Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/292/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235863
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113235863.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa: P. K., G.. XX.XX.XXXX, K. P. XXX, U. A., právne zastúpený JUDr. Nikoletou Sekerákovou,
advokátkousosídlom1.mája18,Žilina,protiodporcovi:M.K.,G..XX.XX.XXXX,K.P.XXX,U.A.,právne
zastúpený Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o
určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dôvody vydedenia navrhovateľa poručiteľkou E. K., P.. L., G.. XX.X.XXXX, G. K. P. XXX,
zomrelou dňa XX.X.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa X.XX.XXXX, spísanej na Notárskom
úrade JUDr. Ľ. B., notárky so sídlom v Žiline do notárskej zápisnice č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX
nie sú dané.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2013 domáhal súdneho výroku, ktorým
by súd určil, že dôvody vydedenia navrhovateľa poručiteľkou E. K., P.. L., G.. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom P. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX spísanej na
NotárskomúradeB..Ľ.B.,notárkysosídlomvŽiline,donotárskejzápisniceč.G.XXX/XXXX,G.XXXXX/
XXXX, nie sú dané. Svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa XX.XX.XXXX zomrela E. K., ktorá bola matkou
navrhovateľa. V konaní o dedičstve vedenom súdnym komisárom B.. Ľ. R. pod sp. zn. XD XX/XXXX, V.

XX/XXXX bola navrhovateľovi a odporcovi súdnym komisárom B.. Ľ. R. predložená notárska zápisnica
č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, obsahom ktorej je závet a listina o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX.
V zmysle uvedenej listiny o vydedení mala nebohá poručiteľka s poukazom na znenie ustanovenia §
XXXa ods. 1 písm. b) OZ vydediť navrhovateľa a to z dôvodu, že navrhovateľ sa k poručiteľke dlhodobo
nesprávaltakakobysaknejsprávaťmal.Navrhovateľvkonaníodedičstveponebohejmatkepoprelako
zákonný dedič existenciu dôvodov vydedenia. Okresný súd Žilina mu uznesením zo dňa XX.XX.XXXX

sp. zn. XD XX/XXXX, V. XX/XXXX uložil, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal žalobu
o určenie neplatnosti dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení zriadenej poručiteľkou dňa
XX.XX.XXXX na Notárskom úrade B.. Ľ. B.. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ podal žalobu na
súd o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v označenej
listine uvedený dôvod vydedenia nie je daný a neobstojí. Poukázal na to, že vzťahy medzi ním a matkou
boli podľa jeho názoru dobré, o čom svedčí aj skutočnosť, že mu v roku 1997 predala časť rodinného

domu č. súp. XXX a parcelu č. XXX/X o výmere XXX m2 nachádzajúce sa v katastrálnom území P. a až
do jej smrti XX.XX.XXXX bývali vedľa seba v domoch, ktoré majú vedľa seba vchody, nakoľko ide o jeden
dom prerobený na dve samostatné bytové jednotky. Napriek skutočnosti, že vo svojej časti rodinného
domu poručiteľka bývala až do svojej smrti s bratom navrhovateľa odporcom, ktorý je slobodný, väčšinu
starostlivosti a opráv v dome poručiteľky uskutočňoval navrhovateľ. Vždy, keď za ním matka prišla s
nejakou požiadavkou, nakoľko odporca väčšinu času trávil v pohostinských zariadeniach, navrhovateľ,

keď zatepľoval svoju časť domu, zateplil aj matkinu časť. Spravil jej zastrešenie nad vchodom a nikdy
nepýtal peniaze za prácu a materiál. Navrhovateľ sa o poručiteľku neustále zaujímal. Keď potrebovala,robiljejveľkénákupy,voziljuonaleboaknemohol,jehosynautomklekárovi.Pretobolveľmizaskočený,
keď sa dozvedel, že bol matkou vydedený. Poukazoval na to, že matka až do svojej smrti si viedla
domácnosť sama, nebola odkázaná na starostlivosť, varila, nakupovala, prala... pre seba a aj pre

odporcu, ktorý za života matky nejavil žiadny záujem o domácnosť a starostlivosť o dom, pokiaľ nebol v
práci, celý čas trávil v pohostinských zariadeniach, čo pokračuje aj po matkinej smrti a teplú stravu mu
zabezpečuje manželka navrhovateľa. Navrhovateľ nerozumie dôvodom vydedenia, že by svoju matku
nezdravil, to by nemohol jej pomáhať s opravami domu, robením nákupov, vozením autom. Rovnako
poručiteľka mala vždy k navrhovateľovi a jeho rodine dvere otvorené, čo využívala často, keď odporca

prišiel domov pod vplyvom alkoholu a bála sa ho. Pokiaľ poručiteľka ako dôvod vydedenia uviedla, že
ju navrhovateľ mal okríknuť, keď prešla po tráve, či nevie chodiť po chodníku, navrhovateľ uviedol, že
na svoju matku nikdy nezvýšil hlas, okrem svojho pozemku udržiaval aj pozemok matky, robil chodník,
sial trávu, preto sa mohlo stať, keď išla z poľa s motykou a v čižmách po udržiavanom trávniku, že jej
slušne povedal, aby šla po chodníku, čo však bolo v rámci normálnej komunikácie. Zároveň poukázal
na to, že v listine o vydedení nie je uvedený dostatočný konkrétne dôvod vydedenia, z ktorého by malo

byť zrejmé, že poručiteľka nemala s navrhovateľom ako synom vzťah.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 26.11.2013, v ktorom
uviedol, že s dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľa nesúhlasí.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na skutočnostiach uvádzaných v písomnom návrhu. Poukazoval
na to, že s matkou udržiaval dobrý vzťah, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že mu v roku 1997 predala
časť rodinné domu a vlastne až do jej smrti v januári 2013 bývali vedľa seba v domoch, ktoré majú
vedľa seba vchody. Napriek tomu, že v tomto rodinnom dome v spoločnej domácnosti matka bývala
s odporcom, ktorý je slobodný, väčšinu opráv v dome, pomoc okolo domu uskutočňoval navrhovateľ.

Matka za ním chodila, keď niečo potrebovala. Vozil ju on alebo jeho syn na veľké nákupy, k lekárovi.
Neustále prejavoval záujem o matku a taktiež, keď matku náhle odviezli do nemocnice, bol to jedine
on, ktorý za matkou išiel, zistil čo potrebuje, kúpil hygienické potreby. Hneď na druhý deň bol za ňou,
avšak odporca matku nenavštívil. Nakoniec aj pohreb matky zabezpečoval sám, nakoľko odporca o toto
neprejavil záujem. Nemal záujem ani na vyzvanie, aby predniesol aspoň pre smútočných hostí reč na

kare.Všetkyzáležitostispojenéspohrebomzabezpečovalnavrhovateľ.Matkaaždosvojejsmrtisiviedla
domácnosť sama, nebola odkázaná na starostlivosť, avšak vždy, keď prišla, požiadala navrhovateľa o
pomoc, tak jej ju vždy poskytol. Matka mala vždy dvere otvorené do rodiny navrhovateľa. Chodila tam
často, keď niečo potrebovala. Chodila si merať tlak, taktiež u nich hľadala útočisko, keď prišiel odporca
pod vplyvom alkoholu. V čase, keď matke zistili nádor na mozgu a liečila sa, vozieval ju k lekárovi.

Po podrobení sa operácií, nakoľko bola na tom dosť zle, celú starostlivosť o matku zabezpečovala
rodina navrhovateľa. Musela sa nanovo učiť rozprávať a podobne. Neskôr sa matkin stav stabilizoval,
vychádzali z toho, že sa to vyliečilo a že je to v poriadku. Matka nikdy nehovorila o tom, že by sa cítila
zle. Nesťažovala sa. Nehovorila o tom, že by musela chodiť na nejaké kontroly alebo že by sa jej zhoršili
výsledky. Chodievala na bežné vyšetrenia ako starší človek. Keď potrebovala ísť k lekárovi a im to

povedala, tak jej to vždy zabezpečili. Dokonca jej zabezpečili aj nového lekára, nakoľko lekárka v P. mala
veľmi širokú klientelu, preto jej vybavili doktora na Z.. Matka však na odvoz nebola odkázaná, chodila
s nimi len kvôli tomu, aby ušetrila na autobus. Keď nemohol navrhovateľ, tak ju odviezol jeho syn, keď
mu povedala. S matkou udržiavali normálne kontakty, pravidelne sa stretávali. Matka k nim chodievala
v podstate stále. Navrhovateľ však poukazoval na to, že nebýva stále doma, nakoľko je zamestnaný,

máva 24-hodinové služby a ďalej vykonáva podnikateľskú činnosť. Avšak vždy, keď prišla, nikdy sa
jej neopýtal, čo tam robí. Vždy sa jej spýtal, čo potrebuje, lebo väčšinou chodievala, keď niečo naozaj
potrebovala opraviť alebo že jej niečo nejde. Keď jej povedal, že žije v spoločnej domácnosti s bratom,
že je chlap, aby jej pomohol, aby sa obrátila na neho, tak mu povedala, že on chodí do roboty a nemal na
to čas. Potom sa aj nahnevala a odišla. Matka však bola naučená tak, že chcela všetko hneď a chcela

to po svojom. Pokiaľ ide o výtku, že ju okríkol, keď prechádzala po trávniku, toto je pravda. Nakoľko bol
háklivý na trávnik, ktorý vybudoval, pretože chcel, aby mali všetko upravené. Keď matka už nevládala
robiť na roli a o svoj pozemok sa nevládala starať, preto zabezpečil celú úpravu pozemku, vysadil trávu,
urobil chodníky, aby mala kade chodiť a tú časť, ktorú si obrábala a ktorú vládala obrábať, tá jej tam
zostala zachovaná. Urobili jej škrabadlo, keď pôjde z role, aby si očistila obuv, preto sa teda mohlo stať,

že pokiaľ išla po trávniku, že ju okríkol. Matka ho aj začala upodozrievať z toho, že si majetky prepísal
na seba, keď si to upravuje, takže je to teraz jeho. Ona to nebrala tak, že to urobil len preto, že to chcel.
Matka však v čase, keď pristúpili k rekultivácii, nikdy neprejavila vôľu, že s tým nesúhlasí, aby to nerobili.
Nechcela do toho investovať, hovorila, že na to nemá peniaze. A keďže to nechceli nechať zarastené,pristúpili k rekultivácii a zhodnoteniu. Pokiaľ bolo potrebné vykonať nejaké opravy na rodinnom dome
matky, prácu a materiál zabezpečoval navrhovateľ a matka mu potom zaplatila to, čo pripadlo na jej časť.
Navrhovateľuvádzal,žetušil,žematkamánejakýúmyselrozdeliťmajetok,pretožetambolidennodenné

hádky, keď prišiel odporca pod vplyvom alkoholu, tak jej vyčítal, čo má navrhovateľ a že on nič nemá.
Preto si myslel, že matka niečo pripravuje, ale o vydedení sa dozvedel až na kare. Potom taktiež zistil,
že odporca dostal od matky 5.000,- Eur, a preto odporca potom z týchto peňazí vzhľadom k tomu, že
rodina navrhovateľa zabezpečila pohreb, tento pohreb zaplatil. Matka sa zúčastnila v roku 2006 osláv
jeho 40-tych narodenín a taktiež v roku 2009 osláv 40-tych narodenín jeho manželky. Keby teda mali

taký strašný vzťah ako uviedla v liste o vydedení, tak by ani neprišla na oslavu.

Odporca vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje a nepopiera, že vzťahy medzi
matkou a navrhovateľom boli v roku 1997 štandardné. Nepopieral ani tú skutočnosť, že matka previedla
na navrhovateľa časť svojich nehnuteľností, avšak k tomu ju viedla len obava z toho, že navrhovateľ
so svojou rodinou uskutoční svoju hrozbu a odsťahujú sa z rodinného domu. V záujme toho, aby sa

neodsťahoval, previedla na neho nehnuteľnosť a navrhovateľ následne po prevzatí spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiamdodomuinvestoval.Taktiežpopieral,žebynavrhovateľznášalvšetkyfinančnénáklady
spojené s väčšími investíciami do domu a nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že všetku manuálnu
pomoc v matkinom dome jej poskytoval on. Matka udržiavala viacročný priateľský vzťah s L. B., s ktorým
trávievalavíkendy,ktorýjejspolusosvojimsynomakoajsodporcomposkytovalipomocpriinteriérových

potrebách v súvislosti s užívaním jej rodinného domu. Matka účastníkov sa dlhé roky priatelila s M.. M.
M. a s pani N. Š., ktoré by sa vedeli vyjadriť aj k tomu, akým spôsobom skutočne hrubým sa rozprával
navrhovateľ so svojou matkou a ktoré tiež môžu potvrdiť, že matku účastníkov vozili na svojich autách
na ošetrenie k lekárovi alebo ju sprevádzali pokiaľ išla MHD. Nebol to teda navrhovateľ a neposkytoval
jej pomoc tak ako tvrdí. Odporca taktiež uviedol, že tiež nemal vedomosť o tom, že jeho matka napísala

nejakú listinu o vydedení. O tom, že existuje takáto listina sa dozvedel až na kare a to od priateľa
nebohej matky pána L. B. a jeho syna. Do tohto okamihu o žiadnej listine nemal vedomosť a v žiadnom
prípade ju nenavádzal na to, aby takýto úkon urobila. Bolo to jednoznačné, dobrovoľné rozhodnutie
matky účastníkov. Matka v priebehu rokov XXXX Q. XXXX chodila k navrhovateľovi na návštevy, avšak
keďsavrátila,takpovedala,žejuodtiaľvyhodili,žetamnemáčorobiť.Totomupovedalamatka.Potvrdil,

že matka nepotrebovala nejakú osobitnú starostlivosť alebo že by bolo odkázaná na niekoho pomoc.
S matkou bol v podstate po celý čas, chodil do roboty a keď bol doma a niečo potrebovala, tak s ňou
išiel buď na nákup a keď potrebovala urobiť väčší nákup, tak išla so susedou Š. Q. M. V. M.. Matka
doma varievala aj prala pre seba aj pre odporcu. Pracovala na roli, kde mali nasadené zemiaky a keď
sa kopali, tak ich kopal iba on a s matkou. Matka vládala. Keď sa zatepľoval dom, navrhovateľ kúpil

materiál, avšak matka mu dala vždy peniaze. Merať tlak si chodievala matka k pani E. Q. niekedy k
pani Š.. Od matky si nevynucoval nikdy nejaký prepis majetku. Ohľadom tohto neboli medzi nimi žiadne
spory a medzi nimi neboli ani spory ohľadom majetku brata.

Tunajší súd rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX- XX zo dňa 10.3.2014 návrhu navrhovateľa vyhovel.

Na odvolanie odpocu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa 18.11.2014 vyššie
uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
f), h) O.s.p a § 221 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia okrem iného uviedol, že preskúmaním
napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyjadrení účastníkov konania dospel

k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho považuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa za predčasné. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu, najmä
výpovedí svedkov konštatuje, že súd prvého stupňa opomenul vyhodnotiť postupom podľa ust. § 132
O.s.p. tie časti výpovede svedkyne N. Š., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že poručiteľku
trápilo chovanie navrhovateľa a jeho rodiny (s výnimkou syna navrhovateľa, ktorý jediný sa k nej

slušne choval), pretože ju nemali ani pozdraviť a ignorovali ju. Preto treba preukázať alebo vyvrátiť, či
uvedené konanie nasvedčuje, že sa jej takýto navrhovateľov nezáujem citovo dotýkal a vadil jej, keď
o tom rozprávala svojej priateľke. Svedkyňa N. Š. uviedla, že s poručiteľkou sa stretávala približne tri
roky dozadu pred jej smrťou. Keďže poručiteľka zomrela XX.X.XXXX, uvedené znamená, že sa s ňou
svedkyňa stretávala v rokoch XXXX,XXXX a XXXX. Závet a listina o vydedení bol poručiteľkou zriadený

až v poslednej štvrtine roku 2010 a to X.XX.XXXX, z čoho vyplýva nesprávne zistenie prvostupňového
súdu, že svedkyňa nemohla mať osobné poznatky o správaní navrhovateľa pred spísaním závetu a
listiny o vydedení. Minimálne od januára 2010 do 6. októbra 2010 tieto poznatky svedkyňa N. Š. osobne
mala. Súd prvého stupňa aj keď zvažoval vypočuť notárku B.. Ľ. B., ktorá závet a predmetnú listinu ovydedení vyhotovila, napokon od toho upustil. Podľa odvolacieho súdu bude dôvodné opätovne zvážiť
výsluch notárky, ktorý by prispel k riadnemu zisteniu skutkového stavu.
Súd na základe vykonaného dokazovania z pôvodného prvostupňového konania, výsluchom

navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu XD XX/XXXX a to najmä
oboznámením notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX, zápisnicou o predbežnom vyšetrení
zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicou zo dňa XX.XX.XXXX, úradným záznamom zo dňa XX.XX.XXXX,
uznesením č.k. XD XX/XXXX-XX zo dňa 20.09.2013, výsluchom svedkov K. K., L. K., N. Š., M. M., M.
O., L. B., fotografiami z osláv navrhovateľa a jeho manželky, doplneného dokazovania po vrátení veci

odvolacím súdom výsluchom svedkyne M. E. zistil nasledovný skutkový stav:

Poručiteľka E. K. (matka účastníkov konania), nar. 27.09.1944, zomrela dňa XX.XX.XXXX, dedičské
konanie po poručiteľke je vedené pod sp. zn. XD XX/XXXX, V. XX/XXXX pred súdom povereným
notárom B.. Ľ. R.. Ako dedičia zo zákona prvej dedičskej skupiny prichádzajú do úvahy navrhovateľ a
odporca ako synovia poručiteľky.

Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení XD XX/XXXX, V. XX/XXXX zo dňa 14.03.2013 napísanej na
Notárskom úrade B.. Ľ. R. súd zistil, že poručiteľka zanechala závet a listinu o vydedení napísaný vo
forme notárskej zápisnice B.. Ľ. B. - G. J. XXXX/XXXX.

Zo zápisnice spísanej na notárskom úrade dňa 22.5.2013 súd zistil, že prítomní účastníci - navrhovateľ
aj odporca boli oboznámení s notárskou zápisnicou č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX spísanou s
poručiteľkou na notárskom úrade v Žiline notárkou B.. Ľ. B., obsahom ktorej je závet a listina o vydedení.
Prítomný účastník dedičského konania P. K. - navrhovateľ, ktorého poručiteľka vydedila, sa mal v lehote
20 dní vyjadriť k tomu, či bude namietať dôvody svojho vydedenia, prípadne či bude namietať aj platnosť

závetu.

Z úradného záznamu spísaného na notárskom úrade dňa 03.06.2013 súd zistil, že navrhovateľ sa
osobne dostavil na notársky úrad, ktorý v zmysle zápisnice zo dňa 22.05.2013 prehlásil, že namieta
platnosť dôvodov svojho vydedenia, ktoré poručiteľka uskutočnila do notárskej zápisnice č. G. XXX/

XXXX, G. XXXXX/XXXX spísanej B.. Ľ. B., notárkou so sídlom v Žiline dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ
bol poučený, že dedičské konanie bude prerušené a prítomný účastník bude vyzvaný na podanie žaloby
v zmysle ust. § 175k O.s.p.

Uznesením č.k. XD XX/XXXX-XX zo dňa 20.09.2013 tunajší súd odkázal účastníka P. K., aby v lehote

do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušnom okresnom súde žalobu O. M.
K. o určenie neplatnosti dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení zriadenej poručiteľkou dňa
06.10.2010 na Notárskom úrade B.. Ľ. B., notárky so sídlom v Žiline do notárskej zápisnice č. G. XXX/
XXXX, G. XXXXX/XXXX. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že bez vyriešenia spornej
skutočnosti sa nemôže v konaní pokračovať, a preto súd rozhodol podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2013.

Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 28.10.2013, teda súdom v stanovej lehote.

Z notárskej zápisnice G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX napísanej na notárskom úrade v Žiline dňa

XX.XX.XXXX B.. Ľ. B., notárkou súd zistil, že uvedeného dňa sa k notárke dostavila E. K. a požiadala
notárku, aby do tejto notárskej zápisnice v súlade s ust. § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka pojala
tento závet a listinu o vydedení.

„Obsahom tohto jednostranného úkonu závetcu je prejav jeho autonómnej vôle prenechať tu určený

majetokurčenémudedičovipreprípadsmrtizávetcu.Týmtovýslovnevyhlasujem,žejemojouvôľou,aby
po mojej smrti celý môj majetok (hnuteľný, nehnuteľný, iné majetkové práva) vrátane rodinného domu č.
súp. XXX, postaveného na parcele č. XXX/X, nachádzajúci sa v katastrálnom území P., ktorý vlastním
v celosti ako aj pozemkov s parcelnými číslami XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 všetko vedené na LV č. XXX, jeho príslušenstva a kompletného

zariadenia a vybavenia nadobudol M. K., G.. XX.XX.XXXX, t.č. trvale bytom P. XXX v celosti. Svojho
druhého syna P. K.T., G.. XX.XX.XXXX v súlade s ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
vydeďujem, pretože sa ku mne dlhodobo nespráva tak ako by sa ku mne správať mal. Hoci bývame na
jednej záhrade, nezdraví ma, správa sa nevšímavo, keď ku nemu prídem na návštevu, opýta sa ma, čotam robím, keď prejdem cez trávu, ktorá je vysadená na mojom pozemku, okríkne ma, či neviem chodiť
po chodníku. Dôsledky vydedenia sa v súlade s § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka vzťahujú aj na
právnych nástupcov vydedeného. Súčasne prehlasujem, že túto listinu podpisujem pri plnom vedomí,

vyhlasujem, že som bola poučená o možnosti závet a listinu o vydedení kedykoľvek zmeniť, nahradiť
iným závetom, prípade ho odvolať“.

Svedkyňa K. K., manželka navrhovateľa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že sú rodina, oni majú
svoj dom a matka s odporcom mali svoj dom. V podstate každý žili svojím spôsobom života, ale aj ako

rodina. Stretávali sa. Brala to tak, že všetko je normálne, navštevovali sa. Boli si na oslavách. Matka bola
namanželovejoslave40-tkyakoajnajejoslave40-tkyvroku2009asprávalasanormálne.Medzisebou
mali normálny vzťah ako medzi nevestou a svokrou. Keby mali nejaký zlý vzťah, tak svokra k ním ani
nepríde. Keď bola chorá a bola operovaná na nádor hlavy, starali o ňu oni. Svedkyňa varila, prala, žehlila.
Svokra bola na PN dlho. Dlho nemohla robiť, avšak potom, keď sa z toho dostala, fungovalo to normálne.
Bolasebestačná.Dokázalasivšetkozabezpečiťsama.Chodievaladoobchodu,naprechádzky.Samasi

robila nákupy. Niekedy ju však požiadala, aby išla s ňou. Chodievala aj so svojou kamarátkou na nákupy.
V podstate bola zdravá. Na návštevy chodievala ako kedy. Niekedy pribehla len tak, keď si chcela niečo
požičať. Mali to blízko k sebe. V podstate to bolo cez dvere. Hocikedy, keď sedela na terase, svokra
prišla. Niekoľkokrát ju tam aj švagor, teda odporca hľadal, že kde je. Pýtal sa, že čo klebetia. Matka žila
s odporcom, a keď niečo potrebovala alebo jej bolo zle, prišla si vypýtať nejakú tabletku. Jej manžel ju

vozil aj k lekárovi. Keď napríklad išiel do roboty ráno, tak matka si mu sadla do auta, pretože to mal po
ceste a vyložil ju na Z.. A keď nešiel jej manžel, keď mal 24- hodinovú smenu, tak išli deti alebo išla aj
sama, nakoľko nebola odkázaná na to, aby ju niekto vozil. Taktiež pri údržbe domu im pomáhali. Keď
začali prerábať chalupu, tak robili aj na svojom aj na svokrinom. Manžel zháňal materiál aj robotníkov.
Prišli pomáhať aj známi. Takisto to bolo aj so záhradou. Síce záhrada nebola ich, bolo tam však veľa

pozemku a svokra sa o to nechcela až tak moc starať a svedkyňa taktiež chodila do roboty a nemala na
to čas, tak urobili trávniky, kríky, skalku, aby to tam troška vyzeralo, pretože svokra sa už nevládala o to
tak postarať. Nechceli to nechať tak, aby to bolo zarastené. A keďže niečo mali, chceli sa o to postarať.
Od svokry však nevyžadovali, aby na tom robila. Urobili to a za to aj zaplatili. Mala však určité výhrady,
lebo chcela sadiť a pestovať, ale potom, keď už nevládala, tak si nechala kúsok na sadenie. Jej manžel

sa s matkou normálne rozprával, zdravili sa. Obidvaja s manželom chodievali do roboty. Keď sa ráno
stretli medzi dverami, tak sa pozdravili. Alebo keď otvorili dvere a svokra vyšla, tak sa pozdravili. Manžel
pracoval na 24-hodiné smeny, ale keď bol doma, tak sa normálne rozprávali. Rozprávali sa aj keď bola
doma svedkyňa. Keď sa manžel vrátil z práce a našiel u nich svoju matku, správal sa normálne. Videl
ich piť kávu, povedal, čo tam robia, avšak myslel to na nich obidve. Myslel to tak, či klebetia alebo tak,

tak ako aj švagor. Bolo to to isté. Svedkyňa uviedla, že sa nestalo, že by matka po príchode jej manžela
domov sa cítila nejaká dotknutá a išla rýchlo domov. Jej muž, keď prišiel tak aj v podstate odišiel, pretože
mal stále veľa roboty. Popri svojom zamestnaní má ešte živnosť. Takže mnohokrát sa mohlo stať, že
keď aj prišla a keď niečo robil, tak povedal, že nemá čas, aby prišla neskôr.

Svedkyňa L. K., dcéra navrhovateľa vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že so svojou starou matkou
mala úplne bežný vzťah, taký ako má vnučka so starou matkou. Navštevovali sa. Ona chodila tam a
stará mama chodila k ním. Svedkyňa poukazovala na to, že študuje na bilingválnom gymnáziu a má dosť
mimoškolských aktivít, takže času moc nie je, ale pokiaľ bol a mala čas, tak išla starú matku navštíviť.
Alebo sa stretávali na záhrade, pili kávu na terase. Chodievali spolu aj k jej priateľovi, aj k starkinej druhej

rodine do A.. Niekedy spolu chodili na nákupy do Jednoty, piekli spolu koláče. Alebo večer, keď mala
čas, a starká nechcela byť sama doma, tak pozerali televízor. V podstate takto to bolo stále. Teraz už
keď bola na gymnáziu, bolo času menej. O tomto starká vedela. Vedela o tom, že sa aj dobre učí, avšak
niekedy sa stalo aj to, že mnohokrát sa spolu ani nestretli, pretože domov chodievala až večer. Avšak tak
to bolo aj s rodičmi. Otec chodieval na 24-hodinové smeny a tiež sa niekedy v ten deň ani nevideli. Podľa

názoru svedkyne vzťah starkej s navrhovateľom, teda jej otcom nebol vôbec narušený, bol v pohode.
Rozprávali sa. Otec však tiež nemal veľa času, mal svoje povinnosti v práci aj ako podnikateľ. Keď mal
čas, tak sa porozprávali. Väčšinou to bolo na dvore alebo starká prišla niekedy k ním alebo na terase
a podobne. Starká však bola čulá a dokázala si všetko zabezpečiť. Niekedy, keď potrebovala ísť na
nejaký nákup alebo potrebovala ísť k doktorovi a nemal ju kto zaviesť, tak ju vozili otec a brat. A pokiaľ

starká niečo potrebovala, tak jej pomohli. Nikdy nebola prítomná nejakému incidentu s otcom a ani ona
s ňou nemala žiadne konflikty. Stávalo sa aj to, že keď bol strýko - odporca opitý, tak starká prišla k ním
zaklopať na dvere a mnohokrát, nakoľko má izbu nad ich časťou, keď prišiel pod vplyvom alkoholu, tak
svedkyňa to aj počula a vtedy tam aj išla pozrieť, čo sa deje. Jej otec zveľadil trávnik, spravil jazierko acelý dvor. Predtým to vyzeralo strašne. Bolo to zarastené a dal to do poriadku. Takisto zateplil aj časť
domu starej mamy, urobil prístrešok, ktorý zakrýva ich vchod domu ako aj vchod domu starkej. Takisto,
keď sa zatepľovalo, zohnal robotníkov.

Svedok M. O. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že navrhovateľ je jeho kamarát a odporcu pozná.
S navrhovateľom sa pozná asi 12 rokov, navštevujú sa zhruba dvakrát, trikrát do týždňa., teraz menej,
pretože majú viacej pracovných povinností. Pri svojich návštevách nebol nikdy svedkom nejakého
incidentu medzi navrhovateľom a jeho matkou. Keď prišiel na návštevu a bola tam matka navrhovateľa,

tak sa navrhovateľ ku svojej matke správal ako syn k matke. Väčšinou sa s matkou navrhovateľa stretol
na terase, kde sedeli, dávali si kávu. Niekedy si s nimi dala kávu aj matka. Prisadla si, niekedy nie. Pokiaľ
robil navrhovateľ nejaké úpravy rodinného domu, zabezpečoval tieto veci aj pre matku. Nerobil to sám
osobne, ale zabezpečil to. Veci, ktoré vedel zvládnuť, robil sám. Taktiež svedok pomáhal navrhovateľovi
pri úpravách domu a aj pri úpravách dvora ako aj domu matky. Na jednej aj na druhej strane. Svedok
osobne nevidel navrhovateľa, že by vozil matku k lekárovi a podobne, avšak videl, keď sa vracali z mesta

a z auta vykladali nákup. Taktiež potvrdil, že bol na oslave 40-tky navrhovateľa v roku 2006 a manželky
navrhovateľa v roku 2009, na ktorej bola aj matka navrhovateľa. Všetci sa zabávali, rozprávali. Myslel
si, že všetci majú dobrý vzťah a nebadal ani nemal pochybnosti o tom, že by mohlo medzi nimi niečo
byť. S navrhovateľom sa stretáva stále a s jeho matkou to bolo hlavne v letných obdobiach, keď sedávali
vonku, tak ju vídaval. Rozprávali sa, chodila po záhrade a vtedy nebadal nejaké nedorozumenia alebo

nejaké narušenie.

Svedkyňa M. M., ktorá udržiavala priateľský vzťah s matkou účastníkov a obidvaja účastníci sú jej
bezprostrední susedia, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že vie, čoho by sa mala týkať jej svedecká
výpoveď, nakoľko sama matka účastníkov jej povedala, že zriadila závet a listinu o vydedení a v

podstate na toto ju sama svedkyňa upozornila, aby to urobila, pretože navrhovateľ sa voči nej správal
arogantne, drzo, nezdravil ju, opovrhoval ňou, správal sa hrôzostrašne. Tým, že bola v bezprostrednom
susedstve, počula ako sa vyjadroval a vyjadroval sa, že je sprostá. Preto, keď dostala predvolanie na
pojednávanie, predpokladala a domyslela si, čo by malo byť predmetom jej výsluchu. Pritom vedela, že
matka navrhovateľa mu dala časť rodinného domu. S matkou účastníkov sa poznali a kamarátili veľmi

dlho. Stretávali sa, denne chodili navzájom na návštevy. Na otázku, či bola osobne prítomná pri nejakých
incidentoch a kedy to bolo, uviedla, že áno, napríklad denne sa mohla stretnúť s tým, že ju nepozdravil.
Na svedkyňu zaštekal dobrý deň, ale vlastnej matke neodpovedal. Postupne ju prestala zdraviť nevesta
a vnučka sa správala podľa vzoru svojich rodičov. A došlo to do takého štádia, že keď niečo začal robiť
na dvore, tak sa s ňou vôbec neporadil. Keď sa ho spýtala, tak jej odvrkol, že čo sa staráš, však uvidíš.

Takže, keď videla ako s ňou zaobchádza, tak ju sama upozornila na to, aby keby sa jej náhodou niečo
stalo, aby to bolo majetkovou vysporiadané a že nech radšej napíše závet. Dlho s tým otáľala, pretože
stále čakala, že raz sa nejako zmení a začne s ňou zaobchádzať lepšie. Ale čím viac ustupovala, tým
bol agresívnejší a horší, pretože bývala blízko a väčšinou, keď bola vonku, tak počula ako sa s ňou drzo
a arogantne navrhovateľ rozprával. Mnohokrát mala chuť ísť do dvora a streliť mu po ústach. Nakoniec,

keď sa vyhrážal M., že raz, keď k niečomu príde, tak že ho pošle do pi... tak povedala, že nech neotáľa
a nech radšej urobí závet. Aj jej poradila pani notárku, za ktorou má ísť. S notárkou sa potom aj dohodli,
išla ten závet spísať. A keď mala spísaný závet, tak jej ho dala prečítať. Svedkyňa jej povedala, že keby
náhodoukniečomuprišlo,žebudevždystáťnastraneM.,pretožeonrobí,platiljejčasťnájmu.Svedkyňa
potvrdila, že matka účastníkov bola sebestačná, dokázala si zabezpečiť veľa vecí. Mnoho vecí, keď

potrebovala, tak jej svedkyňa aj pomáhala. Na otázku, či svedkyňa bola niekedy prítomná pri tom, že by
navrhovateľ odmietol pomôcť svojej matke, svedkyňa uviedla, že pri tomto prítomná nebola. Veľmi často
sa jej však sťažovala, napríklad, keď žiadala, aby ju odviezol, keď ide autom, tak jej odmietol a obišiel ju
na zastávke. Toto však nevidela, ale jej to hovorila a svedkyňa jej verila. Na otázku, aby súdu objasnila
svoje použité výrazy, keď uvádzala, že navrhovateľ pani K. opovrhoval, správal sa hrôzostrašne, drzo a

arogantne, aby bližšie vysvetlila obsah týchto výrazov, uviedla, že napríklad, keď stáli vonku, tak prešiel,
tak sa tváril úplne hrôzostrašne, nezdravil. A svedkom bola aj vtedy, keď bola na dvore a počúvala ako
sa voči nej drzo správa. Na otázku, aby konkrétne uviedla ako drzo, uviedla, asi tak, že je sprostá, čo
sa do takých vecí stará a podobne. Vtedy ju aj upozornila na to, že nech mu povie, že je jeho matka,
aby si to do nej nedovoľoval. Ale ona sa nedokázala brániť, bála sa ho, pretože ju rečami psychicky

deptal. Veľmi ťažko znášala ako sa k nej správal, že ju nepozdravil. Dokonca, keď ho ona pozdravila, tak
ju nebol schopný ani odzdraviť. Osobne však nebola svedkom pri tom, že by navrhovateľ svoju matku
neodzdravil, o tomto jej len rozprávala. Svedkyňa uviedla, že zateplenie rodinného domu zabezpečoval
navrhovateľ, pomáhal mu O. O.. Zatepľovali dve steny, ale vie o tom, že matka mu za to zaplatila. Taktiežuviedla, že vie o tom, že v roku 2006 a 2009 bola matka navrhovateľa na oslave 40-tky navrhovateľa
ako aj na oslave 40-tky jeho manželky, avšak vie o tom, že sa tam cítila zle, pretože jej to povedala.
Povedala jej, že sa tam cítila nepríjemne ako navyše. Matka navrhovateľa mala dlhodobý vzájomný

priateľský vzťah s L. B., ktorý jej pomáhal, keď niečo potrebovala. Aj keď každý bývali vo svojom. Určitým
spôsobom aj spolu žili. Vždy v piatok, v sobotu a v nedeľu buď ona trávila u neho alebo zase naopak.

Svedkyňa N. Š. uviedla, že vie, čoho by sa mala týkať jej svedecká výpoveď. Taktiež uviedla, že proti
rodine navrhovateľa nič nemá, ale keďže sa priatelila a poznala s jeho matkou, vie ako veľmi chcela, aby

mladší syn bol zaopatrený a aby dostal chalupu. S matkou navrhovateľa prichádzala do styku zhruba
posledné tri roky. Pomáhala jej, kde mohla. Chodievala s ňou na nákupy, vybavovala jej mnohé veci,
ktoré si nevedela vybaviť. Preto sa jej snažila pomôcť aj s tou chalupou, keďže sa jej zdôverila, že
urobila závet. Vtedy upozornila na to, že závet je napadnuteľný, keby sa náhodou niečo stalo. Preto
jej poradila, že by bolo lepšie, keby chalupu hneď previedla na mladšieho syna M.. Avšak žiaľ, keď jej
ukázala listy vlastníctva, videla, že chalupa aj pozemok, ktorú mu chcela dať, bola založená v prospech

dvoch bánk. Vtedy jej aj poradila, aby požiadala banku o možnosť prevodu aj so záväzkami, ktoré tam
boli na mladšieho syna. Aj to spolu naháňali, avšak bohužiaľ stalo sa jej to, že nakoniec zomrela a
nestihla to. A tým pádom to došlo tak ďaleko, že sa bratia súdia. Matka navrhovateľa sa trápila, že
celá rodina s výnimkou syna navrhovateľa ju ani nepozdravia, že si tam navrhovateľ hocičo robí. Ani jej
nepovedali, že čo tam chcú robiť a doslova ju ignorovali. Takto to vnímala aj svedkyňa a takto jej o tom

aj matka navrhovateľa hovorila, pretože sa kvôli tomu trápila. Chodila ku nej, pretože u nich bol kľud
a keď sa tam niečo udialo, vždy prišla a vyplakala sa. Sťažovala sa napríklad na to, že keď sa niečo
spýtala, že jej len niečo odvrkli, že s ňou vôbec nekomunikovali. Dokonca povedala jej aj taký prípad, že
išla s veľkými taškami z Jednoty s nákupmi a syn ju s autom obehol a že jej nepomohol. Nebohá bola
sebestačná, chodievala autobusom alebo keď niečo potrebovala, buď ju zobrala svedkyňa alebo ďalšia

suseda. Alebo prišla a požiadala o pomoc, že niečo potrebuje odviesť. Nebohá ani nejak nežiadala
nejakúpomocodnavrhovateľa,jehorodiny,pretoževedela,žebysajejtejtopomocinedostalo.Väčšinou
sa obracala na svedkyňu a ďalšiu susedu, ktoré boli jej priateľky. Nebohá chcela zabezpečiť pre odporcu
aj peniaze, ktoré mala v podstate určitým spôsobom našetrené a chcela, aby si ich dostal mladší syn a
urobila aj kroky, aby tieto peniaze boli uložené v banke, aby tam bol nejaký úrok. A potom tieto peniaze

chcela dať mladšiemu synovi.

Svedok L. B., ktorý bol vypočutý na pojednávaní dňa 10.03.2014 vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
že vie, čoho by sa mala týkať jeho svedecká výpoveď. Určité veci sa už rozniesli a chcel by uviesť,
že to čo, narozprával navrhovateľ, že sa nezakladá na pravde. Vie, ako dosiahol navrhovateľ podpis

nehnuteľnosti, pretože tým podpisom sa to začalo, pretože navrhovateľ to chcel celé. A tým sa začalo
hašterenie v rodine. S matkou navrhovateľa sa poznal asi dvanásť rokov. Stretávali sa pokiaľ to bolo
možné. Raz jeden týždeň prišiel on k nej a potom zase na ďalší týždeň prišla ona k nemu. Spočiatku
mal vzťahy s navrhovateľom v poriadku, potom sa to začalo kaziť. Dôvodom bolo to, že už ju nechcel
ani odviesť ani na nákup a robil s ňou ako s handrou. Na otázku súdu kedy to bolo, svedok uviedol,

že nevie, že to môže byť desať alebo osem rokov. A neodviezol ju tak ako uvádzal v zápisnici. Na
otázku súdu ako je oboznámený s tým, čo uviedol navrhovateľ do zápisnice, svedok uviedol, že mu to
povedal odporca a učiteľka. Po tom, čo dostal predvolanie, odporca mu telefonoval a učiteľka bola za
ním asi pred týždňom a spolu sa rozprávali. Dôvodom ich stretnutia bolo to, že učiteľka mu povedala, čo
povedala na súde, keď mu predtým telefonovala. Zo začiatku chodieval na návštevy aj k navrhovateľovi,

potom už nie. Zo začiatku je to asi dvanásť rokov a osem rokov dozadu tam už nechodil. A to pre celkové
chovanie kvôli mame, pretože s ňou vôbec nejednal a jednal s ňou ako so slúžkou. Prejavovalo sa to
rôzne, len nie dobre. To, čo uviedol navrhovateľ na pojednávaní sa vôbec nezakladá na pravde ani
to čo povedali. Pravda je taká, čo uviedla učiteľka a M.. Na otázku súdu, aby svedok popísal ako sa
správal navrhovateľ voči svojej matke, čo svedok konkrétne videl a aké mal správanie, pričom svedok

konkrétne bol, svedok uviedol, že tam chodil len v sobotu alebo v nedeľu. Dovnútra ani nešiel, lebo to
už bolo založené na nepriateľstve voči ním dvom, teda jemu a matke navrhovateľa. Vôbec ju nebral
ako mamu. Rozprával jej, keď tam išla, že čo tam robí a vlastne ju vyháňal. Potom tam už ani nešla.
Konkrétne jej povedal, že čo tam chce, že to je jeho, aby išla na svoje bývanie. Svedok potvrdil, že bol
na oslave štyridsiatich narodenín navrhovateľa, kedy matka navrhovateľovi dala 5.000,- Sk. Pozval ich

navrhovateľ, pretože na začiatku to bolo ešte normálne. Na oslavu narodenín manželky navrhovateľa v
roku 2009 si svedok nepamätal. Po predložení fotografií z tejto oslavy, na ktorej je svedok zachytený aj
s manželkou navrhovateľa a s matkou navrhovateľa, svedok potvrdil, že na fotkách sa nachádza, avšak
nepamätal si, či manželke navrhovateľa gratuloval alebo nie. Na otázku, či v roku 2006, keď na oslavenarodenín matka dala navrhovateľovi 5.000,- Sk boli ešte vzťahy usporiadané a kedy sa to zhoršilo,
svedok uviedol, že nevie, pretože tam chodil málo a potom naraz ako keby mu tak strihlo a začal sa k
nej správať ako k cudzej. A keď mu prešla po obkladačkách na záhrade aj to vykríkal, keď vstúpila na

trávnik. Pri tom bol asi dvakrát. Kedy to bolo však uviesť neviesť. Avšak o tomto mu aj rozprávala matka
navrhovateľa. Tak toho bolo viac. Podľa svedka dôvodom zhoršenia vzťahov medzi navrhovateľom a
jeho matkou bol dom, pretože matka si uvedomila, že navrhovateľ chcel získať všetko pre seba, že
mu podpísala zmluvu, ktorá bola pre ňu nevýhodná. Svedok však túto zmluvu nečítal, avšak potom
mu rozprávala, že už tam nič nemá. Navrhovateľ sa s ňou rozprával normálne, pokiaľ to nepodpísala

a potom ako keby ustrihol. Svedok nevedel ako to matka navrhovateľa chcela riešiť. Riešila to potom
závetom. Avšak o tom mu nepovedala nič. O týchto veciach sa nechcela rozprávať, lebo vedela, že
spravila chybu, že to podpísala. Hnevala sa na to, že to všetko podpísala navrhovateľovi a odporcovi nič.
Svedok ani nevedel uviesť ako to majú s chalupou. Svedok pri svojich návštevách navrhovateľa u jeho
matky nevidel, resp. málokedy, lebo vzťahy boli narušené. Boli narušené kvôli domu. Zo začiatku aj videl,
že matka navrhovateľa išla na návštevu k navrhovateľovi, ale potom ju už pomaly vyhadzoval. Na otázku

súdu, či bol osobne pri tom, svedok uviedol, že bol. Potom na otázku ako to prebiehalo, uviedol, že nevie,
len išla dovnútra a vrátila sa naspäť a povedala, že sa tam nedá rozprávať. A na opätovnú otázku, či
svedok osobne videl a bol pri tom, keď navrhovateľ svoju matku z domu vyhodil, uviedol, že nie, že bol vo
vnútri. Keď sa robilo zatepľovanie, menili sa okná a ďalšie prerábky, všetko si robila matka navrhovateľa
sama, pričom jej pomáhal syn svedka. Materiál si taktiež zháňala sama ako aj jeho syn. Svedok však

nevedel uviesť, kto zatepľoval dom. Svedok osobne nebol prítomný pri tom, keď matka navrhovateľa
žiadala, aby jej pomohol, avšak vie, že si všetko robila sama a zháňala sama. Zháňal aj odporca a syn
svedka. Matka navrhovateľa ani nechcela, aby jej navrhovateľ s tým pomohol. Nebolo to možné, bolo
to na výsmech, nakoľko navrhovateľ nepožičal ani vŕtačku ani nič. Odkedy prestala matka navrhovateľa
chodiť k navrhovateľovi, svedok uviesť nevedel. Nevedel uviesť ani či to bolo pred oslavou narodenín

manželky navrhovateľa alebo po nej. Dokonca si nespomínal, že nejaká oslava narodenín manželky
navrhovateľa bola. Svedok ani nevedel o tom, že matka navrhovateľa chcela vydediť navrhovateľa.
Nevedel ani o žiadnom závete a bol prekvapený. Uviedol, že keď sa navrhovateľ v jeho prítomnosti
stretol s matkou, tak ju nepozdravil, jeho pozdravil, matku ignoroval, nevšimol si ju, ako keby nebola.

Svedkyňa M. E., ktorá bola vypočutá po zrušení pôvodného prvostupňového rozsudku, vo svojej
svedeckej výpovedi uviedla, že vie, že bola volaná kvôli testamentu, ktorý zanechala matka účastníkov.
Poručiteľka je povedala, že zriadila testament, povedala jej to vtedy, keď to išla urobiť. Ona prišla na
to, že niečo zlé predtým urobila, že ukrátila jedného syna voči druhému a chcela to trošku vyrovnať,
aby aj ten druhý syn bol aspoň na takej úrovni, aby nebol bezdomovec, alebo niečo podobné, avšak

nemohla sa hýbať pretože na tom majetku bola ťarcha, boli tam zobraté pôžičky a bolo to založené, dom
aj záhrada. Všetko bolo založené na pôžičku. Ona to chcela predať M., teda nie testament, ale keď sa
poradila s pani právničkou tá jej povedala, že keď je to založené, že sa s tým nedá nič robiť. Tak potom
napísala aspoň testament, aby toho M. trošku zabezpečila, aby nezostal bez ničoho. Svedkyňa mala
vedomosť aj o tom, že poručiteľka druhého syna vydedila, povedala jej to. Povedala, že napísala celé to

čo zvýšilo M., lebo že však P. určitú čiastku dostal. Na otázku súdu, či jej povedala aj prečo ho vydedila,
svedkyňa uviedla, že jej povedala že ho vydedila preto lebo si ju nevšímali. Svedkyňa s poručiteľkou
boli aj v denno-dennom kontakte, nepozdravili ju, keď ho ona pozdravila ledva odzdravili a proste ju
ignorovali, bola pre nich vzduch, aj to videla, nemusela jej to ani hovoriť. Bolo to od určitej doby, keď
dostali majetok, potom s ňou robili akokoľvek. Na otázku súdu, kedy dostali majetok, svedkyňa uviedla,

že to už nevie presne, kto by si to pamätal. Trvalo to dlho , ale koľko nevedela uviesť. Svedkyňa sa
nevedela vyjadriť kedy bol zateplovaný dom poručiteľky, uviedla že poručiteľka je zomretá asi 3 roky, tak
to môže byť dozadu tak 4 až 5 rokov v priemere, viac nie, zháňala majstrov, materiál a potom chalani čo
to robia tak jej to prišli urobiť, robila sa kanalizácia, kto ju robil uviesť nevedela. Na otázku , či poručiteľka
chodila na návštevy k navrhovateľovi, svedkyňa uviedla, že zo začiatku pokiaľ nebolo zamknuté, potom

zamkli a nepustili ju a keď napiekla napr. osúchy, kapustné alebo zemiakové a navrhovateľ prišiel a
našiel ju tam a povedal a táto tu čo robí, kedy to bolo si svedkyňa nepamätala, ale poručiteľka jej
všetko povedala, komplet všetky detaily. Pozornosť od navrhovateľa by jej veľmi dobre padla, lenže
nikto si ju nevšímal. Ona by bývala veľmi rada keby sa boli s ňou porozprávali, od nikoho nič nežiadala,
potrebovala trošku pozornosti a to jej chýbalo. Aj jej povedala, aby sa cez to preniesla, ale ona bola iná

povaha, bola citlivá. Poručiteľka nebola odkázaná na pomoc inej osoby, bola sebestačná, oprala, uvarila,
poupratovala, všetko si urobila sama. Keď potrebovala odniesť nejaký ťažký nákup, uviedla, že odporca
na to nemal auto a navrhovateľ jej povedal, že auto nechodí na vodu ale na benzín. Toto jej povedala
poručiteľka, ale kedy to bolo svedkyňa uviesť nevedela. Na otázku súdu, či by to svedkyňa vedela uviesťaspoň do nejakého obdobia, svedkyňa uviedla, že to mohlo byť nejaké dva roky pred smrťou. Inak vnuk
P. keď niečo potrebovala a stretla sa s vnukom tak ju naozaj odviezol. P. s ňou bol zadobre, ten s ňou
cítil. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že poručiteľka bola v novembri 2009 na oslave narodenín nevesty,

bola tam aj spolu s priateľom, poručiteľka jej to povedala, že bola pozvaná, o oslave jej aj rozprávala,
avšak toto nevnímala, hovorila jej všeobecne ako oslava prebiehala. Svedkyňa potvrdila, že poručiteľka
k nej chodievala na kávu aj spolu s nevestou, manželkou navrhovateľa, avšak dva tri roky dozadu ku
nej už nechodí, lebo svedkyňa ju nemusí. Taktiež potvrdila, že sa stretáva s pani M. Q. O. Š., ktoré
sú jej susedy. Osobne sa nejakých nezhôd poručiteľky s navrhovateľom nezúčastnila. Na otázku súdu

na svedkyňu, keďže uvádzala, že poručiteľka jej rozprávala, že urobila chybu a že prepísala nejaké
majetky na navrhovateľa, alebo podpísala mu nejakú listinu, či svedkyňa vie uviesť čo mu podpísala,
alebo čo na neho previedla, svedkyňa uviedla, že mu prepísala pozemok okolo domu a prepísala mu
z časti domu vinkel a sebe vlastne nechala len pozemok, alebo bolo to tak spísané, že pozemok má
navrhovateľ a ona mala len pozemok XXXm2 pod chalupou. Svedkyňa však nebola osobne prítomná,
že by sa kvôli tomu hádali.

Navrhovateľ predložil súdu fotografie z osláv jeho 40-tich narodenín v roku 2006 a osláv 40-tich
narodením jeho manželky v roku 2009, na ktorých je zachytená poručiteľka, ako aj svedok B., ktorí sa
osláv zúčastnili ako aj fotografie vybudovanej záhrady so zriadeným chodníkom.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľa v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
a dospel k záveru, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovateľ v
dedičskom konaní spochybnil a namietal dôvody jeho vydedenia poručiteľkou a uznesením tunajšieho

súdu bol odkázaný na podanie žaloby v zmysle ust. § 175k ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, že neboli dané
dôvody pre jeho vydedenie poručiteľkou musí byť teda preukázaná v sporovom konaní. Nakoľko táto
skutočnosť je medzi účastníkmi dedičského konania sporná bez vyriešenia tejto spornej skutočnosti
nemôže súd pokračovať v dedičskom konaní.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka ak po
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc
v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní
najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

2/Pokiaľtoručiteľvlistineovydedenívýslovneurčívzťahujúsadôsledkyvydedeniaajnaosobyuvedené

v § 473 ods. 2.

3/ O náležitostiach listiny o vydedení aj o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 až 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v
súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich

alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vo vyššie citovanom ustanovení § 469a OZ je upravené vydedenie ako možnosť vylúčenia z dedenia
toho, kto by za iných okolností dedil aj keby nebolo na neho pamätané v závete. Vydedenie
je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby potomok ako

neopomenuteľný dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Teda týmto
jednostranným prejavom vôle odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.
Dôvody vydedenia sú taxatívne uvedené v cit. ust. § 469a OZ. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou
tohto prejavu poručiteľa je výslovne uvedenie dôvodu vydedenia. Poručiteľ musí konkrétny dôvodvydedenia uviesť výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo
prípadnému sporu. Bez uvedenia tohto dôvodu by bola listina o vydedení absolútne neplatná (§ 39
OZ). Vydedenie sa najčastejšie vykonáva spísaním listiny o vydedení, ktorá môže byť spísaná spolu so

závetom v jednej listine. Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Pri
dôvodoch vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok
o poručiteľa trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý by mal ako potomok prejavovať môžu spočívať
ako v pasivite ( nezáujme ) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce

prejavuje záujem o poručiteľa, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k
rodičovi, t.j. napr. spôsobom ktorý trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že poručiteľka matka účastníkov E.
K., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX spísala na notárskom úrade formou notárskej zápisnice dňa
XX.XX.XXXX závet a listinu o vydedení, v ktorej prejavila svoju vôľu pre prípad smrti, aby celý jej

majetok v závete uvedený nadobudol odporca v rade 2/ a zároveň svojho druhého syna navrhovateľa
s poukázaním na ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vydedila. Ako dôvod vydedenia
uviedla, že sa ku nej dlhodobo nespráva tak akoby sa ku nej správať mal. Hoci bývajú na jednej záhrade,
nezdraví ju, správa sa nevšímavo. Keď ku nemu príde na návštevu, opýta sa jej, že čo tam robí. Keď
prejde cez trávu, ktorá je vysadená na jej pozemku, okríkne ju, či nevie chodiť po chodníku. Dôsledky

vydedenia zároveň stiahla aj na právnych nástupcov vydedeného.

Pre posúdenie veci bolo teda podstatné skutkové vymedzenie dôvodov vydedenia tak ako ich
vymedzila poručiteľka E. K.. Poručiteľka konkrétne dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení však
nevymedzila s miestnou a časovou špecifikáciou tak aby ich bolo možné bez pochybností posúdiť a

vyhodnotiť ako trvalé neprejavovanie záujmu navrhovateľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Z
ust. § 469a ods. 1 písm b) vyplýva, že neprejavovanie skutočného záujmu ako dôvod vydedenia musí
byť trvalé a musí existovať ku dňu spísania listiny o vydedení. Ani zo slovného spojenia dlhodobo bez
jeho konkrétnej miestnej a časovej špecifikácie ( od kedy, aké dlhé časové obdobie pred spísaním
listiny) nemožno bez pochybností vysloviť záver o trvalom neprejavovaní záujmu. Z tohto pohľadu

potom listina o vydedení nespĺňa náležitosti určitosti takéhoto právneho úkonu. Túto neurčitosť nebolo
možné odstrániť ani výsluchom svedkov, a to najmä svedkyne p. M., O.. B., O.. E., ktorí navyše
popisovalisprávanienavrhovateľavočiporučiteľke,ktorévšaksamaporučiteľkanevymedzilaakodôvod
vydedenia.
Svedkyňa M. uviedla, že denne sa mohla stretnúť s tým, že navrhovateľ matku nepozdravil, na konkrétnu

otázku, či bola osobne pri tom, keď navrhovateľa matka pozdravila a on ju neodzdravil, uviedla, že
osobne nebola pri tom, keď navrhovateľ neodzdravil svoju matku, o tomto jej však poručiteľka hovorila,
v akých konkrétnych situáciách to bolo a ako dlho sa to prejavovalo však neuviedla, vyjadrovala sa
veľmi všeobecne. Popisovala správanie navrhovateľa voči matke, ako arogantné, drzé, nezdravil ju,
opovrhoval ňou, správal sa hrôzostrašne, ktoré však matka navrhovateľa nevymedzila ako skutkový

dôvod vydedenia, napriek tomu, že podľa vyjadrenia svedkyne ju sama upozornila, aby to urobila práve
v dôsledku takéhoto správania, ako aj toho, že sa neskôr vyhrážal odporcovi a poradila jej aj notárku,
za ktorou má ísť a po spísaní závetu jej ho aj dala prečítať a potom jej aj povedala, že keby náhodou k
niečomu prišlo, že bude vždy stáť na strane M.( odporcu ). Svedecká výpoveď uvedenej svedkyne bola
podľa názoru súdu značne ovplyvnená týmto sľubom a vôľou poručiteľky prenechať majetok odporcovi,

o ktorej mala svedkyňa vedomosť a v uvedenej veci teda bola svedkyňa osobne zainteresovaná.
Svedok B. sa taktiež vyjadroval k správaniu navrhovateľa, ktoré však poručiteľka nevymedzila ako
skutkový dôvod vydedenia, osobne nebol pri návštevách matky u navrhovateľa a nebol prítomný ani
pri tom keď mal navrhovateľ matku podľa jeho vyjadrenia z návštevy vyhadzovať, o tomto mu taktiež
mala hovoriť poručiteľka, v akých konkrétnych situáciách to bolo a ako dlho sa to prejavovalo svedok

neuviedol, poukazoval najmä na zhoršené vzťahy kvôli domu. Svedok uvádzal, že spočiatku to bolo
normálne , spočiatku to malo byť tak 12 rokov dozadu a neskôr tak 8 rokov dozadu, svedok však
tiež uviedol, že v roku 2006 keď bola oslava narodenín navrhovateľa, na ktorej bol prítomný to bolo
v poriadku avšak na oslavy manželky navrhovateľa, ktoré boli v roku 2009 a na ktorých bol prítomný
spolu s poručiteľkou, čo preukazujú fotografie z predmetnej oslavy si nespomínal a uvádzal, že nevie,

že nejaké boli. Súd mal vážne pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti svedeckej výpovede svedka
B., ktorý bol osobne kontaktovaný a podrobne oboznámený svedkyňou M. Q. odporcom o priebehu
pojednávania dňa 12.2.2014, o tom čo uviedol navrhovateľ aj odporca aj vypočutí svedkovia, čo viedlo
súd k presvedčeniu, že svedok bol uvedenými osobami značne ovplyvnený.Svedkyňa Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že s poručiteľkou sa stretávala približne 3 roky
dozadu pred jej smrťou a chcela jej pomôcť s tou chalupou, keďže sa jej zdôverila, že zriadila závet,
na čo ju svedkyňa upozornila, že závet je napadnuteľný. Tunajší súd pri hodnotení výpovede uvedenej

svedkyne, na rozdiel od krajského súdu, nepovažoval časový údaj uvádzaný svedkyňou ohľadom
stretávania sa s poručiteľkou za jednoznačný, nakoľko svedkyňa uviedla, že sa s poručiteľkou stretávala
zhruba 3 roky dozadu pred jej smrťou, presné časové obdobie si teda nepamätala, keď uviedla len
približný údaj, ale zároveň uviedla, že poručiteľka zriadila závet o čom sa jej zdôverila, poručiteľka sa
s ňou ako dobrou priateľkou teda nerozprávala o tom, že by chcela zriadiť závet, v tomto sa s ňou ani

neradila, nakoľko svedkyňa až po jeho zriadení jej uviedla, že závet je napadnuteľný, a preto jej aj chcela
pomôcť s tou chalupou a v tomto smere jej aj radila. Svedkyňa poukazovala na to, že poručiteľka chcela
zabezpečiť odporcu. Pokiaľ sa teda svedkyňa vyjadrovala k správaniu navrhovateľa voči svojej matke
totojejvyjadreniesamohlovzťahovaťkobdobiu pospísanízávetu listinyovydedení,nievšaksprávaniu
navrhovateľa ku dňu spísania uvedenej listiny. Svedkyňa teda nemohla mať ani osobné poznatky o
správaní navrhovateľa pred spísaním závetu a listiny o vydedení a tieto ani ako osobné nepopisovala.

Svedkyňa uviedla, že poručiteľka sa veľmi trápila, že ju rodina navrhovateľa nepozdraví a navrhovateľ si
tam hocičo robí, takto jej to hovorila poručiteľka a takto to vnímala, lebo poručiteľka sa kvôli tomu trápila,
a chcela aby jej mladší syn bol zaopatrený a aby dostal chalupu a aj peniaze, ktoré mala našetrené.
Svedkyňa teda vnímala správanie odporcu sprostredkovane od poručiteľky, aké dlhé časové obdobie
pred spísaním závetu tomu predchádzalo neuvádzala.

Ani sám odporca nepopisoval správanie navrhovateľa voči ich matke spôsobom ako uvádzali ním
navrhnutí svedkovia a tiež netvrdil, že by bol osobne pri tom, keď mal navrhovateľ matku vyhadzovať zo
svojho domu a o tom, že matka zriadila závet a listinu o vydedení nevedel. Sám potvrdil, že navrhovateľ
zabezpečoval materiál na zateplenie domu matky, zriadil práčovňu, za čo mu však matka zaplatila.
Ani z výsluchu svedkyne M. E., ktorá sama popisovala a vo svojej výpovedi sa zamerala najmä

na dôvody, pre ktoré poručiteľka zriadila závet - „že ukrátila jedného syna voči druhému a chcela to
trošku vyrovnať“, nebolo možné odstrániť neurčitosť v časovom vymedzení dôvodov, ktoré poručiteľka
uviedla v listine o vydedení, ako dôvodov vydedenia. Svedkyňa síce opisovala správanie navrhovateľa
ako nevšímavé, ale aké dlhé časové obdobie pred spísaním listiny o vydedení sa takéto správanie
navrhovateľa prejavovalo bližšie uviesť nevedela. Svedkyňa sa o správaní navrhovateľa vyjadrovala v

podstate totožne ako svedkyne M. Q. Š., s ktorými udržiava priateľský vzťah, popisovala správanie,
ktoré ani poručiteľka nevymedzila ako skutkový dôvod vydedenia (neposkytovanie pomoci, zamknutie
a nepustenie do domu) a napriek tomu, že uvádzala, že sa o predmete konania s nikým nerozpráva,
súd mal o tomto jej tvrdení vážne pochybnosti, keď sama uviedla, že má vedomosť o tom, čo je
predmetom sporov medzi účastníkmi a že bola volaná kvôli testamentu, ktorý zanechala ich matka.

Uvedenú svedkyňu nakoniec odporca navrhol vypočuť až po zrušení pôvodného rozsudku krajským
súdom. Pochybnosti súdu vzrástli aj po tom, čo sa svedkyňa vyjadrovala len o negatívnom správaní
navrhovateľa, bez jeho časového vymedzenia, pričom tú skutočnosť, že poručiteľka sa zúčastnila
osláv narodením manželky navrhovateľa v novembri roku 2009, na ktorú bola pozvaná, a o ktorej
jej rozprávala, nevnímala. Svedecká výpoveď uvedenej svedkyne bola podľa názoru súdu značne

ovplyvnená vedomosťou svedkyne o zriadení závetu a vôľou poručiteľky prenechať majetok odporcovi,
o ktorej mala svedkyňa vedomosť a v uvedenej veci teda bola svedkyňa osobne zainteresovaná.
Tak ako súd uviedol vyššie, neprejavovanie skutočného záujmu musí byť trvalé a musí existovať ku
dňu spísania listiny o vydedení.
Jediný svedok, ktorý do veci nebol žiadnym spôsobom zainteresovaný , nepoznal obsah závetu a listiny

o vydedení, M. O., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že vôbec nebadal, že by mali mať matka a
navrhovateľ narušené vzťahy, myslel si, že majú všetci dobrý vzťah, keď prišiel k navrhovateľovi na
návštevu a bola tam jeho matka navrhovateľ sa k nej správal ako syn k matke a nebol prítomný pri
žiadnom incidente. Napriek tomu, že uvedený svedok je priateľom navrhovateľa, s ktorým udržiava
pravidelné kontakty, posledných 12 rokov , nepovažoval súd jeho výpoveď za nevierohodnú, resp.

navrhovateľom ovplyvnenú. Svedok teda potvrdil, že matka v priebehu obdobia počas ktorého s
navrhovateľom svedok udržiava kontakty ( cca od 2002) k navrhovateľovi chodievala aj v jeho
prítomnosti a na jej správaní nebolo badať, že by mali s navrhovateľom narušené vzťahy. Potvrdil, že
matka navrhovateľa bola aj na oslave narodenín navrhovateľa v roku 2006 ako aj na oslave narodením
manželky navrhovateľa v roku 2009, kde sa všetci zabávali a rozprávali. Svedok potvrdil, že sám osobne

pomáhal pri úpravách domu navrhovateľa ako aj domu jeho matky.
Je nepochybné, že poručiteľka chcela zabezpečiť svojho druhého syna, s ktorým žila v spoločnej
domácnosti - odporcu, v prípade svojej smrti, čo bolo motiváciou pre zriadenie závetu. Pokiaľ však
poručiteľkazároveňvydedilasvojhodruhéhosyna-navrhovateľa,nazákladeskutočností,ktorépopísalav listine o vydedení , a ktoré boli dôvodom vydedenia, takéto ňou vymedzené dôvody samé o sebe bez
konkrétnej miestnej a časovej špecifikácie, nenapĺňajú skutkovú podstatu pre vydedenie zakotvenú v
ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ a pri ich posudzovaní neumožňovali súdu vysloviť záver, že poručiteľkou

vymedzené správanie navrhovateľa ku dňu spísania listiny o vydedení trvalo nezodpovedá riadnemu
sa správaniu potomka voči rodičovi. Listina o vydedení bola spísaná dňa X.XX.XXXX. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že poručiteľka pred jej spísaním navrhovateľa v rokoch 2009,
2010 navštevovala v jeho domácnosti, v roku 2006 a 2009 sa zúčastnila osláv narodenín navrhovateľa
a jeho manželky, v roku 2010 spoločne s navrhovateľom zatepľovali svoje domy ( čo potvrdil odporca

aj svedkyňa E., keď uviedla, že sa zateplovalo približne 5 rokov dozadu ), čo nenasvedčuje tomu, že by
navrhovateľ trvalo neprejavoval o svoju matku opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
Súd v konaní nevykonal dôkaz výsluchom notárky, ktorá spisovala závet a listinu o vydedení k
okolnostiam, ktoré viedli poručiteľku k spísaniu závetu a listiny o vydedení. Po predvolaní notárky na
pojednávanie za účelom jej výsluchu, notárka oznámila súdu, že je viazaná povinnosťou zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa pri svojej činnosti dozvedela a žiadala aby súd

zabezpečil zbavenie mlčanlivosti od všetkých dedičov poručiteľky do termínu pojednávania. Povinnosť
mlčanlivosti notára pri výkone notárskej činnosti je ustanovená v § 39 ods. 1 Zák.č. 323/1992 Zb.
Zákon presne vymedzuje subjekty a v ktorých prípadoch sú oprávnené zbaviť notára povinnosti
mlčanlivosti. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže podľa § 39 ods. 2 písm.a) zbaviť účastník
písomnýmvyhlásením.Inštitútmlčanlivostijepotrebnéchápaťjednakakopovinnosťnotáraajednakako

oprávnenie občana. Bez zbavenia povinnosti mlčanlivosti notár nemôže vypovedať o skutočnostiach,
ktoré sa môžu dotknúť oprávnených záujmov účastníkov. Názor, že v danom prípade, nakoľko
účastníčka zomrela, môže tento úkon za ňu vykonať jej právny nástupca ( dedičia ), nemožno oprieť o
žiadne zákonné ustanovenie. Zo znenia zákona totiž vyplýva, že pri vykonaní tohto úkonu je účastník
nezastupiteľný. Notárka B.. Ľ. B., ktorá sa dostavila na pojednávanie dňa 23.9.2015 zároveň uviedla, že

okolnosti konkrétneho prípadu si ani nepamätá, poukázala na to, že ročne vyhotovuje niekoľko desiatok
závetov, listín o vydedení a v týchto listinách len osvedčí, alebo uvedie skutočnosti, ktoré jej účastníci
uvádzajú, teda ani k jednotlivým konkrétnostiam by sa nemohla vyjadriť. Súd opätovne poukazuje na to,
že notár v rámci notárskej činnosti spisuje účastníkom na základe ich vyhlásenia zápisnice o závetoch
a iných právnych úkonoch a okolnosti, ktoré viedli poručiteľku k takémuto prejavu vôle sú vyjadrené v

predmetnej notárskej zápisnici a dodatočným vyjadrením notára nemožno nahradzovať obsah právneho
úkonu účastníka.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že dôvody vydedenia navrhovateľa poručiteľkou
uvedené v listine o vydedení zo dňa X.XX.XXXX nie sú dané, a preto návrhu navrhovateľa v celom
rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodne sú podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.