Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35P/302/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106223156
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Lipovská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2106223156.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. A. R., R.. XX.XX.XXXX,

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka
S. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. U., Š. XX, v konaní zastúpená Mgr. Vierou Laczovou, advokátkou, so sídlom
Dolné Bašty 2, Trnava a otec N. R., R.. XX.XX.XXXX, D. V. XX - XXX, J. XX/X, N., o úpravu rodičovských
práv a povinností a určenia výživného na maloletého, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého N. A. R., R.. XX.X. XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach do dňa jeho plnoletosti.
Súd s účinnosťou od 25.9. 2006 zaväzuje otca platiť na maloletého výživné vo výške 150 eur, ktoré

výživné bude otec pravidelne zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiac vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom od 25.9. 2006 do 10.12. 2014 v celkovej výške 14700 eur súd zaväzuje otca
splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trnava si dňa 25.9. 2006 podala matka návrh na úpravu práv a povinností k maloletému.
Žiadala, aby maloletý bol zverený jej do osobnej starostlivosti a otec, aby bol povinný prispievať
výživným od 1.7. 2006 výživným vo výške 180 eur.
Maloletý sa narodil z mimomanželského vzťahu s N. R.. Otec otcovstvo uznal na bývalom Obvodnom

úrade Bratislava. Od roku 2000 žila matka s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti v Španielsku, kde
viedli spoločnú domácnosť. Po nezhodách v roku 2004 sa spolu s maloletým vrátila späť na Slovensko,
kde býva doteraz v dome u svojej matky. Od jej odchodu otec dobrovoľne prispieval na výživu maloletého
rôznymi sumami od 100 eur do 200 eur mesačne. Od júla 2006 však si prestal riadne plniť vyživovaciu
povinnosť. Naposledy poslal výživné v júni 2006 vo výške 130 eur. Ona je slobodná a má ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k maloletej I. Q.V., R.. XX. X. XXXX. Od roku 2011 je nezamestnaná a poberá
iba dávky v hmotnej núdzi. Od ukončenia materskej dovolenky s maloletou I. nikde nepracovala, nebola

v žiadnom trvalom pracovnom pomere a privyrábala si na úhradu svojich nákladov a nákladov, ktoré
mala s maloletým dieťaťom formou sporadických brigád. Tieto prostriedky jej, ale nepostačujú na úhradu
všetkých nákladov, a preto jej musí vypomáhať jej matka.
Maloletý je v súčasnosti žiakom Základnej školy v Zavare. Na obe deti poberá rodinné prídavky. Dňa
13.7. 2007 matka do zápisnice uviedla, že otec maloletého by sa mal nachádzať v Španielsku a mal by
tam bývať na adrese, ktorú uviedla v návrhu. Súd následne dal vypočuť otca na príslušný dožiadaný
súd v Španielsku, avšak tento súd otca nevypočul a uviedol, že na adrese, ktorá bola označená sa

otec dlhodobo nezdržoval, a preto dožiadanie vrátili bez vybavenia. Matka následne uviedla, že otec už
trvale žije na území Poľska. Matka označila novú adresu otca, a tak bol požiadaný príslušný Okresný
súd v Poľsku o vypočutie otca. Aj tu však príslušný súd vrátil Okresnému súdu Trnava dožiadanie akonevybavené s tým, že otec sa na adrese, ktorú matka uviedla nezdržuje. Na základe toho súd 26.11.
2010 otcovi v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému ustanovil opatrovníka.
Matka s ustanovením tohto opatrovníka nesúhlasila a podala voči nemu odvolanie. Krajský súd Trnava

uznesením zo dňa 31.3. 2011, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.4. 2011 zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Matka následne uviedla, že otec by sa mal zdržovať
na inej adrese, ako pôvodne označila V., J. XX/X, N.. Súd na základe vyjadrenia matky znovu požiadal
príslušný súd v Poľsku za účelom vypočutia otca k návrhu matky.
Dňa 25.10. 2012 otec Okresnému súdu Trnava písomne oznámil, že sa nebude môcť zúčastňovať

pojednávaní konaných na Okresnom súde Trnava v dňom 5.11. 2012 a 12.12. 2012, pretože už viac ako
rok nemá prácu a je registrovaný ako nezamestnaná osoba bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Z toho dôvodu nemá finančné prostriedky na cestu na Okresný súd Trnava. Uviedol, že v súčasnosti
ho vyživuje jeho dlhoročná družka E. J..
Následne bol otec vypočutý na Obvodnom súde v Opole 3 dňa 25.6.2013 a uviedol, že je rozvedený, je
poľským štátnym občanom. Živnosť vykonával v rokoch 2008 až 2010, ale živnosť už ukončil. Uviedol, že

súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a je ochotný platiť s účinnosťou
od 1.8. 2013 výživné vo výške 300 PLN. Uviedol, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nie je pravdou, že
by o maloletého nemal záujem. On záujem mal, ale dieťa mu poľsky nerozumelo a taktiež z toho dôvodu
pre túto jazykovú bariéru stratil s ním kontakt. Taktiež prestal mu po určitej dobe posielať aj darčeky.
Uviedol, že pojednávaní vzhľadom na svoju súčasnú finančnú situáciu sa zúčastňovať nebude a súd

môže konať a rozhodnúť aj v jeho neprítomnosti. Je nemajetný, má dlh, ktorý spláca. Medzičasom sa
rozišiel so svojou priateľkou, býva sám v prenajatej izbe. Príležitostne pracuje od mája 2013. Priznal, že
výživné na maloletého dlhodobo neplatí, pretože nevie koľko, pretože nemá stanovené koľko má platiť.
V čase, keď bol nezamestnaný nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti. Nevedel povedať aké má
výdavky so svojou osobou, pretože to nepočítal, vzhľadom na to, že nemal stálu prácu a pracoval iba

príležitostne do mája 2013. Má úver a splátky mesačne platí 1270 PLN, ktorý si zobral, keď zatváral
firmu vo výške 50.000 PLN na splatenie dlžôb spojených s vedením firmy. Živnosť vykonával v oblasti
stavebných prác, ale táto živnosť mu nevyšla, mal iba dlhy.
Pri ďalšom výsluchu otca dňa 4.11.2014 otec na Obvodnom súde v Opole 3 uviedol, že je ochotný
prispievať na výživu maloletého 90 eur mesačne. Od mája 2013 do septembra 2014 pracoval vo firme

AZ Global, kde zarábal 1680 PLN v hrubom. Pracovná zmluva s touto firmou bola rozviazaná dohodou,
pretože túto prácu nemohol vykonávať, pretože mal zdravotné problémy s chrbticou. Od septembra do
októbra 2014 nepracoval. Dňa 3.11. 2014 sa zamestnal v podniku Rem-Bud ako vodič so mzdou 1680
PLN brutto. Je zamestnaný do 19.12.2014 na skúšobnú dobu s možnosťou ďalšieho zamestnania.
Od roku 2006, keď mu to umožňovala finančná situácia, posielal nejaké peniaze pre maloletého a nejaké

hračky, ale sumy si nepamätá. Okrem tejto formy finančnej pomoci iným spôsobom neprispieval na
náklady spojené s výživou maloletého. Prestal posielať peniaze, ale nepamätal si dokedy, mohlo to byť
od roka 2009 alebo 2010. Spočiatku sa so synom kontaktoval, ale potom už nerozumel po poľsky a akosi
sa to skončilo. Mohlo to byť v roku 2010. Uviedol, že nemá žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Jeho
príjem je mzda za prácu vo výške 1680 PLN. Občas si privyrába predajom vecí, ktoré mu zveruje brat

priateľky. Príjem z toho je okolo 50 - 100 PLN. Je to nepravidelný príjem, pretože to závisí od toho, či má
na predaj stroje. Úspory nemá. Jeho výdavky na stravu sú minimálne 200-250 PLN. Býva s priateľkou.
Ďalej spláca úver, ktorý si zobral vo výške 50.000 PLN. V zimnom období berie protialergické injekcie,
keď celá sada stojí okolo 200 PLN. Užíva lieky na vysoký krvný tlak, na ktoré mesačne dopláca 15-20
PLN. Súhlasil, aby o veci bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti.

Kolízny opatrovník doporučil, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec, aby bol
zaviazaný prispievať na maloletého primeraným výživným. Treba brať do úvahy aj to, že otec si od
narodenia maloletého si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Matka zabezpečovala sama finančné
prostriedky na úhradu nákladov spojených s maloletých. Otec dlhodobo nejaví záujem o maloletého a
ani nad rámec výživného ničím neprispieva. Uviedli, že vykonali šetrenie v rodine matky a bolo zistené,

že maloletý má vytvorené vhodné podmienky pre učenie a trávenie voľného času. Matka sa o maloletého
stará riadne.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že výška 90 eur, ktorú otec chcel platiť nie je postačujúca vzhľadom
na náklady, ktoré matka s ním má. Maloletému treba hradiť náklady na stravu, ošatenie, ale aj školské
potreby. Matka musí hradiť maloletému aj mimoškolské aktivity. Otec sa dlhodobo nepodieľa na výžive

maloletého. Odôvodnil to tým, že maloletý mu nerozumie, pretože hovorí po poľsky. Otec toho času
je zamestnaný, inú vyživovaciu povinnosť nemá a z príjmu, ktorý dosahuje a nákladov, ktoré má môže
platiť také výživné aké matka požaduje.Na pojednávaní dňa 10.12. 2014 matka pozmenila svoj návrh, aby jej otec s účinnosťou od 25.9. 2006
platil zvýšené výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinným dôkazmi, ako aj s
obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Matka je slobodná, býva s maloletým v rodičovskom dome svojej matky. Má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k maloletej I.. Od 29.3. 2014 je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Od mája 2011

poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 138,30 eur. Túto dávku poberala do júla 2014 a v mesiaci júl
2014 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 65 eur a od augusta 2014 poberá 40,70 eur mesačne.
Okrem poberania dávok v hmotnej núdzi sa matka snažila po ukončení materskej dovolenky s maloletou
I. príležitostne brigádnicky pracovať, aby si takto vylepšila svoju finančnú situáciu.
Otec je rozvedený a okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť. Pracuje vo firme Rem-Bud ako
vodič so mzdou 1680 PLN brutto. Občas si privyrába predajom vecí, ktoré mu zveruje brat priateľky.

S maloletým sa dlhodobo nekontaktuje, neplatí žiadne výživné a ani neprispieva matke na maloletého
nad rámec výživného.

Maloletý v čase podania návrhu matky navštevoval predškolské zariadenia a jeho náklady boli oveľa
nižšie, ako teraz, keď je žiakom základnej školy. Všetky náklady na maloletého hradila matka za pomoci

jej rodinných príslušníkov.

Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov

zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd zistil, že matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje mu opateru a starostlivosť, ktorú si
vyžaduje, čo potvrdil aj kolízny opatrovník maloletého. Taktiež ani otec nemal nič proti tomu, aby maloletý
bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá

bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok do jeho plnoletosti. Pokiaľ ide o výživné na
maloletého súd pri výške výživného vychádzal z toho, že od podania návrhu matky vzrástli náklady
maloletého, teda suma 90 eur nepostačuje na úhradu nákladov, ktoré matka s maloletým má. Vychádzal
pri výške výživného aj z tej situácie, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť, s maloletým sa
nekontaktuje a nad rámec výživného ničím neprispieva. Preto súd vychádzajúc aj z toho, že otec okrem

maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť a má príjem môže výživné vo výške 150 eur hradiť. Súd
teda zaviazal otca platiť výživné vo výške 150 eur, pretože má za to, že takéto výživné na maloletého je
primerané a zodpovedá aj súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a jeho nákladom,
ktoré má. Súd zaviazal otca platiť výživné na maloletého od podania návrhu matky, pretože od tejto doby
otec pravidelne na výživu maloletého neprispieva. Posielal matke síce rôzne čiastky, ale je potrebné,

aby výživné bolo hradené pravidelne, riadne a včas. Keďže súd zaviazal otca platiť na výživu maloletého
výživné od podania návrhu matky za obdobie od podania návrhu do 10.12. 2014 vznikol otcovi dlh na
výživnom. Súd povolil tento dlh otcovi splácať po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§176
ods. 1 OSP, § 81 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.