Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/188/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216024
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6712216024.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Návrhy z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené písomné podania navrhovateľa zo dňa 21.09.2012
označené ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktoré boli pôvodne
vedené súdom pod spisovými značkami 7C/188/2012, 7C/189/2012, 7C/190/2012, 7C/191/2012,
7C/192/2012, 7C/193/2012, 7C/194/2012, 7C/195/2012, 7C/196/2012, 7C/197/2012, 7C/198/2012,
7C/199/2012 ktorými sa navrhovateľ domáha voči odporcovi náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok. Nakoľko
predmetom vyššie označených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú v týchto konaniach
totožní, súd rozhodol o spojení uvedených vecí na spoločné konanie, a to uznesením č.k.
7C/188/2012-17 zo dňa 19.12.2012, pričom tieto konania boli vedené tunajším súdom pod spisovou
značkou 7C/188/2012.

Vo všetkých vyššie označených prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na

skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom
súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala žalobcovi
vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil.

V konaní začatom pod sp. zn. 7C/188/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 4 434,13
Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 886,83 Eur.Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného
navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti
povinnému E. Š., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou U.

XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.03.2010
uznesením č.k. XXEr/XX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný dátum 16.10.2010), ktorým žiadosť
súdneho exekútora zamietol (exekučné konanie sa začalo dňa 11.01.2010). Podľa žalobcu došlo zo
strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
stanovenej doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom exekučného súdu

mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 4 434,13 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Žalobca
si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 886,83 Eur, ktorú odôvodnil tým, že samotné
konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo
k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 886,83
Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou).

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/189/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 2 399,65 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 479,93 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému E. L., X.. XX.XX.XXXX , vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 16.05.2011 uznesením č.k. XXEr/XX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný dátum
07.09.2011), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/190/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 2 876,07 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 575,21 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému H. M., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 03.06.2010 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný
dátum 16.08.2010), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/191/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 851,91 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 170,38 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému E. E., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 11.04.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX//XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný
dátum 20.02.2012), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/192/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu

3 132,37 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 626,47 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať
exekúciu proti povinnému H. L., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovouznačkou U. XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
19.05.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný dátum 14.10.2011),
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom

skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/193/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 2 599,02 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 519,80 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v

postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému E. D., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 20.06.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný
dátum 07.11.2011), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/194/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 5 280,73 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1056,15 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,

vykonať exekúciu proti povinnému H. Č., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 02.03.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný
dátum 12.04.2011), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/195/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 1 936,48 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 387,30 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,

vykonať exekúciu proti povinnému P. F., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod
spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 22.10.2010 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-X (žalobcom nesprávne uvádzaný dátum
30.01.2011), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na
obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/196/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 916,42 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 183,28 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,

vykonať exekúciu proti povinnému H. S., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 03.01.2011 uznesením č.k. XXEr/XXXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný
dátum 21.02.2011), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/197/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
3 110,04 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 622,01 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení
oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať

exekúciu proti povinnému U. L., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou
značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
13.05.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný dátum 01.07.2011),
ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom
skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/198/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 3 848,74 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 769,75 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní vpostavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému E. Ď.S., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 06.07.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný
dátum 20.02.2012), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 7C/199/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 3 086,91 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 617,38 Eur predstavujúcej 20% z uplatňovanej
istiny s príslušenstvom. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v
postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému K. F.F., X.. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom
pod spisovou značkou U. XXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 20.06.2011 uznesením č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX (žalobcom nesprávne uvádzaný

dátum 07.11.2011), ktorým žiadosť súdneho exekútora zamietol. Odôvodnenie žaloby žalobca postavil
na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 7C/188/2012.

Žalovaný sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 04.06.2013, ktoré bolo

doručené tunajšiemu súdu dňa 12.06.2013. Žalovaný v ňom okrem iného poukázal na všeobecné
zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

vznik škody,
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie

je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody. Žalobca namieta „nezákonné konania“ v podobe
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov. Žalobca uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní
stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný má navyše za to, že zo samotnej dikcie

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. V zmysle judikatúry tak Najvyššieho súdu SR
ako aj Ústavného súdu SR vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku a nekalú povahu a platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalej žalovaný poukázal
na to, že žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v súvislosti

s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa žalovaného preto nie je preukázaný nesprávny

úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov účinnom od 01.01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“).

Rovnako tak žalovaný poukázal na to, že z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, okrem iného vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatiajehožiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Žalovanýzdôraznil,žežalobcapodal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, žalovaný má za to, že
v tomto prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

K namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdu spočívajúcemu v zamietnutiu žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žalovaný uvádza, že takto formulovaný postup
nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. V kontexte § 6 ods. 1 uvedeného zákona sa v danom prípade nemôže jednať

ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť nebola
konštatovaná príslušným orgánom. K námietke žalobcu, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc,
keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, žalovaný uvádza, že v zmysle
uznesenia ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV. Ú. XX/XXXX-XX, uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 13. októbra 2011 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011
sp. zn. X M. a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.marca 2011 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, vnútroštátny

súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z

toho podľa vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou
doložkou viazaný.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je o. i.

nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, možno podľa žalovaného považovať za hypotetické. Žalobca
vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť viac
priznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvobčianskomsúdnomkonaní.Podľavyjadrenia
žalovaného žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa

domáha a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že nie je možné vymôcť
pohľadávky od dlžníkov žalobcu a tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o
zamietnutíibapreukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovskéhorozsudkubyťexekučnýmtitulom.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalovaný upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3
zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že
vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom
konaní právne irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako

právnická osoba (bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX). Žalobca uvádza aj „zánik
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Požadovaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podľa žalovaného podložená
akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumovou úvahou. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj
na nutnosť preukázania toho, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením v

rámci uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany žalobcu taktiež nedošlo.
Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy
ako ani to, že by bolo dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

Podľa žalovaného nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaného návrhu a oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 18.01.2012 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. L.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/

XX zo dňa 30.11.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 02.02.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XX/
XXXX-XX zo dňa 11.10.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 01.02.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX podal žalobca v postavení

oprávneného dňa 19.12.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. Š.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 04.11.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 11.01.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XX/

XXXX-XX zo dňa 12.03.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.12.2010.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 17.12.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. L.,

X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/.
zo dňa 30.10.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 11.01.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XX/
XXXX-XX zo dňa 16.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 07.09.2011.

Vexekučnomkonanívedenomtunajšímsúdompodsp.zn.XXEr/XXXX/XXXXpodalžalobcavpostavení
oprávneného dňa 01.11.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H. M.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XXXX zo dňa 15.07.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 24.11.2009. Okresný súd uznesením č.k.
XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 03.06.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.01.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. E.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/

XX zo dňa 22.04.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/
XXXX-XX zo dňa 11.04.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.02.2012.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 23.04.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H.
L., X.. XX.X.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 16.03.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 24.06.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/
XXXX-XX zo dňa 19.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 19.05.2012.Vexekučnomkonanívedenomtunajšímsúdompodsp.zn.XXEr/XXXX/XXXXpodalžalobcavpostavení
oprávneného dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. D.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 01.02.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k.
XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 20.06.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.11.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 12.03.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H. Č.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 07.12.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.04.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/
XXXX-XX zo dňa 02.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 13.06.2012 v spojení s Uznesením Krajského súdu zo dňa 30.04.2012.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení

oprávneného dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému P. F.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 02.02.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/

XXXX-X zo dňa 22.10.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 09.12.2011.

Vexekučnomkonanívedenomtunajšímsúdompodsp.zn.XXEr/XXXX/XXXXpodalžalobcavpostavení

oprávneného dňa 03.08.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému H. S.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 06.05.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14.10.2010. Okresný súd uznesením č.k.

XXEr/XXXX/XXXX-XX zo dňa 03.01.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.02.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému U.

L., X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 02.02.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/
XXXX-XX zo dňa 13.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 05.07.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 26.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému E. Ď.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/
XX zo dňa 01.04.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 07.10.2010. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/
XXX/XXXX-XX zo dňa 06.07.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 22.02.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému K. F.,
X.. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. R. XXXXX/XX zo dňa 24.11.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 16.03.2011. Okresný súd uznesením č.k. XXEr/XXX/
XXXX-XX zo dňa 20.06.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.11.2011.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene

štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje sprihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie
exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci

vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste
musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej
kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikaturu, skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérii ako zložitosť

veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí,
že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona nie je
preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali
priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu
SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na

prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené
súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.
Záverom súd dodáva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k prieťahom.

Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného

subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto
zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri
zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámciskutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,
s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku

žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného, ktorý v danom prípade konal

prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok
vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej
žalobcom.

Podobne, s analogickým odôvodnením súd zamietol nároky žalobcu aj v ostatných desiatich veciach

spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 7C/188//2012. Dôvody súdneho rozhodnutia sú
identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou produkovanou/uvádzanou vo veci žalobného
návrhu s pridelenou sp. zn. 7C/188/2012. Vzhľadom k tomu, že žalobca právne relevantným spôsobom
nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody ani v týchto prípadoch, súd žalobu zamietol aj v spojených
veciach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko však zo súdneho spisu sp. zn. 7C/188/2012 má súd za preukázané, že žalovanému žiadne

trovy konania nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 11.03.2016 navrhovateľ doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickými
prostriedkami návrh na prerušenie konania zo dňa 11.03.2016, ktorý odôvodnil tým, že pred Okresným
súdom Prešov prebieha pod sp. zn. XC/X/XXXX konanie o náhradu škody pre porušenie práva

Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom
konaní vedenom proti navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa
vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými
z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom
trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 12.03.2015 v súlade s § 109 ods.
1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora
o prejudiciálnych otázkach a o predložení prejudiciálnych otázok v znení:

1. Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie?
2. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského

štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci, môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
3. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej absolútnu

nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom
členského štátu?
4. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

5. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?
Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok má podľa navrhovateľa pre ďalší priebeh konania a
rozhodnutie v prejednávanej veci zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody máfundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na
výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
O uvedených prejudiciálnych otázkach sa pred Súdnym dvorom vedie konanie pod sp. zn. M.-XXX/XX.

Na základe uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd konanie v prejednávanej veci prerušil v
zmysle § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku až do právoplatného skončenia konania
o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. XC/X/XXXX. Navrhovateľ poukázal, že niektoré okresné súdy si osvojili jeho argumentáciu
a pristúpili k prerušeniu konania.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pokiaľ
súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru tunajšieho súdu v konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/X/

XXXX sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní vo
vecisamej.PokiaľideodotknutévnútroštátnekonanievedenénaOkresnomsúdePrešov,jehopredmet,
ako aj okruh účastníkov je odlišný od konania v prejednávanej veci na tunajšom súde. Rovnako podľa
názoru súdu ani konanie o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli v rámci predmetného vnútroštátneho
konania Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru položené, nie je konaním, v ktorom by sa riešila

otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom
povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu unijného práva je v zmysle ustálenej

judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka týkajúca sa platnosti alebo výkladu
unijného práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie
je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členského štátu, ale zabezpečiť
jednotný výklad unijného práva. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti unijného práva (tiež o
jeho výklade alebo o jeho platnosti) teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným

vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka
nastolenáSúdnemudvorunesmiebyťzjavneneopodstatnenáairelevantnávovzťahukprebiehajúcemu
konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie
ísť o otázku hypotetickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.
Účelom a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho dvora

spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ. Konanie podľa čl. 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ je založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom. Je len vecou
vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť
so zreteľom na konkrétne okolnosti veci nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie
rozsudku vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru (porov. napr. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. Ú. XXX/XXXX-XX zo dňa 18.04.2012).

V konaní na tunajšom súde v prejednávanej veci pre meritórne rozhodnutie súdu dosiaľ nevystala, ani
nevyvstáva potreba aplikácie unijného práva, v dôsledku čoho nemohla v predmetnom konaní nastať
ani potreba výkladu unijného práva. Preto tunajší súd nemal dôvod položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne

otázky ohľadom výkladu unijného práva a tiež nemá ani dôvod na prerušenie konania z dôvodu, že pred
Súdnym dvorom Európskej únie prebieha konanie o prejudiciálnych otázkach, odpoveď na ktoré možno
podá Súdny dvor pre účely rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/
X/XXXX. Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa zo dňa 11.03.2016, ktorým žiadal konanie v
zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušiť, nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza následoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.
s. p.).