Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/84/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515204196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8515204196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčekom v právnej veci navrhovateľky
C.. R. M., E.. I., nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, trvale bytom F. Ľ., U. XXXX/XX, zast. právnym
zástupcomJUDr.MarošomZimom,advokátomAKStaráĽubovňa,protiodporcoviY.M.,nar.XX.X.XXXX
v Kežmarku, trvale bytom F. V. - F., G. U. XXXX/XX, zast. právnym zástupcom Mgr. Róbertom Liškom,
advokátom AK Poprad, za účasti mal. X. R. M., O.. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenej

Úradom práce, sociálnych vecí rodiny v Starej Ľubovni, v konaní o rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky C.. R. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, rod. Č. XXXXXX/
XXXX, trvale bytom F. Ľ., H.. U.Á. XXXX/XX a odporcu Y. M., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, rod. Č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom F. V., H.. G. U. XXXX/XX uzavreté dňa 22.6.2013 v Starej Ľubovni,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Stará Ľubovňa, vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane
XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e mal. X. R. M., O.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Súd z a v ä z u j e odporcu prispievať na výživu mal. X. R. sumou 300,-- eur mesačne, z toho
200,-- eur do rúk matky a 100,-- eur na tvorbu úspor mal. dieťaťu zasielanú na osobitný účet, ktoré je
otec povinný platiť vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred a to odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
do budúcna.

IV. Súd u p r a v u j e styk odporcu s mal. dcérou tak, že odporca je oprávnený s dieťaťom sa stýkať
každú prvú sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. Odporca j e o p r á v n e n ý dieťa si
prevziať v určenú hodinu pred bydliskom navrhovateľky a povinný dieťa navrhovateľke v určenú hodinu
na rovnakom mieste vrátiť. Navrhovateľka j e p o v i n n á takto upravený styk odporcovi umožniť.
V. Súd v prevyšujúcej časti návrh odporcu na úpravu styku z a m i e t a.
VI. Súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky o určenie výživného z a m i e t a.
VII. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu s odporcom, na čas po rozvode navrhovala
zveriť mal. X. R. do svojej osobnej starostlivosti a odporcu navrhla zaviazať mesačne výživným v
sume 400,- eur mesačne, z čoho navrhla aby 200,- eur platil do rúk navrhovateľka a 200,- eur na
tvorbu úspor mal. dcéry, ktoré by boli zasielané na osobitný účet. V návrhu uviedla, že manželstvo
uzavreli po dlhšej známosti. Po uzavretí manželstva bývali určitý čas spoločne s rodičmi navrhovateľky.
K vážnemu narušeniu vzťahov došlo pred pôrodom navrhovateľky, kedy odporca vyjadril vážnu

pochybnosť o svojom otcovstve. Po narodení dcéry X. R. začali od januára 2014 bývať v rodičovskom
dome navrhovateľky, pričom dochádzalo medzi nimi k pravidelným hádkam ohľadom ich bývania s
rodičmi, ako aj z dôvodu spochybňovania otcovstva k mal. dcére, odporca sa začal správať arogantne,povýšenecky, navrhovateľku ponižoval a psychicky jej ubližoval. Hádky medzi účastníkmi konania
vyústili do skutočnosti, že odporca sa vo februári 2015 trvalo presťahoval k svojim rodičom a od tohto
okamihu nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Navrhovateľka už nevidí žiadnu nádej

na obnovenie ich manželského spolužitia, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú tak hlboko a vážne
rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nebude plniť spoločenský účel.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že toho času žije sama u rodičov aj s dcérou, poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,-- eur mesačne, z čoho sumou 100,- eur prispieva svojim rodičom na bývanie.
Navrhovateľka s navrhovaným stykom zo strany odporcu nesúhlasila.

Odporca s návrhom o rozvod manželstva súhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že hlavným
dôvodom rozpadu manželstva bola naviazanosť navrhovateľky na svoju matku, ktorá zasahovala do ich
vzťahu. Odporca ďalej súhlasil, aby na čas po rozvode manželstva bola mal. X. R. zverená do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, nesúhlasil však z výškou navrhovaného výživného. Odporca priznal, že ako
živnostník pracuje v zahraničí, v Nemecku, kde však vzhľadom na sezónnosť má zabezpečenú prácu

na 9 mesiacov v roku od januára do marca je bez príjmu. V roku 2014 podľa daňového priznania bol jeho
čistý mesačný zárobok vo výške 416,54 eur. V písomnom vyjadrení odporca navrhol, aby bol zaviazaný
výživným v sume 200,- eur mesačne. Odporca taktiež navrhol, aby súd upravil styk z jeho mal. dcérou
tak, že bude oprávnený stýkať sa s ňou každú prvú sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 17.00 hod. a
každú prvú nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 17.00 hod. Odporca taktiež navrhol, aby súd upravil styk

počas vianočných sviatkov, novoročných sviatkov, veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin. Na
pojednávaní uviedol, že súhlasí s prednesom navrhovateľky a aj podľa neho problémy v manželstve
vznikli kvôli tomu, že sa nevedeli dohodnúť na spoločnom bývaní. Toho času odporca žije u svojich
rodičov, ktorým prispieva mesačne sumou 100,- eur za ubytovanie. Odporca priznal, že pracuje ako
SZČO v oblasti stavebníctva a v Nemecku pracoval do 18.12.2015, kde dosahoval hrubý príjem od 1

800,- do 2 500,- eur.

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnom návrhu navrhol manželstvo účastníkov konania rozviesť,
pretože účastníci skoro rok spolu nežijú a nehospodária a nie je nádej na obnovu vzťahu. Mal. dieťa
navrhol zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a aj vzhľadom na príjem odporcu tohto zaviazal

výživným sumou 400,- eur, ktoré navrhol rozdeliť tak, že časť peňazí by sa použila na tvorbu úspor pre
mal. dieťa. Čo sa týka úpravy styku navrhol, aby bol styk upravený každú prvú sobotu alebo nedeľu v
mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. a to vzhľadom na momentálny vek dieťaťa, jeho denný režim, pričom
úprava styku nad tento rámec by už vzhľadom na dlhšiu odluku odporcu a dcéry, by už úprava styku
nebola v záujme dieťaťa.

Právny zástupca odporcu taktiež navrhol, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, pretože
spolu už dlhšiu dobu nežijú a ich vzťahy sú tak rozvrátené, že ich zlepšenie a obnovenie nie je možné.
Odporca súhlasí s tým, aby mal. X. R. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, avšak právny
zástupca navrhol, aby súd odporcu zaviazal mesačným výživným v sume 200,- eur. Odporca neukončil

prácu v Nemecku zo špekulatívnych dôvodov, viedli ho k tomu iba pracovné možnosti v Nemecku, kde
nemal garantovanú prácu na rok 2016, to neznamená, že odporca nemá záujem pracovať, túto otázku
priebežne rieši, k zrušeniu živnosti ho viedlo to, že by musel aj v budúcnosti aj bez toho, že by mal
zabezpečený príjem, platiť zdravotné a sociálne poistenie. Právny zástupca zotrval na návrhu o úpravu
styku v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva doporučil súdu mal. dieťa zveriť do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a otca navrhol zaviazať výživným v zmysle návrhu navrhovateľky.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorí z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzťahy účastníkov konania sú tak vážne narušené, že ich
manželstvo v súčasnej dobe neplní svoj spoločenský účel. Účastníci konania dlhšiu dobu žijú odlúčene,
nežijú v spoločnej domácnosti a vzhľadom na ich prednesy nie je predpoklad, že by sa ich vzťahy zlepšili.

Z týchto dôvod súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Súd na čas po rozvode manželstva upravil rodičovské práva a povinnosti účastníkov konania k mal. X.
R. tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa osobne o dieťa stará od jeho
narodenia. Na jeho výchovu ma vytvorené aj riadne rodinné prostredie a súd nezistil žiadne výhrady voči

jej starostlivosti. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových schopností a možností
oboch rodičov mal. dieťaťa ako aj z oprávnených potrieb a veku dieťaťa a týmto kritériám zodpovedá
podľa názoru súdu výživné v sume 200,- eur, ktoré je odporca povinný prispievať do rúk navrhovateľky,
pričom ho súd zaviazal mesačne platiť aj 100,- eur a to na tvorbu úspor mal. dieťaťa, ktoré bude odporca
prispievať na osobitný účet, ktorý dieťaťu vytvorí navrhovateľka.

Pri úprave styku odporcu s mal. dcérou súd prihliadal najmä na tú skutočnosť, že otec prerušil s dcérou
na určitú dobu kontakt, dieťa je v útlom veku a je aj v jeho záujme, aby sa s otcom postupne spoznávalo
a preto súd upravil styk odporcu s dieťaťom tak, že je oprávnený stýkať sa s ním každú prvú sobotu
v mesiaci od 9.00 hod. do 12.00 hod. pričom súd určil aj práva a povinnosti oboch rodičov, tak ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Je nepochybné, že dieťa potrebuje pri svojej výchove aj vplyv otca
a teda v budúcnosti ak sa obnovia ich vzťahy nie je vylúčené rozsah styku zväčšiť.

Z hore uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti návrh odporcu zamietol a rovnako pre tieto dôvody
zamietol v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na určenie výživného.

O trovách konania súd rozhodol podľa §144 veta prvá O. s. p. s tým, že účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvode alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je.Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).