Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315223970
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315223970.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X. XXX, právne
zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, proti
odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 04.

novembra 2015, č.k. 24C/260/2015-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvého stupňa nariadil odporcovi ( výrok I.) a súčasne aj
spoločnosti HOSAL Horné Saliby, spol. s r.o., IČO: 36 234 737, Horné Saliby 297 ( výrok II.) zdržať sa
výkonu dohody o zrážkach č. 5592143105 zo dňa 17.10.2005 až do právoplatného skončenia konania

vo veci samej, súčasne uložil navrhovateľke povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať
na súde návrh na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5592143105
zo dňa 17.10.2005 ( výrok III.) a rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté vo veci
samej ( výrok IV.). Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 74 ods. 1, § 75
ods. 5, § 76 ods. 1 až 4 a § 77 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.),
keď dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia je dôvodné a preto mu v celom rozsahu

vyhovel stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi dôvodmi v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p.. Vychádzal
pritom z návrhu navrhovateľky, doručeným súdu dňa 30.10.2015, ktorým sa táto domáhala nariadenia
predbežného opatrenia v znení, ako je uvedené vyššie s odôvodnením, že navrhovateľka s právnym
predchodcomodporcu(Poštovábanka,a.s.),uzatvoriladňa17.10.2005Zmluvuospotrebiteľskomúvere
č. 5592143105, v zmysle ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľke spotrebiteľský úver
vo výške 30.000,- Sk, kde celková výška nákladov bola stanovená na sumu 17.186,03 Sk (570,47

eur), RPMN 11,47% bez uvedenia úverovej sadzby v zmluve. Uviedla, že titulom tejto zmluvy zaplatila
odporcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi sumu 34 222 Sk (1 135,96 eur) a odporca žiada od
navrhovateľky ešte zaplatenie 1 216,15 eur, pričom navrhovateľka nemá vedomosť, z čoho táto
suma pozostáva. Pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy bola postúpená na spoločnosť BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED, Cyprus a následne na odporcu a to zmluvami o postúpení pohľadávky z
15.12.2010 a z 24.02.2011. Navrhovateľka poukázala na spotrebiteľský charakter tejto úverovej zmluvy,

ktorá tak mala obsahovať náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu jej uzavretia, pričom neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe a
podľa názoru navrhovateľky je preto treba poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Listami zo dňa 17.6.2015 a 4.8.2015 odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa ako platiteľa mzdy
o vykonávanie zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej v rámci spotrebiteľskej
zmluvy v čl. 2 bod 3. Zamestnávateľ oznámil odporcovi, že Dohodu o zrážkach nepovažuje za platnú,

preto zrážky nerealizoval. Podľa názoru navrhovateľky je Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a teda neplatným ustanovením, nakoľko sa v zmysle § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážky
vykonávané podľa § 551 Občianskeho zákonníka dlžník nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi
zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.

Vopred formulovaný súhlas spotrebiteľa dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno podľa
navrhovateľa považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa, taktiež nie je možné
zabezpečiťdohodouozrážkachzomzdybudúcupohľadávku.Uzavretáspotrebiteľská zmluvaposkytuje
veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa vrátane plnení z neprijateľných
zmluvných podmienok. Dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka

videla v potrebe dočasnej úpravy jej pomerov, pretože odporca vyvíja nátlak na zamestnávateľa
navrhovateľa spoločnosť HOSAL Horné Saliby, spol. s r.o. a žiada realizovať zrážky zo mzdy napriek
neplatnej Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a napriek skutočnosti,
že navrhovateľka už istinu úveru splatila. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila
výpis z obchodného registra odporcu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.5592143105, aktuálny stav
úveru k 01.12.2010, výzvu odporcu zamestnávateľovi navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy zo

17.6.2015, predžalobnú výzvu, stanovisko navrhovateľa z 24.8.2015, vyjadrenie odporcu zo 07.10.2015
a emailovú komunikáciu z 29.10.2015.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie odporca.
Uviedol, že namieta nedostatok procesnej podmienky a to pasívnej legitimácie na strane odporcu,

keďže má za to, že s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, keďže zmluvnú
podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Rozhodnutie súdu bude mať v zmysle
§ 53a ods. 1 OZ vplyv nielen na odporcu, ale predovšetkým na dodávateľa - bankovú inštitúciu
pôvodného veriteľa Poštovú banku, a.s. Bratislava. Ďalej odporca namietal nedostatok právomoci súdu
tento spor prejednávať a to z dôvodu, že súčasťou úverovej zmluvy je aj rozhodcovská doložka,

podľa ktorej je príslušný na prejednanie sporu Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej, a.s.. Odvolateľ tiež namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe a napokon namietal, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia absentuje
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotná skutočnosť, že
navrhovateľkajespotrebiteľ,nespĺňatútopodmienku.NavrhovateľkabolazaviazanározsudkomStáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom Trnavská
cesta 7, Bratislava, zo dňa 29.09.2011, právoplatným dňa 02.01.2012 a vykonateľným dňa 06.01.2012
na zaplatenie istiny 554,85 eur, úroku vo výške 7,50 % ročne od 02.06.2010 do zaplatenia, úroku z
omeškania 9 % ročne od 02.06.2010 do zaplatenia, dlžné úroky z omeškania, dlžné poplatky a náhradu
poplatku za rozhodcovské konanie a náhradu trov konania. Uvedenú povinnosť si navrhovateľka

dobrovoľne voči odporcovi nesplnila, nie je teda pravdivým tvrdenie navrhovateľky o neexistencii
žiadneho rozhodnutia, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť. Tiež nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky,
že odporca si jednostranne diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Navyše právny
predchodca odporcu si uplatnil u predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľky dohodu o zrážkach
zo mzdy už v roku 2008, kedy navrhovateľka prestala splácať dlh, z čoho vyplýva, že navrhovateľka svoj

naliehavý právny záujem preukazuje po viac ako 7 rokoch odo dňa, keď bol prvý krát uplatnený u jej
zamestnávateľa a po viac ako 10 rokoch odo dňa uzavretia zmluvy. Odporca navrhol uznesenie zrušiť,
návrh navrhovateľa zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu, alternatívne
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľka navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou -
účastníkom konania, v zákonom určenej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods.

1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a po
oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú
splnené podmienky na potvrdenie uznesenia prvostupňového súdu.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 24C/260/2015 je na základe žaloby

zo dňa 07.12.2015, určenie, že Zmluva o úvere č. 5592143105 zo dňa 17.10.2005 je bezúročná a bez
poplatkov, ďalej že Zmluva o úvere č. 5592143105 zo dňa 17.10.2005 je v časti ustanovenia čl. 2 o
celkovej výške nákladov 17.186,03 Sk absolútne neplatná, že dohoda o zrážkach zo mzdy v čl. 2 bod
3 Zmluvy o úvere č. 5592143105 zo dňa 17.10.2005 je absolútne neplatná, ďalej že odporca je povinnývydať navrhovateľke bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo plnením navrhovateľky z neplatného
právneho úkonu vo výške 140,14 eur a odporca je povinný poskytnúť navrhovateľke sumu 200 eur ako
primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým pred začatím konania nariadil predbežné opatrenie ukladajúce tak odporcovi, ako aj spol. HOSAL
Horné Saliby, spol. s r.o., IČO: 36 234 737, Horné Saliby 297 zdržať sa výkonu dohody o zrážkach
č. 5592143105 zo dňa 17.10.2005 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a ktorým

uložil navrhovateľke povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na súde návrh na začatie
konania vo veci samej o určenie neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy.

Účelom predbežných opatrení je poskytnutie predbežnej ochrany práv účastníkovi konania za
podmienky osvedčenia potrebnosti dočasnej úpravy pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej, alebo
za podmienky existencie obavy z ohrozenia budúceho núteného vymoženia práva (§ 74 ods. 1 O. s.

p.). Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov takáto dočasná úprava pomerov zásadne prichádza do
úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či oprávnených
záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany predbežným opatrením, teda len vtedy, ak by vyčkávanie
na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo spôsobiť také
zmeny vo vzťahu k predmetu konania či inú ujmu na právach navrhovateľa predbežného opatrenia, pri

ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa
javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

Predbežné opatrenie tak slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru

tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby
boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná
výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť

nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy. Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len
vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
V zmysle § 76 ods. 2 O.s.p. sa pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania a to

za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo požadovať, pokiaľ účel predbežného opatrenia nie
je možné dosiahnuť iným spôsobom.
V danom prípade zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo
predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý má byť uplatňovaný žalobou vo veci samej by bol zjavne nedôvodný.
Navrhovateľka argumentáciou podoprela svoj právny názor o dôvodnosti žaloby, avšak na potvrdenie

alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovania a celú vec
skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby s poukazom na vyššie uvedené nie je v tomto
štádiu vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného
opatrenia, a to dostatočné osvedčenie nároku navrhovateľky uplatňovaného žalobou, je daný.
Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre

nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k
nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo totiž osvedčené (a odporcom
nespochybnené), že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o výkon zrážky zo mzdy,
čo nepochybne osvedčuje skutočnosti tvrdené navrhovateľkou o nutnosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov do skončenia konania vo veci samej. Pokiaľ bude navrhovateľka v konaní úspešná a súd

dospeje k záveru, že boli splnené zákonné podmienky o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
a vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa na strane odporkyne, vykonávaním zrážok
zo mzdy by naďalej dochádzalo k jeho neodôvodnenému navyšovaniu. Odvolací súd zhodne s
prvostupňovým považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia,ktorým bude jednak súčasnému zamestnávateľovi navrhovateľky ako tretej osobe v zmysle § 76 ods.
2 O.s.p., od ktorej to možno spravodlivo požadovať, nariadené zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy
navrhovateľky na základe predmetnej dohody o zrážkach v prospech odporcu a rovnako má svoje

opodstatnenie aj uloženie totožnej povinnosti priamo odporcovi, keďže do skončenia konania vo veci
samej by mohlo dôjsť k zmene zamestnávateľa navrhovateľky, od ktorého by tak odporca mohol
opätovne požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky bez toho, aby v súčasnosti bolo
preukázané, že tu existuje právny titul na takéto zrážky, keďže posudzovanie tak platnosti dohody o
zrážkach zo mzdy ako aj platnosti rozhodcovskej doložky bude predmetom dokazovania vo veci samej.

Odvolací súd má za to, že toto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu
uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy, keď
dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok. ( R - 47/1974 ).
K odvolateľom vytýkaným procesným vadám v postupe prvostupňového súdu odvolací súd uvádza,
že nie je za tohto stavu možné hovoriť o nedostatku právomoci súdu na rozhodovanie tohto sporu
s poukazom na rozhodcovskú doložku, nakoľko v zmysle ustálenej súdnej praxe je potrebné túto

považovať v prípade, ak nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú podmienku,
ktorá v právach a povinnostiach zmluvných strán spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo však bude tiež predmetom prieskumu súdu v
rámci konania vo veci samej, vykonávaného ex offo s ohľadom na spotrebiteľský charakter predmetného
úverového vzťahu. Pokiaľ ide o námietku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, túto odvolací súd

vyhodnotiltiežakonedôvodnú,pretožeuvedenápohľadávkaspolusovšetkýmiprávamisňouspojenými
bola na neho postúpená od pôvodného dodávateľa zmluvou o postúpení pohľadávky, takže nemožno
hovoriť o žiadnom nerozlučnom procesnom spoločenstve.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým bol toho názoru,
že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného predbežného

opatrenia, pričom sa týmto nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov,
ani nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu, či tretej osoby, ani neprimeraná výhoda na strane
navrhovateľky. Zároveň s poukazom na ust. § 76 ods. 3 O.s.p. správne postupoval prvostupňový súd,
pokiaľ navrhovateľke uložil, aby v ním určenej lehote podala návrh na začatie konania na súde. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.