Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 2, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113216820
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6113216820.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa I. G.

Z., Z..F..P.., XXX XX N., A. X, L.: XX XXX XXX, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni V. Z., D.. XX. V. XXXX, XXX XX N. N., H. Z. XX, o
zaplatenie 3.094,76 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.533,12 Eur s 9 % úrokom z omeškania
ročne od 12. októbra 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania - súdny poplatok v sume 118,16 Eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 395,13 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 3.094,76 Eur (s príslušenstvom) titulom
dlhu zo zmluvy o úvere.

Odporkyňa uviedla, že jej bola poskytnutá pôžička v sume 2.000 Eur a väčšia čiastku uhradila. S
odôvodnením, že poberá minimálnu mzdu a nevlastní žiadny majetok požiadala o oslobodenie od

platenia dlžnej čiastky.

Pretože sa odporkyňa pojednávania nezúčastnila, konal súd (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v jej neprítomnosti,
vypočul právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, zmluvou
o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zo zmluvy, zmluvou o postúpení
pohľadávok s prílohou, a zistil nasledovné:

Odporkyňa uzavrela so spoločnosťou Y. T. C., V..Z.., L.: XX XXX XXX (ďalej len „pôvodný navrhovateľ“)
dňa 20. apríla 2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej mal pôvodný navrhovateľ poskytnúť sumu
2.635,74 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť s úrokom 24 % ročne v 59 mesačných splátkach po 73,04
Eur. Listom zo dňa 25. septembra 2010 pôvodný navrhovateľ úverovú zmluvu pre nesplácanie pôžičky
odporkyňou v súlade s čl. 13.2 všeobecných obchodných podmienok vypovedal a vyzval odporkyňu
na vrátenie dlhu do 5 dní od doručenia výpovede. Podľa obálky odoslal pôvodný navrhovateľ výpoveď
odporkyni na adresu uvedenú v zmluve (Banská Bystrica, Starohorská 6151/14), zásielka sa mu vrátila

dňa 6. októbra 2010 ako „neprevzatá v odbernej lehote“. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky a prílohy
vyplýva, že pôvodný navrhovateľ postúpil dňa 18. októbra 2013 túto pohľadávku navrhovateľovi, na čo
súd reagoval uznesením o zmene účastníka č. k. 9Ro/219/2013-32 zo dňa 2. januára 2014.Z právneho hľadiska posúdil súd zmluvu uzavretú pôvodným navrhovateľom a odporkyňou ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo
išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným navrhovateľom ako veriteľom (predmetom jeho

podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) odporkyni ako spotrebiteľovi - fyzickej osobe (podľa
zmluvy nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
Súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. -
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom § 4
ods. 2 písm. g) citovaného zákona je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný ako dlho je

povinný splácať úver, a preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú
splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. septembra 2012). V tejto zmluve je
však dátum konečnej splatnosti určený len ako „59 mesiacov“ a nie je uvedené, od ktorého dátumu sa
má týchto59 mesiacov počítať, a preto nemožno termín konečnej splatnosti určiť. V zmluve tiež chýbajú

termíny splatnosti jednotlivých splátok, lebo nie je uvedené, ku ktorému dňu v mesiaci má odporkyňa
splátky uhrádzať (alebo akékoľvek iné určenie ich splatnosti). V zmluve nie je uvedené ani to, kedy
má odporkyňa začať úver splácať, lebo chýba uvedenie splatnosti prvej splátky. Splatnosť jednotlivých
splátok je uvedená len v čl. 6 všeobecných obchodných podmienok, čo nestačí, lebo táto musí byť
ako povinná náležitosť zmluvy dohodnutá účastníkmi priamo v zmluve. V prípade uvedenia niektorej z

povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere len do všeobecných obchodných podmienok nie
je dodržaná predpísaná písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001
Z. z.), lebo zmluvné strany obchodné podmienky nepodpísali, a preto všeobecné obchodné podmienky
nemožno považovať za súčasť zmluvy.
Pretože zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.

258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že navrhovateľ má nárok len na vrátenie
poskytnutej istiny zníženej o úhradu odporkyne. Podľa zmluvy o pôžičke poskytol navrhovateľ odporkyni
sumu 2.635,74 Eur, z ktorej odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa a prehľadu splátok a úhrad (č. l. 8
spisu) uhradila sumu 102,62 Eur. Súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu odporkyne, že jej bola poskytnutá
pôžička vo výške 2.000 Eur, lebo z predloženej zmluvy vyplýva, že suma pôžičky bola 2.635,74 Eur.

Súd nemal ničím preukázané tvrdenie odporkyne, že uhradila vyššiu sumu, lebo odporkyňa o tom
nepredložila (ani nenavrhla vykonať) žiaden dôkaz. Preto súd uložil odporkyni uhradiť zostatok istiny
navrhovateľovi v sume 2.533,12 Eur (2.635,74 Eur - 102,62 Eur) s príslušným úrokom z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa 12.
októbra 2010 ako dňa nasledujúceho po uplynutí 5-dňovej lehoty poskytnutej odporkyni na splnenie

dlhu počítanej od vrátenia zásielky pôvodnému navrhovateľovi. Výpoveď zo zmluvy treba považovať za
výzvu pôvodného navrhovateľa na splatenie dlhu pri absencii dohody o splatnosti (§ 563 Občianskeho
zákonníka). Doručením výzvy ako adresného jednostranného právneho úkonu na adresu odporkyne
uvedenú v zmluve došlo k výzve na zaplatenie, napriek tomu, že si ju odporkyňa neprevzala v odbernej
lehote, lebo táto bola doručená do sféry jej dispozície (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 1ObdoV/63/2005). Aj v prípade, že sa odporkyňa v čase doručovania výzvy na uvedenej
adrese nezdržiavala, má súd za to, že pôvodný navrhovateľ doručil výpoveď zo zmluvy odporkyni riadne,
leboinúadresunadoručovaniemuneoznámila,anivkonanínetvrdilaanepreukázala,žebypôvodnému
navrhovateľovi oznámila zmenu svojej pôvodnej adresy.

Náhradu trov konania súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti
81,85 % (2.533,12 Eur zo žalovaných 3.094,76 Eur), odporkyňa vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol,
teda 18,15 %. Preto čistý procesný úspech navrhovateľa predstavuje 63,70 %. Trovy navrhovateľa
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 185,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume
620,30 Eur (za 4 úkony právnej služby po 121,17 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu,

písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne a účasť na pojednávaní, s režijnými paušálmi 2 x 7,81 Eur
za úkony vykonané v roku 2013, 8,04 Eur za úkon v roku rok 2014, a 8,58 Eur za úkon v roku rok 2016,
všetko zvýšené o 20 % DPH). Z týchto súm predstavuje 63,70 % sumy 118,16 Eur a 395,13 Eur. Súd
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov za pokus o zmier, lebo zo spisu nevyplýva, že právny zástupca
navrhovateľa takýto úkon vykonal

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo (inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.