Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219943
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113219943.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,

Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.
s r.o., advokátska kancelária, Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: R.
W., O.. XX.X.XXXX, V. X. N. XX, XXX XX P., za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176
778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, VŠEOBECNÁ
OCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOV,Šafárikovonám.7,81102Bratislava,zastúpenýJUDr.Bohdanom
Jakubisom, advokátom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 744,66 Eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 160,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 3.2.2012 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Náhradu trov konania vedľajším účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 4.7.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
744,66 Eur z titulu ceny za neuhradené služby vo výške 160,71 Eur a náhrady škody vo výške 583,95
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 3.2.2012 do zaplatenia a
náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu č. A5337068 a zmluvu č.
A4295414 v zmysle ktorej vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré umožňovali žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný podľa neho riadne a včas nezaplatil cenu

poskytnutých služieb vo výške 164,71 Eur vyfakturovaných v období 2011/09 - 2011/11, časť pohľadávky
vo výške 4,- Eur bola odpísaná a preto si ju neuplatňuje, a škoda žalobcovi vznikla za odpredané
telekomunikačné zariadenie Konvertor G-25E vo výške 384,95 Eur a Sony Ericsson Elm vo výške 199,-
Eur, a predstavuje rozdiel medzi ich predajnou cenou 384,97 Eur a 200,- Eur a akciovou cenou vo
výške 0,02 Eur a 1,- Euro. Podľa žalobcu škodu mu odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať
služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom

vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Úrok z omeškania žalobca uplatnil poukazom na Všeobecné podmienky článok 11, bod 11.14 počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Záverom
žalobca uviedol, že v prípade ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitnéhozreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí
súdu akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalobu s prílohami súd žalovanému doručil, tento však žiadnym spôsobom nereagoval a k žalobe sa
žiadnym spôsobom nevyjadril ani neskôr, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uložil uznesením
doručeným ešte dňa 20.10.2014.

Do konania na podporu žalovaného vstúpili vedľajší účastníci. Písomným podaním zo dňa 23.8.2013

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS neurčito bez poznania veci a konkretizácie všeobecne
namietalo neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné praktiky a z
opatrnosti aj námietku premlčania. Neskôr vedľajší účastník doplnil, že nenamieta nárok za poskytnuté
elektronické komunikačné služby, a do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku titulom
náhrady škody. Uviedol, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že viazal predaj výrobkov
alebo poskytovanie služieb na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby, čo predstavuje nekalú

obchodnú praktiku, avšak bez toho aby bol z toho zrejmý nejaký konkrétny skutkový alebo právny
záver vo vzťahu k namietanému predmetu konania (náhrade škody). Zároveň uviedol, že súd sa musí
vysporiadať s existenciou jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, poukázal pritom
na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a uviedol, že nenamieta že žalobcovi konaním žalovaného
škoda mohla vzniknúť, avšak škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou

mobilného telefónu.

Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.

V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti,
ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná
povinnosť).

V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na

akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením predložených zmlúv o pripojení, dodatkov k zmluvám,
listu žalobcu pre žalovaného označeného ako pokus o pokonávku zo dňa 19.1.2012, faktúr žalobcu pre
žalovaného, všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
žalobcu, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a
vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

Dňa 1.12.2010 a 12.3.2009 uzavreli účastníci písomné zmluvy, na základe ktorých žalobca vypožičal
žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. Dňa 1.12.2010 a 27.7.2010 uzavreli účastníci k týmto zmluvám aj dodatky, podľa
ktorých žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Konvertor G-25E so zľavou z jeho

spotrebiteľskej ceny (v dodatku neuvedenej) za kúpnu cenu 0,03 Eur a Sony Ericsson Elm so zľavou
z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1,- Euro s tým, že žalovaný sa podľa bodu 2.3 zaviazal, že
po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých
služieb vo výške 164,71 Eur vyfakturovaných v období 2011/09 - 2011/11. Pokusom o pokonávku zodňa 19.1.2012 žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu
za telekomunikačné zariadenie označenú ako zmluvná pokuta vo výške 862,88 Eur, a vyzval ho na ich
úhradu v dodatočnej lehote do 2.2.2012, na ktorý žalovaný nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou

pohľadávky.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb žalobcu. Podľa článku 5 bod 5.1 písm. b) týchto podmienok má
žalobca právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Podľa článku 11 bod 11.14 týchto podmienok žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05%
z dlžnej ceny za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo
fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu

za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že žalobca na základe zmluvy

o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby za čo má nárok na úhradu ceny za
službu, a keďže žalovaný doposiaľ cenu poskytnutých služieb v uplatnenej výške 160,71 Eur na základe
faktúr žalobcovi nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu
v tejto časti ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť na jej úhradu spolu s úrokmi z omeškania vo
výške9%ročnezdlžnejsumyuplatnenýmivsúladesozákonompojejsplatnostiododňanasledujúceho

po dodatočnej lehote na úhradu uvedenej v pokuse o pokonávku.

Vedľajším účastníkom všeobecne namietané premlčanie, keď táto pohľadávka bola na súde uplatnená
po jej splatnosti pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby (aj pred uplynutím dvojročnej
premlčacej doby na náhradu škody za porušenie povinnosti), a ani neprijateľné zmluvné podmienky vo

vzťahu k uplatnenému nároku, súd nezistil.

V časti uplatnenej náhrady škody však súd považoval žalobu za nedôvodnú. Medzi nevyhnutné
predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 OZ patrí porušenie právnejpovinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, a zavinenie,
ktoré sa predpokladá. Škodou treba rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie stavu majetku
poškodenéhooprotistavupredškodnouudalosťou,resp.oprotistavujehorozmnoženiaakbykuškodnej

udalosti nedošlo. Žalobca však žiadne rozhodujúce skutočnosti o vzniku konkrétnej škody a jej výške v
dôsledku porušenia právnej povinnosti žalovaným netvrdil a ani nepreukázal.

Žalobca síce tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby (ktorú nešpecifikoval), uplatnenú škodu však v tejto súvislosti vymedzil iba rozdielom medzi

predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia.

Za škodu však nie je možné považovať, ak žalobca v rámci svojej obchodnej politiky predáva
telekomunikačné zariadenie za nižšiu cenu ako je jeho skutočná cena. V prípade ak by totiž žalovaný
aj v zmluvnom vzťahu zotrval, nič by to nemenilo na zmluvnej cene telekomunikačného zariadenia,
ktorá bola nepodmienená a konečná. Rozdiel medzi žalobcom tvrdenou skutočnou a akciovou cenou

tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom ich zmluvného konsenzu. Tento
zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu neskôr reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu v tejto súvislosti, ak obdŕžal dohodnutú kúpnu cenu, preto nedošlo.

V súvislosti s tvrdeným porušením povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu, v porovnaní
so situáciou keby v ňom zotrval (a žalobca mu ďalej poskytoval služby a žalovaný za to uhrádzal
dojednanú cenu), by do úvahy prípadne prichádzala škoda vo forme ušlého zisku, ani túto však nemožno
stotožňovať s poskytnutou zľavou na telekomunikačné zariadenie. Ušlý zisk je totiž ujma spočívajúca
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ku

ktorému by inak s ohľadom na očakávaný pravidelný beh vecí došlo (predpokladaný príjem mínus
náklady - časové, pracovné, hmotné, atď.). V danom prípade sa však cena telekomunikačného
zariadenia,anipriďalšomtrvanízmluvnéhovzťahu,užmeniťadoplácaťnemala.Vzhľadomnauvedené,
keďže žalobca vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 583,95 Eur žiadne ďalšie konkrétne skutočnosti
(k inému zmenšeniu resp. nerealizovanému rozmnoženiu majetkových hodnôt) netvrdil a nepreukázal,

súd takto skutkovo vymedzený nárok v tejto časti zamietol.

O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď v prevažnej časti bol v konaní úspešný žalovaný a mal by tak nárok na náhradu pomernej
časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli, a pomerne

neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

O trovách konania vedľajšieho účastníka, resp. vedľajších účastníkov, ktorí vstúpili do konania na
podporu žalovaného, súd rozhodoval tiež podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaný, popri
ktorom sa konania zúčastnili, a od ktorého postavenia svoj úspech odvodzujú, mal vo veci úspech len

čiastočný. Vedľajší účastníci tak mali nárok na náhradu
len pomernej časti trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, keďže
však ich trovy pozostávali len z trov právneho zastúpenia, ktoré súd na uplatňovanie alebo bránenie
práva žalovaného proti žalobcovi v prejednávanej veci nepovažoval za účelné, súd im ich náhradu
nepriznal.

V súvislosti s aplikáciou ust. § 142 ods. 2 Os.p., ktorá predpokladá len čiastočný úspech vo veci a
náhradu pomernej časti trov konania, súd poukazuje na to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS vo svojom poslednom písomnom podaní (v rozpore s obsahom predchádzajúcich) síce uviedlo,
že do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku titulom náhrady škody (kde mal napokon

žalovaný plný úspech), procesné predpisy v ust. § 93 ods. 2 O.s.p. však neumožňujú vedľajším
účastníkom vstup do konania iba ohľadom časti predmetu konania, ale len popri účastníkovi konania -
teda v rozsahu jeho postavenia (podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p. majú rovnaké práva a povinnosti). Konanie
(z pohľadu žalovaného) pritom tvorí jeden celok, jeho predmet i žalovaných (na podporu ktorých do
konania združenie vstúpilo) určuje žalobca, ktorý je dominus litis, a vedľajší účastník ním nedisponuje.

V tejto súvislosti, na podporu záveru o vstupe vedľajšieho účastníka do celého konania (vzhľadom
na dodatočné deklarovanie jeho obmedzeného vstupu), súd poukazuje aj na to, že vedľajší účastník
do konania vstúpil už svojim prvým podaním, a to neobmedzene, a aj v písomnom podaní zo dňa
8.10.2013 vzniesol námietku premlčania celej uplatnenej pohľadávky žalobcu. Napokon súd pripomína,že aj pri určení trov právneho zastúpenia (odmeny advokáta za zastupovanie) podľa § 10 ods. 2 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. sa za tarifnú hodnotu úkonu (základ, z ktorého sa určuje sadzba odmeny) považuje
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby.

Pri súčasnom posudzovaní účelnosti uplatnených trov konania súd prihliadal na celkový predmet
konania, postavenie konajúcich subjektov, a povahu a účelnosť ich úkonov vo vzťahu k ich potrebe na
uplatňovanie alebo bránenie bráva žalovaného, a k priebehu a výsledku konania.

Pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania sú ustanovené v § 142 až 150 O.s.p. Pre všetky
prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi
konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
(teda nie všetky náklady majúce povahu trov konania). Pojem „účelnosť“ treba chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými

(pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). Pri posudzovaní trov,
ako vyplýva z ust. § 150 O.s.p., pritom súd prihliada aj na okolnosti kedy (a teda aj či) účastník uviedol
skutočnosti a dôkazy (významné v konaní).

Vyššie uvedené pritom treba hodnotiť osobitne dôsledne práve v súvislosti s trovami vedľajších

účastníkov, ktorí do konania vstupujú dobrovoľne, a princípom proporcionality, právnej istoty a
predvídateľnosti práva. Žalobca síce nesie zodpovednosť za výsledok konania a s tým spojené trovy
(vrátane predvídateľných trov účastníkov), nemôže ale predvídať vstup všetkých vedľajších účastníkov
a regulovať ich počet, ktorý je prakticky neobmedzený, a ktorým povinná náhrada všetkých ich trov
žalobcom by tak bola v rozpore s princípom spravodlivosti. Vychádzajúc zo všeobecných zásad efektivity

a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku, a z ústavnoprávneho princípu proporcionality,
preto treba prihliadať aj na primeranosť súvisiacu s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako
vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Toto sa potom premieta do dôkladného
posudzovania úkonov vedľajších účastníkov (ktorí do konania vstupujú dobrovoľne po svojej úvahe), či
boli spôsobilé priniesť účastníkovi, popri ktorom sa vedľajší účastníci konania zúčastňujú, priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, a teda významné na uplatňovanie alebo bránenie jeho práva, a zároveň aj
potrebné pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci (s prihliadnutím na ich povahu, pravidlá súdneho konania
a spôsob realizácie), či už z hľadiska procesného alebo z hľadiska hospodárnosti, a teda na tento
účel aj efektívne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti súd uvádza, že sa stotožňuje so závermi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom

v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. ... Vedľajší
účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne

takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

V prejednávanej veci si pritom vedľajší účastníci uplatnili náhradu trov konania už za samotný svoj vstup
do konania, resp. náhradu trov právneho zastúpenia už za samotné prevzatie a prípravu zastúpenia
(hoci za účastníkov označení neboli a do konania vstúpiť nemuseli), za všeobecne formulovaný odpor
proti platobnému rozkazu (v ktorom vedľajší účastník všeobecne namietal iba neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vzniesol všeobecne formulovanú námietku premlčania), za

odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí jeho odporu (v ktorom okrem práva podať odpor namietal že súdy
vydávajú platobné rozkazy v spotrebiteľských veciach, v ktorých sú uplatňované nároky z neprijateľných
podmienok), a za vyjadrenie (ktoré nebolo odôvodnené žiadnou zvláštnou procesnou situáciou, a v
ktorom iba všeobecne uviedol predpoklady zodpovednosti za škodu a spochybnil jej výpočet). Za stavu,
kedy však

1. súd už z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi,2. vedľajším účastníkom tvrdené premlčanie a ani neprijateľné zmluvné podmienky, vo vzťahu k
predmetu konania, vrátane neprípustného vydania platobného rozkazu na základe neprijateľných
zmluvných podmienok (základom bola tvrdená škoda), súd ani nezistil,

3. uplatnené úkony prípadne iba zbytočne deklarovali (zrejmé) všeobecné právo resp. právne posúdenie
(predpoklady náhrady škody), s poukazom na zásadu iura novit curia (súd pozná právo), a
4. z obsahu týchto úkonov vyplýva, že sa týkali a boli vypracované a uplatňované hromadne vo viacerých
obdobných prípadoch,
nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za tieto úkony, ktoré neboli

spôsobilé alebo potrebné na privodenie priaznivejšieho rozhodnutia pre žalovaného, za vynaložené
účelne, a teda za potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v poslednom písomnom podaní vedľajší
účastník zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, a že
prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v ich

neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristikutzv.hromadnýchvecí,zároveňjavíakoodporujúcerozumnosti,atedaakozneužitiepráva
na právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajším účastníkom nepriznal.

Len pre úplnosť súd dodáva, že rovnakým postupom by pritom v tomto prípade nepriznal náhradu trov

právneho zastúpenia za doterajšie úkony ani prípadne úspešnému žalobcovi, nakoľko jeho zastúpenie
advokátom v doterajšom konaní sa javí byť rovnako iba formálne a neúčelné, keď aj žaloba vykazuje
znaky tzv. formulárového návrhu s adresou na doručovanie ďalších písomností (a zrejme tak aj pôvodu
žaloby) priamo u žalobcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.