Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202641
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202641.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného A., s.r.o., so sídlom N., A. č. XX, L. : XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou T. A. s.r.o., so sídlom N., B. 4, proti povinnej C. G., bytom
S. G. XX, o vymoženie 22,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Partizánske zo dňa 29. júna 2015, č.k. 6Er/214/2015-12 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v
predmetnej veci sa oprávnený návrhom zo dňa 18.03.2015 domáhal vykonania exekúcie voči povinnej,
a to na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 9837/07 zo dňa 03.01.2008. Súd sa oboznámil s návrhom

na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným
titulom a s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/2296/2008 a zistil, že exekučné konanie
je potrebné zastaviť. Uviedol, že v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
2Er/2296/2008 sa rovnaký oprávnený ako v tejto exekučnej veci domáhal proti rovnakému povinnému
ako v tejto exekučnej veci vykonania exekúcie na podklade rovnakého exekučného titulu ako v tejto
exekučnej veci. Uvedené konanie bolo skončené zastavením exekúcie (uznesenie zo dňa 10.2.2010 č.k.

2Er/2296/2008-20). Dôvodom pre zastavenie exekúcie bolo, že predložený exekučný titul bol posúdený
ako nevykonateľný. Súd v prvom rade posúdil podmienky konania a dospel k záveru, že v konaní nie je
možné pokračovať, pretože je tu prekážka veci rozhodnutej. Súd vo veci vedenej na tunajšom súde pod
sp. zn. 2Er/2296/2008 posudzoval vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý bol predložený na vykonanie
v tejto exekučnej veci. Dospel k záveru, že exekučný titul je nevykonateľný. V tejto exekučnej veci súd
má skúmať rovnaký exekučný titul (rovnaké podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie),

ako vo veci, v ktorej už raz o týchto podmienkach rozhodol. Nedošlo pritom od ostatného rozhodnutia
k žiadnej zmene ani skutkového, ani právneho stavu relevantného pre rozhodnutie. Keďže v rovnakej
veci (totožnosť účastníkov aj veci /exekučného titulu/) už súd raz o podmienkach na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie právoplatne rozhodol (exekúciu zastavil), tvorí toto rozhodnutie prekážku veci
rozhodnutej vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu. Prekážka veci rozhodnutej je neodstrániteľným
nedostatkom podmienok konania, ktorej následkom je zastavenie konania. Z uvedených dôvodov súd

konanie zastavil. O trovách zastaveného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak,
že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto
fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie
poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

vydanieuzneseniaozamietnutínávrhunavydaniepoverenia.Vpredmetnejvecivšaksúdprvéhostupňa
o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutýmuznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní
nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie

podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať
zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa
mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie
nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek

skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako
vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom
konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. F.
G. dňa 18.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská

rozhodcovská, a.s. zo dňa 03.01.2008 sp. zn. SR 9837/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal
nadobudnúť právoplatnosť dňa 21.01.2008 a vykonateľnosť dňa 24.01.2008. Napadnutým uznesením
súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom
pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí zo dňa 10.02.2010, č.k. 2Er/2296/2008-20 jednoznačne konštatoval, že

nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide
o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 10.02.2010, č.k. 2Er/2296/2008-20
vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 03.01.2008 sp. zn. SR 9837/07 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie 663,21
eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07.05.2008. V uvedenej
exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením zo dňa 10.02.2010, č.k. 2Er/2296/2008-20
exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2010 v spojení s potvrdzujúcim

uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.05.2010, č.k. 4CoE/111/2010-32.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórieneodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za

ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie

zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 10.02.2010, č.k.

2Er/2296/2008-20, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na §
45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru,
že predložený rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.07.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.05.2010, sp.zn.

4CoE/111/2010-32. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce
k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10.02.2010, 2Er/2296/2008-20 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.05.2010 sp. zn. 4CoE/111/2010-32 založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .