Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/389/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239562
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114239562.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci
navrhovateľky: E.S. Q., S.. D., F.. X.X.XXXX, T. Q. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti odporcovi H. E., F.. X.X.XXXX,
T. S. Q. XXX, právne zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Sad SNP 8, Žilina,
o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/X v nehnutelnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. H., zapísaných na Okresnom úrade Žilina, odbor katastrálny,
na LV č. XXXX a to KNC parcela č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, KNC parc. č. XXX/XXX -
zastavané plochy o výmere XXX m2, KNC parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2,
KNC parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, KNC parc. č. XXX/XX - zastavané
plochy o výmere XXX m2, KNC parcela č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere XX m2, KNC parcela

č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere XXX m2.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.12.2014 domáhala súdneho výroku,
ktorým by súd určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčku v podiele X/X nehnuteľnostiach

nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. H., zapísaných na Okresnom úrade Žilina, odbor katastrálny
na LV č. XXXX a to KNC parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, KNC parc. č. XXX/XXX -
zastavané plochy o výmere XXX m2, KNC parc. č. XXX/XXX - zastavené plochy o výmere XXX m2,
KNC parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela KNC č. XXX/XX - zastavané
plochy o výmere XXX m2, KNC parc. č. XXX/XX - zastavané plochy o výmere XX m2, KNC parc. č.
XXX/XX - zastavané plochy o výmere XXX m2. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala tým, že jej nebohá

stará matka S. D., S.. P. bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1. nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území P.Á. H., zapísanej v PK vložke č. XXX ako parcela č. XXX/X a to pod r.č.
Xb. Na základe rozhodnutia bývalého ŠN v Žiline sp. zn. C. XXXX/XX po nebohej S. D., ktorá zomrela
dňa XX.XX.XXXX predmetnú nehnuteľnosť zdedil v podiele X/X D. D. jej otec, ktorý tiež zomrel dňa
XX.X.XXXX, a po ktorom bolo vedené dedičské konanie na Notárskom úrade D.. Q. R. pod sp. zn. XXD
XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX a dedičkou nehnuteľnosti

zapísanej v PK vložke č. XXX, PKN parcela č. XXX/X sa stala navrhovateľka. Zároveň poukazovala na
to, že na tunajšom súde v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX sa domáhala určenia, že uvedené
nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi nebohom D. D., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Okresný súd
Žilina v uvedenom konaní v rozsudku zo C. X.X.XXXX vyslovil, že z Osvedčenia o dedičstve XXD
XXX/XX zo dňa 11.10.2006 vyplýva, pozemno-knižná parcela č. XXX/X zapísaná v PK vložke č. XXX,
v KN vedená ako časť o výmere X.XXX m2 prevedené na LV č. XXXX v X/X, zvyšok neidentický,

nadobudla do vlastníctva E. Q., S.. D. ( navrhovateľka v rade 9). Z uvedeného je zrejme, že táto už
bola predmetom dedenia po D. D.. Navrhovateľka poukazovala na to, že tento rozsudok bol potvrdenýRozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCo XXX/XXXX, kde krajský súd na strane 7 rozsudku
zo dňa 18.3.2014 uviedol „ z uvedeného aj odvolací súd zaujal jednoznačný záver so súdom prvého
stupňa, že bol prejednaný v celom rozsahu spoluvlastnícky podiel k celej pozemno-knižnej parcele

č. XXX/X a nie iba v časti ako to udávajú navrhovatelia. Preto aj odvolací súd konštatuje, že tieto
nemôžu byť opäť predmetom dedenia po tom istom poručiteľovi“. Ďalej navrhovateľka uviedla, že
nehnuteľnosti, ktoré tvoria jej vlastnícke právo si bez jej vedomia a protiprávne na Notárskom úrade
vo R. u notárky D.. U. S. dňa 30.5.2000 osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
dala napísať ako vlastníctvo firma I. I..J.. J. J. S.. V predmetnom osvedčení sa uvádza, že predmetné

nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Š. E. S.. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože Š. E. S. užíval
predmetné nehnuteľnosti až od roku 1973 a predtým od roku 1956 boli tieto nehnuteľnosti v užívaní
D. P. H.. V žiadnom prípade však nemohlo dôjsť k užívaniu predmetných nehnuteľností ako vlastných,
pretože podľa vtedy platných zákonov poľnohospodárska pôda bola len v užívaní JRD alebo štátneho
majetku. Poukázala na ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona 49/1959 Zbierky, podľa ktorého vlastníctvo
k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované a podľa ods.

3 právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu v akom by
náležalo vlastníkovi. Družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Navyše podľa Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 nebolo možné vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Nová práva úprava
Zákon131/1982Zbierkyupravovalavydržanievustanovení§130aods.1,pričomtátoskutkovápodstata
vydržania sa nevzťahovala na právnické osoby a taktiež nebolo možné vydržať nehnuteľnosti, ktoré

nemohli byť v osobnom vlastníctve. Uvedené nehnuteľnosti boli využívané ako poľnohospodárska
pôda v užívaní socialistických organizácii, ktorá bola v súkromnom vlastníctve a neskôr časť bola
zastavaná hospodárskymi budovami - maštaľami, pričom aj tieto pozemky mali charakter súkromného
vlastníctva, pretože ich výmera presahovala výmeru XXX m2. Navrhovateľka preto uviedla, že nemusela
anipredmetnúnehnuteľnosťreštituovať,pretožeajpodľaprávnehonázoruústavnéhosúduČ.H.K.-J.X/

XXXX zo dňa 4.11.1999 vlastnícke právo užívaním poľnohospodárskej organizácie zostalo zachované.
Navrhovateľka nakoniec poukázala na to, že obdobná vec už bola predmetom konania na Okresnom
súde Žilina sp. zn. XC XXX/XXXX, následne na Krajskom súde v Žiline sp. zn. XCo XXX/XXXX, ako aj na
Okresnom súde v Žiline sp. zn. XXC XXX/XXXX a následne na Krajskom súde v Žiline XCo XX/XXXX.
Predmetnánotárskazápisnicabolaspísanádňa30.5.2000anáslednedňa2.11.2000firmaI.I..J..J.J.S.

odpredala uvedené nehnuteľnosti odporcovi a to napriek tomu, že I. v žiadnom prípade nebol vlastníkom
predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria jej vlastnícke právo týmito
dvoma protiprávnymi úkonmi boli prevedené na odporcu má naliehavý právny záujem v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. na tom, aby sa domáhala na súde určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
jej vlastnícky patria. Predmetné CKN parcely boli vytvorené geometrickým plánom O.. E. P. v konaní sp.

zn. XXC XX/XXXX zo dňa 8.7.2003 a boli vytvorené z PKN parcely č. XXX/X, zapísané v PK vložke č.
XXX a v súčasnej dobe sú vlastnícky vedené na odporcu na LV č. XXXX.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 28.10.2015 navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrvala
na všetkých skutočnostiach a dôvodoch uvádzaných v písomnom návrhu. Právna zástupkyňa
navrhovateľky poukazovala na to, že pred tunajším súdom boli voči odporcovi z toho istého právneho
titulu vedené konania pod sp. zn. XXC XXX/XXXX I. XC XXX/XXXX, ktoré sú právoplatne skončené
a kde súdy už zaujali svoj právny názor vo vzťahu k obrane odporcu, ktorý uvádzal, že odporca

vydržal predmetné nehnuteľnosti, že údajne došlo k darovaniu týchto nehnuteľností štátu, že je potrebné
skúmať spisy v archívoch. Avšak odporca nemohol nikdy vydržať vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, nikdy navrhovateľka ani jej právny predchodcovia odporcovi túto nehnuteľnosť
žiadnym spôsobom nedarovali, nepredali, nezamenili, takže nemá absolútne žiadny titul na získanie
vlastníckeho práva vydržaním predmetnej nehnuteľnosti. Z geometrického plánu, ktorý bol vypracovaný

v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX vyplýva, že KNC parcely boli vytvorené práve z pozemno-
knižnej parcely XXX/X, ktoré sú zapísané v PK vložke č. XXX. Naliehavý právny záujem preukazovala
tým, že nehnuteľnosti, ktoré patria vlastnícky navrhovateľke sú v katastri nehnuteľnosti vedené v
celosti na odporcu a bez súdneho určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam by zostal právny
stav navrhovateľky neistý a žiadnym iným spôsobom ako takouto žalobou nie je možné dať do súladu

skutočný právny stav so stavom vedeným v katastri.

Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa jedná
o reštitučný titul, ktorý si mal účastník konania uplatniť v rámci reštitučných zákonov a nie určovacoužalobou na súde. Prikázanie pôdy do užívania na základe príkazu v zmysle vládneho nariadenia č. XX/
XX W.. nebolo scudzovacim titulom, teda nebolo možné previesť vlastníctvo na štát a napriek tomu
reštitučné zákony expresis verbis uvádzajú tento ako jeden z reštitučných titulov. Poukázal na to, že

oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období od XX.X.XXXX C. X.X.XXXX
na základe niektorého z reštitučných titulov sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa
všeobecných predpisov formou určenia vlastníckeho práva pokiaľ by bol daný reštitučný nárok podľa
zákonov, či už 229/1991 Zbierky, 403/90 Zbierky, 87/90 Zb. alebo zákona 503/2003 Zb. A ak by sa v
ďalšomkonanípreukázalo,ževlastníctvokspornýmpozemkomprešlonaštát,resp.byboldanýniektorý

z uvádzaných reštitučných titulov navrhol, aby súd žalobu zamietol. Taktiež poukázal aj na ďalší zákonný
dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka a to vydržanie vlastníckeho
práva za splnenia predpokladov podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Ak by sa aj teoreticky uvažovalo
o neplatnosti scudzovacieho právneho úkonu medzi spoločnosťou I. S. I..J.. a odporcom, odporca bol od
novembra 2000 do dňa doručenia žaloby na súd, čiže do 9.12.2014 nerušeným držiteľom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného časového úseku je zrejme, že to bolo viac ako zákonom

stanovená lehota 10 rokov.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom PK vložky č. XXX pre katastrálne územie P. H.,
rozhodnutím Š. F. R. Ž. sp. zn. C. XXXX/XX, osvedčením o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX, notárska

zápisnica F. XXX/XXXX, F. XXX/XXXX, kúpna zmluva uzatvorená medzi I. I..J.. ako predávajúcim a
kupujúcim H. E.Á., výpis z LV č. XXXX, z pripojených spisov sp. zn. XXC XX/XXXX: rozsudok zo dňa
23.2.2012, uznesenie Krajského súdu v Žilne č.k. XCo XXX/XXXX-XXX, rozsudok č.k. XXC XX/XXXX-
XXXzodňa9.9.2013,zpripojenéhospisu sp.zn.XCXXX/XXXX:rozsudokzodňa22.2.2012arozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.9.2013 a zistil skutkový stav tak ako ho vo

svojom návrhu preukazovala navrhovateľka.

Z výpisu PK vložky č. XXX pre katastrálne územie P. H. súd zistil, že v časti I. pod radovým číslom X je
vedená PK parcela XXX/X - roľa S. a dlhé kusy a v časti T. X je vedené vlastníctvo pod písmenom a) na
E. E. a ženu a pod písmenom b) na S. P., R. D.Á.. Pod T. X je uvedená poznámka, že tieto nehnuteľnosti

sa môžu scudziť len povolením Š. H. Ú.. Vlastníctvo v prospech štátu nie je poznamenané. V bode T. X
je evidované vlastníctvo na podiel E. E. titulom dedenia na neplnoleté I. E. I. Ž.Z. E..

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline sp. zn. C. XXXX/XX zo dňa 14.12.1966 vo veci prejednania
dedičstva po S. D., S.. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že Štátne notárstvo vysporiadalo

dedičstvo medzi dedičmi okrem iných tak, že poľnohospodárska pôda, ktorá patrila poručiteľke asi XX
Á. pripadá do vlastníctva D. D.. V článku 3 predmetného rozhodnutia je uvedené, že na základe tohto
rozhodnutia sa zapíše vlastnícke právo na nehnuteľnosti poručiteľky zapísané v pozemkovej knihe
katastrálne územie P. H. okrem iných v zápisnici č. XXX pod T. Xb na D. D. v X/X-tinách.

Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD XXX/XX-XX zo dňa 11.10.2006 vo veci prejednania dedičstva po D.
D., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX súd zistil, že v článku 3 písm. A aktíva sú zaradené nehnuteľnosti v
katastrálnom území P.Á. H. okrem iných zapísané vo vložke č. XXX PKN parc. č. XXX/X - v KN vedená
ako časť o výmere XXXX m2 prevedené na LV v X/X - XXXX zvyšok stav neidentický. V článku 4
notárkaosvedčila,žededičiaohľadnevyporiadaniadedičstvauzatvorilimedziseboudohodu,nazáklade

ktorej nadobúdateľkou celého dedičstva uvedeného v súpise aktív a pasív ( bod 3 ) je E. Q., S.. D. -
navrhovateľka.

Z geometrického plánu č. XXC XX/XXXX - XX/XXXX vypracovanom O.. E. P. zo dňa 15.7.2007, úradne
overeným Správou katastra dňa 23.7.2007, vypracovaného v rámci znaleckého posudku č. XX/XXXX v

konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX, súd zistil že pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X
zapísanej vo vložke XXX zodpovedajú novovzniknuté parcely KNC, ktoré sú predmetom tohto konania,
ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXXX a ako vlastník je vedený odporca. Ako titul nadobudnutia
je uvedená kúpna zmluva č. R. XXXX/XXXX-XXX/XXXX a zápis GP č. XXC XX/XXXX. Podľa výkazu
zmien k predmetnému geometrickému plánu všetky parcely podľa novovytvoreného právneho stavu sú

vytvorené z doterajšieho právneho stavu v rozsahu jednotlivých parciel, ktoré sú v tomto výkaze zmien
vyhotovené z jednotlivých parciel ( KNC parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/
XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/X).Notárskou zápisnicou F. XXX/XXXX, F. XX/XXXX zo dňa 30.5.2000 spísanou notárkou D.. U. S. zo
sídlom vo R. bolo vydané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
právnickej osoby I. I..J.. so sídlom S., a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. H.,

zakreslené v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XXX-XXX vypracovanom Geodéziou a.s. Žilina a to
konkrétne uvedených nehnuteľností, ktoré boli vytvorené z PK parciel okrem iných aj parcely č. XXX/X
zapísanej vo vložke č. XXX. V predmetnom osvedčení sa ďalej uvádza, že predmetné nehnuteľnosti tak
ako sú zakreslené v citovanom geometrickom pláne užíval od roku 1960 Š. E. S., ktorý vybudoval na nich
hospodársky dvor s hospodárskymi budovami, následne v rámci privatizácie predmetné nehnuteľnosti

odkúpila od Slovenského pozemkového fondu Bratislava spoločnosť I. J..S..Z.. C. H. na základe zmluvy
o predaji majetku štátu č. XX/XXXX zavkladovanej pod č. R. XXXX/XX, ktorou zároveň podľa článku 2
bod1zmluvyprešlinatútospoločnosť ajprávaazáväzkysúvisiacesprevádzanýmmajetkom.Následne
potom I. J..S..Z.. vložila svoj majetok do spoločnosti I. I..J.. J. J. R. S.. Tak ako sú predmetné parcely
zakreslené v citovanom GP užíva ich I. I..J.. od roku 1960 so započítaním vydržacej doby právneho
predchodcu. Uvedené nehnuteľnosti užíva v dobrej viere, platí za ne daň a počas vydržacej doby si

nikdy a nikto žiadne vlastnícke nároky na nehnuteľnosti neuplatňoval.

Kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2000 spoločnosť I. I..J.. so sídlom R. S. ako predávajúci previedla na H.
E. - odporcu ako kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. H., evidované na
Okresnom úrade v Žiline katastrálny odbor na LV č. XXXX, na ktoré bol založený nový LV č. XXXX. Vklad

uvedenej kúpnej zmluvy bol Okresným úradom v Žiline, katastrálnym odborom povolený dňa 22.11.2000
pod č. R. XXXX/XXXX-XXX/XXXX.

Z pripojeného spisu sp. zn. XXC XX/XXXX súd zistil, že pred tunajším súdom sa pod uvedenou spisovou
značkou viedlo konanie o návrhu pôvodných navrhovateľov v rade 1/ až 13/ proti odporcovi doručenému

súdu dňa 7.5.2013 kde označený navrhovatelia sa spoločným návrhom domáhali každý samostatne
určenia vlastníckeho práva k nim označeným nehnuteľnostiam, vedeným na LV č. XXXX v prospech
odporcu, kde každý s navrhovateľov samostatne preukazoval svoje vlastnícke právo, resp. vlastnícke
právo svojho právneho predchodcu tým, že všetci spoločne zhodne namietali, že nehnuteľnosti, ktoré
tvoria ich vlastnícke právo si bez ich vedomia protiprávne na Notárskom úrade vo R. u notárky

D.. U. S. dňa 30.5.2000 osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dala napísať
ako vlastníctvo firma I. I..J.. J. J. S., ktorá ich následne dňa 2.11.2000 odpredala odporcovi, pričom
všetci zhodne namietali skutočnosti uvádzané firmou I. I..J.. v predmetnom osvedčení. Pôvodným
navrhovateľom v rade 13/ bol aj právny predchodca navrhovateľky D. D., ktorý sa domáhal určenia, že
je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území

P. H., zapísané v PK vložke č. XXX parc.č. XXX/X, diel XXX o výmere XXX m2 v podiele X/X, ktorý
je súčasťou novovytvorenej KN parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere XX.XXX m2, diel XXX
o výmere XXX m2 v podiele X/X, ktorý je súčasťou novovytvorenej KN parcely č. XXX/X - orná pôda
o výmere XXX m2, diel XXX o výmere XXX m2 v podiele X/X, ktorý je súčasťou novovytvorenej KN
parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere X.XXX m2, diel XXX o výmere XXX m2 v podiele X/X,

ktorý je súčasťou novovytvorenej KN parcely č. XXX/X - zastavané plochy o výmere X.XXX m2 všetko
zapísané na LV č. XXXX, pričom novovytvorené KN parcely sú vytvorené geometrickým plánom č. XXX-
XXXX-XXX-XXX vyhotovený G. I..J.. Svoje vlastnícke právo odvodzoval od pôvodnej pozemno-knižnej
spoluvlastníčky nebohej S. D., S.. P., jeho matky, po ktorej podiel X/X zdedil v dedičskom konaní sp.
zn. C. XXXX/XX. V priebehu vedeného konania D. D. ako navrhovateľ v rade 13/ zomrel a súd ďalej

konal s jeho právnymi nástupcami dedičmi a to navrhovateľmi v rade 11a/ až 11h/, ktorí sa v rámci
ďalšieho konania po pripustení zmeny návrhu domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom D. D.,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a po ktorom bolo prejednané dedičstvo notárkou D.. Q. R. pod č. XXD
XXX/XX patrí podiel X/X v nehnuteľnostiach nachádzajúcich s v katastrálnom území P. H., zapísaných
v PK vložke č. XXX parc. č. XXX/X, ktorá je podľa geometrického plánu vyhotoveného O.. E. P. č.

plánu XXC XX/XXXX zo dňa 8.7.2007 v časti totožná s novovytvorenými parcelami označenými tak
ako sú označené aj v predmetnom konaní. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo
dňa 23.2.2012 rozhodol o jednotlivých návrhoch navrhovateľov, kde v odseku 3 návrh navrhovateľov,
aby súd určil že do dedičstva po nebohom D. D., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX patria označené
nehnuteľnosti zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že súd sa samostatne zaoberal

preukazovaním vlastníckeho práva jednotlivých navrhovateľov, tieto samostatne vyhodnocoval, avšak
spoločne sa zaoberal osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva právneho predchodcu odporcu, ako
aj kúpnou zmluvou, ktorou odporca nadobudol predmetné nehnuteľnosti ako aj obranou odporcu, ktorá
bola v podstate totožná s obranou aj v danom spore, ktorý je predmetom tohto konania. Okresný súd vrozsudkunastranečl.8uviedol,ževdanomprípadeneobstojíobranaodporcuvrade1/,žesvojhopráva
sa mali navrhovatelia domáhať v rámci reštitučných nárokov, nakoľko ako vyplynulo z vyhodnotených
listinných dôkazov nebolo preukázané, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam prešlo na štát.

Zákonodarcavreštitučnýchzákonochustanovilzákonnépodmienky,zasplneniaktorýchsaoprávneným
osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v čase
neslobody. Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 49/1959 Zbierky, vlastníctvo k pozemkom združeným k
spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. V zmysle odseku 2 citovaného zákona
družstvu náležalo iba právo družstevného užívania. To, že zostalo zachované vlastnícke právo pri

združenípozemkudodružstvavyplývaajzustanovenia§23ods.2citovanéhozákona,vzmyslektorého
vlastník ( teda nie družstvo) mohol pozemok scudziť, alebo zaťažiť len so súhlasom družstva ( teda
družstvomaloibaoprávnenievydávaťsúhlasnascudzenie,alenieakovlastníksaméscudziťpozemok).
Takisto napriek tomu, že tieto pozemky boli v užívaní družstva stavali sa aj v tomto čase predmetom
dedenia, nakoľko smrťou vlastníka pôdy, ktorá bola v užívaní Jednotného roľníckeho družstva nezaniklo
právo jej družstevného užívania. To jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Zákona č. 49/1959

Zbierky a tiež z dedičských rozhodnutí predložených navrhovateľmi v tomto konaní. S poukazom na tieto
zákonné ustanovenia družstvo pri užívaní pozemkov nemohlo byť v dobrej viere, že tieto drží pre seba
ako vlastník, od čoho spoločnosť I. I..J.. S. odvodzovala vydržaciu dobu svojho právneho predchodcu
od roku 1960. Ako aj sám odporca vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že ak nedošlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy vznikol medzi vlastníkom a právnickou osobou užívajúcou pozemok zákonný nájom v

zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Zákona č. 229/1991. Preto kúpnou zmluvou R. XXXX/XXXX odporca v
rade 1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od nevlastníka. Vo vzťahu k
zamietnutiu návrhu v rozsudku označených navrhovateľov v rade 3/ až 10/ ( pôvodne označených v rade
11a/ až 11h/- právnych nástupcov po pôvodnom navrhovateľovi v rade 13/) uviedol, že po S. D., S.. P.
bolo prejednané dedičstvo rozhodnutím č.k. C. XXXX/XX-X, v zmysle ktorého poľnohospodársku pôdu

nadobudol do vlastníctva syn poručiteľky D. D.. Tento zomrel dňa XX.X.XXXX a v zmysle osvedčenia
o dedičstve XXD XXX/XXXX-XX zo dňa 11.10.2006 pozemno-knižnú parcelu č. XXX/X, zapísaná v PK
vložke č. XXX vedená ako časť o výmere X.XXX m2, prevedené na LV č. XXXX v X/X, zvyšok neidentický
nadobudla do vlastníctva E. Q., S.. D. ( navrhovateľka v rade 9/ ). Teda z uvedeného je zrejme, že táto
už bola predmetom dedenia po D. D..

Na odvolanie okrem iných aj navrhovateľov v rade 3/ až 10/ a odporcu Krajský súd v Žiline uznesením
č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.1.2013 uvedený rozsudok Okresného súdu v časti výroku 1, 2, 4, 6
a 9 potvrdil a v časti výroku 3, 5, 7 a 8 zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnením svojho rozhodnutia
krajský súd na strane 9 okrem iného uviedol, že odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolaniu odporcu v

rade 1/, ktorý tvrdil, že navrhovatelia sa mali svojich nárokov domáhať v rámci reštitučných nárokov či
už podľa zákona č. 229/1991 Zbierky, alebo zákona č. 403/1990 Zbierky resp. podľa zákona č. 87/1991
Zbierky, alebo zákona č. 503/2003 Z.z. V tomto smere odvolaní súd zhodne ako súd prvého stupňa
konštatuje, že zákonodarca v reštitučných zákonoch ustanovil zákonné podmienky, za splnenia ktorých
saoprávnenýmosobámnavrátivlastníctvokpozemku,ktorýprešielnaštátalebonainúprávnickúosobu

v čase neslobody. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona č. 49/1959 Zbierky vlastníctvo k pozemkom
združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované. Podľa ods. 2 uvedeného
zákona družstvu náležalo iba právo družstevného užívania. Správne potom prvostupňový súd ustálil,
že právny predchodca spoločnosti I. I..J.. S. si bol vedomý, že pozemky má len v užívaní a nemohol
by v dobrej viere, že tieto vlastní a preto ani spoločnosť I. I..J.. nemohla platne započítať vydržaciu

dobu svojho právneho predchodcu od roku 1960 a tak kúpnou zmluvou R. XXXX/XXXX odporca v rade
1/ nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od nevlastníka. Ďalej uviedol,
že pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v rade 3/ až 10/ konštatovaním, že títo sa
domáhali určenia, že nehnuteľnosť PK parcela č. XXX/X zapísaná v PK vložke č. XXX patrí do dedičstva
po D. D., pričom z osvedčenia o dedičstve XXD XXX/XX po poručiteľovi D.Á. D. vyplýva, že táto už

bola predmetom dedenia, keď vlastnícke právo mala nadobudnúť navrhovateľka v rade 9/ a preto podľa
prvostupňového súdu nie je dôvod, aby sa táto stala opätovne predmetom dedenia odvolací súd z
dôvodu nepreskúmatelnosti a nedostatku dôvodov musel v týchto častiach rozsudok okresného súdu
zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V priebehu ďalšieho konania tunajší súd rozsudkom č. k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 9.9.2013 návrh
navrhovateľov v rade 3/ až 10/ o určenie, že do dedičstva po nebohom D. D. patria označené
nehnuteľnosti zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 6 súd uviedol, že v osvedčení
o dedičstve XXD XXX/XX-XX zo dňa 11.10.2006 bola prejednaná pozemno-knižná parcela č. XXX/Xzapísaná v PK vložke č. XXX v KN vedená ako časť o výmere X.XXX m2 prevedené na LV č. XXXX v X/
X, zvyšok neidentický. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že bol prejednaný v celom rozsahu spoluvlastnícky
podiel k celej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X a nie iba k časti ako udávajú navrhovatelia v odvolaní

voči pôvodnému rozsudku. V osvedčení o dedičstve bolo iba konštatované, s ktorými pozemkami
sú tieto identické. Z uvedených dôvodov tieto nemôžu byť opäť predmetom dedenia po tom istom
poručiteľovi. Právny nástupca - dedič, ktorý získal dedičským rozhodnutím vlastníctvo k pozemno-
knižnej parcele sa môže domáhať ochrany svojho práva na súde priamo a nežiadať určiť spätne
vlastníctvo na poručiteľa, aby sa vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti opäť prejednávalo v dedičskom konaní.

Rozhodnutia v dedičskom konaní po poručiteľovi D. D. sú právoplatné a vykonateľné, neboli zrušené na
základe riadneho, alebo mimoriadneho opravného prostriedku. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného
navrhovatelianemajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,žeoznačenénehnuteľnostipatriadodedičstva
po poručiteľovi D. D.. Na odvolanie navrhovateľov Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. XCo XXX/XXXX-
XXX zo dňa 18.3.2014 uvedený rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia
na strane 7 uviedol, že súd prvého stupňa mal nepochybne preukázané, že v dedičských konaniach

boli predmetom dedenia sporné nehnuteľnosti označené ako pozemno-knižné pozemky a v súčasnosti
sa ich vlastníctvo v časti vedie na LV č. XXXX. Uvedené je konštatované aj v samotných dedičských
rozhodnutiach. Z uvedeného aj odvolací súd zaujal jednoznačný záver zhodne so súdom prvého stupňa,
že bol prejednaný v celom rozsahu spoluvlastnícky podiel k celej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X a
nie iba v časti ako to udávajú navrhovatelia. Preto aj odvolací súd skonštatoval, že tieto nemôžu byť opäť

predmetom dedenia po tom istom poručiteľovi a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi prvostupňového súdu, ktorý nezistil žiadne pochybenie.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XC XXX/XXXX a rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC
XXX/XXXXX-XXX zo dňa 11.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XCo XX/

XXXX-XXX zo dňa 20.8.2014 mal súd za preukázané, že obdobné žaloby o určenie vlastníckeho práva
proti odporcovi podali ďalší navrhovatelia, so zhodným skutkovým tvrdením ohľadom namietania
predmetného osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva právneho predchodcu odporcu a kúpnej zmluvy
zo dňa 2.11.2000, v ktorých konaniach odporca vzniesol totožnú obranu ako v predmetnom konaní.

Rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.2.2012 okresný súd určil, že navrhovateľ - R. J. je
podielovým spoluvlastníkom v podiele XX/XXX-Í. v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom
území P. H., zapísaných v PK vložke XXX ako parc. č. XXX/X pod radovým číslom T., ktoré sú podľa
znaleckého posudku O.. E. P. Č.. XX/XXXX zo dňa 15.7.2007 totožné s novo vytvorenými KNC parc.
č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XX, XXX/X I. XXX/XX. Vychádzal zo záveru, že navrhovateľ nadobudol

vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.12.1991 darovacou a zaopatrovacou zmluvou uzavretou dňa X.X.XXXX registrovanou
bývalým Štátnym notárstvom v Žiline dňa XX.X.XXXX H. Č.. S. O. XXX/XX. Právny predchodca odporcu
spoločnosť I., I..J.., zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľa tým, že do notárskej zápisnice podľa §
63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 30.11.2000 vyhlásil svoju

oprávnenú držbu, čo po preskúmaní ďalších skutkových a právnych dôvodov sa ukázalo byť v rozpore
so skutočnosťou. Na základe uvedeného sa preto tento subjekt nemohol stať vlastníkom predmetných
nehnuteľností a v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, nemohol tieto previesť na odporcu, lebo
takéto právo patrí výhradne iba vlastníkovi podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd
neuznal obranu odporcu spočívajúcu v nutnosti skúmať právny titul držby jeho právneho predchodcu,

lebo vyhlásenie o oprávnenej držbe napadnuté v prejednávanej veci smerovalo proti pozemkom
podľa ich zápisu v pozemkovej knihe a posledný zápis takéhoto určenia pozemkov svedčal práve
navrhovateľovi. Keďže navrhovateľ mal stotožnené pozemky predmetu konania, preukázal tak svoju
aktívnu vecnú legitimáciu proti tomu, kto mal zapísané vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na
základe uvedeného vyhlásenia.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.9.2013, právoplatný dňa
22.10.2013 bol vyššie uvedený rozsudok okresného súdu potvrdený. V odôvodnení svojho rozhodnutia
krajský súd okrem iného uviedol, že odvolateľ ( odporca ) namietal nesprávne právne posúdenie veci
prvostupňovým súdom, ktorý mal nárok uplatnený navrhovateľom posudzovať z hľadiska reštitučného

zákona č. 229/1991 Zb. Poukazoval na to, že sporné nehnuteľnosti boli prenechané do užívania
jeho právneho predchodcu D. S. C. P.Á. H., S.. Š. E. S. v zmysle vládneho nariadenia č. 50/1955
Sb., čo zakladá reštitučný nárok v zmysle § 6 ods. 1 písm. t/ zákona č. 229/1991 Zb. Zákonné
ustanovenie,naktorépoukazujeodvolateľ,medzireštitučnétitulyzaradiloskutkovúpodstatu-prikázaniedo užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. alebo vládneho nariadenia č. 50/1955
Sb. Svojou povahou však prikázanie do užívania právnickej osoby na základe týchto právnych predpisov
nespôsobilo zánik vlastníckeho práva, pretože vlastníctvo osôb k nehnuteľnostiam prikázaných do tzv.

nútených nájmov, zostávalo zachované. Vlastník bol síce významne obmedzený z hľadiska možnosti
využívať obsah svojho vlastníctva v tej jeho obsahovej zložke, ktorá súvisela s právom vlastníka
užívať vec, ktorú vlastní, došlo postupne k jeho obmedzeniu až na mieru naplňujúcu pojem tzv. holého
vlastníctva, no aj pri takomto obmedzení zostalo vlastníctvo zachované, bolo prevoditeľné na iné
subjekty a prechádzalo na právnych nástupcov vlastníka. Odstránenie týchto obmedzení vlastníckych

práv v zákone č. 229/1991 Zb. je realizované, a to od samého začiatku jeho účinnosti v ustanovení
§ 22 , v zmysle ktorého došlo k zániku práva užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku k
zabezpečeniu výroby a ich premene na nájomné vzťahy zo zákona. Inštitút "užívania pôdy a iného
poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby", ktorý bol upravený zákonom č. 123/1975 Zb.,
nahradil inštitút užívania k zabezpečeniu výroby obsiahnutý vo Vládnom nariadení č. 50/1955 Zb.
Pre všetky tieto na seba nadväzujúce inštitúty je typické, že síce ich uplatnením došlo k výraznému

obmedzeniu vlastníckych práv, týkali sa však majetku, ktorý naďalej zostával v individuálnom vlastníctve
fyzických osôb. V tejto súvislosti preto možno ustáliť, že právna úprava tzv. "nútených nájmov" podľa
zákona č. 229/1991 Zb. sa "rozpadá" na úpravu týkajúcu sa užívacích práv ako vlastníkov, tak aj
ostatných oprávnených osôb (odlišných od vlastníkov) obsiahnutú v § 22 a ďalej na úpravu týkajúcu
sa len ostatných oprávnených osôb uvedených v § 4 ods. 2 písm. e/ riešiacu otázku vydania, resp.

vlastníckych práv obsiahnutú v § 6 ods. 1 písm. t/, a to preto, že u nich je pojmovo vydanie možné
a ďalej preto, že cieľom reštitučných predpisov je okrem iného aj privatizácia majetku. Reštitučný titul
podľa § 6 ods. 1 písm. t/ zákona č. 229/1991 Zb. nespochybňuje vlastníctvo a zánik užívacích práv v
zmysle pravidiel obsiahnutých v druhej časti zákona č. 229/1990 Zb., pretože uvedené ustanovenie toho
zákona sa na týchto vlastníkov nevzťahuje. K problematike ustanovenia § 6 ods. 1 písm. t/ zákona č.

229/1991 Zb. zaujal právny názor aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý je aplikovateľný aj v pomeroch
právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, nakoľko uvedený zákon o pôde bol
prijímaný v čase existencie spoločnej Československej republiky a znenie platné na území Slovenskej
republiky týkajúce sa predmetu sporu je porovnateľné so znením, ktoré bolo predmetom prieskumu
Ústavným súdom Českej republiky (H.. Ú.-J..-X/XX zo dňa 4.11.1997). Na základe vyššie uvedeného

je teda nepochybné, že právne posúdenie veci prvostupňovým súdom bolo správne. Nebolo potrebné
doplnenie dokazovania navrhované odporcom, a to na preukázanie titulu, akým spôsobom došlo k
užívaniu sporných nehnuteľností jeho právnym predchodcom. Uvedená skutočnosť pre spochybnenie
vlastníckeho práva navrhovateľa nie je právne významná. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa D. J. bol vedený ako pozemnoknižný vlastník sporných

nehnuteľnostívpodieleXX/XXX,ktorýnásledneplatnepreviedolnanavrhovateľa.Takakotokonštatoval
krajský súd vyššie, skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti boli v užívaní socialistickej organizácie,
nespôsobovala nemožnosť ich prevodu vlastníkom na ďalšiu osobu. Ďalej sa krajský súd stotožňuje so
záverom okresného súdu, že nie je relevantné skúmať právny titul držby právneho predchodcu odporcu,
lebo vyhlásenie o oprávnenejdržbe smerovalo proti pozemkom, ktorých vlastnícke právo svedčalo práve

navrhovateľovi a v zmysle osobitnej právnej úpravy prešlo na právnych predchodcov odporcu iba "právo
ich užívania" teda ani len potencionálne sa nemohli domnievať, že ide o zmenu vlastníctva.

Rozsudkom č.k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.12.2013 okresný súd určil, že do dedičstva po právnom
predchodcovi navrhovateľky - H. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX patrí 1. nehnuteľností nachádzajúcich

sa v kat. území P. H., zapísané v pozemkovej knihe vo vložke XXX ako parcela č. XXX/X, z ktorých na
základe geometrického plánu XXC/XX/XXXX-XX/XXXX zo dňa 8.7.2007, vyhotovený O.. E. P., úradne
overený Správou katastra Žilina dňa 23.7.2007 č. XXXX/XX boli odčlenené novovytvorené KN B. H..
XXX/XX - orná pôda o výmere XXX m2, KN C parc. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, KN C
parc. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, KN C parc. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere

XXX m2, KN C parc. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, KN C parc. XXX/XX - zastavaná
plocha o výmere XX m2, KN C parc. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere XX m2, KN C parc. XXX/
XX - zastavaná plocha o výmere XX m2, KN C parc. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2. Na základe
vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd preukázané, že notárskym osvedčením F. XXX/XXXX,
F. XXX/XXXX bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech

spoločnosti I. I..J.. s tým, že v osvedčení sa uvádza, že nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Š. E. S.
a následne v rámci privatizácie od Slovenského pozemkového fondu odkúpila pozemky spoločnosť I.
J..S..Z.., ktorá vložila svoj majetok do spoločnosti I. I..J.. Podľa kúpnej zmluvy XXXX/XXXX predal I.
I..J.. predmetné pozemky kupujúcemu - odporcovi 1/. Súd vychádzal pri rozhodovaní z predloženýchlistinných dokladov a mal nesporne preukázané, že Š. E. S. nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam a taktiež tieto nemohli byť ani vo vlastníctve D. P. H.. V konaní neboli
predložené žiadne listinné doklady, na základe ktorých by bolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho

práva k pozemkom, ktoré boli predmetom aj osvedčenia F. XXX/XXXX na uvedené subjekty, a to D.
P. H., S.. Š. E. S.. Z § 24 zák. č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách nesporne vyplýva,
že vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú aj združené k spoločnému družstevnému hospodáreniu, zostáva
zachované a družstvo má oprávnenie užívať pozemok, ale nemôže ho ani zaťažiť a ani scudziť. Aj keď
JRD predmetné pozemky užívalo, nikdy nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo, pokiaľ nebola uzavretá

riadna zmluva o prevode vlastníctva, a táto skutočnosť v konaní potvrdená nebola. Pokiaľ ide o užívanie
štátnym majetkom, taktiež nebola predložená žiadna listina, na základe ktorej by bol preukázaný prevod
nehnuteľností na štátny majetok, navyše predmetom privatizačného projektu Š. E. S. boli len stavby,
a to bez pozemkov v katastrálnom území P. H., nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo
správy a pozemky pod stavbami mal len v užívacom vzťahu od fyzických a právnických osôb. Podľa
zmluvy o predaji majetku štátu č. XX/XXXX nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na I. J..S..Z..

C. H. na základe privatizačného projektu Š. S.. I. I..J.., ktorý na základe osvedčenia o vydržaní F. XXX/
XXXX,F.bolzapísanýakovlastníkpredmetnýchnehnuteľnostíanásledneichpreviedolkúpnouzmluvou
R. XXXX/XXXX na odporcu 1/, nemohol nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, nakoľko
nemožnouňhokonštatovať,žejehoprávnypredchodcaboldobromyseľnývdržbenehnuteľností.Právny
predchodca spoločnosti I. I..J.. nemal titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťami nakladal ako so

svojim vlastníctvom v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria. Okresný súd konštatoval,
že podľa kúpnej zmluvy R. XXXX/XXXX odporca 1/ nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
ktoré tvorili predmet tejto zmluvy. Odporca 1/ taktiež nepredložil žiaden iný titul, na základe ktorého by
bolo možné konštatovať že nadobudol vlastnícke právo k predmetu konania. Ďalej sa v odôvodnení
uvádza, že sporné pozemky nadobudnuté odporcom 1/ sú vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej

parcely XXX/X zapísanej vo vložke XXX, kat. územie P. H.. Oboznámením pozemkovej knihy mal súd
preukázané, že poručiteľ H. U. je zapísaný ako ? vlastník parcely XXX/X zapísaná vo vložke XXX
a nebolo preukázané, že poručiteľ za svojho života previedol vlastnícke právo na iné osoby, atak
sú splnené podmienky, aby súd určil že do dedičstva po poručiteľovi patrí ? novovytvorených KN C
parciel vytvorených z pôvodnej pozemno-knižnej parcely. Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľka sa

mala domáhať svojho práva na základe reštitučných zákonov, tak tu súd poukázal na právny názor už
vyslovený Krajským súdom v Žiline v konaniach XC/XXX/XXXX I. XXC/XX/XXXX, kde je jednoznačne
konštatované, že v tomto prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu zákona č. 229/91 Zb., tak ako
uvádzal odporca 1/, ale navrhovateľka sa správne domáhala určenia vlastníckeho práva v súlade s § 80
písm. c/O.s.p., nakoľko má naliehavý právny záujem, aby bolo určené vlastníctvo poručiteľa nebohého

H. U..

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XCo XX/XXXX-XXX zo dňa 20.8.2014 bol vyššie uvedený
rozsudok okresného súdu potvrdený. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. K odvolacím námietkam odporcu

okrem iného uviedol, že z hľadiska tvrdení navrhovateľa bolo potrebné v konaní skúmať, či tu sú
naplnené podmienky pre určenie, že sporné pozemky patria do dedičstva H. U., W.. XXXX, právneho
predchodcu navrhovateľky. Okresný súd podrobne a v súlade s právnou úpravou, ako aj s právnym
názorom vyjadreným Krajským súdom v Žiline v rozsudku č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.9.2013
vysvetlil dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobe vyhovieť. Pokiaľ navrhovateľka podporila svoje tvrdenia

sumárom konzistentných dôkazov o tom, že jej právny predchodca bol vlastníkom sporných pozemkov,
bolo na odporcoch, aby svoje tvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva podložili relevantnými dôkazmi.
Ak odporca 1/ spochybňoval dôkazy, ktoré svedčili v prospech navrhovateľky, bolo na ňom, aby
uniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení. Otázka aplikácie zákona č. 229/1991 Zb.
bola už predmetom posudzovania v inom konaní vedenom Krajským súdom v Žiline; od názoru tu

vysloveného sa nemal odvolací súd dôvod odchýliť. Podstatnou pre posúdenie veci bola skutočnosť, že
v zmysle § 24 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách ostalo vlastníctvo k pozemkom
združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zachované. "Znamená to, že právna úprava v
predchádzajúcom spoločenskom zriadení určitým spôsobom ´trpela´ vlastnícke právo fyzických osôb
(súkromníkov) aj k pôde, napriek jeho nezakotveniu v súkromnoprávnom kódexe, pričom toto právo

zostávalo iba zapísané v pozemkovej knihe bez toho, aby vo všeobecnosti zaniklo." (z rozhodnutia
Okresného súdu Žilina č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.9.2013). Keďže tu nedošlo k zmene
vlastníctva dotknutej osoby (právneho predchodcu navrhovateľky), potom bolo bezpredmetné uvažovať
o náprave majetkovej krivdy v zmysle reštitučných predpisov.Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení
či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/95 Z.z., údaje katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam sú
hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak.

Súd skúmal naliehavý právny záujem navrhovateľky v zmysle citovaného ustanovenia § 80 písm. c/

O.s.p. a dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na tomto určení. Za
toho právneho stavu, ktorý vyplýva z tvrdenia navrhovateľky, že pôvodnou vlastníčkou PK parcely č.
XXX/X v podiele 1. bola jej stará matka S. D., ktorej podiel zdedil otec navrhovateľky v dedičskom
konaní, a po ktorom v dedičskom konaní nadobudla tento podiel navrhovateľka, ako aj z nesporného
tvrdenia, že pôvodnej PK parcele č. XXX/X zodpovedajú v KNC stave parcely, ktoré sú predmetom tohto
konania, ktoré sú však vlastnícky vedené na odporcu, mala by byť navrhovateľka vedená ako vlastníčka

predmetných nehnuteľností. Domáhať sa zmeny údaju v katastri môže navrhovateľka iba listinou, ktorá
bude právne relevantná pre iný zápis do katastra.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 47 ods. 2, 3 OZ v znení účinnom do 31.12.1991
2) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná

registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje.
3) Ak na návrh podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu
alebo k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

Podľa § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe

zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb. O notároch a notárskej činnosti v znení účinnom do 30.11.2000 v
notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným
podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a
obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana
výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Podľa § 24 zák. č. 49/1959 Zb. O jednotných roľníckych družstvách
1) Vlastníctvo k pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované.
2) K pozemkom združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu, ako aj k pozemkom, ktoré za ne
pri vykonanej hospodársko-technickej úprave pôdy boli dané do náhradného užívania, náleží družstvu

právo družstevného užívania.
3) Právo družstevného užívania oprávňuje družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom
by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu preto najmä
náleží všetko, čo na pozemku vzchádza, má právo meniť jeho podstatu a čerpať z nej, a prevádzaťna ňom stavby. Právo družstevného užívania oprávňuje aj na pridelenie pôdy ako záhumienka rodine
družstevníka. Len družstvo môže združený pozemok prenajať a len v odôvodnených výnimočných
prípadoch.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade

s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je skutkovo a právne
dôvodný. Navrhovateľka nadobudla podiel X/X v predmetných nehnuteľnosti na základe dedenia, po

svojom právnom predchodcovi D. D.P., ktorý ich nadobudol dedením po svojej právnej predchodkyni,
S. D.P., S.. P., ktorá bola pôvodnou pozemnoknižnou spoluvlastníčkou pozemnoknižnej parcely XXX/
X zapísanej vo vložke XXX pre kat. úz. P. H.. V konaní nebolo preukázané, že právni predchodcovia
navrhovateľky za svojho života previedli vlastnícke právo na iné osoby. Nadobudnutie celého podielu
v pozemnoknižnom stave bolo už vyriešené v rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXC XX/XXXX zo dňa

9.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.6.2014. Predmetné pozemky v CKN stave boli vytvorené
z pôvodnej pozemnoknižnej parcely XXX/X zapísanej vo vložke XXX pre kat. úz. P. H. na základe
geometrického plánu vyhotoveného v konaní XXC/XX/XXXX O.. E. P. zo dňa 8.7.2007 a je zrejmé, že
ide o súvisiace pozemky nadobudnuté odporcom na základe totožných tvrdených skutočností. Súd
vychádzalzuvedenéhogeometrickéhoplánu,pretožezoboznámenýchspisovOSŽilina XXC/XX/XXXX

ako I. XC/XXX/XXXX bolo preukázané, že uvedený geometrický plán ako súčasť znaleckého posudku
sa týka totožných pozemkov, tak ako je predmet konania a nevznikli žiadne pochybnosti o správnosti
geometrického plánu, na základe ktorého boli vytvorené KN C parcely, ku ktorým navrhovateľka žiadala
určiť vlastnícke právo.

K zápisu vlastníckeho práva na právneho predchodcu odporcu I., I..J.., došlo na základe cit. ust. § 63
zák.č.323/1992Zb.vzneníúčinnomdo30.11.2000,ktoréumožnilozápisvlastníckehoprávanazáklade
tohto vyhlásenia.
Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo iného
práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo zákona.

Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom
určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak
sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci alebo
vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať

sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva
patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno
o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným

kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností,
že mu vec ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť
pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia
práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým

okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo. V konaní neboli predložené žiadne listinné doklady, na základe ktorých by bolo preukázané
nadobudnutievlastníckehoprávakpredmetnýmpozemkom,ktorébolipredmetomajosvedčeniaF.XXX/
XXXX na uvedené subjekty, a to D. P. H., S.. Š. E. S.. Na základe notárskeho osvedčenia F. XXX/
XXXX, F. XXX/XXXX I. I..J.. osvedčil vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam s

tým, že v osvedčení sa uvádza že nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Š. E. S. a následne v rámci
privatizácie od Slovenského pozemkového fondu odkúpila pozemky spoločnosť I. J..S..Z.. , ktorá
vložila svoj majetok do spoločnosti I. I..J.. .Na základe citovaného ustanovenia § 24 zák.č. 49/1959
Zbierky o jednotných roľníckych družstvách nesporne vyplýva, že vlastníctvo k pozemkom ktoré sú ajzdružené k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované a družstvo má oprávnenie
užívať pozemok, ale nemôže ho ani zaťažiť a ani scudziť. JRD aj keď predmetné pozemky užívalo, nikdy
nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo pokiaľ nebola uzavretá riadna zmluva o prevode vlastníctva, a

táto skutočnosť v konaní potvrdená nebola. Pokiaľ ide o užívanie štátnym majetkom, taktiež nebola
predložená žiadna listina, na základe ktorej by bol preukázaný prevod nehnuteľností na štátny majetok a
zároveň je potrebné poukázať aj na vyjadrenie Fondu národného majetku v konaní vedenom pod sp.zn.
XXC XXX/XXXX, že predmetom privatizačného projektu Š.Á. E. S. boli len stavby, a to bez pozemkov
v katastrálnom území P. H., nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo správy a pozemky pod

stavbamimallenvužívacomvzťahuodfyzickýchaprávnickýchosôb.,atakakoskonštatovalsúdvtomto
konaní, podľa zmluvy o predaji majetku štátu č. XX/XXXX nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
na I. J..S..Z.. C. H. na základe privatizačného projektu Š. S.. I. I..J.. , ktorý na základe osvedčenia o
vydržaní F. XXX/XXXX, F. XXX/XXXX bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností a následne
ich previedol kúpnou zmluvou R. XXXX/XXXX na odporcu , nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
titulom vydržania, nakoľko nemožno uňho konštatovať, že jeho právny predchodca bol dobromyseľný

v držbe nehnuteľností. Právny predchodca spoločnosti I. I..J.. nemal titul, na základe ktorého by s
nehnuteľnosťami nakladal ako so svojim vlastníctvom v dobrej viere, že mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi
patria. Občianskyzákonníkplatnýaúčinnýdo31.12.1991preplatnosťprevodunehnuteľnostivyžadoval
písomnú formu zmluvy, ktorá sa stala účinnou jej registráciou štátnym notárstvom a táto podmienka k
tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva právnym predchodcom odporcu splnená nebola. Ak sa

teda právny predchodca odporcu chopil držby, na takúto držbu nemá právny titul a jeho držba nemôže
byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyselná. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k
takému záveru, že I. I..J.. nenadobudol vlastnícke právo titulom vydržania a nebol preukázaný žiaden
iný titul nadobudnutia vlastníckeho práva, a tak táto spoločnosť nebola vlastníkom predmetných
nehnuteľností. Na základe tohto podľa § 39 OZ nemohla previesť na iného viac práv ako sama mala, a

tak možno konštatovať, že podľa kúpnej zmluvy R. XXXX/XXXX odporca nenadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam ktoré tvorili predmet tejto zmluvy. Pokiaľ odporca od predmetnej zmluvy ( uzavretá
dňa 2.11.2000) odvíjal svoju dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva a uplynutie 10 ročnej
nerušenej vydržacej doby (navrhovateľka podala návrh na súd v roku 2014 ) súd mal za preukázané, že
už v roku 2003 právny predchodca navrhovateľky D. D.Š. namietal vlastnícke právo odporcu v súdnom

konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. XXC XX/XXXX a domáhal sa určenia, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností, a po jeho smrti v konaní ďalej pokračovali jeho právni nástupcovia, vrátane
navrhovateľky, na základe totožných skutkových tvrdení, v ktorých namietali vlastnícke právo odporcu,
ktoré bolo právoplatne skončené dňa 6.6.2014, čím bolo vyvrátené tvrdenie o pokojnej, ničím nerušenej
držbe odvíjajúcej sa od (neplatne) uzatvorenej kúpnej zmluvy ako aj narušená jeho dobromyseľnosť.

Odporcovi neuplynula vlastná 10 ročná vydržacia doba aj keď sa v roku 2000 ujal držby predmetných
nehnuteľností pre seba, od roku 2003 do roku 2014 si musel byť vedomý, že jeho vlastnícke právo je
namietané a jeho dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria bola narušená.
Súd zamietol návrh odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom bývalého štatutárneho zástupcu
spoločnosti I., I..J.. a vyžiadanie si zo SPF dokumentov o bývalom Š. E. S., na skúmanie možných

nešpecifikovaných titulov držby právneho predchodcu odporcu, nakoľko v samotnom osvedčení o
vydržaní okrem vyhlásenia, že predmetné nehnuteľnosti užíval od roku 1960 Š. E. S., ktorý na nich
vybudoval hospodársky dvor s hospodárskymi budovami a tieto v rámci privatizácie odkúpila spoločnosť
I., J..S..Z.., ktorá následne vložila svoj majetok do spoločnosti I., I..J.. sa iné nadobúdacie tituly
neuvádzajú a opätovne je potrebné poukázať aj na vyjadrenie Fondu národného majetku v konaní

vedenom pod sp.zn. XXC XXX/XXXX, že predmetom privatizačného projektu Š. E. S. boli len stavby, a
to bez pozemkov v katastrálnom území P. H., nakoľko štátny podnik nepreukazoval k nim právo správy
a pozemky pod stavbami mal len v užívacom vzťahu od fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľka sa mala domáhať svojho práva na základe reštitučných
zákonov, súd poukazuje na právny názor už vyslovený Krajským súdom v Žiline v konaniach XXC/XX/

XXXX, XC/XXX/XXXX I. XXC XXX/XXXX, ktorý je bližšie citovaný vyššie a na ktorý odkazuje, kde
je jednoznačne konštatované , že v tomto prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu zákona č.
229/91 Zbierky, tak ako uvádzal odporca , ale navrhovateľka sa správne domáhala určenia vlastníckeho
práva v súlade s § 80 písm. c) OSP. Od už vyslovených právnych záverov súd nemal dôvod sa odchýliť,
nakoľko ich podkladom je rovnaký skutkový základ. Podstatnou aj v danej veci bola skutočnosť, že v

zmysle § 24 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách ostalo vlastníctvo k pozemkom
združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zachované. "Znamená to, že právna úprava v
predchádzajúcom spoločenskom zriadení určitým spôsobom ´trpela´ vlastnícke právo fyzických osôb
(súkromníkov) aj k pôde, napriek jeho nezakotveniu v súkromnoprávnom kódexe, pričom toto právozostávalo iba zapísané v pozemkovej knihe bez toho, aby vo všeobecnosti zaniklo. Keďže tu nedošlo
k zmene vlastníctva dotknutej osoby (právneho predchodcu navrhovateľky), potom bolo bezpredmetné
uvažovať o náprave majetkovej krivdy v zmysle reštitučných predpisov.

Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľky v celom
rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a

vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).