Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ľudmila Ostrolucká

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/299/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211785
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715211785.2

Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 646 181, proti žalovanému L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. P. XXXX/X, XXX XX O., štátnemu
občanovi SR, o zaplatenie sumy XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216,32 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 216,32 Eur od 28.03.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 159,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
159,- Eur od 28.03.2014 do zaplatenia z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 14.07.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 17.08.2015 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 375,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne z tejto sumy od 28.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených
telekomunikačných služieb a náhrady škody na základe Zmluvy č. A7273353 v znení Dodatku k nej zo
dňa 30.10.2013. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala
žalovanému využívať telekomunikačné služby ním poskytované. Žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu poskytnutých služieb vo výške 216,32 Eur vyfakturovaných v období 2013/11-2014/01. Pokusom
o pokonávku zo dňa 13.03.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace
a sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody, tiež poplatku za mimosúdne vymáhanie, pričom celkovo
pohľadávku vyčíslil na sumu 412,85 Eur, ktorú sumu žiadal uhradiť od žalovaného v dodatočnej lehote do
27.03.2014. Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný nereagoval ani čiastočnou úhradou. Okrem sumy
za neuhradené služby vo výške 216,32 Eur sa domáhal žalobou i náhrady škody v sume 159,- Eur, ktorá
mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Fame blue.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, teda predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Porušil však svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (doby viazanosti) a záväzok platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní jeho nároku z
titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, keď v dodatku k zmluve bola dohodnutá výška
zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, pričom toto dojednanie v inom súdnom
konaní bolo označené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď je povinný zdržať sa používania takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nárok na zaplatenie sumy 159,- Eur uplatnil nie ako nárok na zmluvnú
pokutu, ale ako nárok na náhradu škody. Celkovo žalobou žiadal tak prisúdiť sumu 375,32 Eur s úrokom

z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 28.03.2014 do zaplatenia (216,32 Eur za služby
+ 159,- Eur z titulu náhrady škody).

Súd vo veci pojednávanie na ďalšie prejednanie veci samej nenariadil, pretože vo veci išlo o tzv. „drobný
spor“ (§ 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), v ktorom hodnota pohľadávky
bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšovala 1.000,- Eur, keď pojednávanie nenariadil podľa
§ 115a ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch
v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhodne rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením (čl. 55 spisu).

Žalovanému žaloba bola doručená dňa 26.10.2015, žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril napriek
tomu, že súd ho výzvou zo dňa 09.10.2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 26.10.2015 vyzval na
písomné vyjadrenie k žalobe do 10 dní od doručenia výzvy.

Na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca pripojil k žalobe súd zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy č. A7273353 zo dňa 30.10.2013 v znení Dodatku k nej zo dňa 30.10.2013 (ďalej len „zmluva“
a „dodatok“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému na základe tejto zmluvy v znení dodatku k
nej ako užívateľovi SIM kartu, keď mu vypožičal 1 ks SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia
sa žalovaným do siete žalobcu a za účelom používania žalovaným služieb žalobcu v užívateľskom
programe dojednanom v zmluve v spojení s dodatkom k nej. Išlo o SIM kartu č. 8942101 110113717805,
tel. číslo: 0917 108 270. Žalobca podľa tejto zmluvy v spojení s dodatkom k nej sa zaviazal poskytnúť
žalovanému na kúpu mobilného telefónu Samsung Galaxy Fame blue zľavu zo spotrebiteľskej kúpnej
ceny tohto mobilného telefónu, pričom mobilný telefón mu so zľavou predal za kúpnu cenu 1,- Euro,
keď žalovaný v zmysle zmluvy v spojení s dodatkom k nej si bol vedomý, že bežná maloobchodná
(spotrebiteľská) cena tohto mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú
žalobca zo svojho majetku tento mobilný telefón predal žalovanému činí 160,- Eur. Tiež žalovaný vzal
na vedomie, že mobilný telefón jemu predávaný za kúpnu cenu 1,- Euro len z toho dôvodu, že sa
zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle dodatku po dobu dohodnutú
v dodatku, keď táto bola dohodnutá na 24 mesiacov. Žalovaný sa v dodatku k zmluve v článku 2.
bod 2.5 písm. b/ zaviazal, že ak počas doby viazanosti uvedenej v článku 2. bod 2.3 dodatku poruší
svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení dodatku a po celú
dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť
neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne
dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy) uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 159,- Eur, pričom
pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných 6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti
výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa
zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. V tomto istom článku, ale v bode 2.9 tohto dodatku je uvedené, že v
prípade porušenia niektorej z povinností žalovaného uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku odlišnej
od povinností uvedených v písmenách a) a b) bodu 2.5 tohto článku (najmä, ale nielen nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, zneužitie služieb, porušenie povinností podľa bodu 2.3
písmena c) tohto článku) počas doby viazanosti alebo v období medzi okamihom uzavretia dodatku
a začiatkom plynutia doby viazanosti, je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
rovnajúce sa výške zmluvnej pokuty podľa bodu 2.5 tohto článku. V článku 2. bod 2.2, bod 2.3 a bod 2.4
bol špecifikovaný celý rad povinností žalovaného, ktoré sa zaviazal v zmysle tohto dodatku plniť.

Súčasťou predmetnej zmluvy v spojení s dodatkom k nej boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01. 01. 2012.

Faktúrou č. 2216509743 zo dňa 09.11.2013, splatnou dňa 23.11.2013 žalobca fakturoval žalovanému
cenu služieb v sume 58,72 Eur, faktúrou č. 2220227409 zo dňa 09.12.2013, splatnou dňa 23.12.2013
žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 67,92 Eur a faktúrou č. 2223877039 zo dňa
08.01.2014, splatnou dňa 22.01.2014 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 89,68 Eur,
keď žalobca fakturoval žalovanému týmito faktúrami spolu cenu poskytnutých služieb v sume 216,32 Eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 13.03.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených komunikačných služieb v sume 216,32 Eur, tiež na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady
škody v celkovej výške 159,- Eur a poplatkov za mimosúdne vymáhanie v sume 37,53 Eur, spolu v sume
412,85 Eur, keď túto sumu žiadal uhradiť do 27.03.2014. Doručovanie žalobca nepreukázal.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných

telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
o zaplatenie sumy 216,32 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovaným ceny telekomunikačných
služieb a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 159,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.
Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu, v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval žalovanému
dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných v platnom Cenníku. Cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb za obdobie od 2013/11-2014/01 fakturoval žalobca žalovanému v sume
216,32 Eur faktúrami označenými v dôvodoch tohto rozsudku. Žalovaný túto sumu žalobcovi z titulu ceny
poskytnutých služieb doposiaľ neuhradil, nepreukázal úhradu týchto služieb, pričom dodávku služieb
vyfakturovaných týmito faktúrami nerozporoval, ani ich cenu, preto súd uložil povinnosť žalovanému
žalobcovi z titulu ceny poskytnutých služieb uhradiť sumu 216,32 Eur.

Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému uplatnil popri nároku na zaplatenie sumy 216,32 Eur i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy od 28. 03. 2014 do zaplatenia, a to vo výške 5,25 %
ročne, keď i v tejto časti podal žalobu dôvodne.

Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 216,32 Eur od 28. 03. 2014, pričom toto
omeškanie trvá, keď žalobca žalovaného vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 13. 03. 2014 na úhradu,
okrem iného i nezaplatenej ceny telekomunikačných služieb najneskôr do 27. 03. 2014. Odo dňa
nasledujúceho, teda odo dňa 28.03.2014, keďže žalovaný v tejto dodatočnej lehote neplnil, je v omeškaní
s plnením veriteľovi, preto žalobca má nárok voči žalovanému z prisúdenej sumy i na zaplatenie úrokov
z omeškania odo dňa 28.03.2014 až do zaplatenia.

Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 tohto vládneho nariadenia,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V posudzovanom prípade k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 0,25 % ročne, zvýšená o 5 percentuálnych bodov bola 5,25 % ročne, preto žalobca má nárok voči
žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z prisúdenej sumy.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 159,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy do 28. 03. 2014 do zaplatenia, keď v
tejto časti uplatneného nároku súd posúdil žalobu žalobcu za neopodstatnenú, pričom v tejto časti súd
potom žalobu žalobcu zamietol.

Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť tak, že ju spôsobil žalovaný tým, že
získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, podpisom dodatku sa zaviazal používať
jeho služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom však porušil svoj základný záväzok zotrvať v

zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie), keď dôkazné bremeno o tom,
že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy
v znení dodatku k nej, konkrétne záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby, a
platiť riadne a včas cenu za poskytované služby. Žalobca v konaní bližšie nerozlišoval, ktorú z uvedených
dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, alebo povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, keď z predložených listinných dôkazov mal súd však za preukázané,
že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil
faktúry, ktorými túto cenu žalobca vyfakturoval, resp. ich neuhradil v lehote splatnosti, teda riadne a včas.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, a ani z listinných dôkazov, ktoré predložil do súdneho konania
nevyplynulo, žeby žalovaný porušil povinnosti zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu napríklad tým, žeby
bol zmluvu vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky
program na program s nižšou cenou, ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli pri podpise
zmluvy v spojení s dodatkom k nej.

Napriek uvedenému, prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy mal súd za preukázaný, keď žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

Ďalej súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaným
za škodu a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd
skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného, a ďalej to, či toto zmenšenie bolo
vyvolané, teda či bolo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného.

V súdnom konaní bolo tak potrebné vyriešiť, či suma 159,- Eur ako zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu, ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla
žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby po celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatku k zmluve.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nevyplýva
priamo z dodatku k zmluve, resp. zo samotnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky, a nemožno ju vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu
totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaným.
Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného
telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaným platiť žalobcovi za poskytnuté
služby riadne a včas, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti,
ale len na základe vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného
pri uzatváraní dodatku, keď súčasťou tohto bola i kúpa mobilného telefónu zo strany žalovaného od
žalobcu, mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného napríklad ponuky iných mobilných
operátorov, jeho majetkové pomery, potreba mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania
služieb mobilného operátora a na strane žalobcu to bola snaha získať nového klienta alebo podržať
si starého klienta, ďalej predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu a podobne. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb

za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve v spojení s dodatkom k nej odpredať žalovanému mobilný telefón so zľavou.
Avšak jediným možným následkom porušenia povinností žalovaným platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných
platieb žalovaného za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z
kúpnej ceny mobilného telefónu, takýmto následkom však nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si účastníci dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola
v obdobných prípadoch súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca) vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keď plnenie z takejto
zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil sám
žalobca, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku k zmluve práve on
na formulárovom tlačive. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril, sa bude snažiť prekvalifikovať na
iný právny nárok, teda nárok na náhradu škody, ktorým tento nie je.

Ďalej súd musí skonštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej
škody v sume 159,- Eur. Škoda podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie žalovanému odpredaný. Žalobca do súdneho konania nepredložil žiadne
dôkazy preukazujúce výšku škody.

Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, a nepreukázal ani výšku uplatnenej škody riadnym spôsobom, súd žalobu žalobcu z titulu
náhrady škody v sume 159,- Eur s príslušenstvom zamietol, keď príslušenstvo žalovanej pohľadávky v
tejto časti zamietol preto, lebo nepriznal ani samotnú pohľadávku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.
tak, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žiaden z účastníkov v
konaní nebol plne úspešný, pričom pomer úspechu a neúspechu vo veci medzi žalobcom a žalovaným
je nepatrný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods.
3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.