Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/505/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215404
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214215404.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava,
zastúpený advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl.Clementisa 10, 821
02 Bratislava, proti odporkyni: B. B., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. I. L. XXX/X, XXX XX K. W., B. Z. G.N. XXXX,
XXX XX G., o zaplatenie 184,67 EUR takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 14,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50
% ročne zo sumy 14,67 € od 28.06.2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.07.2014 domáha na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške
184,67 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 184,67 Eur od 28.06.2013
do zaplatenia.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1000 €, od toho okamihu,
ide o drobný spor.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie keď boli oboznámené listiny predložené navrhovateľom a to: zmluva
č.F.,dodatokkzmluveč.F.,pokusopokonávku,faktúry,všeobecnéobchodnépodmienkynavrhovateľa,

a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

V spise sa nachádzajú faktúry, z ktorých vyplýva, že odporcom neuhradená suma za elektronické
komunikačné služby predstavuje 14,67 EUR. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca na pokus o
pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou.

Z pripojenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva,

že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá zmluva, na základe ktorej navrhovateľ zriadil
odporcovi prístup s telefónnym číslom, prostredníctvom ktorého umožnil navrhovateľ odporcovi využívať
telekomunikačné služby.Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb ( 14,67 EUR) sa navrhovateľ návrhom domáha, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 14,67 EUR z titulu neuhradených služieb
a sumy 170,00 EUR z titulu zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zák. o elektronických komunikáciách v znení jeho neskorších zmien a
doplnkov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. § 43 ods. 12) zák. o elektronických komunikáciách v znení jeho neskorších zmien a doplnkov

účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní
verejných služieb,b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Obč. zák. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Obč. zák. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľaust.§52ods.2/Obč.zák.ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú
v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,

ktorý je verejne dostupný.

Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorá nekoná pre účely zamestnania,
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmluvy a jej dodatku, je zrejmé aj s
poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto

sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

Bolo preukázané, že odporca služby navrhovateľa využíval. Bolo preukázané, že odporca porušil
zmluvu o poskytovaní služieb ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré me navrhovateľ
na základe zmluvy poskytol, cenu týchto služieb navrhovateľovi nezaplatil. Preto je návrh navrhovateľa

dôvodný v časti zaplatenia sumy 14,67 EUR. Okrem toho, keďže odporca nereagoval na mimosúdnu
výzvu navrhovateľa, pričom navrhovateľ mu vo výzve ešte poskytol lehotu na dobrovoľné splnenie
si svojej povinnosti, dostal sa do omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania od dátumu
nasledujúceho po termíne splatnosti, ktorý navrhovateľ určil odporcovi v písomnej výzve na úhradu a
preto má navrhovateľ nárok aj na úroky z omeškania z tejto dôvodnej sumy 14,67 EUR lebo s jej plnením
je odporca v omeškaní, avšak tento nárok je dôvodný len do výšky 5,50 % ročne zo sumy 14,67 Eur od

28.06.2013 do zaplatenia. Úroky z omeškania súd dôvodné len do výšky 5,50 % ročne z dôvodnej sumy
14,67 EUR, nakoľko ide o zmluvu uzavretú dňa 21.02.2013, teda po účinnosti vyhlášky o výške úrokov
z omeškania o 5,00 % vyššie ako bola úroková sadzba ECB v čase vzniku omeškania.

Ako nedôvodný bol zamietnutý návrh navrhovateľa čo do zaplatenia sumy 170,00 EUR spolu

s úrokom z omeškania z tejto sumy. Navrhovateľ si nárok na zaplatenie sumy 170,00 EUR uplatnil z
titulu zmluvnej pokuty. Tvrdil, že na túto mu vznikol nárok tým, že odporca riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2013/2-2013/2, čím porušil zmluvné povinnosti a
v zmysle Dodatku k Zmluve časť práva a povinnosti podniku a účastníka. Zmluvu vrátane jej dodatku
vypracoval navrhovateľ bez toho, aby odporca ako spotrebiteľ mohol nejakým podstatným spôsobom

docieliť zmenu jej podmienok. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, pripravenú vopred pre
neurčitý okruh spotrebiteľov. Nejde o individuálne dojednanú zmluvu odporcom. Navrhovateľ ako jej
autor určil, čo všetko v zmluve bude, v akom znení, v akom dojednaní. Na to, aby si navrhovateľ mohol
uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dôvodne, musel preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute je platným právnym úkonom a to aj z hľadiska jeho určitosti, jasnosti a zrozumiteľnosti. Uvedené

ale navrhovateľ nepreukázal. Nepreukázal existenciu platne dojednanej zmluvnej pokuty. Nepreukázal,
teda svoju aktívnu legitimáciu na jej zaplatenie. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu odporcu, lebo
nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu zmluvnú pokutu. Navrhovateľ v tomto smere svoje
dôkazné bremeno neuniesol. Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté v dodatku ku zmluve ( č.l. 9 ),
konkrétne v č.l. 2 bod 2.12 písm. a/ a b/ dodatku. Ide ale o absolútne neplatné dojednanie s poukazom

na ust. § 37 Obč. zák. Tak ako je text o zmluvnej pokute naformulovaný, je absolútne nejasný, neurčitý
a teda aj nezrozumiteľný. Každý právny úkon ( a naviac ak sa týka dvojstranných právnych úkonov ako
sú spotrebiteľské zmluvy, kde spotrebiteľ má oproti dodávateľovi, ktorý disponuje spravidla kompletným
právnym servisom ako je tomu aj u navrhovateľa, nevýhodu v tomto smere ) musí byť formulovaný tak
jasne, určite a zrozumiteľne, aby nebol potrebný k tomu nejaký podrobný výklad, či objasňovanie, čo

ktorý výraz, slovné spojenie, či tá ktorá veta vlastne znamenajú a obsahujú. V danom prípade však
navrhovateľ ako dodávateľ takto nepostupoval. Z textu dojednaní o zmluvnej pokute nie je vlastne
zrejmé, za akých konkrétnych podmienok, za aké konkrétne porušenie, v akom konkrétnom okamihu
vzniká právo navrhovateľovi na zmluvnú pokutu a povinnosť odporcu ako spotrebiteľa zmluvnú pokutu
uhradiť. Navrhovateľ v zásade má právo zapracovať do zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute, lebo

toto právo mu zák. ust. § 544 Obč. zák. umožňuje. Ale v každom prípade musí pri takom dojednaní
postupoval v súlade s dobrými mravmi. On ale tak nepostupoval. Postupoval jednostranne a spôsobil tak
neprimeranú nerovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán vo svoj prospech a v neprospech
odporcu ako spotrebiteľa. Takýmto spôsobom nielen konal v rozpore s dobrými mravmi, ale v podstate
obchádzal aj zákon a tak je jeho právny úkon - dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatným

právnym úkonom aj podľa ust. § 39 Obč. zák. s poukazom na ust. § 3/ Obč. zák. Na dôvod absolútnej
neplatnosti právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť zo zákona a to bez ohľadu, či sa jej niekto
dovoláva alebo nie. Keďže navrhovateľ existenciu platnej dohody o zmluvnej pokute nepreukázal, je
jeho návrh čo do zmluvnej pokuty nedôvodný. S plnením žiadanej zmluvnej pokuty sa preto odporca
nemohol dostať do omeškania.

Čo sa teda týka zvyšku, v ktorom súd zamietol návrh navrhovateľa, ide o sumu 170,00 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 170,00 Eur od 28.06.2013 do zaplatenia a o úrokyz omeškania vo výške 3,00 % ročne z dôvodnej sumy 14,67 od 28.06.2013 do zaplatenia. V týchto
častiach súd návrh navrhovateľa posúdil ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomernú úspešnosť odporcu v konaní, ktorý bol úspešný vo
väčšom pomere oproti úspechu navrhovateľa, mu vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže však
týmto konaním odporcovi trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde proti
rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).