Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202177.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
advokát, so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: Q. M., bytom A. XXX,
o vymoženie 261,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske zo dňa 30. júna 2015, č.k. 2Er/331/2015-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
dňa 28.04.2015 doručil súdu súdny exekútor U.. G.. U. L., F.. žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávneného zo dňa 15.03.2015 a exekučného titulu -

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a
Mediačná, a.s. sp. zn.: WH-B/0411/0134 zo dňa 15.06.2012, ktorý podľa vyznačenej doložky
nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2012 a vykonateľnosť dňa 08.07.2012. Rozhodcovským rozsudkom
bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu 261,22 eur s prísl. a trovy konania. Z obsahu
pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 2Er/792/2011 súd zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie
uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. sp. zn.: WH-B/0411/0134 zo dňa 15.06.2012, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 261,22 eur s príslušenstvom.
V uvedenej exekučnej veci súdu uznesením zo dňa 01.10.2012, č.k. 2Er/792/2012-13
žiadosť súdneho exekútora zamietol pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčín
zo dňa 24.01.2013 č.k. 2CoE/437/2012-33. Uznesením zo dňa 19.02.2013 č.k. 2Er/792/2012-28 súd

exekučné konanie zastavil. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, už bolo tamojším súdom o totožnom nároku
oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho

zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania (podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c)
O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo
zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie

odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol,
že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydaniepoverenia,pričomexekučnýsúdmôžerozhodnúťlendvomaspôsobmi,atotak,žesúdnemuexekútorovi
udelí poverenie alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne

rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale
predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.

Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať
a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd nie je oprávnený
rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp.
neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol,
že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie

skutkového stavu, pričom mu uprel právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím
zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a č.k.
18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom exekučného

súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak
nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
úkon. Poukázal na uznesenie Ustavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj na nález sp. zn. III. ÚS
153/07. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil

tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie,
alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad U.. G.. U. L., F.. dňa
30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 261,22 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 15.06.2012, sp.
zn. WH-B/0411/0134, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 04.07.2012

a vykonateľnosť dňa 08.07.2012.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 2Er/331/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom

rozhodnutí č.k. 2Er/792/2012-13 zo dňa 01.10.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým
exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 2Er/792/2012 vyplýva, že oprávnený sa na

podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súduzriadenéhopriRozhodcovská,arbitrážnaamediačná,a.s. zodňa15.06.2012,sp.zn.WH-
B/0411/0134,domáhalvykonaniaexekúcieprotipovinnémuprevymoženie261,22eurspríslušenstvom,
a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 14.09.2012. V uvedenej exekučnej veci súd
prvéhostupňauznesenímzodňa01.10.2012,č.k.2Er/792/2012-13zamietolžiadosťsúdnehoexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.01.2013,
č.k. 2CoE/437/2012-23. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.02.2013, č.k.2Er/792/2012-28, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2013, exekučné konanie zastavil podľa §
44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,

aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania
bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení
§ 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak
ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných
ustanovení O.s.p. , teda vyplýva, že podmienky

konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami

sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p.
, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V

tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 01.10.2012, č.k.
2Er/792/2012-13 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku v
zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje
voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu

medzi účastníkmi zmluvy, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a z tohto dôvodu
za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na
podkladetakejtodoložkyvydanýrozhodcovskýrozsudokspôsobilýmexekučnýmtitulom.Totouznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 06.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 24.01.2013, č.k. 2CoE/437/2012-23.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn.
2Er/792/2012, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 01.10.2012, č.k. 2Er/792/2012-13 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa24.01.2013,č.k.2CoE/437/2012-23takpretotoexekučnékonanie,ktorésazačalomedzirovnakými

účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje
prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne
návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity
povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym
záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený túto možnosť aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §

219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .