Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223260
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114223260.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, proti žalovanému: I. V., nar. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, Prešov, IČO:
42 343 828, zastúpeného: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou,

o zaplatenie 1.294,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 10C/323/2014-48 zo dňa 27.3.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 10C 323/2014-54 zo dňa
23.6.2015, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznáva.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom žalobu zamietol. Náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal a zároveň vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť trovy vedľajšieho
účastníka vo výške 208,70 eur na účet jeho právneho zástupcu. Opravným uznesením zo dňa 23.6.2015

opravil výrok č. II. v rozsudku zo dňa 27.3.2015 tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na súde prvého stupňa
dňa 22.8.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.264,20 eur titulom nesplateného úveru.
Žalovaný, ako aj vedľajší účastník, vzniesli námietku premlčania s tým, že vedľajší účastník poukázal na
nesprávnu RPMN. Súd prvého stupňa sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k

záveru, že táto je dôvodná. Ako podľa súdu prvého stupňa vyplynulo z Oznámenia o zosplatnení úveru,
žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok 12, 13a 14, pričom v Oznámení o zosplatnení je uvedené,
že v prípade, ak sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3
mesiace a uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.
Z karty klienta je zrejmé, že tieto splátky neboli uhradené. Zároveň podľa súdu prvého stupňa, uplynulo
viac ako 15 dní od doručenia tohto oznámenia, pričom oznámenie bolo prevzaté zo strany žalovaného

dňa 16.5.2011, pričom 15 dní uplynulo dňa 31.5.2011. Nasledujúcim dňom 1.6.2011 začína podľa
prvostupňového súdu plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba,
ktorá uplynula dňa 1.6.2014. Žaloba bola na súde prvého stupňa podaná po jej márnom uplynutí, teda
dňa 22.8.2014. Z uvedeného dôvodu súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a s
poukazom na ňu žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podľa súdu prvého stupňa
vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradutrov konania vo výške 208,70 eur. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 208,70 eur. Úspešnému žalovanému trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania, podal včas žalobca odvolanie, v ktorom
namietal,ženapadnutérozhodnutieneobsahuježiadnezdôvodnenieúčelnostitrovprávnehozastúpenia
vedľajšieho účastníka. Odvolanie žalobcu nesmeruje a netýka sa otázky právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka ako takého, ale účelnosti nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť
aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania.

Z rozsudku súdu prvého stupňa podľa odvolateľa nevyplýva ani len to, podľa ktorého zákonného
ustanovenia súd rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadnil postavenie vedľajšieho
účastníka ako „osobitného subjektu“, v prípade ktorého súdna prax priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia výnimočne. Rovnako z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva ani spôsob,
akým prvostupňový súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania.
Touto otázkou sa podľa žalobcu súd ani nezaoberal, keď otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka

je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti
vykonávať sám. Trovy právneho zastúpenia by podľa žalobcu mali predstavovať náhradu odmeny
za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní
predkladaných v nespočetnom množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane žalovaného sa deklaruje
akosubjektnaochranuspotrebiteľaaprávevďakatomumuprávnaúpravapriznávaosobitnépostavenie

spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Ak nejakému subjektu priznáva osobitné postavenie
na základe jeho činnosti (viď § 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,
potom sa vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt bude mať odborne, personálne a
materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, v ktorom je uvedené, že nepriznanie náhrady trov konania

vedľajšiemu účastníkovi konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou, a teda aj neúčelnosťou.
Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokáta v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní menil o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky, nemožno
považovaťzatrovynevyhnutnévynaloženénariadnebránenieprávanasúde.Vedľajšíúčastníksapreto
podľa odvolateľa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto

súvislosti,nemožnopovažovaťzatrovyúčelné.Súdnezákonnepriznalvedľajšiemuúčastníkovináhradu
trov aj preto, že tento subjekt podľa žalobcu, ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka.
S účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z. z.)
predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší
účastník uvedené nesplnil tak, ako v iných prípadoch, vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi

má informácie získané od súdu (nehovoriac o tom, že žalovaný ani nevie, kto
vedľajší účastník na jeho strane vôbec je). Na základe uvedeného navrhol žalobca v rámci svojho
odvolacieho petitu, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva
náhradu trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s jeho námietkami, keď mal za
to, že vystupoval v tomto konaní aktívne a okrem premlčania vo svojom vyjadrení poukázal aj na
neprijateľnépodmienkyavýškyRPMN.Malzato,žeprvostupňovýsúdsprávnepriznaltrovyvedľajšiemu
účastníkovi v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobu zamietol. V ďalšom poukázal na
dôvodovú správu v ustanovení § 137 zák. č. 99/1963 O.s.p., v rámci ktorého niet dôvodu na výnimku pri

rozhodovaní o trovách konania ani u vedľajšieho účastníka. Občiansky súdny poriadok v ustanovení §
24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto
zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach preto nevylučuje,
aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť
zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s

právnym zastúpením. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne
záujmovézamerania,adokoncaošpecializáciu.Vtejtosúvislostivedľajšíúčastníknastranežalovaného
poukázal na obdobný právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v rozhodnutí sp. zn.
17C/87/2012 zo dňa 25.4.2012. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že združenie právne zabezpečovalo
a presadzovalo oprávnené záujmy žalovaného ako spotrebiteľa, keď žalobca je silná spoločnosť, ktorá

vymáhamnožstvopohľadávok,pričomdisponujesamaprávnymoddelenímanaviacsadávazastupovať
advokátskou kanceláriou, teda vo vzťahu k žalobcovi je namieste otázka účelnosti vynaložených trov
právnehozastúpenia(ajžalobcasivtomtokonaníuplatnilnáhradutrovprávnehozastúpenia).Vovzťahu
k žalovanému je podľa vedľajšieho účastníka na jeho strane táto účelnosť jednoznačne daná už aj zcharakteru vedľajšieho účastníka. Aj v skutkovo jednoduchej a po právnej stránke menej zložitej veci, je
podľa vedľajšieho účastníka akceptovateľné aplikujúc ustanovenie § 47 ods. 2 Ústavy, aby bol účastník
zastúpenýadvokátom.Takéto trovykonaniasúúčelnevynaloženéužajspoukazomnato,ževZdružení

- Pomoc a ochranu občana spotrebiteľa „POS“ sú angažovaní laici z oblasti práva a preto aj vzhľadom
na uvedenú okolnosť a jej špecifické postavenie v súdnom spore, malo právo na zastúpenie advokátom.
Poukazujúc na uvedené mal preto vedľajší účastník za to, že námietky žalobcu sú neopodstatnené a
navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a odvolanie žalobcu zamietol s tým, že zároveň
si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

Odvolací súd vychádzajúc z predloženého spisu v súvislosti s predmetom odvolania poukazuje na
skutočnosť, že vedľajší účastník v čase svojho vstupu, právne zastúpený, v oznámení o svojom vstupe
do predmetného konania na strane žalovaného zo dňa 8.9.2014 (č. l. 15 spisu) uviedol, že vstupuje do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Zároveň všeobecne poukázal, že chce presadzovať práva spotrebiteľa, pretože v zmysle konštantu
judikatúry priemerný spotrebiteľ nedokáže v konaní poukázať na neprijateľné zmluvné podmienky, ani
využívaťprocesnýinštitútnasvojuobranu.Rovnakožiadalvtomtopodaníodoručenienávrhunazačatie
konania s prílohami a súčasne navrhol priznať náhradu trov konania. Ďalej v tomto podaní pre prípad,
ak už bol vo veci vydaný platobný rozkaz, podal voči nemu odpor, v ktorom namietal tiež všeobecne

bez konkretizovania neprijateľné zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti vzniesol
námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Jeho vyjadrenie k predmetnej veci potom v ďalšom podaní
doručenom súdu prvého stupňa dňa 20.10.2014 (č. l. 26 spisu) nič nemení na skutočnosti, že vedľajší
účastník vstúpil do predmetného konania bez poznania skutkových okolností sporu a nič nemôže zmeniť
na závere, že v žiadnom prípade právne zastúpenie vedľajšieho účastníka a úkony ním uskutočnené,

nemožno považovať za také, ktoré by boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. V
tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné dodať, pokiaľ vedľajší účastník namieta, že nemohol
mať pred svojím vstupom vedomosť o predmete sporu, že vedľajší účastník už vo svojom prvom podaní,
ktorým oznamoval vstup do konania a ktorým žiadal o doručenie návrhu spolu s prílohami, správne
označil žalovaného (Ladislav Horváth), preto nič nebránilo vedľajšiemu účastníkovi, aby sa s touto

svojou žiadosťou o zaslanie návrhu s prílohami obrátil priamo na žalovaného, kde naopak z celého
spisového materiálu nevyplýva žiadna okolnosť, že by vedľajší účastník na strane žalovaného akokoľvek
v predmetnej veci oslovil žalovaného, resp. postupoval v tomto konaní v súlade so žalovaným. Naopak,
treba v tomto smere prisvedčiť žalobcovi, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez akejkoľvek
vedomosti o skutkových okolnostiach sporu, kde rovnako aj svojím následným blanketárnym podaním,

zhodným s ostatnými podaniami v iných obdobných konaniach, namieta a uvádza vždy tie isté právne
skutočnosti a poukazuje na rovnaké súdne rozhodnutia. V tejto súvislosti za rozhodné považuje odvolací
súd to, že okresný súd ex offo vyhodnotil v zmysle § 5b zákona číslo 250/2007 Z. z. v platnom znení
od 1.5.2014 to, že tento zákon bol účinný dátumom vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa a
preto musel ex offo prihliadať ( aj bez námietky premlčania vznesenej nielen vedľajším účastníkom,

ale aj samotným žalovaným ), na premlčanie nároku a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol. Citované
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ukladá súdu povinnosť prihliadnuť na
premlčanie v spotrebiteľských veciach ex officio, teda aj bez vznesenia osobitnej námietky premlčania.
Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia (pretože upravuje rozhodnutie súdu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy), pri nezakotvení osobitného prechodného ustanovenia zastáva odvolací súd

názor, rovnako tento názor musel zastávať aj súd prvého stupňa, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na
konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona, ktoré predmetné ustanovenie (od 1.5.2014) do zákona č.
250/2007 zaviedol. Poukazujúc na uvedené preto mal odvolací súd za to, že trovy konania spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, neboli v prejednávanej veci
účelnevynaložené,keďužsámvedľajšíúčastníkjezaloženýnaochranuprávpodľaosobitnéhopredpisu

(vrátane spotrebiteľských práv) a mal by, pokiaľ bol za týmto účelom založený, byť schopný poskytnúť
účastníkovi - spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde, odbornú pomoc sám. Naviac, ako
to už odvolací súd uviedol vyššie, pri rozposielaní oznámenia o vstupe do konaní tohto vedľajšieho
účastníkaajehonáslednomvyjadrení,ideoidentickétypizovanéúkony,pričomnemožnoukaždejjednejveci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Právne zastúpenie za danej situácie preto
neobstojí čo do účelnosti, ani z hľadiska hospodárnosti. Odvolací súd z týchto dôvodov
zmenilrozhodnutiesúduprvéhostupňavjehonapadnutejčasti,t.j.vovýrokuonáhradetrovvedľajšiemu

účastníkovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti predmetného uznesenia (§ 221 O.s.p.).

Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. patrí
náhrada trov konania, avšak tento si ich náhradu v odvolacom konaní neuplatnil, preto mu ich ani
odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.