Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210696
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214210696.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,

Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H., I. XXXX/XX, za účasti
vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske združenie, v konaní zastúpený
advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 203,68 Eur
s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 3.6.2014 domáhal zaviazania odporkyňu na zaplatenie
sumy 203,68 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,34 Eur, 9% úrok z omeškania ročne z tejto sumy od
21.1.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporkyňa s právnym
predchodcom navrhovateľa so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 9.2.2006 uzavrela Zmluvu o úvere č.
0212158707 vo výške 28000,-Sk so splatnosťou 59 mesiacov, kde konečná splatnosť bola určená dňom

20.1.2011. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 navrhovateľ nadobudol voči
odporkyni pohľadávku.

Odporkyňa uviedla, že pohľadávku nevedela splácať, mala veľa výdavkov, slovenskému jazyku
nerozumie. Čo sa týka predloženého uznania dlhu, niekto ju navštívil, nevie o koho išlo, podpísala ho
niekde vonku. Nevie čo znamená uznanie dlhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise -
zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení a jej prílohou, ostatnými
listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

Zo zmluvy o úvere zo dňa 9.2.2006 vyplýva, že odporkyňa obdržala úver vo výške 28000,-Sk s tým,
že ide o 59 mesačných splátok a mesačná splátka bola dohodnutá na 767,-Sk, konečná splatnosť bola
určená dňom 20.1.2011.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so
všetkými právami a výhodami.Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere, ktorú
skutočnosť odporkyňa ani nenamietala, na svoju obranu žiadne dôkazy neprodukovala.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2 citovaného zákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 5 citovaného zákona od spotrebiteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť

spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase

uzavretia zmluvy, je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov
obsiahnutých v príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi,
pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené
judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu. Súd poukazuje na rozsudok NS

SR č. 8MCdo/3/2015 z ktorého vyplýva, že premlčanie z absolútnych obchodov so spotrebiteľmi sa
posudzuje podľa Občianskeho zákonníka a teda ide o 3 ročnú premlčaciu dobu.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ( zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z prílohy k zmluve o postúpení zo dňa 15.12.2011 (čl. 28) vyplýva, že už v tento deň bol počet dní
omeškania 1241, čo je viac ako 3 roky.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu

premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd

rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol, pretože mal za to, že tento
bol premlčaný už v čase 15.12.2011, návrh bol podaný až 3.6.2014.

Čo sa týka uznania dlhu odporkyňou k tomuto súd zaujal nasledovné stanovisko: Navrhovateľ ako nový
veriteľ dňa 10.12.2012 sa dostavil k odporkyni (ktorá neovláda slovenský jazyk) a podpísal s ňou Dohodu

o uznaní záväzku.

Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do výšky a dôvodu, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. V tomto prípade to bol však práve navrhovateľ (zjavne znalý práva),
ktorý si vynútil u odporkyni návštevu (navrhovateľ iné netvrdil) a dal odporkyni podpísať ním pripravený

formulár, kde vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák.- výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť

právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Dobré mravy fungujú aj ako

korektív zmluvnej slobody. Aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity
ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Je potom nesprávny záver, že
obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu
zmluvných strán. Súd mal za to, že navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svoje, resp. pochybenie
svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní návrhu včas ( pred uplynutím premlčacej doby)

a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu návrhu, sofistikovane pomocou osôb v
jeho záujme konajúcich, obchádzal dlžníkov s vyhlásením o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez
podania vysvetlenia dlžníkovi). Súd mal za to, že dohoda o uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa
v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome) nejednotnej terminológie mätúca, kde obsahuje pojem
„ uznanie záväzku ale v čl. 3 sa deklaruje, že dlžníci majú vedomosť o premlčaní „dlhu“, ale spotrebiteľ

nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže znamenať a) záväzkový vzťah ako taký, b)
jednotlivú povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo, c) záväzok v zmysle dlhu. Opätovne súd poukazuje
na to,že odporkyňa slovenský jazyk neovláda. Preto súd dohodu považoval s poukazom na § 3, 37 a
39 Obč. zák. za neplatnú.Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.1.2013, sp. zn. 6M Cdo 9/2012, podľa
ktorého: „Kým rešpektovanie princípu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje)
v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere,

jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú
odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej)
znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu môže byť na ujmu“.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd o
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov

konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.