Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/66/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206756
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115206756.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou so sídlom v Bratislave, Stropkovská č. 3, proti povinnému
Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. O., Nám. Ľ. B. č. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 422/15,
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej

Sobote, Kálmana Mikszátha č. 268, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 107,11 € s
príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica, č. k. 1Er/873/2015-15 zo dňa 13.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa §44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlen„Exekučnýporiadok“aleboaj„EP“)zamietolžiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor požiadal dňa 01.04.2015 exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pre vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 1107,11€ s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného

spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 241/10/14 zo dňa
26.11.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere
č. 8100048416, uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 28.09.2012. V ten istý deň, ako bola
medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú
zmluvu č. 8100048416 (ďalej len „rozhodcovská zmluva). Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú
medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej

obsahu, ako spotrebiteľskú zmluvu a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných podmienok z
hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. S poukazom na závery rozhodovacej činnosti najvyššieho
súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.03.2013, sp. zn. 6 Cdo 217/2012)
považoval okresný súd za splnenú podmienku zo strany oprávneného, že povinnému bolo poskytnutá
voľba prijať alebo neprijať rozhodcovskú zmluvu (článok 2 rozhodcovskej zmluvy). Za splnenú už ale
okresný súd nepovažoval podmienku jasného a zrozumiteľného informovania povinného o tom, čo

znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Informácia o riešení sporov v rozhodcovskom
konaní bola uvedená v článku č. 3, č. 5, č. 6 rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd k svojmu záveru o
nedostatočnom jasnom a zrozumiteľnom informovaní povinného o rozhodcovskom konaní uviedol, že
znenie rozhodcovskej zmluvy neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského
konania, napr. jednoinštančnosť rozhodcovského konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na
všeobecnom súde, spravidla neverejné konanie, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku

a možnosti sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnom stanovenej lehote; nie je
zrejmé, na základe akých informácií sa povinný rozhodol, že chce svoj spor prejednať v rozhodcovskomkonaní, a že chce rozhodcovskú zmluvu podpísať, keď z tejto nevyplýva charakteristika a popis
rozhodcovského konania. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol vopred predtlačený a povinný okrem jej
prijatia (podpisu) nemohol svojím prejavom vôle meniť alebo dopĺňať jej obsah. V súlade s uvedenými

skutočnosťami ohľadne rozhodcovskej zmluvy, citovanou rozhodovacou činnosťou a s ustanovením
§53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), preto okresný súd ustálil,
že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané. K uvedenému záveru okresný
súd viedla aj skutočnosť, že povinný ako zmluvná strana v postavení spotrebiteľa, nemohol vlastnou
vôľou ovplyvniť, či budú prípadné spory riešené cestou rozhodcovského súdu alebo prostredníctvom

všeobecného súdnictva. Formuláciu ustanovení rozhodcovskej zmluvy v bodoch č. 2, č. 3 a č. 5 označil
okresný súd za značne nerovnovážnu a v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Tieto ustanovenia
síce dávajú v prípade sporu zo zmluvy o úvere na výber z možností tej zmluvnej strane, ktorá by bola
na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na jeden z rozhodcovských súdov, ale v
konečnom dôsledku v prípade, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený ako veriteľ na rozhodcovskom
súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie

rozhodcovskej zmluvy je aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky -
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. 7 ECdo 267/2013, zo dňa 09.01.2014,
možné označiť len za formálne vyhovenie ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V prípadoch, keby
bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, by sa povinný nemohol brániť mimo rozhodcovského
súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže
okresný súd vyhlásil ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, čím sa
tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý má z
tohto dôvodu účinky paaktu. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie tak bola v predmetnej veci
založená na neprijateľnej podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná a exekučný titul bol vydaný

v rozpore so zákonom, preto okresný súd v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvody podania
odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205
ods. 2 písm. b), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“).

Rozhodcovská zmluva je podľa oprávneného samostatným úkonom a nebola podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2 rozhodcovskej zmluvy). Takouto podmienkou nebolo ani trvanie
rozhodcovskej zmluvy, pretože podľa bodu 7 mal dlžník možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť
v lehote štrnástich dní od jej uzavretia. Uplatnením uvedeného práva mohol dlžník bez ohľadu
na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie

zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,
resp. po jej uzavretí mohol dosiahnuť jednostranným právnym úkonom zánik zmluvy, a to v oboch
prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval za
nesporné, že spotrebiteľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj
obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho

ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej
vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným
súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho. Medzi
účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálne dojednaná, by preto nespĺňala

ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol,
abyodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňazrušilvcelomrozsahuavecmuvrátilnaďalšiekonanie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 78,18 €.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného
nevyhovel O. s. p., preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 19.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne dňa 01.04.2015 súdny exekútor
požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnejveci je Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, sp. zn. 241/10/14 zo dňa 26.11.2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol
žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 2 393,27 € spolu s príslušenstvom

a zmluvnou pokutou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok
bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100048416, uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 28.09.2012. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd
odvodil od Rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 8100048416, uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 28.09.2012. Rozhodcovský súd vzťah zo zmluvy medzi oprávneným a povinným posúdil ako

spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý aplikoval okrem iného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a
bola dojednaná v súlade so zákonom. Okresný súd sa stotožnil s názorom, že ide o spotrebiteľský
právny vzťah. Zmluvu podrobil súdnej kontrole z hľadiska, či sa v exekučnom konaní nenavrhuje
vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietol. Dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie

sporov zmluvných strán je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľa núti podriadiť sa
rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak v konaní bude vystupovať v procesnom postavení
odporcu.
V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.

Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil,
že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.
V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je
možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere

s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a
dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory
môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.
Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník

povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Krajský súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - zdôrazňuje,
že súd je nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom
stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie,

oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je
jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s

právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp.zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012).
Skutočnosť,čisajednáorozhodnutieformálnevykonateľné,saposudzujezpohľaduprávnehopredpisu,

upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia sa skúma z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv
a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. Súd môže zároveň v tomto
rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh
účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej

alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o
oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu,
vyjadrenom aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v § 4 ods. 2 Exekučného poriadku.

Občiansky zákonník upravuje problematiku neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v §
53 a nasl.. V zmysle všeobecnej zásady, zakotvenej v § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
platí, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. nesmie obsahovať neprijateľnépodmienky. Na druhej strane Občiansky zákonník v druhej vete §53 ods. 1 upravuje podmienky, za
splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné
podmienky nejde vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné

podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle §53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy,
ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa teda vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, t.j. ktoré sú

pripravené vopred. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy
o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovskej
zmluvy - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti,
že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a

následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou
Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08,
C-76/10), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše
právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo

svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi oprávneným a
povinným, tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinný podpísal. Z rozhodcovskej zmluvy

vyplýva, tak ako bolo uvedené vyššie, že obsahuje vyhlásenie dlžníka (povinného) o tom, že svojím
podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovská zmluva nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere; ďalej obsahuje poučenie o
dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, samotné znenie rozhodcovskej zmluvy, ako aj možnosť
dlžníka (povinného) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Hoci oprávnený ako veriteľ vopred pripravil

rozhodcovskú zmluvu pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, dlžník
mal možnosť ju odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník bol tiež
oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia
tejto zmluvy. Odvolací súd má za to, že takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi
uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom, pretože obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré

dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale
aj na všeobecný súd. Zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle
§3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá
tvorí samostatnú listinu, čím došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto
nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a

teda neplatnú podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zohľadňujúc formu, obsah, ako aj znenie
rozhodcovskej zmluvy, dospel odvolací súd k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy
samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, tak ako usúdil okresný súd.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221
ods.1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou exekučného súdu opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa
podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Exekučný súd opätovne preskúma obsah rozhodcovskej zmluvy, či neobsahuje ustanovenia,

ktoré by vytvárali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa (§53 ods. 1 OZ). Z hľadiska vyváženosti vzájomných práv a povinností preverí tiež
ostatné ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej
prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere) a Dohodu o poskytnutí
služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.