Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Pavel Rohárik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/288/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216689
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115216689.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa B.
B. H. H..Z..A.., XXX XX U., L. XXX, M.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, 974 01 Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporcovi G. H., P.. XX. N. XXXX, Y. XXX XX
J., X. XXX/XX, o zaplatenie 378,07 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 250 Eur s 5,5 % úrokom z omeškania ročne
od 8. septembra 2013 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania (súdny poplatok) v sume 7,26 Eur.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume
28,34 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Súd p o v o ľ u j e odporcovi priznanú istinu, úrok z omeškania a trovy konania splácať v 20 Eur
mesačných splátkach vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že v prípade nezaplatenia, čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý
zostatok dlhu.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 378,07 Eur titulom dlhu zo zmluvy o
úvere.
Odporca sa vyjadril, že od roku 2011 je invalidným dôchodcom s dôchodkom v sume 290 Eur mesačne,
a preto žiada o splátkový kalendár po 20 Eur mesačne.
Pretože ide o drobný spor, rozhodol súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez pojednávania a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
výpisom z účtu a upomienkami, pričom zistil nasledovné:
Účastníci uzavreli prostredníctvom internetu dňa 17. augusta 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi sumu 250 Eur a odporca sa ju zaviazal vrátiť s
poplatkomvovýške63,07Eurdo7.septembra2013.Podľavýpisuzúčtuposkytolnavrhovateľodporcovi
sumu 250 Eur dňa 17. augusta 2013.
Z právneho hľadiska posúdil súd vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „O.z.“), lebo navrhovateľ vystupuje v postavení dodávateľa podľa § 52 ods.
3 O.z. (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporca v postaveníspotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 O.z. (zmluvu neuzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti). Zmluva je označená len ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, ktorá
však nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ale v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi bez ohľadu na
právnu formu uzavretej zmluvy a môže ísť o zmluvu o pôžičke, zmluvu o úvere, prípadne poskytnutie
peňažných prostriedkov inou formou. Preto súd posúdil právnu formu uzavretej zmluvy podľa jej obsahu
a konštatuje, že ide o zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. O.z. Táto zmluva nie je zmluvou o úvere
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, lebo povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení
s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné
prostriedky úroky, čo tu splnené nie je. Súd poukazuje aj na to, že v úvodných ustanoveniach zmluvy sa
uvádza, že sa okrem zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 266/2005 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku spravuje aj O.z. a nie Obchodným zákonníkom,
z čoho tiež vyplýva, že ide o zmluvu o pôžičke upravenú v § 657 a nasl. O.z.
Zmluvou a výpisom z účtu mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 250 Eur,
odporca jej vrátenie navrhovateľovi netvrdil, ani nepreukázal, a preto mu súd uložil uhradiť ju s
príslušným úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 O.z. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti dohodnutom v zmluve.
Navrhovateľ žiada aj zaplatenie sumy 63,07 Eur ako poplatku za poskytnutie pôžičky. Podľa § 658
ods. 1 O.z. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky, ale iný druh odplaty za poskytnutie pôžičky
zákon nepozná (na rozdiel o zmluvy o úvere v § 499 Obchodného zákonníka). Podľa § 54 ods.
1 O.z. sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona
(O.z.) v neprospech spotrebiteľa, a preto má súd za to, že ak O.z. pri zmluvy o pôžičke s obdobnou
odplatou neráta, jej dojednanie predstavuje odchýlenie sa od zákona v neprospech spotrebiteľa, ktorého
platením tohto poplatku zaťažuje. Dojednanie poplatku za poskytnutie pôžičky teda predstavuje rozpor
so zákonom a je v zmysle § 39 O.z. Preto navrhovateľ nárok na zaplatenie sumy titulom poplatku za
poskytnutie pôžičky nemá. Súd podotýka, že navrhovateľom stanovená výška predstavuje neprimerane
vysokú odplatu za poskytnutie pôžičky. Odporca mal navrhovateľovi za poskytnutie sumy 250 Eur odo
dňa poskytnutia (17. augusta 2013) do dňa splatnosti (7.septembra 2013), teda za 21 dní uhradiť odplatu
63,07 Eur, čo predstavuje 1,20 % denne a 438 % ročne. Takáto odplata nie je v súlade s dobrými mravmi.
Preto súd návrh v časti požadovaného poplatku za poskytnutie pôžičky zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie sumy 65 Eur ako sumy skutočne vynaložených nákladov
spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré mu vznikli v súvislosti s urgenciami odporcovi na úhradu
jeho dlhu. Svoj nárok odôvodnil len čl IV. bod 5 rámcovej zmluvy, podľa ktorého mal za spracovanie
a urgencie pri omeškaní odporcu s úhradou úveru nárok na 15 Eur za prvú upomienku, po 10 Eur
za druhú a tretiu upomienku a 30 Eur za štvrtú upomienku. Podľa § 121 ods. 3 O.z. predstavujú
náklady spojené s uplatnením pohľadávky príslušenstvo pohľadávky. Tieto náklady môžu obsahovať len
skutočne vynaložené výdavky, ktorých výšku si účastníci nemôžu pred ich vynaložením určiť v zmluve,
lebo v tomto čase nie je zrejmé, aké skutočné výdavky budú vynaložené. Preto navrhovateľ nemá nárok
na uplatnené sumy podľa čl. IV bod. 5 rámcovej zmluvy. Pretože nepreukázal, že by nejaké výdavky v
súvislosti s uplatnením pohľadávky skutočne vynaložil (dokonca nepreukázal ani doručenie vystavených
urgencií), súd zamietol návrh aj v časti uplatnených nákladov.
Náhradu trov konania súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti
66,13 % (250 Eur zo žalovaných 378,07 Eur), odporca vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol, teda
33,87 %. Čistý procesný úspech navrhovateľa tak predstavuje 32,26 %. Trovy konania navrhovateľa
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 22,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 87,86
Eur (za 2 úkony právnej služby po 28,22 Eur - prevzatie a príprava veci a podanie návrhu, s režijnými
paušálmi 2 x 8,39 Eur). 33,87 % z uvedených súm predstavuje 7,26 Eur a 28,34 Eur.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi na základe jeho žiadosti priznanú istinu a úrok z
omeškania uhradiť v mesačných splátkach po 20 Eur, lebo odporca je invalidný dôchodca. Súd si preveril
tvrdenia odporcu lustráciou v Sociálnej poisťovni a zistil, že jediný príjem odporcu je invalidný dôchodok
v sume 293,40 Eur mesačne. Preto považoval súd splátky navrhnuté odporcom za primerané. Súd
rozhodol o tom, že omeškanie s plnením čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý zostatok dlhu.Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo (inak súd zhotoví
kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd
rozhodnúť.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.