Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/19/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010058
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213010058.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovaného H.
E. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom v Komárne dňa 18.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
H. E., nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom Q., J. č. XXXX/XX, na slobode,

je vinný, že

dňa 28. apríla 2011 v čase okolo 19.15 hod. počas toho, ako nákladným motorovým vozidlom zn.
Peugeot Boxer 2,2 HDI EČ: X. XXX O. vychádzal z účelovej pozemnej komunikácie medzi obcami
Nesvady a Nové Zámky na cestu III. triedy č. 06419, tak napriek tomu, že vchádzal na cestu vedúcu k
obci Nesvady, označenú ako „úsek častých dopravných nehôd“ a nemal riadny rozhľad na ľavú stranu
cesty, ktorá bola lemovaná zeleňou rôznej výšky a tvaru a napriek tomu, že s ním bola jeho manželka,
tak pre možnosť bezpečného výjazdu na cestu, túto nepoužil ako náležite poučenú osobu a vyšiel na
cestu s úmyslom odbočiť doľava bez toho, aby registroval zľava prichádzajúceho motocyklistu W. U.,
nar. XX.X.XXXX, čím závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky v zmysle § 21 odsek 1,
odsek 2, § 137 odsek 2 písmeno i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2010 Z. z. (účinnom do 30.4.2011) v dôsledku čoho W. U.
narazil do ľavej bočnej strany jeho vozidla, pričom utrpel zranenia nezlúčiteľné so životom a na mieste
nehody zomrel,
teda

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti
uloženej mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h) Trestného zákona.

Za to ho súd
odsudzuje

podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
e) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného H. E. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 1 Pv 278/11 zo dňa 7.2.2013. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného H.
E., svedkov Z. Z., R. R., H. E. ml., H. D., G. D., Z. E., znalcov Ing. S. T., Ing. E. U., prečítal doplnok
znaleckého posudku znalca Ing. E. U. a znalecké posudky znalcov MUDr. H. J. a MUDr. N. X., Ing. R. R.,
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, prečítal a oboznámil aj obsah ďalších dôkazov
na vec sa vzťahujúcich.

Obžalovaný H. E. uviedol, že dňa 28.4.2011vychádzal svojím vozidlom Peugeot Boxer zo záhrady na
hlavnú cestu tak, že prišiel na okraj cesty, pozrel sa doľava, doprava, pričom výhľad doľava mal asi 200
metrov a doprava asi 150 metrov, nevidel na ceste nič a začal vchádzať na cestu. Keď bol prednou
časťou vozidla na druhej strane cesty, začal zabočovať doľava, kedy zbadal v strede cesty motorku, ktorá
v tom momente vrazila do zadnej časti vozidla. Následne vystúpil z vozidla, vodiča motocykla našiel v
nákladnom priestore svojho vozidla, kontroloval tep ale necítil ho. Manželka, ktorá v čase nehody bola
pri bráne, následne volala sanitku a políciu. Obžalovaný potom vypol elektrinu na motorke, kedy videl,
že tachometer ukazoval rýchlosť viac než 200 km/ hod. a pneumatiky boli značne opotrebované.

Svedkyňa - poškodená Z. Z., matka nebohého vodiča motocykla W. U. o veci samej nemala žiadnu
vedomosť. Uviedla, že jej syn kúpil motorku, s ktorou havaroval pri predmetnej dopravnej nehode na
Vianoce 2010 a začal s ňou jazdiť koncom marca 2011. Mala vedomosť, že syn pri svojich jazdách na
motorke nedodržiava najvyššiu dovolenú rýchlosť či v obci alebo mimo nej.

Svedok R. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je kamarátom nebohého poškodeného W. U.. Na
miesto nehody prišiel až po nej, po tom čo poškodeného zobrali do nemocnice. Na mieste nehody videl
jeho motocykel, na tachometri bola nula. Keď prišiel na miesto nehody bolo tam už množstvo ľudí,
policajti k motorke nikoho nepustili až následne ju svedok pomáhal nakladať za účelom jej odvozu z
miesta dopravnej nehody.

Svedok H. E. mladší, syn obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedol, že na miesto dopravnej
nehody prišiel následne po tom, čo mu volala mama, že došlo k havárii. Na požiadanie znalca mu
pomáhal postaviť motorku, znalec skúšal vyradiť zaradený rýchlostný stupeň a hovoril, že je tam
zaradený šiesty stupeň a že motorka pred zrážkou vôbec nebrzdila. Nebohý poškodený pred nehodou
zvykol jazdiť na motorke nebezpečne.

Svedok H. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o predmetnej dopravnej nehode len počul, nebol tam
ale videl tú motorku v ten deň ako rýchlo jazdí po dedine. V podstate zhodne vypovedal aj svedok G.
D. s tým rozdielom, že nebohého poškodeného v ten deň nevidel jazdiť s motorkou, videl ho v iné dni
ako jazdí veľmi rýchlo po dedine.

Svedkyňa Z. E., manželka syna obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že na miesto nehody
prišla so svojím manželom, po tom čo im telefonovala manželka obžalovaného. Na mieste videla, že
nejaké osoby chceli postaviť motorku na kolesá, súdny znalec sa snažil vyradiť zaradenú rýchlosť,
pričom hovoril, že je tam zaradená tá najvyššia rýchlosť.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo MUDr. H. J. a MUDr.
N. X. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného W. U. bol úrazovo-krvácavý šok pri
polytraume viacpočetných poraneniach tela v dôsledku poranenia hlavy, chrbta, hrudníka, brušnej dutiny
a pravej dolnej končatiny. Vonkajšou a vnútornou obhliadkou tela znalci zistili rozsiahle a mnohopočetné
poškodenia a poranenia tela, ako aj vnútorných orgánov, ktoré podrobne rozviedli vo svojich záveroch.
Znalci tiež zistili, že nebohý v čase smrti a v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu, bola
však zistená prítomnosť metamfetamínu, stimulačnej drogy známej aj ako pervitín. Táto bola zistená len
v moči a v tak nízkej koncentrácii, že sa znalci nevedeli objektívne vyjadriť k stave ovplyvnenia vedomia
a psychiky nebohého v čase dopravnej nehody. Všetky zistené poranenia poškodeného vznikli zaživa,
prakticky takmer súčasne a v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Celkový
rozsah jeho poranení, najmä poranenie hrudníka a brušnej dutiny vyhodnotili znalci ako poranenia
smrteľné, keď smrti poškodeného nebolo možné zabrániť ani poskytnutím okamžitej odbornej lekárskej
pomoci.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia Ing. R. R., PhD. v znaleckom posudku
uviedol, že v krvi poškodeného W. U. bola zistená negatívna koncentrácia látky etylalkohol, vo
vzorke moču bola zistená prítomnosť metamfetamínu, psychostimulačnej omamnej látky v koncentrácii
3000ng.g-1.

Znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave Ing. S. T. v znaleckom posudku
uviedol, že z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika a spôsob
jazdy obžalovaného, keď napriek nedostatočnému rozhľadu na ľavo vošiel na cestu v čase, keď
prichádzal motocykel. Tiež vodič motocykla pochybil, keď na cestu vchádzajúce vozidlo reagoval neskôr,
ako mal možnosť rozpoznať jeho pohyb na vozovke, keď sa tam nachádzalo prednou časťou 1,85 m,
vyššou rýchlosťou ako aj jazdou pri strede pravého jazdného pruhu, pričom mal jazdiť vpravo, pri pravom
okraji obvykle do 1,5 m. Obžalovaný vykonal rozjazd na cestu, keď motocykel sa nachádzal v oblasti
jeho zakrytého výhľadu porastom okolo cesty, pričom k bezpečnému vjazdu na cestu mal poučiť tam
prítomnú manželku, ktorá sa mala postaviť na druhú stranu cesty, aby mala náležitý rozhľad a mohla o
prichádzajúcom motocykli informovať obžalovaného. Motocykel sa pohyboval pred zrážkou rýchlosťou
101 km/hod. až 112 km/hod., vyššou ako je najvyššia dovolená rýchlosť na danom úseku a v čase
zrážky bola v rozmedzí 85 km/ hod. až 95 km/hod. V ďalšom znalec podrobne riešil v rámci simulácie
rôzne verzie nehodového deja s meniacimi sa východiskovými hodnotami a rôznymi závermi ohľadom
možnosti zabránenia dopravnej nehode.

Znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave Ing. E. U. v znaleckom posudku
dospel k zásadne iným záverom než znalec Ing. S. T.. Podľa tohto znalca technika jazdy obžalovaného
bola správna, avšak pochybil vodič motocykla, ktorý jazdil rýchlosťou 127,6 m/hod. +- 5 km/hod. Z
technického hľadiska príčinnou vzniku dopravnej nehody je vyššie popísaný spôsob jazdy motocyklistu.
Obžalovaný dopravnej nehode nevedel zabrániť, ale vedel tak urobiť vodič motocykla a to tak, že by
jazdil povolenou rýchlosťou do 90 km/hod., keď by bol zatavil pred miestnom zrážky. Ďalej tento znalec
namietal znalecký posudok znalca Ing. S. T. ako nepreskúmateľný, za tým účelom vypracoval aj dve
doplnenia svojho znaleckého posudku, kde rozsiahlo a detailne rozoberá jednotlivé technické postupy
a podľa jeho mienky nesprávne zistenia a závery znalca Ing. S. T..

Vzhľadom na vyššie popísaný stav súd pribral do konania znalecký ústav z odboru cestná doprava
a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalecký ústav dospel k záveru, že ani
jeden z vyššie uvedených znalcov vo svojich znaleckých posudkoch podaných v tejto veci nedospel k
správnym zisteniam a záverom. Znalec Ing. S. T. pochybil najmä v tom, že mal nesprávne nastavené
ťažisko vozidla Peugeot a tak vypočítal len vyššiu nárazovú rýchlosť motocykla. Pri výpočte porušil len
dlhý čas nábehu brzdenia. Nezaoberal sa aj iným rozjazdom vozidla Peugeot, konštatuje tu oneskorenú
reakciu vodiča motocykla, kde znalecký ústav vytýka, že motocyklista mohol reagovať včas a brzdiť
bez zanechania brzdnej stopy (pri dlhšom brzdení prednou brzdou). Vzhľadom na malé rozpätie možnej
rýchlosti motocykla a nedostatočné skúmanie vplyvom rozjazdu vozidla Peugeot na priebeh nehodového

deja znalec nesprávne posúdil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody vo vzťahu k možnému rozpätiu
rýchlosti motocykla na začiatku nehodového deja. V doplnku znaleckého posudku vo svojich výpočtoch
znalec vozidla Peugeot priradil pomerne nízku hodnotu zrýchľovania pri rozjazde. Znalec Ing. E. U. podľa
znaleckého ústavu nesprávne stanovil postavenie vozidiel v čase zrážky a bod ich zrážky v dôsledku
čoho vypočítal vysokú nárazovú rýchlosť motocykla, počítal len s veľmi pomalým vjazdom vozidla
Peugeot na cestu. Pri riešení rozhľadových pomerov vychádzal z geodetických meraní vykonaných
v inom čase, ako došlo k nehode, kde tieto merania nemusia zodpovedať stavu v čase dopravnej
nehody. Technickú príčinu dopravnej nehody stanovil nesprávne. V doplnku znaleckého posudku, kde
sa znalec vyjadruje k znaleckému posudku Ing. S. T. a rieši rozhľadové pomery ním uvádzané hodnoty
vzájomného spozorovania nezodpovedajú fotodokumentácii, zápisniciam z rekonštrukcie dopravnej
nehody a dodatočnej obhliadky miesta nehody. Čo sa týka príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody,
znalecký ústav uviedol, že technickými výpočtami nebolo možné presne stanoviť aký bol rozjazd vozidla
Peugeot, v ktorom okamihu na situáciu reagoval motocyklista a ako preto vychádzal z dvoch možných
variantov. V prípade variantu (A) technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy
vodiča motocykla (jazdil rýchlosťou okolo 130 km/hod.) čo znemožnilo vodičovi motocykla nehode
zabrániť a tiež nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Peugeot pri vjazde na cestu (keď vodič mal
znížené rozhľadové pomery do tej miery, že daná situácia vyžadovala priebežné sledovanie smeru odkiaľ
prichádzal motocyklista a po rozpoznaní jeho pohybu bolo potrebné zastaviť). Ak vodič zastavil tak, že
zasahoval prednou časťou 70 cm do vozovky, nemal dostatočný rozhľad, aby dal prednosť motocyklu
jazdiacemu rýchlosťou 90 km/hod. pri pravom okraji vozovky, čím znemožnil vytvoriť podmienky k
zabráneniu dopravnej nehody. V prípade variantu (B) technickou príčinou dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy vodiča Peugeot, keď vykonal vjazd na cestu v okamihu, kedy motocyklista
nemal možnosť zrážke zabrániť ani správnou technikou jazdy (za situácie, že motocyklista sa pohyboval
rýchlosťou 90-92 km/hod. v čase, keď rozpoznal kolíznu situáciu a reagoval na ňu včas). Vychádzajúc
z rozhľadových pomerov v mieste nehody, pokiaľ by vozidlo Peugeot urobilo vjazd prednou časťou do
vozovky cca 1,7 m mal by jeho vodič dostatočný rozhľad, aby dal prednosť vozidlám jazdiacim rýchlosťou
90 km/hod. za predpokladu, že situáciu priebežne sledoval. Záverom znalecký ústav konštatuje, že
v danom prípade boli znížené rozhľadové pomery z oboch smerov jazdy, zľava aj sprava, kde bolo
pomerne náročné uskutočniť bezpečný vjazd na vozovku a ako vhodné riešenie bolo pribratie náležite
poučenej osoby k takémuto vjazdu.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že sa
skutok stal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a spáchal ho obžalovaný H. E., ktorý svojim
protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149
odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona
a to tak, že dňa 28.4.2011 okolo 19.15 hod., keď ako vodič vozidlom Peugeot Boxer 2,2 HDI, EČ: X.
XXX O. vychádzal medzi obcami Nesvady a Nové Zámky na cestu III. triedy č. 06419, kde mal znížené
rozhľadové podmienky z oboch smerov nepoužil za účelom bezpečného vjazdu na túto cestu náležite
poučenú osobu, svoju manželku tam prítomnú, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona
(§ 21 odsek 1, odsek 2, § 137 odsek 2 písmeno i) zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2011),
v dôsledku čoho vyšiel na cestu, nezaregistroval zľava prichádzajúceho motocyklistu W. U., ktorý narazil
do ľavej bočnej strany vozidla Peugeot, pričom utrpel zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol.
Uvedené skutočnosti bez dôvodných pochybností preukázali a potvrdzujú vo veci vykonané dôkazy a to z
časti aj zo samotnej výpovede obžalovaného, ktorý v podstate nepopieral, že došlo k nehode alebo bránil
sa, že v tejto súvislosti žiadnu povinnosť neporušil, ako aj svedecké výpovede ale najmä zistenia znalcov,
vyplývajúce z tzv. „kontrolného“ znaleckého posudku znaleckého ústavu. Znalecký ústav vzhľadom na
objektívne dôvody a to neexistenciu niektorých východiskových faktorov, ktoré sa toho času už nedajú
zistiť (najmú spôsob jazdy a rýchlosť motocykla pred nehodou a spôsob rozjazdu vozidla Peugeot) síce
predložil súdu nie jeden záver, ale dva možné varianty priebehu dopravnej nehody. Napriek takémuto
stavu podľa záveru súdu tento dôkaz bez dôvodných pochybností vinu obžalovaného potvrdzuje, pretože
v oboch prípadoch sa potvrdila ako príčina dopravnej nehody spôsob jazdy obžalovaného. Jediná
pochybnosť, ktorá tu zostala a ktorú už odstrániť toho času nemožno, vzhľadom na alternatívy A a B
riešená v posudku znaleckého ústavu je otázka či mal na vzniku dopravnej nehody svoj podiel aj spôsob
a technika jazdy motocyklistu, čo však súd zohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanému. Z vykonaných
dôkazov má tiež súd za to, že sa obžalovaný H. E. vyššie popísaného konania dopustil z nedbanlivosti
(§ 16 písmeno a) Trestného zákona), keď vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákona,
konkrétne v § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmito ustanoveniami zákona, teda záujem na ochranu ľudských životov, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal, že toto nespôsobí.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného
zákona v ustanovení § 149 Trestného zákona v rozpätí dolnej a hornej hranice 2 roky až 5 rokov
trestu odňatia slobody, pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona teda, že do spáchania prejednávaného trestného činu žil riadnym životom a zároveň
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich
okolností súd základnú trestnú sadzbu (2 roky až 5 rokov trestu odňatia slobody) upravil podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. Pri určení druhu a konkrétnej výmery trestu súd vychádzal zo zásad
uvedených v § 34 Trestného zákona a v nadväznosti na tieto prihliadol aj na ustanovenie § 39 odsek
1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, teda pod dolnou hranicou vyššie uvedenej trestnej sadzby 2
roky trestu odňatia slobody a to vzhľadom na pomery obžalovaného a okolnosti prípadu (v súvislosti zo
závermi zistenými znaleckým ústavom) majúc za to, že použitie trestnej sadzby v rozpätí 2 rokov až 4
rokov trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, teda v prípade obžalovaného H. E. trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov, pričom na dosiahnutie účelu trestu vzhľadom na jeho osobu, doterajší život,
prostredie, v ktorom žije a pracuje má súd za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný, preto
tento trest obžalovanému podmienečne odložil so skúšobnou dobou 1 rok.

Súd zároveň tiež uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
v trvaní 2 roky, nakoľko je nepochybné, že sa obžalovaný dopustil prejednávaného trestného činu v
súvislosti s takouto činnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.