Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221495
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113221495.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: M. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, M. N., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou M.
C., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, IČO: 42362962, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36,
Bratislava, o zaplatenie 861,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. 9Ro/163/2013-13 zo dňa 09.01.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 25.07.2013, doručenou súdu dňa 14.08.2013, domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 861,75 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 28.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.11.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX , na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 497,91 eura.
Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 48 mesačných splátkach vo výške 28,05
eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 14, do okamžitej splatnosti úveru napokon

zaplatil len sumu 364,65 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č.
14 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.
okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 981,75 eura
dňa 28.06.2009. Túto sumu neuhradil ani čiastočne. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania s
poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
k prvému dňu omeškania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 9Ro/163/2013-13 zo dňa
09.01.2014, ktorý platobný rozkaz sa nepodarilo súdu doručiť žalovanému do vlastných rúk.Uznesením č. k. 26C/60/2014-43 zo dňa 20.08.2014 súd ustanovil žalovanému podľa ustanovenia §
29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku opatrovníčku pre konanie, nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť
súčasný pobyt žalovaného.

Opatrovníčka ustanovená žalovanému vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.11.2014 vzniesla
námietku premlčania.

Dňa 30.12.2014 bolo súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka o jeho vstupe do konania na

ochranu a podporu práv odporcu.

Uznesením č. k. 26C/60/2014-67 zo dňa 09.03.2015 súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo občianskeho
združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo
nám. 7, Bratislava, v konaní na strane odporcu, je prípustné.

Vedľajší účastník na strane žalovaného žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu. Vo
svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere je svojou povahou spotrebiteľskou
zmluvou a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria
prílohu k Zmluve. Obsah Zmluvy v zmysle dodatkov naformulovaný žalobcom a jej niektoré podmienky,

ako zmluvy spotrebiteľskej, sa javia v zmysle § 53 OZ neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda
neplatnými ex tunc. Takéto zmluvné dojednania sú nevyvážené, spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda predstavujú v zmysle § 53
OZ neprijateľnú podmienku. Obsah Zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko spotrebiteľ nemohol
pred podpisom Zmluvy ovplyvniť jej obsah. Žalovaný ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú

istinu úveru a z tohto dôvodu považujú takéto plnenie uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 odsek 1 OZ. V zmysle vyššie uvedeného žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 497,91
euralenakoľkožalovanýzaplatilžalobcovispolu484,65eur, ostalaibapovinnosťvrátiťrozdiel13,26eur.
Vedľajšíúčastníkďalejpoukázalajnavýškuročnejúrokovejsadzbyrevolvinguprevyšujúcej30%.Takáto
dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa §

39 OZ neplatná. Žalobca v konaní uplatňuje neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru.
Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov
nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 11 ZSÚ. Podľa § 11 odsek 1 písm. a) ZSÚ „Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)
a ý) a § 10 ods. 1". Obsahové nedostatky Zmluvy sú napr. nasledujúce: § 9 odsek 2 ZSÚ: k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Žalobcovi by tak podľa názoru vedľajšieho účastníka vznikalo iba právo na

zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému. Táto suma sa rovná rozdielu
istiny úveru a uhradených splátok žalovaným. Vedľajší účastník ďalej vzniesol námietku premlčania
celého nároku.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom
zo dňa 25.07.2013, Oznámením o zosplatnení zo dňa 17.05.2009, Zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2007, Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 26.11.2010,
fotokópiou doručenky č.l. 9, Kartou klienta zo dňa 26.07.2013, výpisom z obchodného registra č.l.

3, vyjadrením opatrovníčky odporcu zo dňa 10.11.2014 ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok
bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v
zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 26.11.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému revolvingový
úver vo výške 15.000 Sk (497,91 eura) bez uvedenia výšky úroku, za zmluvnú odmenu vo výške 25.560,-
Sk (463,75 eura). Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 48 mesačných splátkach vo výške 845 Sk (28,05eura) splatných 15. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 15.01.2008, konečná splatnosť úveru
mala nastať dňa 15.12.2011. Žalovaný zaplatil žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 507,35 eura.
Nakoľko bol žalovaný s úhradou splátky č. 14,15,16,17 v omeškaní viac ako tri mesiace, žalobca uplatnil

svoje právo v zmysle § 565 OZ a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 17.05.2009, zaslanú
žalovanému na poslednú známu adresu, s tým, že k zosplatneniu malo prísť po uplynutí 15 dní od
doručenia oznámenia, t.j k zosplatneniu došlo dňa 28.06.2009.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení platnom a účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom a účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely
tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy1) nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, 2) zamestnania alebo povolania, 2a)
b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

nie je dôvodný.

Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, pričom sa ňou žalobca ako
veriteľzaviazalposkytnúťžalovanémuakodlžníkovirevolvingovýúveražalovanýsazaviazalposkytnutý
úver vrátiť aj s dojednanou odplatou. Nakoľko predmetná zmluva bola žalobcom vopred pripravená a

zároveň pri uzatváraní zmluvy žalobca ako dodávateľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ takto nekonal, je nepochybné, že zmluva je svojim charakterom
zmluvou spotrebiteľskou, je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa
žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b
zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom

vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie
je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo
strany spotrebiteľa. Opatrovníčka ustanovená žalovanému však vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu
dňa 10.11.2014 vzniesla námietku premlčania, preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním

uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,

jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Žalobca využil svoje právo veriteľa a vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 28.06.2009, čo znamená, že
v tento deň sa stali splatnými aj splátky, ktoré sa mali stať splatnými až po tomto dátume. Vychádzajúc

z uvedeného dátumu, žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 29.06.2009, pričom
dňa 29.06.2012 uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalobca podal žalobu na súde dňa
14.08.2013, teda v čase, keď bol celý jeho nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere premlčaný, preto súd
žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania,
keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový

záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Podľa ustanovenia § 173 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo
i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz

týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz
spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Platobný rozkaz č. k. 9Ro/163/2013-13 zo dňa 09.01.2014 sa nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk, preto súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu v plnom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na strane úspešného odporcu, súd v zmysle § 142
ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tieto neboli potrebné na účelne bránenie
práva. Uvedené ustanovenie obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým rozhodovacím
procesom o trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov potrebných na účelné bránenie
práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené účelne. Otázka využitia

práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti vynakladaných trov sú však
otázkami, ktoré majú len čiastočný súvis a ktoré preto nemožno zmiešavať. Súd preto posudzoval
skutočnosť, či by inak advokátom zastúpený účastník bol v konkrétnej situácii schopný uplatňovať
svoje práva aj bez pomoci advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom
zásadne rovnocenným s tým, ako za jeho pomoci.Právny zástupca vedľajšieho účastníka v tomto

prípade (obdobne ako v množstve iných vecí známych súdu z jeho rozhodovacej činnosti, v ktorých
toho istého vedľajšieho účastníka zastupoval ten istý advokát ) požadoval (okrem paušálnych náhrad)
odmenu za 2 úkony právnej pomoci a to prevzatie a prípravu zastúpenia a za vyhotovenie písomného
vyjadrenia k žalobe z 14.1.2015, z ktorého obsahu vyjadrenia je zrejmá (vyjmúc konkrétne údaje,
odpísanézožaloby,oktorejdoručenieadvokátzastupujúci vedľajšiehoúčastníkapožiadal)lenpaušálna

námietka premlčania nárokov žalobkyne uplatnených v tomto konaní, neplatnosti inkorporačnej doložky
všeobecnýchobchodnýchpodmienokdozmluvy,paušálna námietka absencieniektorýchobligatórnych
náležitostí úverovej zmluvy uvedených v § 4 ods. 2 písm. e/, g/, a i/ zákona č. 258/2001 Z.z. ospotrebiteľských úveroch bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti tej istej žalobkyne
vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo žaloby) čokoľvek meniť.

Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť
súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či
nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné
ustanoveniezahŕňapovinnosťsúduexoffo(ztzv.úradnejpovinnosti)preskúmavaťaprihliadaťnavšetky

neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, v dôsledku čoho by došlo k zamietnutiu žaloby.

Navyše opatrovníčka ustanovená žalovanému vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 10.11.2014
vzniesla námietku premlčania.

Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaných za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť

plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie
dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho
zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvého stupňa ex offo prihliada
na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobkyni plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne

splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy
právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny
cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné
vytváranie trov. Podľa § 2 O.s.p. je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor
fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady

trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník
uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel
žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských
zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto
trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a

vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno
kvalifikovať nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu
účastníkovi priznaná. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné uplatnené trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v celom rozsahu priznať.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.