Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/66/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205203783
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205203783.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava,
IČO: 17 321 123, proti žalovaným: 1. Š. E., X.. XX.XX.XXXX, E.É. X, XXX XX R., zast. JUDr. Jana
Kompišová, advokátka, Jakubovo nám. 9, 811 09 Bratislava, 2. B. L., X.. XX.X.XXXX, H. F. XXX, XXX XX
H.F.,zastúpenáopatrovníčkou:U.F.,J.OkresnéhoR.L.A.,ozaplatenie65.522,35Skspríslušenstvom,
o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/163/2005-44 zo

dňa 15.12.2005, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II
č.k. 26Cb/163/2005-44 zo dňa 15.12.2005 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 65.522,35 Sk s úrokom 8,5 % ročne od 11.9.2004 do zaplatenia, ako aj trovy

konania vo výške 3.275,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Uvedený rozsudok bol doručený dňa 1.3.2006 opatrovníčke žalovaných v 1. a 2. rade, p. U. F., J.
Okresného R.G. L. A., čo je preukázané doručenkou založenou v súdnom spise. Uvedená opatrovníčka
bola ustanovená žalovaným v 1. a 2. rade uznesením súdu prvého stupňa č.k. 26Cb/163/2005-37 zo

dňa 24.10.2005 v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že podľa zistení súdu žalovaní v 1. a 2. rade
boli na adrese trvalého bydliska neznámi a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu pobytu žalovaných.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.1.2016 podal žalovaný v 1. rade proti
uvedenému rozsudku odvolanie. Uviedol, že o existencii rozsudku sa dozvedel v rámci voči nemu
prebiehajúcej exekúcii, a to dňa 16.12.2015. K ustanoveniu opatrovníka súdom prvého stupňa došlo

podľa neho chybne a v rozpore so zákonom, ako spotrebiteľ sa nemal možnosť v konaní relevantne
brániť a postup opatrovníčky pri jeho zastupovaní ako spotrebiteľa nebol konformný s platným právom.
Žalovanýv1.radepoukázalajnato,ženaseneckejadresesavrozhodnomčaseadlhodobonezdržiaval
a zdržiavať nemohol, keďže o byt v R. na E. X reálne prišiel a bol z neho vyprataný ešte v roku 2003.
Prichýlili ho známi v D. v ich byte na adrese: N.. Š. R. XXXX/XX, kde býva a preberá poštu od roku 2003
až doposiaľ (s výhradou, keď sa zdržiaval pracovne v Bratislave a býval v ubytovni na V. N..). Uvedené

skutočnosti sú podľa neho overiteľné zo súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn.
37C/247/2009. Tiež vytkol, že súd prvého stupňa vedel, že v seneckom byte nebýva a iným vhodným
spôsobom nezisťoval jeho pobyt, ale ustanovil mu opatrovníka.

Žalovaný v 1. rade poukázal aj na to, že rozdiel vo formulácii procesnoprávnej úpravy ustanovovania
opatrovníka (v decembri 2005, t.j. v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, a dnes) je právne

irelevantný. Ani v decembri 2005 nebolo podľa neho korektné ustanoviť mu opatrovníka (zamestnanca
súdu prvého stupňa), o to viac, keď žalovaný v 1. rade prišiel o byt v dôsledku nezákonného postupunebankovej spoločnosti, dostal sa do kritickej životnej situácie a musel si nájsť náhradné bývanie.
Tento fakt mohol podľa neho súd zistiť jednoduchým nahliadnutím do internetovej katastrálnej evidencie.
Hlbším a svedomitejším zisťovaním bolo možné reálne kontaktovať žalovaného v 1. rade. Tiež vytkol, že

súdom ustanovená opatrovníčka žiadnym relevantným spôsobom nechránila jeho práva ako účastníka
a spotrebiteľa.

Žalovaný v 1. rade žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Spoločnosť GENERAL FACTORING, a.s., na ktorú bola postúpená pohľadávka žalobcu voči
žalovanému, podala vyjadrenie k odvolaniu žalovaného v 1. rade. Uviedla, že nemožno napadnúť
ustanovenie opatrovníka ako nezákonné, nakoľko toto vychádzalo z platného právneho poriadku, a aj z
vyjadrení žalovaného v 1. rade o jeho kritickej životnej situácii v inkriminovanom čase, že stratil obydlie
a stal sa takpovediac bezdomovcom, je zrejmé, že jeho pobyt nebol známy.

Uvedená spoločnosť žiadala, aby odvolací súd odvolanie odmietol ako oneskorene podané podľa § 218
ods. 1 písm. a) O.s.p..

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť,
pretože bolo podané oneskorene.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Opatrovníčka žalovaného v 1. rade (a aj žalovanej v 2. rade) prevzala napadnutý rozsudok dňa 1.3.2006.

Lehota na podanie odvolania uplynula v zmysle cit. ust. zákona dňa 16.3.2006. V rozsudku je uvedené
riadne poučenie o lehote na podanie odvolania. Odvolanie bolo podané žalovaným v 1. rade v
zastúpení advokátkou dňa 14.1.2016, teda oneskorene. K argumentom žalovaného v 1. rade ohľadom
ustanovenia opatrovníka súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v 1. rade, že k ustanoveniu opatrovníka súdom
prvého stupňa došlo podľa neho chybne a v rozpore so zákonom. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd
prvého stupňa zisťoval pobyt žalovaného v 1. rade, a to v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, z
ktorého mu bolo oznámené, že žalovaný v 1. rade má trvalý pobyt v Senci na Jesenského ul.
č. 2059/2, odkiaľ sa súdu zásielka s vydaným platobným rozkazom vrátila s poznámkou „odsťahovaný

bez udania adresy“. Prechodný pobyt žalovaného v 1. rade súdu oznámený nebol. Súd prvého stupňa
sa pokúsil doručiť žalovanému v 1. rade vydaný platobný rozkaz a súvisiace listiny, a teda aj zistiť jeho
pobyt, tiež prostredníctvom polície, avšak z jej vyjadrenia vyplynulo, že žalovaný v 1. rade na adrese E.
X, R. nebýva už rok, nakoľko bol jeho byt daný do dražby, a jeho súčasné miesto pobytu nebolo
zistené. Až následne, po týchto úkonoch, bol ustanovený žalovaným v 1. a 2. rade opatrovník v zmysle

§ 29 ods. 2 O.s.p.. Nemožno teda akceptovať argumentáciu žalovaného v 1. rade, že súd prvého stupňa
iným vhodným spôsobom nezisťoval jeho pobyt a že hlbším a svedomitejším zisťovaním ho bolo možné
reálne kontaktovať.

Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase ustanovenia opatrovníka, pokiaľ neurobí iné

opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa
nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s
ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Súd prvého stupňa ustanovil žalovanému v 1. rade (aj žalovanej v 2. rade) opatrovníka plne v
súlade s cit. zákonným ustanovením, potom, ako prešetroval jeho pobyt a zistil, že jeho pobyt nie
je známy. Odvolací súd tiež uvádza, že v danom čase platné a účinné znenie § 29 O.s.p. nijako
nevylučovalo ani neobmedzovalo ustanovenie zamestnanca súdu, ktorý (súd) prejednáva vec, zaopatrovníka. Ustanovenej opatrovníčke boli doručené všetky relevantné písomnosti v predmetnom
konaní a zúčastnila sa aj nariadeného pojednávania.

Vzhľadom na argumentáciu žalovaného v 1. rade odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa § 8 ods. 1 a 2
zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej
republiky, mal žalovaný v 1. rade povinnosť hlásiť svoj prechodný pobyt v mieste, o ktorom tvrdí, že
tam býva a preberá poštu od roku 2003 až doposiaľ (N.. R. XXXX/XX, D.). V prípade, že by si túto
zákonnú povinnosť splnil, súd prvého stupňa by šetrením prostredníctvom Registra obyvateľov SR zistil

jeho reálny pobyt a nebolo by mu potrebné ustanovovať opatrovníka.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade s § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolanie
žalovaného v 1. rade odmietol ako oneskorene podané.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 za 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.