Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, October 25, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010597
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113010597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a

prísediacich W.. C. G. S. D. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. októbra 2013 v Banskej
Bystrici takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

W.. W. Y.,

nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Š. Č.. XXXX/XX X., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica
od 22.11.2012,

u z n á v a s a v i n n ý m

z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, p r e t o ž e

dňa 22. 11. 2012 v presnejšie nezistenom čase po 08.00 hod. vo Zvolene na ul. J. Jesenského 17, v
kancelárskychpriestorochspoločnostiP.P.,D..D.O..M..sosídlomI..I.XXX.,počasprejednávania jeho
písomnej požiadavky na vyplatenie sumy 300 000,- € v rámci finančného vysporiadania po skončení
jeho pracovného pomeru v spoločnosti P. P., D.. D. O..M.., so spoločníkmi spoločnosti W.. C. G., L..
XX.XX.XXXX P.. J. C..C.. Y. XXXX/XX, X., W.. C.Á. G., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. L. O. XXXX/XX, X. S. W..
S. G., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. I. XXX/X, J. J., kde po tom čo zaujali prítomní k jeho požiadavke odmietavý
postoj, vybral z príručného kufríka samonabíjaciu pištoľ typu CZ 75 kalibru 9 mm Luger, č. T. XXXX, ktorú

mal v legálnej držbe a nie menej ako trikrát vystrelil na každého z nich čím spôsobil W.. C. G. strelné
poranenie srdca, pľúc, hrudnej srdcovnice, pečene a ľavej obličky s úrazovo - krvácavým šokovým
stavom so stratou krvi mimo cievne riečisko, so zakrvácaním dutiny hrudnej a brušnej a krvácaním
navonok,
W.. C. G. strelné poranenie srdca, pľúc, oblúka aorty, čriev, žalúdku, pečene, bránice, so vznikom
úrazovo-krvácavého šoku so stratou krvi a W.. S. G. strelné poranenie srdca, pľúc, pečene, žalúdka, so
vznikom úrazovo-krvácavého šoku so stratou krvi, ktoré poranenia boli bezprostrednou príčinou smrti u

každého z nich, ktorá nastala na mieste činu v čase približne o 08.25 hod,

t e d a - iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých
osobách a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku ,

z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím, § 38 ods. 2, ods. ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
j, písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 23 ( dvadsaťtri ) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to krátkej
strelnej zbrane - samonabíjacej pištole CZ 75 kalibru 9 mm Luger, výrobného čísla T. XXXX s dvoma

zásobníkmi.

Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní
jedného (1) roka.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:
- W.. E. K., L.. XX.XX.XXXX, P. J. M. Č.. XXXXX/X, J. - E., škodu vo výške 1.395,46 €
( tisíctristodeväťdesiatpäť eur a štyridsaťšesť centov ),
- N. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. O. XXXX/XX, X., škodu vo výške 1.350,46 € ( tisíctristopäťdesiat eur

a štyridsaťšesť centov ) a
-E.X.G.,S..D..,C.XX,G..M..J.XX,XXXXXJ.,W.:XXXXXXXXškoduvovýške27,09€(dvadsaťsedem
eur a sedem centov ).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení

- W.. E. K. L.. XX.XX.XXXX, P. J. M. Č.. XXXXX/X, J. - E. a
- N. G. L.. XX.XX.XXXX, P. J. L. O. XXXX/XX, X.,
so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená D. G., D. D. A.. XX. S. X S. XX, XXX XX J., W.:

XXXXXXXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného W.. W. Y., bola obžaloba Krajského
prokurátora Banská Bystrica sp.zn. T. XX/XX zo dňa 24. 05. 2013, pre obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)

Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa
22. 11. 2012 v presnejšie nezistenom čase po 08.00 hod. vo Zvolene na ul. J. Jesenského 17, v
kancelárskychpriestorochspoločnostiP.P.,D..D.O..M..sosídlomI..I.XXX.,počasprejednávania jeho
písomnej požiadavky na vyplatenie sumy 300 000,- € v rámci finančného vysporiadania po skončení
jeho pracovného pomeru v spoločnosti P. P., D.. D. O..M.., so spoločníkmi spoločnosti W.. C. G., L..

XX.XX.XXXX P.. J. C..C.. Y. XXXX/XX, X., W.. C. G.N., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. L. O. XXXX/XX, X. S. W..
S. G., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. I. XXX/X, J. J., kde po tom čo zaujali prítomní k jeho požiadavke odmietavý
postoj, vybral z príručného kufríka samonabíjaciu pištoľ typu CZ 75 kalibru 9 mm Luger, č. T. XXXX, ktorú
mal v legálnej držbe a nie menej ako trikrát vystrelil na každého z nich čím spôsobil W.. C. G. strelné
poranenie srdca, pľúc, hrudnej srdcovnice, pečene a ľavej obličky s úrazovo - krvácavým šokovým

stavom so stratou krvi mimo cievne riečisko, so zakrvácaním dutiny hrudnej a brušnej a krvácaním
navonok, W.. C. G. strelné poranenie srdca, pľúc, oblúka aorty, čriev, žalúdku, pečene, bránice, so
vznikom úrazovo-krvácavého šoku so stratou krvi a W.. S. G. strelné poranenie srdca, pľúc, pečene,
žalúdka, so vznikom úrazovo-krvácavého šoku so stratou krvi, ktoré poranenia boli bezprostrednou
príčinou smrti u každého z nich, ktorá nastala na mieste činu v čase približne o 08.25 hod.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2012 na základe vyhlásenia obžalovaného W.. W. Y. podľa
§ 257 ods. 1 písm. b) o svojej vine zo spáchania žalovaného skutku, senát podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,

náhrade škody alebo ochranného opatrenia.Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods.1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a §

139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, nakoľko iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách v danom prípade na troch osobách a na chránenej osobe -
osobe vyššieho veku, (W.. C. G., L.. XX.XX.XXXX).

K osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska bližšie hodnotený nie je, z odpisu registra

trestov vyplýva, že nemá záznam v registri trestov, z evidencie priestupkov vyplýva že nemá záznam
o spáchanom priestupku. Z hodnotenie ÚVV Banská Bystrica vyplýva, že obžalovaný je počas výkonu
väzby hodnotený kladne.

Pokiaľ ide o intelektovú úroveň obžalovaného, znalec z odboru psychológie uviedol: Jeho intelekt
je zreteľne nadpriemerný a pamäťové schopnosti ešte v norme zodpovedajúcej dolnej časti pásma

populačného priemeru s vyššou úrovňou vizuálnej (zrakovej) pamäte. V kognitívnej (poznávacej) sfére
však boli zaznamenané zatiaľ diskrétnejšie prejavy počínajúceho narušenia na báze organického
mozgového poškodenia. Typickým prejavom je výrazný rozdiel medzi intelektovou a pamäťovou
úrovňou, kde úroveň pamäťových schopností oproti očakávaniu výrazne zaostáva. V prípade
obžalovaného ide hlavne o zúženie kapacity pamäte. Zároveň nie je postihnutá forenzne významne

presnosť pamäťovej reprodukcie. Forenzne závažnejším zistením je výrazné zníženie kognitívnej
(poznávacej) výkonnosti a najmä oslabenie racionálnej kontroly, racionálnej regulácie správania sa pod
tlakom v emocionálne vypätých, subjektívne záťažových situáciách. Prognózu resocializácie hodnotí
znalec ako priaznivú, uložený trest môže splniť účel.

K duševnému stavu obžalovaného sa vyjadrili znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatrie C..
I. B. S. C.. D.. Znalci uviedli nasledovné závery:
- obžalovaný W.. W. Y. v súčasnosti netrpí a ani v čase spáchania predmetnej trestnej činnosti netrpel
duševnou poruchou v pravom slova zmysle, t.j. psychózou ani choromyseľnosťou. Obžalovaný nie je
a v čase skutku nebol úplne psychicky zdravý. Aj v čase skutku aj aktuálne sa u neho jedná o ľahkú

organickú emočnú labilitu a miernu kognitívnu poruchu, teda ľahké psychické poruchy podmienené
počínajúcim organickým postihnutím centrálneho nervového systému (CNS) na poklade cievnych zmien
spôsobených hypertenziou a cukrovkou. Na teréne uvedených porúch sa po konflikte s W.. C. G., keď už
predtým sa zlostné afektívne ladenie voči všetkých trom poškodeným kumuluje, rozvíja silný afekt zlosti,
- obžalovaný v súčasnej dobe plne chápe zmysel trestného konania a jeho súčasný psychický stav je

dobrý,
- obžalovaný vedel v čase spáchania trestného činu plne rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto
svoje konanie mohol ovládať v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej,
- z psychiatrického hľadiska nepovažujú znalci pobyt obžalovaného na slobode za nebezpečný pre
spoločnosť, pretože nie je duševné chorý, neodporúčajú mu ukladať žiadne ochranné liečenie.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd rozhodoval o treste.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti odôvodnenia
zosumarizovať všetky základné pravidlá a zásady týkajúce sa ukladania trestov.

Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ak súd ukladá
trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň za splnenia podmienok uvedených pod jednotlivými

písmenami v odseku 8 tohto ustanovenia rozhodnúť aj o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nie je prípustné. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36 a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcuokolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností

a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným
spôsobom.

V prejednávanom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 145 ods.
2 Trestného zákona v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest odňatia slobody
na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je vyjadrená
tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský život ako
najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom
Slovenskej republiky vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné
činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú

považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie uvedené,
táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti ľudskému
životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona má
súd za splnenia zákonných podmienok na výber len medzi uložením trestu odňatia slobody na 20 až 25
rokov alebo uložením trestu odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 47 ods. 1 trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento
zákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana
spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do
25 rokov.

V súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je
konštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na
dobu do 25 rokov, je v každom takomto prípade potrebné sa dôsledne zaoberať aj možnosťami a
podmienkami resocializácie páchateľa. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že názory znalcov sú

len východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade riešením právnej otázky. Pokiaľ
ide o možnosti resocializácie obžalovaného, túto znalec hodnotí ako priaznivú. To, čo súd pri úvahách
o eventualite uloženia doživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či existuje nádej, že by
páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Ako už bolo uvedené, túto
otázku je kompetentný riešiť len súd ako otázku právnu, k riešeniu ktorej znalci poskytujú len podklady.

Konštatovanie neexistencie takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky okolnosti prípadu, najmä sklony
k recidíve v súvislosti s najzávažnejšími protispoločenskými konaniami útočiacimi na ľudský život. V
danom prípade takýto stav súd nezistil, vzhľadom na doterajší riadny spôsob života obžalovaného
potvrdený aj svedeckými výpoveďami J.. Ľ. Y. S. W.. I. E.Č., ako aj vyhodnotením záverov znalca o
priaznivej resocializácie osoby obžalovaného.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnej činnosti doznal a že pred spáchaním činu viedol riadny
život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Ako už bolo vyššie rozvedené, podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí

súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa
ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby z dvadsaťpäť rokov na dvadsaťtri
rokov a štyri mesiace. Na základe modifikovanej trestnej sadzby súd uložil obžalovanému trest odňatia

slobody vo výmere 23 rokov, a má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak,
ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Vyhodnotenie pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností síce zohráva istú úlohu, avšak v žiadnom
prípade nie takú, ktorá by dovoľovala pričítať kladný výsledok vyhodnotenia tohto pomeru takým

spôsobom, aby to zakladalo splnenie podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona (okolnosti
hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali uložiť trest nižší než je stanovená sadzba), tak ako sa
domáhala obhajoba a to aj s prihliadnutím na motiváciu obžalovaného, keď svoje finančné požiadavky
povýšil nad nedotknuteľnosťou ľudského života. Sud taktiež nezistil u osoby obžalovaného také pomery,ktoré by zakladali dôvod na mimoriadne zníženie trestu. V danom prípade trest odňatia slobody ukladaný
v použitej trestnej sadzbe nemožno považovať za neprimerane prísny, za situácie keď obžalovaný
pripravil o život tri osoby.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovane v troch stupňoch, súd pripomína, že obžalovaný bol odsúdení za obzvlášť závažný zločin.
V takýchto prípadoch podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin
na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1 sa
ochrannýdohľadukladánajedenrokažtriroky.Vtomtoprípadeuobžalovanéhobolisplnenépodmienky
na to, aby mu obligatórne ochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil v trvaní jedného roku.

Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to
krátkej strelnej zbrane - samonabíjacej pištole CZ 75 kalibru 9 mm Luger, výrobného čísla T. XXXX s
dvoma zásobníkmi. Touto zbraňou obžalovaný spáchal prejednávaný trestný čin, ktorej vlastníkom je
obžalovaný. Podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo

výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ
uhradená.

Poškodená W.. E. K. si uplatnila náhradu škody z titulu nákladov na pohreb jej otca W.. C. G. vo výške 1

395,46 € a súčasne si uplatnila nemajetkovú ujmu za násilnú smrť otca vo výške 40 000,-€. Poškodená
N. G. si uplatnila náhradu škody z titulu nákladov na pohreb jej manžela W.. C. G. vo výške 1 350,46
€ a súčasne si uplatnila nemajetkovú ujmu za násilnú smrť manžela vo výške 40 000,-€ a osobitne v
mene svojich maloletých detí L. S. B. za smrť ich otca a to vo výške po 20 000,-€ pre každú. E. X.
G., a.s., sa pripojila k trestnému konaniu v súvislosti s nákladmi, ktoré vznikli v zdravotnej poisťovni z

titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou poistencom
zdravotnej poisťovni W.. C. G., W.. C. G. S. W.. O. G.. Na poskytnutú zdravotnú starostlivosť spojenú
s výjazdom rýchlej zdravotnej pomoci boli vynaložené náklady v súčte 27,09 €. Sociálna poisťovňa sa
pripojila k trestnému konaniu z titulu vyplácania dôchodkovej dávky - vdovského dôchodku pre N. G., a
dôchodkovej dávky - sirotského dôchodku pre maloleté deti L. G., S. B. G., z dôchodkového poistenia

nebohého W.. C. G. a z titulu vyplácania dôchodkovej dávky - vdovského dôchodku pre W.. R. G., a
dôchodkovej dávky - sirotského dôchodku pre dieťa S. G., z dôchodkového poistenia nebohého W..
S. G.Á., k úmrtiu ktorých došlo následkom protiprávneho konania tretej osoby.

Súd poškodeným, W.. E. K., škodu vo výške 1.395,46 €, N. G., škodu vo výške 1.350,46 € a E.R. X.

G., škodu vo výške 27,09 € priznal a zaviazal k jej náhrade obžalovaného, nakoľko výška škody bola
v týchto prípadoch, listinnými dôkazmi založenými v spise verifikovaná a obžalovaný proti tejto škode
nevzniesol námietky.

D. G. súd odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Poškodený si

uplatňoval škodu vzniknutú v súvislosti s mesačnými splátkami sirotského dôchodku maloletým deťom
poškodených a vdovských dôchodkov. Ide o škodu, ktorá sa každým mesiacom zvyšuje, keďže sirotské
dávky sú a budú obom deťom vyplácané až do 26. roku veku resp. do doby, kedy sa pripravujú na
budúce povolanie, preto ich konečnú výšku a teda konečnú výšku škody, aj s poukazom napr. na
valorizáciu sirotského dôchodku a vdovského dôchodku, nie je možné v súčasnosti určiť. Súd má za to,

že zisťovanie presnej výšky škody, ktorá vznikla D. G., by znamenalo neprimerané prieťahy v konaní,
najmä s poukazom na skutočnosť, že ide o opakujúce sa, aj v súčasnosti vyplácané dávky, čo bolo
dôvodom rozhodnutia o tom, že s nárokom na náhradu škody sa poškodený odkazuje na občianske
súdne konanie.K uplatnenej nemajetkovej ujmy zo strany poškodených W.. E. K., N. G. súd pripomína, že u
trestného činu, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade vyčíslenie škody nie je obligatórnou súčasťou

definovania objektívnej stránky trestného činu. Pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia -
nemajetkovej ujmy v rámci tzv. voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký priestor a v
súlade s princípom spravodlivosti musí súd prihliadnuť na najrôznejšie momenty, pritom musí vychádzať
vždy z čo najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Objektívne
posúdenie prípadov uvedených poškodených vyžaduje ďalšie dokazovanie a rozbory, ktoré presahujú

potreby trestného stíhania, neprimerane ho predlžujú a v zásade pri takto komplikovaných skutkových
i právnych úvahách z inej oblasti, než oblasti trestného práva, by odpovede súvisiace s vyriešením
oprávnenosti nárokov i ich výpočtami malo dať občianske súdne konanie, preto súd poškodených zo
zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,

v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale
nie proti jeho vôli.

Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.