Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406010445
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8406010445.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.04.2016, v trestnej
veci proti obžalovanému T. K. pre trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1 Tr. zákona účinného do
31.12.2005, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T
196/2006 zo dňa 30.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný T. K. uznaný za vinného pre trestný čin kupliarstva podľa § 204
ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že

ako nájomca a prevádzkovateľ erotického salónu Z. nachádzajúceho sa v obci A. číslo 2, okres K.,

zjednal na vykonávanie prostitúcie
- na pracovnú zmluvu dňa 6.7.2005 v Poprade poškodenú V. B., narodenú X.X.XXXX v A., trvale bytom
D. nad S., Y. XXX/XX, ktorá od 1.8.2005 do 31.12.2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne
Z. v A., okres K.,
- na pracovnú zmluvu dňa 1.7.2004 v Poprade poškodenú J. X., nar. X.X.XXXX v V., trvale bytom V. D.,
Š. H. XXXX/XX, ktorá do 6.4.2005 vykonávala prácu barmanky a od 7.4.2005 do konca mesiaca máj

2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne Z. v A., okres K.,
- na pracovnú zmluvu dňa 1.8.2004 v Poprade poškodenú P. Q., narodenú XX.XX.XXXX v V., trvale
bytom V. W., V. XXXX/X, ktorá od 1.8.2004 do 31.12.2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne
Z. v A., okres K.,
- na dohodu o vykonaní práce dňa 30.7.2005 v Poprade poškodenú R. D., nar. X.X.XXXX v W., trvale
bytomW.,V.XXXX/XX,ktoráod30.7.2005do23.10.2005vykonávalaerotickéslužbyverotickomsalóne

Z. v A., okres K.,
- na pracovnú zmluvu dňa 27.10.2005 v Poprade poškodenú B. V., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom
W., U. XXXX/XX, ktorá od 27.10.2005 do 31.12.2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne Z.
v A., okres K.,
pričom zo zarobenej sumy získanej poskytovaním a vykonávaním prostitúcie poškodenými si nechával
polovicu a získal minimálne 2.804,89 eur (84.500,- Sk).

Za to mu bol podľa § 204 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 53 ods. 2 písm. b) Tr. zákona uložený peňažný
trest vo výmere 200,- eur. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Proti uvedenému rozsudku, proti jeho výroku o treste v neprospech obžalovaného, podal okresný

prokurátor v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré neskôr aj písomne odôvodnil. V dôvodoch
odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu v časti týkajúcej sa trestu nesúhlasí. Poukázal na odôvodnenienapadnutého rozsudku, kde súd ohľadom uloženého trestu uviedol, že pri úvahách o treste vychádzal
ešte z ustanovení Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ale najmä z platnej právnej praxe,
nakoľko je možné analogicky prihliadať na rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

5To 14/2009, podľa ktorého dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného
k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, výrazne a
neprimeranepresahujedĺžkukonaniavporovnateľnýchveciachjetakouokolnosťouprípadu,ktorámôže
odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005 a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby

zákonom ustanovenej. K tomu súd dodal, že obžalovaný neprimeranú dĺžku konania svojím postojom
nezapríčinil. Možno povedať, že v tomto prípade to boli práve poškodené, ktoré v dlhom časovom období
neboli schopné prevziať predvolanie na hlavné pojednávanie. Súdu bolo toto stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republike známe, pričom vzhľadom na trestnú sadzbu a na v podstate bezúhonnosť
obžalovaného nebolo potrebné používať moderačné ustanovenie zákona pri ukladaní trestu. Podľa
neho aplikáciu § 40 Trestného zákona je možné odôvodniť len za podmienok taxatívne stanovených

týmto ustanovením. Domnieva sa, že v tomto konkrétnom prípade neboli naplnené základné zákonné
podmienky na uloženie peňažného trestu v tejto nízkej sume. Peňažný trest vo výmere 200,- eur
považuje vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu a závažnosť žalovanej trestnej činnosti a sumu
získanú poskytovaním a vykonávaním prostitúcie poškodenými, za neadekvátnu. Okolnosti uvedené
v odôvodnení rozsudku, na ktoré súd prihliadol pri rozhodovaní o výmere trestu, nedávajú podklad

na zhovievavý prístup pri ukladaní a rozhodovaní o ukladaní trestu a jeho výmere. Súd v odôvodnení
neskúmal okolnosti odôvodňujúce uvedený postup. Poukazuje na listinné materiály týkajúce sa osoby
obžalovaného, na nedostatočne zisťované okolnosti na uloženie peňažného trestu.

Navrhol preto, aby krajský súd vo veci na podklade dokazovania sám rozhodol, alebo aby zrušil

napadnutý rozsudok okresného súdu čo do výroku o treste a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že okresný súd trestnosť činu posudzoval podľa Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, ktorého použitie je pre obžalovaného priaznivejšie. Ust. § 204 ods. 1 Tr. zákona

účinnéhodo31.12.2005umožňujepáchateľovizatrestnýčinkupliarstva,zaktorýbolobžalovanýuznaný
vinným, uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. V prípade použitia Trestného zákona účinného od
1.1.2006 by konanie obžalovaného bolo potrebné posúdiť ako prečin kupliarstva podľa § 367 ods. 1,
ods. 2 (spáchaný závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách), za ktorý možno uložiť trest
odňatia na jeden rok až päť rokov.

Vychádzajúc z ust. § 31 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005 pri určení druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery
páchateľa.

Z trestnej sadzby ustanovenej za predmetný trestný čin je zrejmé, že ide o trestný čin menšej
nebezpečnosti pre spoločnosť, za ktorý Tr. zákon umožňuje, pri splnení ďalších podmienok, uložiť
páchateľovi aj peňažný trest a to tiež ako trest samostatný.

Z ust. § 53 ods. 1 Tr. zákona plynie, že peňažný trest vo výmere od 160,- eur do 33.193,- eur môže súd

uložiť, ak páchateľ úmyselnou trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 53 ods. 2 písm. b) Tr. zákona bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd uložiť
peňažný trest v prípade, ak tento zákon v osobitnej časti ho ukladá za trestný čin, pri ktorom horná
hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje päť rokov a vzhľadom na povahu spáchaného

trestného činu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.Podľa § 53 ods. 3 Tr. zákona ako samostatný trest môže byť peňažný trest uložený, ak vzhľadom na
povahu spáchaného trestného činu a možnosť nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie
účelu trestu nie je potrebné.

V predmetnej veci je zrejmé, že obžalovaný úmyselnou trestnou činnosťou získal majetkový prospech (§
53 ods. 1 Tr. zákona). Aj keď okresný súd pri ukladaní peňažného trestu namiesto § 53 ods. 1 Tr. zákona
použil ust. § 53 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, táto skutočnosť nemá vplyv na postavenie obžalovaného.
Preto krajský súd, len z tohto uvedeného dôvodu, výrok o treste napadnutého rozsudku nezrušil.

Aj keď vzhľadom na povahu spáchaného činu, najmä vzhľadom na výšku dosiahnutého prospechu a
počet poškodených, by bolo možné uvažovať o prísnejšom peňažnom treste, než aký bol obžalovanému
uložený, prípadne o uložení trestu odňatia slobody, tak vziať na zreteľ je potrebné aj ďalšie skutočnosti
ovplyvňujúce rozhodnutie o druhu a výmere trestu.

Takouto skutočnosťou je najmä dĺžka doby, ktorá uplynula od spáchania trestného činu a dĺžka trvania
trestnéhokonania.Zobsahuspisujezrejmé,žeobvinenieboloT.K.vznesenédňa17.11.2005,obžaloba
bola na okresný súd podaná dňa 20.12.2006 a následne bolo do vyhlásenia rozsudku okresným súdom
dňa 30.04.2013 nariadených 27 termínov hlavného pojednávania. Z nich len v dvoch prípadoch nebolo
možné hlavné pojednávanie vykonať pre dôvody na strane obžalovaného. Až po vyhlásení napadnutého

rozsudku čiastočne prispel k predĺženiu konania aj obžalovaný tým, že súdu neoznámil zmenu adresy
na doručovanie písomností a z tohto dôvodu mu nebolo možné rozsudok doručiť. Ani táto skutočnosť
však nemôže ospravedlniť celkovú dĺžku trestného konania, ktoré trvalo vyše desať rokov.

S prihliadnutím na potrebu odstránenia následkov dĺžky trvania konania odvolací súd dospel k záveru,

že v súčasnosti za primeraný je potrebné považovať peňažný trest vo výmere 200,- eur, so súčasným
uložením primeraného náhradného trestu odňatia slobody.

Takýto trest zodpovedá účelu trestu aj vzhľadom na osobu obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a
jeho pomerom. Ten má v registri trestov síce jeden záznam z roku 2004 o spáchaní trestného činu, ale

hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený. Po spáchaní žalovaného trestného činu kupliarstva sa však
obžalovaný nedopustil žiadneho iného trestného činu. V roku 2015 sa dopustil síce jedného priestupku
na úseku cestnej premávky porušením ustanovenia o rýchlosti jazdy, ale vzhľadom na uloženú blokovú
pokutu vo výške 20,- eur je zjavné, že ide o menej významné porušenie právneho predpisu.

Podľa pracovného posudku z hotela Z. zo dňa 16.03.2011 tam obžalovaný pracoval ako recepčný. Prácu
si vykonával zodpovedne a svedomite, nikdy neporušil pracovnú disciplínu a bol slušný k hosťom.

Aj z informácií získaných z registra Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný sa počas trestného
konania živil prácou, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnanec alebo dohodár.

Z týchto skutočností možno vyvodiť, že u obžalovaného sú priaznivé predpoklady pre jeho nápravu.

Zohľadniac všetky uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že uloženie iného trestu, než
mierneho peňažného trestu, na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné. Preto odvolanie okresného

prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.