Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 8T/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915010010
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Penjaková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5915010010.3

Rozhodnutie

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRužomberoksamosudcomJUDr.MiriamPENJAKOVOUvtrestnejveciprotiobžalovanému

F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko Q. - M. L., A. XXXX/X, pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2015 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

F. G., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko Q., M. L., A. XXXX/X, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu

svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. 4P/111/2009 zo dňa 25.08.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.10.2009, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí N. G., nar.
XX.XX.XXXXsumou83,-EurmesačneaL.G.,nar.XX.XX.XXXXsumou83,-Eurmesačnekrukámmatky
L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. Q. XXXX/X vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a od mesiaca
augusta 2012 k rukám syna N. G. po nadobudnutí jeho plnoletosti, pričom úmyselne riadne neplní
vyživovaciupovinnosťod01.05.2011svýnimkoumesiacovjúl2011,kedyuhradil200,-Eur,október2011,

kedy uhradil 100,-Eur, v roku 2012 v mesiaci februári uhradil 200,-Eur, v marci 150,-Eur v júni 200,-Eur, v
auguste 200,-Eur, v septembri 200,-Eur, v októbri 150,-Eur, v novembri 100,-Eur, v roku 2013 v mesiaci
januári, kedy uhradil 200,-Eur, vo februári 100,-Eur, v apríli 150,-Eur, v júni 100,-Eur, v auguste 200,-
Eur, v septembri 150,-Eur, v decembri 300,-Eur a v roku 2014 uhradil výživné v mesiaci máj 250,-Eur,
v novembri 2014 uhradil výživné 100,-Eur, v decembri 2014 uhradil výživné 100,-Eur a v januári 2015
uhradil výživné 100,-Eur a až doposiaľ výživné neplatí, pričom dlhuje na výživnom za uvedené obdobie

k rukám matky L. G. celkovú sumu 3.046,-Eur a k rukám syna N. G. za obdobie od 01.08.2012 dlhuje
celkovú sumu 1.589,-Eur a vyživovaciu povinnosť si neplnil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III sp.zn. 46T/38/2011 zo dňa 14.04.2011 právoplatne odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky,

pričom v uvedenom období neprejavil vážny záujem zadovážiť si trvalý finančný príjem, pokiaľ bol
práceneschopný nemocenské dávky nepoberal, pretože bol od 03.11.2013 odhlásený zo zdravotného
poistenia na Slovensku z dôvodu zamestnania v zahraničí, kde však nepracoval a v uvedenom období
používal dva mobilné telefóny ako zákazník spoločnosti Telefonica a spoločnosti Slovak Telecom, a.s.,
za ktoré pravidelne uhrádzal všetky faktúry,t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin

spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona s použitím §
138 písm. b) Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 13 (trinásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obvineného na výkon tohto trestu do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Okresná prokuratúra Ružomberok podala na obvineného F. G., nar. XX.XX.XXXX obžalobu pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Trestného zákona s použitím § 138 písm.
b) Trestného zákona, pretože obvinený najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil
zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, na
tom skutkovom základe, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti obžaloby zo dňa 08.01.2015 pod sp.zn.
2Pv 82/14/5508-16.

Obžalovaný F. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je vinný zo spáchania skutku. Obžalovaný
vypovedal, že pred tým normálne platil výživné, až kým neutrpel úraz na obidve nohy. Vtedy nemohol
chodiť a úraz sa mu stal štyri až päť rokov dozadu. Počas doby keď maródoval, tak brali mu lekári vodu
z kolena, čo má potvrdenia od lekárov. Obvodná lekárka MUDr. F. mu nevystavovala stále PN, pretože

bol súkromník a nemal to komu dávať, nemal o to záujem. Mal aj pozastavenú živnosť. Žiadal súd v
Bratislave, keď utrpel úraz o zníženie výživného, namiesto toho dostal podmienku. Všetko sa to ťahalo,
s jeho zdravotným stavom, kým mu prestanú brať vodu z kolien, každé dva týždne chodil o barliach, a
zvyšné dva týždne sa snažil, si zohnať robotu brigádnickou formou. Keď si myslel, že už všetko prešlo,
taksaprihlásildoRakúskanarobotu,bolotovroku2013,kdepracovalakostolár.Keďmal robotuvkuse,

tak platil výživné. Keď robotu nemal, tak výživné neplatil. Takto to pretrvávalo až do Vianoc 2014, kedy
sa nahneval a zrušil zmluvu v Rakúsku, pretože nemal záujem o ich pracovné zamestnanie, nakoľko
všetkých Slovákov poslali domov, že nemajú pre nich prácu. Keď robil celý mesiac vkuse, zarobil aj
2.000,-Eur. Vtedy z toho poplatil všetky dlhy aj alimenty, odložil si 500,-Eur na ďalší mesiac, lebo neviete
kedy vás zavolajú naspäť do práce. V Rakúsku mal aj zdravotné poistenie e-card, ale keďže nevie dobre

po nemecky, tak na PN v Rakúsku nešiel. Obžalovaný si nepamätá, či od mája 2011 až do konca roku
2011 pracoval, pretože mal v tom roku úraz, maródoval celý rok alebo aj robil u súkromníka. V roku
2012 čiastočne pracoval, dva týždne chodil o barliach, nakoľko mu vyberali vodu z kolien a dva týždne
pracoval. V roku 2013 pracoval v Rakúsku, až do toho roku 2014 vianoc, kedy ich poslali domov. Ďalej
obžalovaný uviedol, že na Slovensku sa bol prihlásiť na zdravotné, ale musel čakať kedy mu rakúska

strana dá výpoveď, oni mu dali výpoveď v januári 2015. Znovu dostal opuch na pol tela a bol znova
ošetrovaný. Do konca mesiaca musel byť doma, jesť tabletky, chodil po viacerých vyšetreniach, nemal z
čoho uhrádzať výživné. Za posledné dva mesiace nezarobil nič, lebo bol vkuse na barliach. V súčasnej
dobe sa snaží vyriešiť si svoje zdravotné problémy, chce dostať buď čiastočný alebo úplný invalidný
dôchodok. Ďalej obžalovaný uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou, ktorá má

fixný plat 500,-Eur, nakoľko je kuchárka, z toho 400,-Eur zaplatia pôžičku, nájomné, energie, fond opráv,aby neboli nič dlžní. Obžalovaný taktiež poukázal, že si požičiaval peniaze od svojej nevesty, ktorej vždy
musel vrátiť, raz mu dal aj sused, avšak meno nechcel uviesť, pretože nie je ochotný vypovedať. Jeho
manželka si požičala aj peniaze z banky.

Svedkyňa poškodená L. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je povinný platiť
vyživovaciu povinnosť na ich deti N. G. a L. G. na každého po 83,-Eur mesačne. Keďže N. G. už je
dospelý, výživné má platiť k jeho rukám a na dcéru L. G. má výživné platiť k jej rukám. Obžalovaný si
neplní vyživovaciu povinnosť od apríla 2011 až do súčasnej doby. Počas tohto obdobia zaplatiť rôzne

sumy. V júli 2011 zaplatil 200,-Eur, v októbri 2011 zaplatil 100,-Eur, v roku 2012 zaplatil vo februári
200,-Eur, v marci 150,-Eur, v júni 200,-Eur, v auguste 200,-Eur, v septembri 200,-Eur, v októbri 150,-
Eur a v novembri 100,-Eur, v roku 2013 zaplatil v januári 200,-Eur, vo februári 100,-Eur, v apríli 150,-
Eur, v júni 100,-Eur, v auguste 200,-Eur, v septembri 150,-Eur, v decembri 300,-Eur, v roku 2014 zaplatil
v máji 250,-Eur. Taktiež na Vianoce zaslal dcére 100,-Eur a na účet Filipa zaslal taktiež 100,-Eur. V
mesiaci januári 2015 zaplatil 100,-Eur, ktoré zaslal na účet syna N.. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla,

že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku jej vypláca náhradné výživné vo výške 83,-Eur
na každé dieťa. Uvedené náhradné výživné poberá od roku 2010 až do súčasnej doby. Ak jej zaplatí
obžalovaný, vždy to na úrad ide nahlásiť. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že deti núdzou netrpia,
majú všetko čo potrebujú, vie to zabezpečiť podľa svojich možností. Pracuje ako kuchárka v Hotely
KultúravRužomberku,pričomjejpríjemjeokolo540-560,-Eurmesačnevčistom.Dostávaajprídavkyna

deti a náhradné výživné. Syn N. študuje na Spojenej strednej škole v Ružomberku, dcéra L. navštevuje
Strednú zdravotnú školu v Ružomberku.

Svedok poškodený N. G. na hlavnom pojednávaní uviedol k zameškanému výživnému, že obžalovaný
neuhradil výživné za obdobie, ktoré je uvedené v obžalobe, teda vo výške 1.689,-Eur, ani neuhradil

výživné za obdobie mesiacov január až apríl 2015. Následne uviedol, že vo veci nechce vypovedať,
nakoľko je stíhaný jeho otec. Na návrh okresnej prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedka
poškodeného z prípravného konania, v ktorej svedok poškodený uviedol, že obžalovaný je povinný
platiť výživné k jeho rukám od 01.08.2012, nakoľko mal vtedy 18 rokov. Svedok poškodený uviedol,
že žije s mamou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho stará a živí. Obžalovaný neplatí výživné

pravidelne podľa rozsudku tak ako má, ale platí kadejako. Svedok poškodený uviedol, že núdzou
netrpí, pretože mama sa snaží mu dať všetko podľa možností čo potrebuje. Občas si chodí zarobiť
ako študent na brigádu, aby mal nejaké vreckové na svoju osobnú útratu. Študuje na Spojenej strednej
škole v Ružomberku, odbor hotelová akadémia štvrtý ročník. K prehľadu platenia výživného zo strany
obžalovaného sa nevedel vyjadriť, nakoľko o tom má prehľad jeho mama L. G..

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s výpoveďami svedkov JUDr. Jaromíra Pavlíka, ktorý uviedol,
že vykonáva exekučné konanie voči obžalovanému F. G., na oprávnené osoby N. G. a L. G.. Cez ich
úrad nebola vymožená žiadna čiastka na výživnom. Sumy, ktoré uviedol v tabuľkách o platení výživného
boli zistené iba od matky L. G., ktorá im to oznámila. Svedkyňa Ing. L. D. vypovedala, že svokrovi

- obžalovanému pánovi G. finančne nevypomáhala, akurát raz, keď bola svokra pani G. G. chorá, a
obžalovaný bol tiež PN, bolo to v roku 2012, zhoršila sa im finančná situácia, a vtedy im jednorazovo
požičala 200,-Eur. Tieto peniaze nechcela vrátiť. Tento dlh ani nevracali. Svedkyňa S. M. vypovedala, že
obžalovaný v období od 27.03.2010 do 03.11.2013 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, riadne
spolupracoval s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a obžalovanému bolo ponúknuté v uvedenom

obdobídovzdelaniesavoblastipodnikania,ktoréajabsolvoval.Čiobžalovanémubolaponúknutánejaká
vhodná práca, svedkyňa nevedela uviesť. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný aktívne hľadal prácu, o
čom predkladal ich úradu potvrdenia. Úrad nemal poznatok o tom, že obžalovaný bol dlhodobo chorý
od januára 2011, takisto neevidujú v tomto období žiadnu vystavenú PN-ku obžalovaného. PN-ky majú
vystavené len za obdobie roku 2012 a roku 2013.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok sp.zn. 7C/75/2004 zo dňa 10.09.2004, ktorým bolo manželstvo L. G. a F. G. rozvedené a
maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti ich matky. Obžalovaný bol zaviazaný platiť výživné
na maloletú L. G. a N. G. po 2.000,-Sk mesačne na každé dieťa, vždy do každého 15.teho dňa v

mesiacivopredkrukámichmatky.RozsudkomOkresnéhosúduRužomberoksp.zn.4P/111/2009zodňa
25.08.2009 bol zmenený vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Ružomberok, pričom obžalovaný
bol zaviazaný platiť zvýšené výživné na maloletého N. G. a maloletú L. G. na každého z nich po
83,-Eur mesačne, vždy do každého 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky L. G.. RozsudkomOkresného súdu Bratislava III. sp.zn. 46T/38/2011 zo dňa 14.04.2011 bol obžalovaný F. G. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov. Zároveň mu bola uložená povinnosť
počas skúšobnej doby uhradiť dlhujúcu sumu na vyživovacej povinnosti vo výške 3.484,-Eur. Ďalej sa
súd oboznámil s potvrdeniami o návšteve školy N. G., L. G., ich rodnými listami, ako aj uznesením
Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 35Er/872/2010 zo dňa 03.03.2011, ktorým nebol povolený odklad
exekúcie, správou z Exekútorského úradu JUDr. Jaromíra Pavlíka, ako aj so zoznamom platieb za

rok 2012, z ktorého vyplynulo, že od začatia exekučného konania do 27.08.2012 boli zaslané platby
oprávnenej L. G. vo výške 475,-Eur, avšak nie cestou exekučného úradu. Z výpisu zo živnostenského
registra mal súd za preukázané, že obžalovaný F. G. ukončil živnostenské oprávnenie dňa 31.05.2013.
Zo správy Daňového úradu Bratislava mal súd za preukázané, že obžalovaný za roky 2011 a 2013
nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd za
preukázané, že obžalovaný nie je evidovaný v ich databáze od 30.06.2010, ako SZČO bol evidovaný od

01.07.2006 do 30.06.2010, ako zamestnanec bol evidovaný od 04.04.2006 až do 08.01.2007. Zo správy
Všeobecnej zdravotnej poisťovne mal súd za preukázané, že obžalovaný bol odhlásený z poistenia na
Slovensku ku dňa 03.11.2013 z toho dôvodu, že na základe pracovnej zmluvy pracoval v zahraničí,
v Rakúsku, kde bol aj zdravotnej poistený, spolu s prehľadom poskytnutia zdravotnej starostlivosti za
obdobie od 19.05.2011 do 10.12.2012. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave bolo

preukázané, že obžalovaný od 27.03.2010 do 03.11.2013 nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie
Bratislava I. - až III., nebol poberateľom ani dávok v hmotnej núdzi. Zo správy Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Ružomberku mal súd za preukázané, že svedkyňa poškodená L. G. poberá na oddelení
pomoci v hmotnej núdzi od 01.06.2010 do 31.08.2013 náhradné výživné na deti L. G. a N. G.. Od
01.11.2013 N. G. poberá náhradné výživné ako plnoletá osoba samostatne, každý mesiac po 83,-Eur,

ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3písm. b), písm. c) Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období
dvoch rokov neplatí, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania, hoci bol v predchádzajúcich

dvadsiatichštyroch mesiacov za taký čin odsúdený, alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého
za takýto čin prepustený.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Podľa § 76 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú určené vždy na mesiac dopredu. Protipohľadávka na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustná len dohodou, ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Zanedbanímpovinnejvýživysarozumiesituácia,keďpovinnýneplníoprávnenémuvýživnéposkytované
v peniazoch, alebo ak neplní povinnosť vyživovať iného v naturálnej podobe a povinnosť zaopatrovať
iného, teda napríklad neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starostlivosť
o jeho zdravie a čistotu, vykonávať nad ním dohľad a prípadne zadovažovať aj ďalšie prostriedky
potrebné na jeho rozvoj. O zanedbania povinnej výživy pôjde aj vtedy, ak povinný odvádza oprávnenému

nižšie peňažné sumy výživného, než aké boli určené, alebo aké boli priznané. Za plnenie zákonnej
povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného nemožno považovať príležitostné plnenia v dobe styku
otca (povinného) s deťmi, ktoré majú povahu darčekov, či iných obdobných plnení nesmerujúcich k
uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletých detí. Ak nemajú takéto plnenia povahu výživného, nie
je možné ich do neho započítať. V takomto prípade sa o ich hodnotu ani neznižuje ani prípadný dlh na

výživnom voči dieťaťu.

Na základe takto vykonaného dokazovania sú zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom hodnotil dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a dospel k záveru, že bolo v možnostiach obžalovaného plniť
si súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť v plnej výške za obdobie od 01.05.2011 až do 27.04.2015
vo výške 83,-Eur na maloletú L. G. k rukám matky L. G. a vo výške 83,-Eur na už dospelého N. G.k jeho rukám. Obžalovaný tým, že vyživovaciu povinnosť si pravidelne a v predpísanej výške riadne
neplnil, mal súd za preukázané, že svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) a písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.

b) Trestného zákona a to, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne si neplnil zákonnú
povinnosť vyživovať iného, uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas a
bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za takýto čin odsúdený. Vyživovaciu povinnosť
si obžalovaný neplnil od 01.05.2011 až do rozhodnutia súdu, t.j. do 27.04.2015, teda skoro celé štyri
roky. Výška príjmu u obžalovaného bola preukázaná jeho výpoveďou, z ktorej vyplýva, že pracoval v

rozhodnom období brigádnickou formou, v roku 2013 až do Vianoc 2014 pracoval v Rakúsku, pričom ak
pracoval celý mesiac, zarobil cca. 2.000,-Eur. Z každej výplaty si odkladal po 500,-Eur, v prípade, ak by
nemohol ďalší mesiac pracovať. Spáchanie skutku je aj preukázané výpoveďou svedkyne poškodenej L.
G., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný riadne a pravidelne neplní vyživovaciu povinnosť od
01.05.2011aždorozhodnutiasúdu,t.j.do27.04.2015,pričomjejuhradilvýživnélenčiastočne,takakoto
uviedla vo svojej výpovedi, a to v júli 2011, kedy uhradil 200,-Eur, v októbri 2011 kedy uhradil 100,-Eur, v

roku 2012 vo februári uhradil 200,-Eur, v marci 150,-Eur, v júni 100,-Eur, v auguste 200,-Eur, v septembri
200,-Eur, v októbri 150,-Eur a v novembri 100,-Eur, v roku 2013 v mesiaci január uhradil 200,-Eur, vo
februári 100,-Eur, v apríli 150,-Eur, v júni 100,-Eur, v auguste 200,-Eur, v septembri 150,-Eur, v decembri
300,-Eur, v roku 2014 uhradil v mesiaci máj 250,-Eur.a v novembri 2014 uhradil 100,-Eur na účet syna
N.. Taktiež 100,-Eur uhradil na Vianoce, ktoré považovala za uhradenia výživného na dcéru a v januári

2015 uhradil výživné 100,-Eur na účet syna N., čím za vyššie uvedené obdobie dlhuje k rukám matky L.
G. na maloletú L. G. sumu 3.046,-Eur a k rukám syna N. G. za obdobie od 01.08.2012 až doteraz dlhuje
celkovú sumu vo výške 1.589,-Eur. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 46T/138/2011 zo
dňa 14.04.2011 mal súd za preukázané, že obžalovaný F. G. bol uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia

slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na
2 roky, zároveň mu uložil povinnosť, aby v rámci skúšobnej doby uhradil dlhované výživné vo výške
3.484,-Eur, teda obžalovaný F. G. naplnil aj zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky ide o zavinenie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,

keďže obžalovaný F. G. chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto
zákonom, a to nárok na výživu maloletých detí, ktoré nie sú schopné samostatne sa živiť, teda riadne
neplnenie si vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok
sp.zn. 4P/111/2009 zo dňa 25.08.2009. Motívom trestnej činnosti u obžalovaného F. G. v danom prípade
je jeho ľahostajný prístup k plneniu si zákonných povinností vyživovať iného, rovnako aj prenesenie

zodpovednosti za výchovu a výživu na jeho bývalú manželku L. G..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj
možnosť jeho nápravy. Obžalovaný F. G. v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, z lustrácie v
registripriestupkovmalsúdzapreukázané,žeodroku2012doterazbolštyrikrátpriestupkovoriešenýna

úseku cestnej premávky a boli uložené blokové pokuty, doposiaľ bol päťkrát súdom trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 46T/38/20111 zo dňa 14.04.2011, ppl. 14.04.2011 pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky, spolu
s uložením povinnosti, počas skúšobnej doby uhradiť dlžné výživné. Súd podľa § 38 ods. 2 Trestného

zákona prihliadal pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností u obžalovaného F. G. a nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu
okolnosť. Vzhľadom na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktorý bol 0:0, súd ukladal trest v
základnej trestnej sadzbe za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona,
ktoré je v rozpätí od 1 roka až 5 rokov. Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere

13 mesiacov nepodmienečne, t.j. na dolnej hranici zákonnom stanovenej trestnej sadzby a tento trest
súd považuje za primeraný, zákonný a najmä spravodlivý. Keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch
pred jeho spáchaním nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť, súd zaradil
obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd Ružomberok

dňa 27. apríla 2015.

JUDr. Miriam PENJAKOVÁ
samosudcaPoučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku.

Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto,
že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a
páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.