Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201865
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815201865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
vo A. C. D., za účasti rodičov A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX a B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX/XX, O., o zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu A. C. D. č.k.
9P/33/2015-50 zo dňa 20.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd A. C. D. rozsudkom č.k. 9P/33/2015-50 zmenil úpravu styku otca s maloletou A., ktorá
bola uvedená v rozsudku Okresného súdu M. č.k. 25P/384/2012-215 zo dňa 03.07.2014 a to tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň v sobotu od 13 hod. do 18 hod.
za prítomnosti matky. Po uplynutí dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň v
sobotu od 10 hod. do 18 hod. za prítomnosti matky. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol, vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že otec sa
podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku. Rodičia maloletej sú rozvedení a doterajšia úprava

uvedená v rozvodovom rozsudku už nevyhovuje. Matka s návrhom nesúhlasila, navrhovala ponechať v
platnosti doterajšiu úpravu. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo znaleckého posudku M.. O. O., z ktorého
vyplýva, že citová väzba maloletého dieťaťa na matku je emočne dostatočne sýtená, kvalitná a na otca
pomerne málo emočne kvalitná a negatívne sýtená, a to prevažne strachom, zlosťou a v správaní s
tendenciami k úniku. Vzťah maloletej A. k obom rodičom zodpovedá typickému obrazu vzťahu dieťaťa k
rodičom, ktorí sa rozviedli. Otec je len „sviatočný“ návštevník a zo strany maloletej nie je posudzovaný
primerane. Na matke je dieťa skoro až závislé. Vzťah medzi matkou a maloletou je silný, intenzívny

a matke tento vzťah vyhovuje. Otec prežíva vo vzťahu k dcére skôr neistotu, záujem o dcéru je skôr
racionálny, kvantitatívne a kvalitatívne emočne sýtený. Maloletá stretávanie sa s otcom vníma ako
nutnosť s potrebou úniku z danej situácie. Matka výslovne styku dieťaťa s otcom nebráni, ale svojim
správaním nepriamo môže vyvolávať u maloletej únikové tendencie. Toho času maloletá vo vzťahu k
otcovi reaguje spontánne negatívne. Otcom navrhovaná úprava styku je vzhľadom na vek, denný režim,
vývinové potreby a citové potreby primeraná, avšak vzhľadom k aktuálnemu postoju dcéry navrhovaná
úprava nie je optimálna. Znalec navrhol realizovať styk otca s dieťaťom každú druhú sobotu v doteraz

stanovenom čase, neskôr s možnosťou predĺžiť čas začiatku styku v dopoludňajších hodinách a s
postupným presunom mimo domáceho prostredia dieťaťa, ak na to bude maloletá pripravená. Rovnako
s postupným osamostatňovaním sa nadviazania maloletej na matku, aby dokázala byť s otcom sama.
Súd uviedol, že je potrebné, aby obaja rodičia pristupovali k realizácií styku otca s maloletou zodpovednea keď zistia, že dieťa je samostatnejšie a je pripravené byť s otcom samo, nič nebráni ktorejkoľvek zo
strán podať návrh na úpravu styku, a to bez prítomnosti matky. V čase rozhodovania súdu však nie je
možné určiť či a kedy táto situácia nastane a kedy bude maloletá A. pripravená stretávať sa s otcom bez

prítomnosti matky. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil
ustanovením § 146 ods.1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že pri rozhodovaní
súd bral do úvahy závery a doporučenia znaleckého posudku, s ktorými sa stotožnil. Uviedol, že

psychologické vyšetrenie za účelom vypracovania znaleckého posudku bolo realizované 28.08.2015,
súdna znalkyňa tak pri vypracovaní posudku vychádzala z uvedeného vyšetrenia a daného obdobia.
Súd však neprihliadol na skutočnosť, že od 01.09.2015 sa maloletá A. stala školopovinnou a začala
navštevovať 1. ročník Základnej školy v N.. Kým do augusta 2015 bola maloletá A. zvyknutá so svojou
mamou v domácom prostredí tráviť väčšinu svojho času, začiatkom školského roku sa táto situácia
zmenila, keď v školskom prostredí trávi takmer celý deň. Od rána do poludnia jej prebieha vyučovanie

a popoludní trávi čas v školskej družine. A. sa v novom prostredí pomerne rýchlo adaptovala, čo mu
potvrdila aj triedna učiteľka na rodičovskom združení. Školské povinnosti ju prinútili k ich dodržiavaniu,
čím už sama za seba pociťuje značnú zodpovednosť, čo ju vedie byť samostatnejšou. Uvedené
skutočnosti dokazujú, že maloletá A. už nie je naviazaná na matku tak, ako to bolo v jej predškolskom
období. Jej pozitívna adaptácia v školskom prostredí nasvedčuje, že neexistuje žiadna prekážka k

stretávaniu sa maloletej A. so svojim otcom bez prítomnosti matky. Práve prítomnosť matky počas
stretávania sa maloletej A. s otcom a jej negatívne správanie vo vzťahu k otcovi vyvoláva u maloletej
strach, zlosť a spôsobuje v citovej väzbe na otca správanie s tendenciami k úniku. Z tohto dôvodu súhlasí
s postupným rozširovaním stretávania, avšak bez prítomnosti matky. V súlade s ostatnými závermi
znaleckého posudku navrhuje, aby súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň v sobotu od 13 hod. do 18. hod. bez prítomnosti matky
a po uplynutí dvoch mesiacov každý nepárny víkend v čase od piatku od 18. hod. do nedele do 18 hod.,
ďalej navrhol upraviť styk počas prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov.

Matka rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny, navrhla ho potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Rozhodnutie vychádza z vykonaných dôkazov, predovšetkým zo
znaleckého posudku, z ktorého vyplývajú všetky podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo

veci. Zo znaleckého posudku vyplýva, že otec je schopný stretávať sa s maloletou dcérou aj bez
prítomnosti matky, je schopný zvládnuť svoju rodičovskú úlohu, avšak momentálne nastavenie dieťaťa
spôsobuje, že otcom navrhované stretávanie (bez prítomnosti matky) nie je pre maloletú A. optimálne.
Vychádzajúc z tejto skutočnosti a z toho, že pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí súd musí
prihliadať predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, je rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny.

Na jeho správnosti nemenia nič ani odvolacie námietky otca. Aj keď sa maloletá A. dobre adaptovala
na školské povinnosti, nemusí a nemôže to bez ďalšieho znamenať, že neexistuje žiadna prekážka v
jej stretávaniu sa s otcom bez prítomnosti matky. Záver o tom, že dieťa malo vzťah k otcovi únikové
tendencie a stretávanie s ním považuje za nevyhnutnosť s potrebou úniku, vyplýva zo znaleckého
posudku. Zmena týchto východísk nemôže byť a nie je indikovaná len tým, že maloletá A. dobre zvládla

adaptáciu na školské prostredie. Odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že je v záujme oboch
rodičov a obaja rodičia musia urobiť všetko preto, aby maloletá A. nadviazala a udržiavala dobrý vzťah s
otcom. Zo žiadnych dôkazov nevyplýva, že otec nie je schopný plniť si rodičovskú úlohu. Zo znaleckého
posudku naopak vyplýva, že otec by vo svojom prostredí dokázal kvalitne a plnohodnotne tráviť s
maloletou A. čas a je schopný dať jej najmä to, čo je náplňou otcovskej roly - kontakt s vonkajším svetom,

objavovanie, spoznávanie nových vecí, mohol by byť vzorom mužského správania, mužskej roly. Je aj
v záujme matky, aby maloletá A. nebola ochudobnená aj o tento aspekt. Umožniť stretávanie sa otca
s maloletou A. bez prítomnosti matky je teda žiaduce, avšak musí vychádzať z konkrétnej situácie,
kedy takéto stretávanie bude pre maloletú A. prospešné. Doposiaľ z vykonaných dôkazov vyplýva, že
optimálne pre ňu je stretávanie sa s otcom za prítomnosti matky. Z uvedených dôvodov odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vecne
správny je aj výrok o trovách konania, ktorý vyplýva z § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.,
vzhľadom na to, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.