Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/31/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200123
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200123.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: mjr. C.. C. E., bytom
T. 2, T., zastúpený S. kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, 040 01Košice proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
SLV-PS-PK-157/2011 zo dňa 03.10.2011 a preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-
PK-151/2011 zo dňa 30.09.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu sa z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 06.12.2011, ktorá bola tunajšiemu súdu
postúpená uznesením č.k. 6S/177/2011-39 zo dňa 15.12.2011, vedená pod sp.zn. 5S/31/2012 domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-157/2011 zo dňa 03.10.2011, ktorým
žalobca služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového
oddelenia odboru Východ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru
služobného úradu Ministerstva vnútra SR bol preložený podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998
Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a

justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 73/1998 Z.z.) dňa
01.7.2011 na ÚBOK PPZ Zboru služobného úradu MV SR a na základe zistených skutočností žalovaný
rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie v článku 3 potvrdil.

Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 08.12.2011, ktorá bola tunajšiemu súdu postúpená
uznesením č.k. 6S/179/2011-54 zo dňa 03.02.2012, vedená pod sp.zn. 5S/79/2012 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-151/2011 zo dňa 30.09.2011, ktorým

bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti Personálnemu rozkazu riaditeľa ÚBOK PPZ č. 245 zo dňa
30.06.2011, ktorým v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bol žalobca dňom 01.07.2011
ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia, odboru Bratislava ÚBOK P
PZ služobného úradu MV SR a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené.

V žalobe vedenej pod sp.zn. 5S/31/2012 proti rozhodnutiu žalovaného č. SLV-PS-PK-157/2011 zo
dňa 03.10.2011 žalobca uviedol, že ním žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu

proti personálnemu rozkazu 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 26 zo dňa 29.06.2011 a odvolaním
napadnuté rozhodnutie 1. viceprezidenta PZ potvrdil. Žalobca tvrdí, že druhostupňové rozhodnutie ako
aj postup, ktorý mu predchádzal ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za nezákonné, ukracujúceho na jeho právach, a preto žiada, aby súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí a obe napadnuté
rozhodnutia zrušil.

Má za to, že odvolaním napádaný Personálny rozkaz, ktorý sa odvoláva na ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák.
č. 73/1998 Zb. je možné aplikovať len za situácie, keď došlo k organizačným zmenám na základe ktorých
sa zrušila doterajšia funkcia policajta. Prvým a zásadným predpokladom pre použitie predmetného
ustanovenia sú teda organizačné zmeny, v dôsledku ktorých sa zruší doterajšia funkcia dotknutého
subjektu. V danom prípade takéto organizačné zmeny pre vydanie napádaného Personálneho rozkazu

v momente jeho vydania chýbali. Napádaný Personálny rozkaz bol vydaný dňa 29.06.2011, pričom v
odôvodnení odkazuje na Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011, ktorým „boli v dôsledku
organizačných zmien dňom 30.06.2011 zrušené doterajšie funkcie menovaných a vytvorili sa nové
funkcie“. Podľa kópie výňatku tohto Personálneho rozkazu tento Personálny rozkaz, podľa názoru
žalobcu, nielen že nemá uvedenú účinnosť zmien k 30.06.2011, ale ako je zjavné, najskoršia účinnosť
niektorých zmien nastala 01.07.2011 a neskôr, je však vydaný až dňa 30.06.2011, teda deň po vydaní

napádaného Personálneho rozkazu. Je teda zjavné, že ku dňu vydania Personálneho rozkazu ešte
nebolo vydané rozhodnutie ministra vnútra o organizačných zmenách. Nie je teda splnená základná
zákonná podmienka pre prevedenie alebo preloženie.

Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 v čl. 1 vykonáva dňom 01.07.2011 systemizačné

zmeny v tabuľke zloženia a počtov sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR Prezídiom
Policajného zboru dňom 01.08.2011 organizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídium
Policajného zboru. Je teda potrebné konštatovať, že k organizačným zmenám, na základe ktorých
bol žalobca preložený Personálnym rozkazom, mohlo dôjsť na základe Personálneho rozkazu ministra
vnútra až k 01.08.2011. Podľa názoru žalobcu je dostatočne zrejmé, že k momentu vydávania

napádaného Personálneho rozkazu chýbali kvalifikované organizačné zmeny, ktoré by rušili doterajšiu
funkciu žalobcu.

Ďalej žalobca uvádza, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho
posúdenia veci.

Podľa citovaného ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. je ďalej po splnení predpokladu
kvalifikovaných organizačných zmien nevyhnutným predpokladom zákonnosti Personálneho rozkazu
skúmanie, či nie sú dané podmienky pre prevedenie na inú funkciu v mieste výkonu služby pred
preložením na inú funkciu do iného miesta výkonu služby. Inštitút prevedenia má totiž prednosť pred

inštitútom preloženia dotknutého policajta, čo v danom prípade nebolo rešpektované. Podľa názoru
žalobcu došlo k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 35 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z., ktoré požaduje, že
policajta možno previesť na inú funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preložiť na
inú funkciu, v inom mieste výkonu štátnej služby, alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť,
alebo s jeho písomným súhlasom. Predmetná zákonná požiadavka sa vzťahuje ku všetkým prípadom

prevedenia alebo preloženia policajta bez rozlíšenia a je ju teda v zmysle zákona v akomkoľvek prípade
prevedenia alebo preloženia nevyhnutné splniť jedným zo zákonných alternatívnych spôsobov, ktorými
sú buď vlastná žiadosť dotknutého policajta alebo jeho písomný súhlas. Žalobca má za to, že len za
týchto okolností možno policajta previesť, alebo preložiť, teda služobný orgán je oprávnený a smie
to urobiť. Ak takáto žiadosť nie je, alebo súhlas nebol daný, služobný orgán to vykonať nemôže. V

uvedenom prípade však napádaný Personálny rozkaz, ktorého predmetom je preloženie, bol vydaný v
prípade žalobcu bez splnenia uvedenej podmienky, t.j. žiadosti alebo aspoň písomného súhlasu, čím
zjavne nebol zo strany žalovaného rešpektovaný zákon.

Ďalej žalobca v žalobe uvádza, že zo strany žalovaného správneho orgánu došlo aj k procesno-

právnym pochybeniam, za ktoré je možné považovať tú skutočnosť, že napádaný Personálny rozkaz
nebol vopred prerokovaný v ZO OZP SR. Postup služobných orgánov je navyše v rozpore s
kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na rok 2011, podľa ktorej
v zmysle čl. 3 ods. 7 ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny
najmenej 60 dní pred ich uskutočnením. Žalobca má za to, že organizačné zmeny nielen že neboli

prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, ale asi neboli prerokované vôbec. Navyše v konaní
odvolacieho orgánu je prítomný závažný nedostatok, ktorý spočíva v tom, že v druhostupňovom
rozhodnutí je ignorovaná nesprávnosť uvádzaná prvostupňovým orgánom (uvedenie zjavne inej
základnej organizácie odborového zväzu polície, s ktorou bola organizačná zmena prerokovaná) anapriek tomu je Personálny rozkaz potvrdený ako správny, čo vedie k evidentnej nezrozumiteľnosti a
nepreskúmateľnosti.

V napádanom Personálnom rozkaze č. 26 zároveň žalobca poukazuje na absenciu bližšieho
odôvodnenia prijatého napádaného rozkazu a to nielen z hľadiska reálnej dôvodnosti uskutočnenia
uvedenej organizačnej zmeny ako takej, ale i realizácie konkrétneho výberu práve osoby žalobcu
ako touto reorganizáciou dotknutého policajta. Personálny rozkaz č. 26 je pokračovaním nepriamej
diskriminácie v praxi, ktorá voči osobe žalobcu vyvrcholila vydaním napádaného Personálneho rozkazu,

keď jeho dôvodom boli s vysokou pravdepodobnosťou osobné antipatie, ktoré sa v primárnej rovine
prejavili v nezákonných disciplinárnych opatreniach. V širšom zmysle žalobca žiada, aby po odstránení
tohto zásahu boli prijaté opatrenia zamedzujúce diskriminácii ako následku za uplatňovanie (výkon
vlastných práv), ktoré zákon vyslovene zakazuje. Aj keby disciplinárne rozhodnutia boli dôvodné a
správne, zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie tohto prostriedku (prevedenie, resp.
preloženie ako pokračujúcej sankcie). Dôvody prevedenia, resp. preloženia sú totiž taxatívne uvedené

v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. a, avšak disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie
policajta tieto opatrenia nezahŕňajú. Inak povedané za disciplinárne previnenie nie je možné policajta
sankcionovať tým, že bude na základe ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. preložený alebo
prevedený. Žalobca sa však domnieva, že k jeho preloženiu došlo práve preto, že uplatnil svoje práva
vyplývajúce zo služobného pomeru, keď podal odvolanie voči uloženému disciplinárnemu opatreniu.

Žalobca má za to, že odvolací orgán sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal námietkou žalobcu pre
nesplnenie predpokladov uvedených v § 35 ods. 1 a 8 zák. č. 73/1998 Z.z.. Odvolací orgán sa obmedzil
na konštatovanie, že nie je potrebné, aby uviedol odpovede na všetky otázky. Keďže odvolací orgán
neuvádza k daným porušeniam zákona žiadne okolnosti, fakty a úvahy, ktoré viedli k vydaniu daného

rozhodnutia, je takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. Rovnako má žalobca za to, že odvolací orgán sa
žiadnymspôsobomnevysporiadalsnámietkamižalobcu,ženeumožnilabysapredvydanímrozhodnutia
policajt k veci vyjadril. Nepochopiteľne to odvolací orgán argumentuje tým, že organizačný Personálny
rozkaz je rozhodnutie organizačnej povahy, a preto nie je namieste námietka žalobcu poukazujúca na
ust. § 231 a 238 zákona.

Druhostupňový orgán sa rovnako nevysporiadal s námietkou žalobcu, že nebola rešpektovaná jeho
osobná integrita, právo na súkromný a rodinný život. Žalobca má za to, že personálny rozkaz č. 26
nielen že nie je v súlade s právnymi predpismi, ale neobsahuje žiadne úvahy prvostupňového orgánu,
ktoré ho viedli k tomu, že práve žalobca a ďalší dvaja príslušníci PZ sú práve tými policajtmi, ktorí

majú byť v zmysle Personálneho rozkazu č. 257/2011 preložení, prečo práve ich tabuľkové miesta boli
zrušené. Rozhodnutie prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu je zjavne neodôvodnené a arbitrárne,
z ústavného hľadiska je takýto postup služobného orgánu neospravedlniteľný a neudržateľný. Každé
konanie príslušných orgánov, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva
na súdnu alebo inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR.

Žalobca v žalobe uvádza, že má za to, že bol preložený na základe organizačných zmien, ktoré
ku dňu Personálneho rozkazu neexistovali. Personálny rozkaz sa v odôvodnení odvoláva na v tom
čase neexistujúcu právnu skutočnosť, teda na Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011. V
rozkaze žalovaný nerešpektoval zákonom predpokladanú prioritu prevedenia na inú funkciu v mieste

výkonu štátnej služby pred preložením na inú funkciu, v inom mieste výkonu štátnej služby. Vydanie
personálneho rozkazu nebolo vopred prerokované s príslušnou odborovou organizáciou, že absentuje
žiadosť o preloženie, resp. súhlas s preložením žalobcu, že v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
predmetného rozhodnutia absentuje povinnosť presného a úplného zistenia skutočného stavu veci,
porušenie ustanovení 12.časti zákona a ďalej vytýka žalovanému, že pri vydávaní napadnutého

rozhodnutia nebola rešpektovaná osobná integrita žalobcu, práva na súkromný a rodinný život. Má za
to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné a arbitrárne a ako také, ho navrhuje zrušiť.

V žalobe (5S/79/2012) o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-151/2011 zo dňa
30.09.2011 žalobca v zhode s vyššie uvedeným tvrdí, že druhostupňové rozhodnutie, resp. postup, ktorý

mu predchádzal, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nezákonné, ukracujúce žalobcu na jeho právach,
a preto žiada, aby ich súd zrušil.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, že pokiaľ ide o súdne konanie vedené pod č. 5S/ 31/2012, žalovaný
má za to, že samostatné rozhodnutia vo veci preloženia žalobcu z dôvodu uvedeného v ust. § 35
ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. realizované vydaním čl. 3 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta

Policajného zboru č. 26 zo dňa 29.06.2011, ktorý bol po podaní riadneho opravného prostriedku -
odvolania potvrdený rozhodnutím žalovaného č.p. SLV-PS-PK-157/2011 zo dňa 03.10.2011, ktoré bolo
doručené žalobcovi dňa 06.10.2011, tieto sú podľa názoru žalovaného iba rozhodnutiami procesnej
povahy týkajúce sa vedenia konania. Žalovaný má za to, že v zmysle ust. § 248 písm. a) O.s.p. uvedené
rozhodnutia žalovaného nepodliehajú súdnemu prieskumu, ale tieto je možné preskúmať podľa § 245

ods. 1 O.s.p., pretože pre vydanie personálneho riaditeľa ÚBOK P PZ č. 245 zo dňa 30.06.2011, ktorým
bol žalobca v súlade s § 33 zák. č. 73/1998 Z.z. ustanovený do voľnej funkcie boli záväzné. Žalovaný
je názoru, že až samostatné rozhodnutie a to Personálny rozkaz riaditeľa ÚBOK P PZ č. 245 zo dňa
30.06.2011, ktorým bol žalobca v súlade s § 33 ods. 1 zákona dňom 01.07.2011 ustanovený do funkcie
starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu
Ministerstva vnútra SR sa považuje za rozhodnutie vo veci samej, pretože až týmto rozhodnutím sa

žalobcovi priznávajú práva a určujú povinnosti.

V opačnom prípade by nastala situácia, že ak by žalobca nevyužil aj možnosť súdneho prieskumu
a to personálneho rozkazu č. 245, ktorým bol v súlade s § 33 ods. 1 zákona ustanovený do voľnej
funkcie (súdne konanie pod č. 5S/79/2012) tento by ostal podľa názoru žalovaného naďalej právoplatný

a vykonateľný. Žalovaný preto navrhuje súdne konanie vo veci 5S/31/2012 podľa ust. § 250d ods. 3
OSP zastaviť.

Žalovaný v žalobe ďalej uvádza, že podľa jeho právneho názoru z ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č.
73/1998Z.z.vyplýva,žedôvodomnapostuppodľatohtoustanoveniajeexistenciaorganizačnýchzmien,

v dôsledku ktorých sa zrušila funkcia, ktorú žalobca do 30.06.2011 zastával a v ktorej plnil uložené
služobné úlohy a od 01.07.2011 sa vytvorila nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti avšak v inom
mieste výkonu štátnej služby.

Žalovaný uvádza, že najskôr dňom 01.04.2011 na ÚBOK P PZ sa realizovala organizačná zmena,

ktorá zohľadňovala aktuálne potreby a požiadavky priameho výkonu služby kriminálnej polície v boji
proti najzávažnejším formám organizovanej trestnej činnosti. Po jej vyhodnotení s cieľom zefektívniť
a zracionalizovať vykonávanie činností útvarov ÚBOK P PZ bolo ministrovi vnútra navrhnuté ku
dňu 01.07.2011 uskutočniť organizačné zmeny, ktorých podstata spočívala v presune tabuľkových
miest v pôsobnosti jednotlivých pracovísk za účelom zefektívnenia práce jednotlivých odborov a to

presunutie (presystemizovanie) troch policajných funkcií starší referent špecialista v 7.platovej triede
z protidrogového oddelenia odboru Východ na protidrogové oddelenie odboru Bratislava. Ako vyplýva
z prehľadu zmien prezídia PZ realizovaného personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011,
minister vnútra SR dňom 30.06.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ zrušil tri tabuľkové miesta - funkcie
staršieho referenta špecialistu protidrogového oddelenia a dňom 01.07.2011 vytvoril tri nové tabuľkové

miesta funkcie staršieho referenta špecialistu protidrogového oddelenia na odbore Bratislava ÚBOK P
PZ. Na jednej zo zrušených funkcií (ID 1391) bol do dňa 30.06.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ
ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zákona žalobca.

Z uvedeného vyplýva, že zákonné požiadavky organizačnej zmeny zakotvené v § 35 ods. 3 zák. č.

73/1998 z.z. boli v plnom rozsahu naplnené. V súlade s už uvedenými požiadavkami vydal minister
vnútra SR Personálny rozkaz č. 257/2011, ktorým s účinnosťou od 01.07.2011 vykonal na ÚBOK P PZ
organizačné a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie troch vyššie uvedených policajných
funkcií z pôsobnosti odboru Východ ÚBOK P PZ do pôsobnosti odboru Bratislava ÚBOK P PZ.

Vychádzajúc z uvedeného má žalovaný za to, že preloženie žalobcu na inú funkciu, do iného miesta
výkonu štátnej služby, bolo vynútené nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej
funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien zrušená.

Uvedené personálne opatrenie sa stalo realizáciou zámeru organizačných a systemizačných zmien

v rámci štruktúry ÚBOK P PZ. Preto je dôvodné konštatovať, že preloženie žalobcu na inú funkciu
realizované čl. 3 Personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.06.2011 sa uskutočnilo
v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. pri súčasnom dodržaní procesného postupu
ustanoveného v § 35 ods. 9.Pokiaľ ide o otázku ustanovenia žalobcu do voľnej funkcie podľa § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. - súdne
konanie vedené pod č. 5S/79/2012 žalovaný uvádza, že žalobca bol v súlade s § 33 ods. 1 zák. č.

73/1998 Z.z. ustanovený do voľnej funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru
Bratislava ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a to personálnym rozkazom riaditeľa
ÚBOK P PZ č. 245 zo dňa 30.06.2011, ktorý mu bol doručený v súlade s ust. § 266 zák. č. 73/1998
dňa 06.07.2011.

Žalobca proti tomuto personálnemu rozkazu podal odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím
žalovaného č. SLV-PS-PK-151/2011 zo dňa 30.09.2011.

Potom, čo bol žalobca podľa čl. 3 Personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.06.2011
preložený z funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ, ÚBOK PZ,
služobného úradu Ministerstva vnútra SR na inú funkciu v rámci ÚBOK P PZ, bolo povinnosťou riaditeľa

ÚBOK P PZ, aby žalobcu v súlade s § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. ustanovil do akejkoľvek voľnej
funkcie v rámci útvarov ÚBOK P PZ. Ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie bol povinný vykonať dňom
01.07.2011 riaditeľ ÚBOK P PZ a to v súlade s čl. 5 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010
o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ,
podľa ktorého riaditeľ ÚBOK P PZ ustanovuje podľa § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. policajtov na útvare,

ktorý riadi.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 5 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého
obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu,
že miesto je vytvorené podľa schválnej systemizácie a je voľné.

Na základe týchto skutočností bol žalobca Personálnym rozkazom č. 245 podľa ust. § 33 ods. 1 zák.
č. 73/1998 Z.z. dňom 010.7.2011 ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového
oddelenia odboru Bratislava, ÚBOK P PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Dôvodom vydania
tohto Personálneho rozkazu č. 245 bola existencia jednak organizačných zmien v rámci ÚBOK P PZ

a existencia čl. 3 personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.06.2011, ktorým bol
žalobca dňom 01.07.2011 v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. preložený na
ÚBOK P PZ. Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. s poukazom na § 33 ods. , policajt
sa môže ustanoviť len do voľnej funkcie, ktorá je vytvorená v súlade so schválenou systemizáciou. Na
základe uvedených skutočností žalovaný má za to, že ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie v súlade

so schválenou systemizáciou bolo realizované v súlade s § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z..

K námietke žalobcu, že nebola v danom prípade zabezpečená účasť odborového orgánu na príprave
a realizácii personálnych zmien v zmysle ustanovení zákona, žalovaný uvádza, že s týmito námietkami
nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa čl. 3 ods. 7 kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov

PZ na rok 2011 „ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom navrhované organizačné zmeny, najmenej
60 dní pred ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového zväzu členom komisie pripravujúcej
organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná“. V danom prípade zástupca odborového
zväzu (predseda OZP v SR) sa zúčastnil na príprave predmetnej organizačnej zmeny realizovanej
Personálnym rozkazom č. 257/2011.

K námietke žalobcu, že v jeho prípade nebol dodržaný postup upravený § 35 ods. 1 písm. a) zák. č.
73/1998 Z.z., žalovaný uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí, nakoľko podľa ust. § 35 ods. 1 písm.
a) zákona policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej
služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného

služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných
zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Žalovaný upozorňuje, že procesný postup upravený týmto
ustanovením v celom rozsahu dodržal. V danom prípade ide o voľnú správnu úvahu príslušného
nadriadeného žalobcu oprávneného previesť, alebo preložiť z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm.
a) zák. č. 73/1998 Z.z. a to práve s poukázaním na slovné spojenie „a ak to nie je možné“. Bolo na

voľnej úvahe príslušného nadriadeného žalobcu v danom prípade 1.viceprezidenta PZ rozhodnúť o tom,
či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preloží na
inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby tak, aby služobné úlohy boli plnené v súlade s
požiadavkami kladenými na tento útvar. Z uvedeného vyplýva záver, že žalovaný nemá uloženú zákonnúpovinnosť, aby žalobcu previedol v tom istom mieste výkonu štátnej služby a tohto ustanovil do funkcie,
ktorá je v čase realizácie organizačných zmien voľná v mieste, kde do 30.06.2011 vykonával štátnu
službu.

K námietke žalobcu, že Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 bol vydaný neskôr dňom
30.06.2011, pričom Personálny rozkaz 1. viceprezidenta SR č. 26, ktorým bol dňom 01.07.2011
preložený, bol vydaný už dňa 29.06.2011, žalovaný udáva, že s nimi nesúhlasí, nakoľko Personálny
rozkaz ministra vnútra SR č. 257/2011 zo dňa 30.06.2011 nemá charakter rozhodnutia o práve, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach konkrétneho policajta, preto je ho potrebné považovať za
rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov MV SR a PZ. Proti tomuto
Personálnemu rozkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

Z predmetného Personálneho rozkazu vyplýva, že dňom 01.07.2011 sa vykonávajú systemizačné
zmeny v tabuľke zloženia a počtov na Prezídiu PZ a na Sekcii personálnych a sociálnych činností MV

SR. Táto skutočnosť je v dostatočnom rozsahu preukázaná prehľadom zmien účinných od 01.07.2011
na Prezídiu PZ. Pokiaľ ide o skutočnosť, že Personálny rozkaz 1. viceprezidenta PZ č. 26 bol spracovaný
personálnymi pracovníkmi žalovaného dňa 29.06.2011 teda skôr, ako bol schválený Personálny rozkaz
ministra vnútra SR č. 257 zo dňa 30.06.2011 žalovaný uvádza, že uvedená skutočnosť nemá žiaden
vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože za deň vydania Personálneho rozkazu sa považuje

deň jeho vyhlásenia alebo doručenia a nie deň jeho vyhotovenia.

Žalovaný ďalej uvádza, že policajt musí byť každý deň po celý čas trvania služobného pomeru
ustanovený alebo vymenovaný do existujúcej funkcie. Nemôže byť ustanovený alebo vymenovaný do
funkcie, ktorá bola zrušená prípadne neexistuje, alebo bola obsadená. Uvedený záver priamo vyplýva

z ust. § 5 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z..

K námietke žalobcu, že v jeho prípade došlo k porušeniu ust. § 35 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z., žalovaný
uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí. Žalobca nebol preložený v súlade s ust. § 35 ods. 7 zák. č.
73/1998 Z.z., ale v jeho prípade bol aplikovaný dôvod preloženia uvedený v ust. § 35 ods. 1 písm. a)

citovaného zákona. Z uvedeného vyplýva, že príslušný nadriadený pri jeho prevedení alebo preložení
podľa § 35 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. je oprávnený postupovať len za predpokladu, že je zároveň
splnený aj niektorý zo zákonom stanovených dôvodov uvedených pod písmenom a) - k) a nie, ako
sa domnieva žalobca, že príslušný nadriadený ho môže previesť, alebo preložiť len s jeho písomným
súhlasom, resp. na vlastnú žiadosť tak, ako je to uvedené v § 35 ods. 7 citovaného zákona. Žalovaný

uvádza, že v prípade, ak nie je splnený niektorý zo zákonných dôvodov uvedených v § 35 ods. 1 písm. a)
- k) citovaného zákona, príslušný nadriadený policajta nemôže postupovať pri prevedení alebo preložení
podľa tohto ustanovenia.

Ustanovenie § 35 ods. 7 zák. č. 73/1998 Z.z. dáva možnosť preložiť, alebo previesť policajta na

inú funkciu, kým pri ustanovení § 35 ods. 1 za splnenie jedného z tam uvedených dôvodov vzniká
nadriadenému povinnosť previesť, resp. preložiť policajta na inú funkciu. Vzhľadom na to, že žalobca
bol preložený z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z., nevyžadoval sa v tomto
prípade postup podľa § 35 ods. 7 citovaného zákona.

Žalovaný rovnako nesúhlasí s námietkami žalobcu, že napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti
uvedené v § 241 zák. č. 73/1998 z.z., naopak má za to, že žalobou napadnuté rozhodnutia obsahujú
všetky náležitosti tak, ako to toto ustanovenie vyžaduje.

Žalovaný rovnako nesúhlasí s námietkou žalobcu, že nebola rešpektovaná jeho osobná integrita práva

na súkromný život. Rovnako nesúhlasí s námietkou žalobcu, že aj keby boli disciplinárne rozhodnutia
dôvodné a správne, zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie prevedenia, resp. preloženia
ako pokračujúcej sankcie. Žalovaný k tejto námietke uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutia sa
nepovažujú a nie sú disciplinárnymi rozhodnutiami. Žalovaný má za to, že v napadnutých rozhodnutiach
je v dostatočnom rozsahu jasne a zrozumiteľne uvedený postup v danej veci. Tento postup bol

realizovaný v intenciách zákona a navrhuje žalobu evidovanú pod sp.zn. 5S/79/2012 v celom rozsahu
zamietnuť. V prípade, ak sa súd nestotožňuje s názorom žalovaného o procesnej povahe rozhodnutí
žalovaného evidovanej pod č. 5S/31/2012 a konanie nezastaví, žiada, aby súd aj túto žalobu zamietol.Dňa 02.011.2012podal žalobca stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.04.2012, z ktorého
vyplýva, že zásadne s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí a opätovne trvá na podanej žalobe.

Žalovaný vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.05.2012 podľa ust. § 112 ods.
1 OSP navrhol spojenie vecí vedených pod sp.zn. 5S/79/2012 a 5S/31/2012 na spoločné konanie v
záujme hospodárnosti konania.

Podľa ust. § 112 ods. 1 OSP, Krajský súd v Bratislave uznesením č. 5S/31/2012 zo dňa 09.09.2013

rozhodol o povolení návrhu na spojenie veci, nakoľko ide o totožných účastníkov konania a skutkové
okolnosti podaných žalôb dávajú dostatočný dôvod na spojenie veci.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.10.2013.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté

rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j
ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného
ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým
sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou

realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-
PK-157/2011zodňa03.10.2011,ktorýmžalovanýrozhodujúcoodvolaníprotičl.3personálnehorozkazu
1.viceprezidentaPolicajnéhozboruSRč.26zodňa29.06.2011,ktorýmbolžalobcaslužobnezaradenýv

stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ úradu
boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra
SR, podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona dňom 01.07.2011 preložený k úradu boja proti organizovanej
kriminalite Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra SR na základe zistených
skutočností minister vnútra SR podľa § 243 ods. 4 zákona rozhodol odvolanie zamietnuť a napadnuté

rozhodnutie v tomto článku potvrdiť (žaloba vedená pod sp.zn. 5S/31/2012).

Ďalej bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. SLV-PS-PK-151/2011 zo dňa
30.09.2011, ktorým žalovaný rozhodujúc o odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Úradu boja
proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru č. 245 zo dňa 30.06.2011, ktorým bol žalobca

v stálej štátnej službe - preložený personálnym rozkazom 1.viceprezidenta PZ č. 26/2011 na ÚBOK P
PZ, služobného úradu Ministerstva vnútra SR, podľa § 33 ods. 1 zákona dňom 01.07.2011 ustanovený
do funkcie starší referent špecialista (1391) protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P PZ,
služobného úradu Ministerstva vnútra SR a na základe zistených skutočností podľa § 243 ods. 4 zákona
odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (žaloba vedená pod sp.zn. 5S/79/2012).

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného
zboruzodňa29.06.2011bolžalobcapodľaust.§35ods.1písm.a)zák.č.73/1998Zb.dňom01.07.2011
preložený v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru
Východ Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru služobného úradu

MinisterstvavnútraSR.Súčasnebolodvolanýdňom30.06.2011zdoterajšejfunkcie,pričomustanovenie
do funkcie dňom 01.07.2011 má byť vykonané riaditeľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite
Prezídia Policajného zboru služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia je zrejmé, že Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 bola v dôsledkuorganizačných zmien dňom 30.06.2011 zrušená funkcia žalobcu a bola vytvorená nová funkcia podľa
§ 35 ods. 3 zákona, pričom podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 nariadenia Ministerstva vnútra SR
č. 174/2010 v znení neskorších predpisov je pre preloženie na inú funkciu príslušný 1.viceprezident

Policajného zboru. Proti predmetnému Personálnemu rozkazu (č. 26) podal žalobca odvolanie, o ktorom
bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. Následne bol žalobca v súlade s ust. § 33
ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. ustanovený do voľnej funkcie starší referent, špecialista protidrogového
oddelenia odboru Bratislava, ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a to Personálnym
rozkazom riaditeľa ÚBOK P PZ č. 245 zo dňa 30.06.2011. Proti tomuto personálnemu rozkazu podal

žalobca odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.09.2011.

Ďalej mal súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že Personálnym rozkazom ministra vnútra
SR č. 257/2011 minister vnútra SR dňom 30.06.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ zrušil tri tabuľkové
miesta funkcie staršieho referenta, špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením
ID 1390, ID 1391 a ID 1392) a dňom 01.07.2011 vytvoril tri nové tabuľkové miesta - funkcie staršieho

referenta špecialistu protidrogového oddelenia (funkcie s číselným označením ID 1390, ID 1391 a ID
1392) na odbore Bratislava ÚBOK P PZ. Na jednej zo zrušených funkcií konkrétne ID 1391 bol do dňa
30.06.2011 na odbore Východ ÚBOK P PZ ustanovený v súlade s § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.
žalobca. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 257/2011 s účinnosťou od 01.07.2011 vykonal
na ÚBOK P PZ tento organizačné a systemizačné zmeny. Ich súčasťou bolo aj presunutie troch vyššie

uvedených policajných funkcií z pôsobnosti odboru Východ ÚBOK P PZ do pôsobnosti odboru Bratislava
ÚBOK P PZ.

Ďalej súd zistil, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vydal 1.viceprezident Policajného zboru
čl. 3 personálneho rozkazu č. 26 zo dňa 29.06.2011, ktorým žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zák.

č. 73/1998 Z.z. z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z Personálneho rozkazu ministra vnútra
SR č. 257/2011 dňom 01.07.2011 preložil k ÚBOK P PZ a dňom 30.06.2011 ho v súlade s § 35 ods.
9 citovaného zákona odvolal z doterajšej funkcie, v ktorej bol ustanovený a to z funkcie starší referent
špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ ÚBOK P PZ.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 73/1998 Zb., tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného
zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so

vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR.

Podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú

funkciu, v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu, do
iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

Podľa ust. § 33 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z., policajt sa ustanoví, alebo vymenuje do voľnej

funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje
inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, alebo
vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné
predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej
službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe,

závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.

Podľa čl. 4 ods. 2 písm. e) bod 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 v rozsahu pôsobnosti
nadriadených vo veciach služobného pomeru k štátnej službe príslušníkov Policajného zboru

1.viceprezident PZ prevádza na inú funkciu a prekladá na inú funkciu policajtov podľa § 35 ods. 1 zákona
zaradených v útvaroch v rozsahu jeho pôsobnosti.Podľa ust. § 35 ods. 9 zák. č. 73/1998 Z.z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa
vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie
podľa § 33.

V danom prípade súd konštatoval, že organizačné zmeny boli realizované v dôsledku organizačných a
systemizačných zmien v rámci štruktúry ÚBOK P PZ, ktorým bolo presunutie troch vyššie uvedených
policajných funkcií z pôsobnosti odboru Východ ÚBOK P PZ do pôsobnosti odboru Bratislava ÚBOK
P PZ.

Podľa názoru súdu je správna argumentácia žalovaného v súvislosti s posúdením zrealizovaných
organizačných zmien u žalobcu. Z Personálneho rozkazu aj z druhostupňového správneho rozhodnutia
je dostatočne zrejmé, že odvolanie žalobcu z funkcie a potom jeho následné ustanovenie do inej funkcie,
sa uskutočnilo z dôvodu organizačných zmien, ktoré sa realizovali v dôsledku Personálneho rozkazu
č. 257/2011.

V súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zák. č. 73/1998 Z.z. je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že
služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej
polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátno-zamestnanecký pomer. Takýto právny
pomer nevzniká zmluvou ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do

služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je
naopak typickým pomerom súkromno-právnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje
okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia
služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov,
ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú

založené na podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické
jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov PZ.
PrávnapovahatakéhotoslužobnéhopomerupríslušníkovPZodrážaosobitnýcharakterzamestnávateľa
ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej
moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-

právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna
úprava má formu kódexu ( rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžo 246/2009).

Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov
ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je tomu

u zamestnancov v pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie
príslušníkov,ktorýchfunkciabolavdôsledkuorganizačnýchzmienzrušenáichustanovenímnaslužobné
miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii.

V preskúmavanej veci bol žalobca v súvislosti s týmto ustanovením § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z.

ustanovený do funkcie starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Bratislava ÚBOK P
PZ služobného úradu Ministerstva vnútra a to Personálnym rozkazom č. 245 zo dňa 30.06.2011. Ako
už bolo uvedené vyššie, žalobca bol podľa čl. 3 Personálneho rozkazu 1. viceprezidenta PZ č. 26 zo
dňa 29.06.2011 v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona dňom 01.07.2011 preložený
na ÚBOK P PZ služobného úradu Ministerstva vnútra SR a súčasne bol podľa § 35 ods. 9 citovaného

zákona dňom 30.06.2011 odvolaný z doterajšej funkcie.

Podľa názoru súdu bol postup žalovaného v súlade so zákonom, nakoľko potom, ako bol žalobca
podľa čl. 3 Personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa 29.06.2011 preložený z funkcie
starší referent špecialista protidrogového oddelenia odboru Východ ÚBOK P PZ, služobného úradu

Ministerstva vnútra SR na inú funkciu v rámci ÚBOK P PZ bolo povinnosťou riaditeľa ÚBOK P PZ, aby
žalobcu v súlade s § 33 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. ustanovil do akejkoľvek voľnej funkcie v rámci útvarov
ÚBOK P PZ. Ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie, tento správne vykonal dňom 01.07.2011 v súlade
s čl. 5 písm. b) nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010.

Dôvodom vydania personálneho rozkazu č. 245 zo dňa 30.06.2011 bola existencia organizačných zmien
v rámci ÚBOK P PZ a tiež existencia čl. 3 Personálneho rozkazu 1.viceprezidenta PZ č. 26 zo dňa
29.06.2011, ktorým bol žalobca dňom 01.07.2011 v súlade s § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z.
preložený na ÚBOK P PZ odboru Bratislava. Ako vyplýva z ust. § 5 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z.z. v spojenís ust. § 33 ods. 1, policajt sa môže ustanoviť len do voľnej funkcie, ktorá je vytvorená v súlade so
schválenou systemizáciou. Na základe vyššie uvedených skutočností ustanovil žalovaný žalobcu do
voľnej funkcie so schválenou systemizáciou.

Súd k návrhu žalovaného, aby konanie vo veci (vedenej pod sp. zn. 5S/31/2012) týkajúcej sa preloženia
žalobcu z dôvodov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. je potrebné zastaviť
nakoľko ide o rozhodnutie procesnej povahy, uvádza, že ide o rozhodnutie ktoré prinieslo zmenu v
právach a povinnostiach žalobcu. Podľa názoru súdu nie je rozhodnutím, ktoré rieši predbežnú otázku

a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím je zasahované do práv a povinností žalobcu.

Krajský súd v Bratislave z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobcu za spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu zamietol.

K námietke žalobcu, že nebola zabezpečená účasť odborového orgánu na príprave a realizácii

personálnych zmien, súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť, nakoľko podľa čl. 3 ods. 7 kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov PZ na rok 2011: „Ministerstvo prerokuje s odborovým zväzom
navrhované organizačné zmeny, najmenej 60 dní pre ich uskutočnením. Ak je zástupca odborového
zväzu členom komisie pripravujúcej organizačné zmeny, nemusí byť táto časová lehota dodržaná“.

Z obsahu administratívneho spisu je dostatočne preukázané, že predseda OZP SR sa zúčastnil na
príprave predmetnej organizačnej zmeny realizovanej Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č.
257/2011.

K námietke žalobcu, že v jeho prípade nebol dodržaný postup upravený v ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák.

č. 73/1998 Z.z., nakoľko je názoru, že inštitút prevedenia má prednosť pred inštitútom preloženia, súd
uvádza, že s touto námietkou nie je možné súhlasiť, nakoľko v danom prípade ide o voľnú správnu úvahu
príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť, alebo preložiť žalobcu z dôvodu uvedeného
v ust. § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona a to za predpokladu, „ak to nie je možné, preloží sa
na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby“. V takomto prípade bolo preto na voľnej úvahe

príslušného nadriadeného žalobcu rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom
istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preloží na inú voľnú funkciu od iného miesta výkonu štátnej
služby tak, aby služobné úlohy uložené ÚBOK P PZ boli plnené v súlade s požiadavkami kladenými
na tento útvar.

K námietke žalobcu, že Personálny rozkaz č. 257/2011 bol vydaný neskôr, pričom Personálny rozkaz
č. 26, ktorým bol v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z.z. preložený, bol vydaný už
dňa 29.06.2011, súd uvádza, že tieto námietky nie sú dôvodné. Personálny rozkaz ministra vnútra SR
č. 257/2011 nemá charakter rozhodnutia o práve, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
konkrétneho policajta, ide o rozhodnutie organizačnej povahy upravujúce vnútornú štruktúru útvarov

MV SR a PZ. Je z neho dostatočne zrejmé, že dňom 01.07.2011 budú vykonané systemizačné zmeny
v tabuľke zloženia a počtov na Prezídiu PZ a na Sekcii personálnych a sociálnych činností MV SR.
Okrem iného treba súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že za deň vydania personálneho rozkazu
je potrebné považovať deň jeho vyhlásenia, resp. doručenia a nie deň jeho vyhotovenia.

K námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutia neobsahujú náležitosti ustanovené v § 241 zák.
č. 73/1998 Z.z., že sú nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je ich nutné považovať za arbitrárne,
súd uvádza, že s týmito námietkami nie je možné súhlasiť. Súd má za to, že žalobou napadnuté
rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje ust. § 241 citovaného zákona a sú v
dostatočnom rozsahu odôvodnené.

K námietke žalobcu, že zákon neumožňuje dvojité sankcionovanie a využitie prevedenia, resp.
preloženia ako pokračujúcej sankcie, súd uvádza, že v danom prípade nejde o disciplinárne rozhodnutia.
Ide o preloženie žalobcu - personálne opatrenie z dôvodov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm. a) - k)
zák. č. 73/1998 Z.z..

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a s poukazom na neúspech žalobcu v
konaní tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.