Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114224476
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114224476.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zast : JUDr.

Mária Konrádová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 9, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku , sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 13.8.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.

zo dňa 9.7.2014 sp.zn. SR 09254/13. Svoj návrh odôvodnila tým, že popiera platnosť rozhodcovskej
zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka trvá na písomne podanom
návrhu. Navrhol, aby uznesením súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a aby
rozsudkom zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu. K pôžičke došlo tak, že túto si bral manžel

navrhovateľky, vyžadoval sa súhlas navrhovateľky ako manželky. Manželia nežili v spoločnej
domácnosti, navrhovateľka zistila až v r. 2012, keď si chcela zobrať úver, že je evidovaná ako
neplatič. V r. 2013 jej manžel zomrel, čo oznámila rozhodcovskému súdu, ktorý konanie proti nemu
zastavil. Splatnosť úveru sa premlčala dňom 21.8.2011. Slovenská sporiteľňa postúpila pohľadávku na
navrhovateľa, následne nejaká osoba navštívila navrhovateľku, bol to zástupca spoločnosti odporcu,
ktorý navrhovateľke povedal, že ak nepodpíše papiere, príde o dom a celý majetok, navrhovateľka mala
strach, je to osoba vyššieho veku a so zdravotnými problémami. Povedal jej, že pokiaľ bude dlh splácať

v 20 - eurových splátkach, dom jej nezoberú. Navrhovateľka splátky vo výške 20 eur platila. V decembri
2013 bola vyzvaná, že má zaplatiť celý dlh a následne odporca podal návrh na Rozhodcovský súd.
Rozhodcovská zmluva a teda aj doložka nemôže byť platná, poukazoval na § 37 ods. 1 a § 39 OZ,
aj na § 49 a OZ, ktorý hovorí o uvedení do omylu, pretože odporca prostredníctvom svojho zástupcu
predložil navrhovateľke na podpis podklady a aj ich za ňu vyplnil, čo boli podklady slúžiace na vydanie
rozhodcovského rozsudku. V danej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Z rozhodcovskej doložky vyplýva, že navrhovateľka bola donútená podrobiť sa

rozhodcovskému rozsudku. S navrhovateľkou neboli vyjednané osobitne žiadne podmienky.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že prišiel za ňou manžel, chcel aby mu išla ručiť, chcel si
zobrať pôžičku. Podpísala zmluvu, nečítala ju. V tom čase bol zamestnaný, myslela si že úver spláca.Nežili spolu od r. 1994, neboli rozvedení. Ak prišla nejaká upomienka a mala finančné prostriedky tak
ju zaplatila. Nevie od koho chodili upomienky, boli z Bratislavy. Potom prišiel nejaký muž z Bratislavy,
rozprával že keď nepodpíše papiere, zoberú jej celý majetok. Zľakla sa, bola ako omámená, papiere

nečítala, na to nebol čas, celé to trvalo len pár minút. Papiere podpísala a on zmizol, jej žiadny papier
nenechal. Podpísala papiere, ktoré boli o tom, že bude splácať dlžnú sumu, ktorá bola asi 4.780 eur v
20-eurových splátkach. Že dlh bol premlčaný, nič také jej povedané nebolo. Vedela, že je to na banku,
listiny nečítala. Prvú 20-eurovú splátku uhradila v decembri 2012.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní poukazoval na to, že v čase podania žaloby bol záväzok
splatný. Poukazoval na dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, v ktorej sa
navrhovateľka zaviazala prvú splátku zaplatiť 15.11.2012. Prvú splátku však zaplatila 10.12.2012, už
s prvou splátkou bola v omeškaní a dlh sa stal splatným. Nesprávne je v návrhu poukazované na
neplatnosť rozhodcovskej doložky, pretože v danej veci sa nejedná o rozhodcovskú doložku, ale o
rozhodcovskú zmluvu. V zmysle jej obsahu bola navrhovateľka o všetkom poučená, o rozhodcovskom

konaní, rozsudku, o všetkom bola informovaná. To že si to nečítala, nemôže ísť na ťarchu odporcu.
Rozhodcovská zmluva spĺňa všetky náležitosti podľa Obchodného zákonníka, je to alternatívna
rozhodcovská zmluva, ktorá ukladá možnosť riešiť spory v rozhodcovskom konaní, ale aj pred
všeobecnými súdmi. Navrhovateľka mohla napadnúť platnosť rozhodcovskej zmluvy čo neurobila.
Rozhodcovská zmluva je určitý právny úkon, zrozumiteľný. Navrhovateľka podpísala aj dotazník, vedela

o aký dlh sa jedná. V rozhodcovskom konaní sama vyhlásila, že dlh uhradí, uznala záväzok, žalovanú
istinu. Žiadal návrh zamietnuť.

Svedkyňa A. A. na pojednávaní uviedla, že telefonovala s nejakou pani zo spoločnosti EOS KSI
Slovensko, bolo jej vysvetlené, že nemá význam platiť, že sa musí urobiť nový proces a dohodnú sa

nové splátky. Či prebieha voči navrhovateľke nejaká exekúcia na základe predmetného rozhodcovského
rozsudku, či boli navrhovateľke doručené nejaké písomnosti zo súdu, alebo od exekútora k tomu sa
vyjadriť nevedela. O ničom nevedeli až pokiaľ neprišiel ten pán, v tom čase nebola doma. Navrhovateľka
o tom rozprávala, podpisovala dokumenty na kapote auta, celé to trvalo 5 minút. Bola vyplašená, pretože
jej bolo povedané, že môže prísť o dom, dokumenty podpísala, nič jej vysvetlené nebolo, o premlčaní

sa nič nehovorilo. Nevedela o tom čo je to rozhodcovská zmluva. Dokumenty jej potom ukázala, boli
tam jej údaje a dohodnutá splátka 20 eur.

Svedok Z. G. na pojednávaní uviedol, že na dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
je jeho podpis, uzatváral aj rozhodcovské zmluvy. Tlačivo vypĺňal podľa odsekov. Vie, že existovala

pohľadávka, bol to dlžník, mali informácie kedy boli posledné platby, aký je zostatok, istina, úroky,
vypĺňalo sa to na mieste, údaje sa vypĺňali z občianskeho preukazu. Jednalo sa o prípady, ktoré boli
pred súdnym riešením, robilo sa to z toho dôvodu, aby sa predišlo súdnemu konaniu. Vysvetľoval čo je
vo veci, pýtal sa či tomu porozumeli. Či boli pohľadávky premlčané, také informácie nemal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 09254/13 zo dňa 9.7.2014,
pokusom o zmier, návrhom na začatie konania, výzvou Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 3.2.2014,
písomnou odpoveďou navrhovateľky na výzvu zo dňa 7.2.2014, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
20.9.2013, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 16.10.2012, dohodou o uznaní záväzku zo dňa 16.10.2012,

dotazníkom, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, spisom Rozhodcovského súdu, sp. zn.
SR 09254/13, úmrtným listom S. A., pokusom o zmier, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, výzvami,
doručenkami, čiastočným späťvzatím návrhu, všeobecnými obchodnými podmienkami, osvedčením o
dedičstve a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 29.9.203 bola uzatvorená Zmluvu o splátkovom úvere č. 0177483124 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a dlžníkmi S. A. a navrhovateľkou, na základe ktorej veriteľ poskytol
dlžníkom úver vo výške 50.000.-Sk, ktorý sa dlžníci zaviazali splatiť v mesačných splátkach, každá vo
výške 1.230.-Sk, počnúc dňom 20.1.2004 a končiac dňom 20.8.2008.

Navrhovateľka bola manželkou S. A., rozvedení neboli, ale nežili v spoločnej domácnosti, navrhovateľka
uviedla, že úver si jej manžel bral len pre seba a bola v domnení, že úver aj spláca.Úver riadne splácaný nebol a pohľadávka voči dlžníkom vo výške 86.520,20.-Sk bola na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 postúpená na odporcu.

S. A. dňa XX.XX.XXXX zomrel, z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 60 D 146/2014, Dnot 12/2015 notára
JUDr. S. I. vyplýva, že dedičstvo po ňom nadobudla navrhovateľka.

Ešte pred smrťou svojho manžela navrhovateľka podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach dňa 16.10.2012, v ktorej uznala záväzok čo do dôvodu aj výšky v sume 2.156,40

eura titulom istiny a sumu 149,37 eura titulom nákladov na inkasné konania ako aj úrok z omeškania
vo výške 14,25 % - ročne zo sumy 2.156,40 eura od 22.10.2008 a zaviazala sa záväzok uhrádzať v
mesačných splátkach po 20 eur.

Okrem Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu
dňa 16.10.2012, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z uzatvorenej Dohody o uznaní záväzku a o

úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené:
a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu zák.č. 99/1963 Zb. OSP.

Navrhovateľke bol dňa 21.7.2014 doručený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8 zo dňa 9.7.2014 sp.zn. SR
09254/13, podľa ktorého bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu 1.936,40 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 918,96 eura, úrok z omeškania vo výške 8,5 ročne zo sumy 1.936,40
eura od 12.11.2013 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 234,92 eura, náklad

inkasného konania vo výške 149,37 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 213,94 eura na účet
právneho zástupcu odporcu a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V registri spisov v oddelení Er na Okresnom súde Nitra bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je vedené
exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 09254/13, ani navrhovateľka, ani

svedkyňa neuviedli súdu, že by na základe rozhodcovského rozsudku bola voči navrhovateľke vedená
exekúcia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú

v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už

predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského

konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím
podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred
vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásadarovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa osobitného zákona, i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený alebo j) pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej
zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá
spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež

objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory
majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje
presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu
budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje

na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
29.9.2003, k uzatvoreniu Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
16.10.2012 ako aj k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.10.2012. Odporca podal
návrh na začatie rozhodcovského konania a domáhal sa od navrhovateľky zaplatenia sumy 1.943,50
eura s príslušenstvom ako aj trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd svojim rozhodcovským

rozsudkom zo dňa 9.7.2014 sp.zn. SR 09254/13 návrhom odporcu vyhovel, rozhodcovský rozsudok
bol navrhovateľke doručený dňa 21.7.2014. Navrhovateľka v zákonnej lehote jedného mesiaca podľa
ustanovenia § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podala dňa
13.8.2014 žalobu zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad vykonateľnosti.

Čo sa týka zrušenia rozhodcovského rozsudku lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
návrhu bola dodržaná. Súd však zisťoval, či na základe predmetného rozhodcovského rozsudku
je vedené proti navrhovateľke exekučné konanie a to s poukazom na novelu zákona č. 233/1995
Z.z. - exekučného poriadku, konkrétne ustanovenie § 243d, podľa ktorého exekučné konanie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor

spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd dospel k záveru, že v danej veci ide o

rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015 a zároveň exekučné konanie na jeho
základe ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 EP ani do troch mesiacov od platnosti a účinnosti
novely EP teda do 1.4.2015 nebolo zo strany odporcu iniciované. Sama navrhovateľka neuviedla, či
je exekučné konanie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku voči nej vedené a súdom bolo

v registri ER na Okresnom súde Nitra zistené, že exekučné konanie proti nej je vedené na základe
rozhodcovského rozsudku nie je. Z toho vyplýva, že rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať, to znamená, že navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou, ktorá
jej bola uložená uvedeným rozhodcovským rozsudkom a odporca zase nemôže si uplatňovať svojnárok voči navrhovateľke na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku. S poukazom na § 243d
EP rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov konania zaväzovať, to znamená, že je anulovaná
právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom toho je, že obe strany vlastne nemajú právny

záujem na výsledku tohto konania, rozhodnutie súdu by na postavení účastníkov vzhľadom na vyššie
uvedenéskutočnostiničnezmeniloapretoajvtejtočasti súdnávrhzamietolprenedostatoknaliehavého
právneho záujmu s poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, ktorý je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne

postavenie navrhovateľa by bez takéhoto určenia bolo neisté, čo v danej veci splnené nie je, pretože
neexistuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi navrhovateľkou a odporcom, pretože ich postavenie
vyriešila bez ich zavinenia, či pričinenia citovaná novela EP konkrétne ustanovenie § 243d EP.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods.1 O.s.p., a zistil, že dôvody hodné
osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu sú dané.

Neprihliadajúc k ustanoveniu § 150 ods.1 O.s.p., by navrhovateľka bola povinná odporcovi zaplatiť plnú

náhradu trov konania, ktoré vyčíslil ako trovy právneho v sume 1.037,39 eura.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Podstatou zásady zavinenia je sankčná

náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho
zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom,
vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom

alebosčastinepriznal.Aplikáciatohtoustanovenia prichádzadoúvahylenvprípadoch,keďsúddospeje
k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností osobitného
zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania
a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Toto

ustanovenie je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok.

V danom prípade je súd toho názoru, že v danej veci sú dané dôvody hodné osobitného spočívajúce
vo výnimočných okolnostiach danej veci. Súd pri posudzovaní týchto dôvodov prihliadol na charakter
tohto konania, teda na jeho predmet a dôvody, ktoré viedli pôvodného navrhovateľku k podaniu návrhu.

Je zrejmé, že navrhovateľka bola oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku,
domáhala sa ochrany svojich práv, v čase, keď návrh podávala - 13.8.2014 ešte nebolo platné a účinné
ustanovenie § 243d Exekučného poriadku, ktoré sa stalo platným a účinným až 1.1.2015 a v dôsledku
tohto ustanovenia došlo k situácii, že právne postavenie oboch účastníkov konania v podstate vyriešilo
citované ustanovenie § 243d EP. Navrhovateľka nespôsobila, že v konaní bola neúspešná, ani odporca

nespôsobil,žebolvkonaníúspešný,súdpovažujezaspravodlivé,abyvyužijúcustanovenie§150ods.1
O.s.p., týmto spôsobom prihliadol na vyššie uvedené skutočnosti a o náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporcovi ako účastníkovi konania, ktorý mal v konaní úspech, súd náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.