhodovaní
o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Zohľadňujúc skutočnosť, že návrh
navrhovateľa bol v konečnom dôsledku zamietnutý aj na základe právne kvalifikovanej argumentácie
vedľajšieho účastníka, považoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, náklady vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne vynaložené na právnu pomoc za vynaložené účelne.
Odvolací súd nesúhlasí s odvolacími námietkami navrhovateľa ohľadne neúčelne vynaložených
trov právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania
bez vedomosti o merite veci ani ohľadne formulárového charakteru jeho podania, pretože z
jeho vyjadrenia vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej

pohľadávky a ďalšie relevantné údaje (suma úveru, konkretizácia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, výška
poskytnutých finančných prostriedkov, výška RPMN), potrebné na posúdenie dôvodnosti a oprávnenosti
navrhovateľom uplatneného nároku; podania vedľajšieho účastníka preto pre účely rozhodnutia o
trovách konania nepovažuje odvolací súd za formulárové podania ani jeho vstup za paušálny.

Rozhodnutie okresného súdu je správne aj v časti o výške náhrady trov právneho zastúpenia pre
odporkyňu a aj pre vedľajšieho účastníka; okresný súd správne priznal trovy konania, správne ich vyčíslil
a rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a to aj s odkazom na zákonnú úpravu; ani v tejto časti nie
je odvolacia námietka navrhovateľa dôvodná.
Právny zástupca odporkyne si uplatnil a vyúčtoval a okresný súd mu po úprave priznal trovy právneho

zastúpenia v zmysle § 142 ods.1 O. s. p. celkom vo výške 317,35 Eur za 4 úkony právnej služby - 3 x
71,37 Eur a 1 x 17,84 Eur (za účasť na pojednávaní, ktoré si právny zástupca vyúčtoval v plnej výške a
ktoré mu okresný súd vzhľadom na odročené pojednávanie bez prejednania veci priznal len vo výške 1
základnej sadzby podľa §13a ods.4 druhá veta Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.), s režijnými paušálmi
3 x 8,04 Eur a 8,39 Eur, všetko zvýšené o 20 % DPH.

V prejednávanej veci vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnych
služieb po 71,37 Eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie k návrhu a 3. účasť na
pojednávaní dňa 22.07.2015, s režijnými paušálmi 2 x 8,39 Eur (za rok 2015) a 1 x 8,04 Eur (za rok
2014), t.j. trovy konania vedľajšieho účastníka v celkovej výške 238,93 Eur, ktoré je navrhovateľ v zmysle

§ 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka okresný súd riadne odôvodnil, preto
ho odvolací súd aj v tejto časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.

1 a § 151 ods. 1, 2 O. s. p.. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal.
Úspešná odporkyňa si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania v správnej výške; krajský
súd jej ich priznal za 1 úkon právnej služby vo výške 71,37 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + 20 % DPH,
spolu 95,71 Eur.
Vedľajší účastník, vystupujúci na strane odporkyne, bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný

a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Vyčíslil si ich za
jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 71,37 Eur + režijný paušál vo výške 8,39
Eur, spolu 79,37 Eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.