Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/260/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208597
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215208597.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zast. Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNIR s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanému : U. V., O..
XX.XX.G., V. M. N. XXXX/XX, Y. F., o žalobe na zaplatenie istiny 91,50 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 07.05.2015 žiadal uložiť povinnosť žalovanému na zaplatenie
pomernej časti poistného s úrokom z omeškania ako aj trov konania, keď mal porušiť podmienky
zmluvy zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ,

keď nezaplatil splatnú ročnú splátku ani do jedného mesiaca zákonom poskytnutej lehoty, keď došlo k
zániku poistenia a vznikol nárok žalobcovi na pomernú časť poistného až do zániku.

Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať, ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že predmetom sporu je pohľadávka do 1.000-€, pohľadávka drobného sporu, súd vo
veci môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
O.s.p.

Zpredloženýchlistinnýchdôkazovžalobcuvspisesúdzistil,že medziprávnympredchodcomžalobcuH.
P. R..F.. V. a žalovaným bola uzavretá zmluva o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia od 08.06.2011 na dobu na dobu neurčitú, s
poistným plnením ročne 122,00€ s dojednanými švrťročnými splátkami po 30,50€, s dátumom splatnosti
vždy štvrťročne k 8.6.2011,08.09.2011,08.012.2011 a 08.03.2012, keď žalovaný poistné neplatil už v

čase splatnosti prvej štvrťročnej splátky. Žalobca žiadal zaplatenie pomernej časti poistného do zániku
poistenia vo výške 91,50 € za obdobie od 08.06.2011 do 23.04.2012.

Podľa § 801 ods. 1 Obč. zák. Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo
jednorázové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo
zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy navrhovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolopoistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahujú upozornenie, že poistenie
zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bolo zaplatené len časť poistného.

Podľa § 803 ods. 1 cit. zákona, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa §9 ods.4/ Zákona č.381/2001Z.z. o zákonnom zmluvnom poistení

Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho

splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia
zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím
tejto lehoty.

Podľa § 11 ods. 10 Zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel,
ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo

byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného, ku dňu , keď poistenie
zodpovednosti zaniklo.

Žalovaný porušil podmienky poistnej zmluvy, keď nezaplatil v dojednanej lehote štvrťročných splátkach
poistnéatoanivdodatočnejlehoteposkytnutejnavrhovateľom,vdôsledkučohodošlokzánikupoistenia

ku dňu 23.04.2012.

Podľa § 52 Obč.zák., Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným.
Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete

plneniaštandardneopakovaneuzatvárajúdodávateliasveľkýmpočtomzákazníkov(spotrebitelia)stým,
že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
realizácie.Návrhzmluvybývačastopripravenýchapredtlačenýchtlačivách aspotrebiteľnemámožnosť
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp.
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho

prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkochOrgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 100 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Novelou zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon poskytol zvýšenú ochranu slabšej

strane tým, že súd z úradnej povinnosti musí prihliadnuť na premlčanie. Ak zistí, že pohľadávka je
premlčaná, nemôže ju priznať.

V zmysle poistnej zmluvy mal žalovaný platiť ročné poistné v štvrťročných splátkach. Splatnosť ročného
poistného uplynula ku dňu 23.04.2012, keď v dôsledku nezaplatenia ani jednej splátky došlo k zániku

poistenia. Žalobca žiadal o zaplatenie dlžného poistného do zániku poistenia v sume 91,50€, čo
predstavovalo tri neuhradené splátky poistného.

Súd vyhodnotil poistnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako zmluvu
spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, vykonával podnikateľskú činnosť v

oblastipoisťovníctvaažalovanýakofyzickáosobanepodnikateľ,uzavrelzmluvuopoistení,ktorázmluva
je formulárovou zmluvou, do ktorej sa doplňujú údaje záujemcu, ktorej obsah nemôže bezprostredne
ovplyvniť spotrebiteľ. Zákon poskytuje v prípade slabšej strany ochranu v zmysle § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákona, použitím výhodnejšieho zákona pre spotrebiteľa.

S odkazom na novelu Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007Z.z. § 5b, ex offo orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliadne aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku, v tomto prípade poisťovne voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť respektíve priznať plnenie z uvedenej
zmluvy. Žaloba bola podaná dňa 07.05.2015 posledná splátka, štvrťročná, sa stala splatnou 08.03.2012

za poistné obdobie od 09.3.2012 do 08.6.2012. V zmysle § 9 ods.4 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení v prípade nezaplatenia splátky poistného v lehote jedného mesiaca poistná zmluva zaniká.
Trojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od poslednej nezaplatenej splatnej splátky 09. 3. 2012
uplynula 09.03.2015. Z uvedeného zrejmé , že žaloba bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej
doby, na ktorú súd bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Takto uplatnený nárok súd zamietol v

dôsledku zániku nároku z dôvodu premlčania.

Podľa § 141 O.s.p. vznikol nárok úspešnému žalovanému na náhradu trov konania, voči žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný. Žalovanému týmto konaním trovy nevznikli z dôvodu, ktorých mu súd
náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).