Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210611
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o.,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: B. Š., Y.
XXXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 514 eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 CbZm/87/2013-41 zo dňa 19.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 3
CbZm/87/2013 - 41 zo dňa 19.12.2013 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

zmenkovú sumu 514 eur s úrokom 6 % ročne od 06.08.2010 do zaplatenia a zmenkovú
odmenu 1,71 eur, vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie

zmenkovej sumy 514 eur, úroku 0,25 % denne zo sumy 514 eur od 23.05.2010 do zaplatenia, úroku
6 % ročne zo sumy 514 eur od 06.08.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,71 eur a na náhradu
trov konania. Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky vystavenej odporcom dňa 09.11.2009 na zmenkovú sumu 514 eur, pričom sa zaviazal k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.05.2010. Zmenka bola vystavená s doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a doložkou „bez protestu“.

Súd pri skúmaní podmienok konania podľa § 103 O.s.p. zistil, že nároky z tej istej zmenky si
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., uplatnila proti odporcovi v rozhodcovskom konaní vedenom na
Stálom rozhodcovskom súde (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozsudkom zo dňa 17.12.2010 sp. zn.
SR 09898/2010 uložil rozhodcovský súd odporcovi povinnosť zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zmenkovú sumu 514 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z tejto sumy od 23.05.2010 do zaplatenia
a so zákonným úrokom 6 % ročne z nej od 06.08.2010 do zaplatenia. Rozhodcovský rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 17.01.2011 a vykonateľným sa stal dňa 20.01.2011.
Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 37Er/1704/2011, vo veci vymoženia pohľadávky POHOTOVOSŤ,
s.r.o., súd prvého stupňa zistil, že exekučný súd žiadosť exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dohodu o vyplnení blankozmenky považoval za
neprijateľnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluveazaneplatnúpovažovalajdohoduozmenkovomúroku
0,25 % denne. Dospel k záveru, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré je potrebné považovať

za neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom a exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré
je právom nedovolené.

Súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku vychádzal z uznesenia
exekučného súdu sp. zn. 37Er/1704/2011 a dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže v tejto veci

konať, sú splnené, keďže rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v danom prípade nevytvára prekážku
právoplatne rozsúdenej veci.

V zmysle návrhu remitent predložil odporcovi zmenku na platenie dňa 06.08.2010. Doložka „bez
protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a
súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na odporcu (čl. I. §

46 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 Zmenkového zákona). Za predloženie zmenky na platenie sa
všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. § 53 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1
Zmenkového zákona zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V
zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového
zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25

% denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo
vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec
lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa
úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu
postihový šesťpercentný úrok.

Podľa názoru súdu prvého stupňa napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje,
jej stanovenie nie je ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých
zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu,
spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych

úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia
§ 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci
sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu
odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za
primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok,

ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd prvého stupňa
vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri
spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie než 14 % ročne (údaj získaný z internetovej
stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto
súd prvého stupňa ako priečiacu sa dobrým mravom považoval v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na

absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo aj bez návrhu, preto
súd návrh v úroku 0,25 % denne z určených súm zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal v konaní len nepatrený úspech a je povinný

nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov konania prisúdiť nežiadal, a preto mu súd
prvého stupňa náhradu trov nepriznal.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo zvyšku návrh zamietol, podal včas navrhovateľ
odvolanie, ktoré odôvodnil vadami konania uvedenými v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda odňatím

možnosti účastníkovi postupom súdu konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), inou vadou
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.),
ako aj tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s
článkom 5 ods. 3 alebo 6 nariadenia, a preto bol súd povinný postupovať v súlade s článkom 7 ods.
3 nariadenia, podľa ktorého v prípade nedoručenia odpovede dotknutou stranou vydá súd rozsudok
o pohľadávke. Podľa názoru navrhovateľa článok 7 nariadenia upravuje procesný postup súdu aobligatórne ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy,
aknebolasúdudoručenáodpoveďodporcu.Prvostupňovýmsúdomnariadenéavykonanépojednávanie
preto považoval navrhovateľ za nelegálne.

Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch zmenku, ktorá spĺňala formálne aj materiálne
náležitosti podľa zmenkového zákona, čím jasne, úplne a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu
zmenkovej sumy s príslušenstvom. Zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, pričom ani
z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle článku 5 nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových

strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Navrhovateľ vytkol súdu prvého stupňa
absenciu zdôvodnenia postupu spočívajúceho vo vykonaní iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov,
pričom mal za to, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenkyasúdniejelegitimizovanýpostupompodľa§120ods.1O.s.p.vznášaťnámietkyvočizmenkeza
odporcu, a to aj s odkazom na koncentračnú zásadu konštruovanú nariadením. V postupe súdu prvého
stupňa videl navrhovateľ porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov

konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že odporca dobrovoľne podpísal zmenku, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky. Odporca mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenového úroku predstavuje 0,25 % denne
a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000. Navrhovateľ považoval za významný aj fakt, že súd
nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Z toho vyplýva,
že rozporom s dobrými mravmi, a teda neplatnosťou by mohla byť postihnutá len časť presahujúca
zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a v
celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po
oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania navrhovateľa dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny.

Odvolací súd mal za to, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vyvodil

z neho i správne právne závery. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré považuje za vecne správne a v súlade s
ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné.

Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa § 156 ods. 1 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne.

Súd prvého stupňa vzhľadom na citovaný článok nariadenia postupoval správne, keď sa riadil zákonom

č. 99/1963 Zb., ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok, pričom v súvislosti s námietkou
navrhovateľa, že súd prvého stupňa vo veci nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol urobiť,
odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa len v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania a miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu. Uvedená námietka navrhovateľa je preto nedôvodná.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v zmenkách splatných na
videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I § 5 v spojení s § 77 ods. 2 Zmenkového zákona ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. Je nesporné, že úroková doložka musí mať podobu sadzby úroku.
V tomto prípade je na zmenke napísaná úroková sadzba 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že pokiaľ zmenkový zákon alebo osobitný
predpis neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. o právnych úkonoch (ďalej len „OZ“). Preto
aj pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby na zmenke treba vychádzať z ust. § 39 OZ, najmä z pohľadu,či pre neprimeranú výšku úroku 0,25 % denne nie je zmenkový úrok neplatný práve z dôvodu, že sa
priečia dobrým mravom. Pri aplikácii § 41 OZ je rozhodujúce, či je neplatnosťou postihnutá taká časť
právneho úkonu, ktorá je obsahovo od zvyšku oddeliteľná. Úroková sadzba je esenciálnou, a teda aj

neoddeliteľnou časťou úrokovej doložky, a keďže zákon jej výšku nelimituje, neprichádza ani do úvahy,
aby súd vstupoval do zmenkovo-právnych vzťahov a sám jej výšku autoritatívne určil. Za
oddeliteľnú je možné považovať len úrokovú doložku ako celok s tým, že nie je nevyhnutnou náležitosťou
zmenky a jej neplatnosť nemá na zmenku žiaden vplyv. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je
súd povinný prihliadať ex offo aj keď sa účastník konania neplatnosti nedovolá. Námietka navrhovateľa,

podľa ktorej tu nebol dôvod na vykonanie iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, je preto
neopodstatnená.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v
časti zmenkového úroku 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, by bol dlžník zaviazaný na plnenie, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ, keďže tento zmenkový úrok nie je možné považovať

za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Z dôvodu absolútnej
neplatnosti úkonu, ktorou je postihnutá úroková doložka na zmenke v celom
rozsahu, preto nie je možné na zaplatenie predmetného úroku odporcu zaviazať a súd prvého stupňa
správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi však náhradu trov nepriznal, keď

mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.