Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/235/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201282
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201282.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu

JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcov: 1)K. H., E. Č.. XX, A., 2)H. F.,
T. Č.. XXX, A., 3)M. H., E. Č.. XXX, A. právne zastúpených: JUDr. Peter Sklenár, advokát, Rázusova č.
21,KošiceprotižalovanémuZdruženiepoľovníkovOLŠAVA-RUSKOV,Ruskovč.319vkonaníožalobe
žalobcov proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 22.04.2012 o vylúčení žalobcov z členstva v združení
poľovníkov „OLŠAVA -RUSKOV" takto

r o z h o d o l :

Podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm.d) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.04.2012
o vylúčení žalobcov 1), 2) a 3) z členstva žalovaného a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcom 1), 2) a 3) p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov právneho zastúpenie v
sume 524,81 eur, ako aj právo na náhradu trov vzniklých titulom zaplatených súdnych poplatkov sume
210,-- eur, ktoré sumy je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný svojim rozhodnutím - uznesením výročnej členskej schôdze zo dňa 22.04.2012 rozhodol
v zmysle bodu II. uznesenia tak, že členská schôdza prijíma výsledok tajného hlasovania členov

združenia o vylúčení troch členov zo združenia poľovníkov Olšava - Ruskov, H. F., K. H. a M. H.
za viacnásobné, opakované porušovanie ustanovení organizačného poriadku združenia a v súlade so
stanovami poľovníckej organizácie vylučuje z členstva poľovníckej organizácie, združenia poľovníkov
Olšava- Ruskov k 22.04.2012 žalobcov 1) až 3).

Žalobou doručenou osobne na Krajský súd v Košiciach dňa 20.09.2013 sa žalobcovia prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.04.2012 o vylúčení

žalobcov z členstva a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. Súčasne si uplatnili náhradu trov
právneho zastúpenia. V žalobe namietali, že žalobcom nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení z
členstva, nebolo im umožnené podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Citujúc ust. § 250b ods. 1
a ods. 2 O.s.p., ustanovenia § 244 ods. 2 a ods. 3 O.s.p., majúc za to, že neporušili ust. § 4 ods. 9
organizačného poriadku žalovaného a nedopustili sa konania, ktoré by odôvodňovalo vedenie karného
konania voči ním namietali, že vylúčenie z členstva nespĺňa hmotnoprávne predpoklady ani procesné
podmienky pre ich vylúčenie. Poukázali na skutočnosť, že platné stanovy žalovaného neupravujú

dvojinštančnosť konania voči členom združenia, ani oprávnenie člena ani podanie opravného
prostriedku ani kompetencie orgánu združenia rozhodovať o opravnom prostriedku. Poukazujúc na
ustanovenie § 5 Stanov žalovaného, podľa ktorého výkonným orgánom žalovaného je správna rada,
ktorá okrem iného pod písm.c) v kárnom konaní ukladá členom PO karné opatrenia každého druhu majúza to, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozhodnutiu o vylúčení žalobcov malo predchádzať kárne
konanie v prvom stupni a na základe rozhodnutia vydaného porvostupňovým orgánom žalovaného na
základe podaného popravného prostriedku členom mala rozhodnúť členská schôdza ako druhostupňový

orgán. Pretože žalobcom nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení z členstva nemôžu v žalobe uplatniť
proti nemu konkrétne námietky, pretože nie sú im známe dôvody vylúčenia a ani nie sú si vedomí
žiadneho porušenia predpisu, ktoré by zakladalo disciplinárnu zodpovednosť s následným vylúčením
z členstva.

S poukazom na ust. § 80 ods. 9, § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z., ako aj na ustanovenie § ods. 2
zákona č. 71/67 Zb. a v poslednom rade na ustanovenie § 4 ods. 3 písm.d) zákona č. 83/1990 Zb.,
navrhli súdu najprv uložiť žalovanému doručiť žalobcom rozhodnutie o vylúčení zo dňa 22.04.2012, a
potom rozhodnúť rozsudkom v zmysle vyššie uvedeného návrhu žalobcov.

Žalovaní k žalobe žalobcu sa vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 26.11.2013, pričom popisujúc vznik

žalovaného, uzákonenia revíru revíru Olšava, členstvo v združení, činnosť v združení, skutkov ktorých
sa žalobcovia mali dopustiť v rokoch 2005 - 2011, popisujúc postup o vylúčení člena z poľovníckej
organizácie žalovaného uviedli, že žalobcovia sa hlasovania o vylúčení zúčastnili, výsledok hlasovania
o ich vylúčení a zániku členstva v združení im bol okamžite oznámený, taktiež im bolo oznámené, že boli
vylúčení a ich členstvo dňom konania členskej schôdze 22.04.2012 zaniká podľa ust. § 9 ods. 2 stanov,

a že žalobcovia zo schôdze odišli bez toho, aby sa k výsledku hlasovania, k vylúčeniu a zániku členstva
vyjadrili aj napriek tomu, že im to bolo umožnené. Preto z dôvodu dokázania naplnenia skutku predmetu
veci, zániku členstva naplnenia predmetu veci uznesenia členskej schôdze konanej dňa 19.03.2011 a
obsahu organizačného poriadku združenia v § 4 ods. 9 považuje žalovaný žalobcov za právoplatne
vylúčených.

Vzhľadom na to, že z obsahu vyjadrenia žalovaného vyplývalo, že rozhodnutie o vylúčení z členstva
v združení poľovníkov „Olšava - Ruskov“ nebolo žalobcom doručené, súd uznesením zo dňa 09.
januára 2014, č. k. 6S/235/2013-35 uložil žalovanému doručiť žalobcom v prvom, druhom a treťom
rade rozhodnutie o vylúčení z členstva poľovníckej organizácie, Združenia poľovníkov Olšava - Ruskov

k 22.04.2012, zo dňa 22.04.2012, a to do tridsiatich dní od doručenia uznesenia. Súčasne poučil,
žalovaného,žepodoručenírozhodnutiažalobcommápostupovaťvsúladesust.§250bods.2posledná
veta O.s.p.

Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 27.02.2014, aby súdu oznámil, kedy bolo doručené žalobcom

rozhodnutie o vylúčení z členstva a aby dodržal postup uvedený v ustanovení § 250b ods. 2 posledná
veta O.s.p. nijak nereagovali.

Dňa 13.03.2014 žalobcovia doručili súdu rozhodnutia o vylúčení za ktoré žalovaný považoval uznesenie
výročnej členskej schôdze zo dňa 22.04.2012 v bode II. uznesenia, tak ako je to uvedené v úvode tohto

odôvodnenia. Preto žalobcovia považovali vzhľadom na formu napadnutého uznesenia a jeho obsah
nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia žalovaného o vylúčení žalobcov z členstva tvrdiac, že toto nemá
povahu rozhodnutia v zmysle zákona o správnom konaní ako po obsahovej, tak aj formálnej stránke,
a ako také je nepreskúmateľné, avšak z opatrnosti podali proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom
navrhujú toto uznesenie zrušiť. K podaniu pripojili list žalovaného z 19.02.2014, ktorého prílohou bolo

uvedené uznesenie výročnej členskej schôdze členov zo dňa 22.04.2012 v zmysle uznesenia Krajského
súdu v Košiciach, zo dňa 09.01.2014, č. k. 6S/235/2013-35, ako to žalovaný uviedol v sprievodnom liste
z 19.02.2014.

Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasledujúcich O.s.p., konajúc podľa

ust. § 250f O.s.p. za súhlasu účastníkov konania po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcov,
administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcov
z členstva u žalovaného ani postup žalovaného nebol súladný so zákonom, preto dňa 29. mája 2014
vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku, z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických

osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj
ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzický alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho
orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto
tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností
odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom

doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania
vo vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku,
správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené,

neuplynula lehota troch rokov ( § 250b ods. 3 O.s.p.).

Dňa 01.09.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení
niektorýchzákonov(ďalejlenzákonč.274/2009Z.z.),ktorýprostredníctvomsvojhočl.II.zmeniladoplnil
zák. č. 83/1990 Zb. tak, že podľa § 1 ods. 3 písm. d/ sa tento zákon (č. 83/1990 Zb.) nevzťahuje na

združovanie občanov na výkon práva poľovníctva.

Podľa § 80 ods. 9 zák. č. 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva
podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.

Podľa § 80 ods. 12 veta prvá zák. č. 274/2009 Z.z. poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná
do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok
príslušnému obvodnému lesnému úradu.

Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie

právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá
a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných
lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na
úseku poľovníctva,
b) má sídlo na území Slovenskej republiky,

c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícke združenia sú v zmysle stanov Slovenského poľovníckeho zväzu jeho základnými
organizačnými jednotkami.

Súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/56/2011
zaoberajúce sa obdobnou otázkou:

„...V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva (napríklad Hendrych, D. a kol.:
Správni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl.), podľa ktorej medzi
subjektyverejnejsprávysazaraďujúajverejnoprávnekorporácie,ktoréteóriačlenínaúzemné,osobnéa
reálne korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovanýchpovolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec
korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo
iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad

jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi...

...Navyše uvedený verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje text zák. č. 274/2009 Z.z., ktorý
prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej
samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém

prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor
štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z.z.)...“

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako
subjekt práva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a
nutne viazaný na členský princíp.

Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je podľa
súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( SP ) sa tento zákon vzťahuje na konanie,

v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická
osobaaleboprávnickáosoba,ktorejzákonzverilrozhodovanieoprávach,právomchránenýchzáujmoch

alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Zákon č. 274/2009 Z.z. v zmysle ustanovenia § 1 upravuje
a) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených
biotopov,

b) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,
c) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,
d) ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť
poľovníckej stráže,
e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,

f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“),
g) podmienky na lov a zužitkovanie zveri,
h) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,
i) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,
j) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Zákon č. 274/2009 Z.z. v ustanovení § 2 písm. q) definoval právo poľovníctva a jeho výkon tak, že
právom a výkonom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju,
ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať,
zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a

využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.

Podľa § 79 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a) posúdenie projektu podľa § 6 a7,
b) zaradenie poľovného revíru do kvalitatívnej triedy podľa § 8,
c) evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13,
d) vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28,

e) schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30,
f) vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1,
g) rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d),
h) rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja podľa § 73 okrem písmena c),i) rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) a § 74 ods. 2 okrem ukladania pokút
za iné správne delikty podľa § 78.

Poľovníctvo a jeho výkon sú upravené zákonom č. 274/2009 Z.z. Bolo ustálené, že poľovnícke združenia
zriadené podľa tohto zákona sú orgánmi záujmovej samosprávy. Zákon č. 274/2009 Z.z. upravuje vznik,
zmenu a zánik PZ. Neobsahuje však ustanovenia týkajúce sa prípadného kárneho konania PZ voči
vlastnýmčlenom.Pokiaľvšakorgánzáujmovejsamosprávykonáarozhodujeoprávachčipovinnostiach
svojho člena, ide jednoznačne o konanie, aké má na zreteli ustanovenie § 1 ods. 1 SP.

Súd na tomto mieste odkazuje na už vyššie citovanú argumentáciu Najvyššieho súdu z rozsudku č. k.
1Sžr/56/2011, v zmysle ktorej právo poľovníctva je regulované verejným záujmom a štátom a spadá
pod verejnú správu.

Preto s prihliadnutím na ustanovenie § 1 SP a na skutočnosť, že aplikácia SP v kárnom konaní nebola

vylúčená osobitným predpisom - teda ani zákonom č. 274/2009 Z.z. ani samotnými Stanovami PZ,
žalovaný musí v správnom (kárnom) konaní postupovať aj podľa ustanovení všeobecného predpisu.

Súd dal za pravdu žalobcom, ktorí v odvolaní argumentovali tým, že SP je všeobecným predpisom
správneho konania a aplikuje sa v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, ktorá vylúči jeho

pôsobnosť na vymedzený okruh právnych vzťahov, prípadne ak táto osobitná právna úprava nerieši
osobitný druh správneho konania v plnom rozsahu. Pretože neexistuje osobitný zákon, ktorý by vylúčil
pôsobnosť správneho poriadku na kárne konanie, do úvahy prichádza subsidiárne použitie správneho
poriadku a stanov žalovaného.

Súd poukazuje na Stanovy žalovaného, ktoré čiastočne upravujú kárne konanie ako dvojinštančné
konanie, avšak neupravujú náležitosti rozhodnutia, odvolaciu lehotu, dokazovanie, ani procesné práva
a povinnosti účastníka správneho konania a keďže aplikácia zákona o správnom konaní nebola
výslovne vylúčená, bolo povinnosťou žalovaného mať na zreteli príslušné zákonné ustanovenia zákona
o správnom konaní, ktoré priebeh správneho konania bližšie upravujú.

Ako vyplýva z obsahu vyjadrenia žalovaného, žaloby žalobcov a administratívneho spisu žalovaného
ako aj uznesenia výročnej schôdze členov zo dňa 22.04.2012, ktoré žalobcovia napadli predmetnou
žalobou postup žalovaného ako aj rozhodnutie žalovaného boli nesúladné so zákonom č. 71/1967
Zb. o Správnom konaní, preto súd nemal inú možnosť ako rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodov

uvedených v žalobe ako absolútne nepreskúmateľné rozhodnutie pre nedostatok dôvodov, a to podľa
ustanovenia § 250j ods. 2 písm.d) O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude za dodržania príslušných ustanovení zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní a teda postupom podľa tohto zákona ak to bude považovať za dôvodné vydať

rozhodnutiesnáležitosťamiuvedenýmivustanovení§47zákonaosprávnomkonaní,umožniťžalobcom
(dať príležitosť), aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutiam
a uplatniť svoje návrhy, pričom rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci a teda postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a zásadami
správneho konania uvedenými v ustanovení § 3 zákona o správnom konaní. Taktiež žalovaný, ktorý

má vo svojich stanovách de jure upravenú dvojinštančnosť konania, keďže ako prvostupňový správny
orgán podľa § 5 rozhoduje správna rada žalovaného, ktorá je výkonným orgánom podľa § 5 ods. 1
stanov žalovaného, a ako druhostupňový orgán rozhoduje podľa § 9 ods. 2 v spojitosti s § 5 písm.d)
členská schôdza ako druhostupňový orgán dodržať svoje vlastné stanovy, ktoré podľa názoru súdu nie
sú dostatočne pokiaľ ide o kárne konanie upravené a teda rozhodovať v dvojinštančnom správnom

konaní.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslili trovy, ktoré im vznikli pribratím právneho
zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 26.05.2014 takto:
„V hore označenej právnej veci predkladáme konajúcemu súdu vyčíslenie trov konania. V konaní

účtujeme trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 210,- eur, a trov
právneho zastupovania v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení - realizované 2 úkony právnej služby:- prevzatie a príprava zastupovania - § 11 ods. 4, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 130,16 eur x 3 =
390,48 eur + 3 x 7,81 eur RP,
- vyhotovenie a podanie žaloby - ust. § 11 ods. 4, § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z., 130,16 eur x 3 =

390,48 eur + 3 x 7,81 eur RP

V zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 pri zatupovaní žalobcov účtujeme trovy právneho zastupovania vo
výške 390,48 eur + 6 x 7,81 eur RP = 437,34 eur + 20% DPH - spolu trovy právneho zastupovania
účtujem vo výške 524,81, eur. V konaní účtujeme trovy konania vo výške 734,81 eur.“ Právny zástupca

žalobcov pripojil osvedčenie o registrácii pre Daň z pridanej hodnoty.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom
priznal právo náhradu trov konania vo výške 734,81 eur podľa vyčíslenia, v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Trovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 524,81 eur a pozostávajú z odmeny

za dva úkony právnej služby:
1) prevzatie a príprava zastupovania - (§ 14 ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z.z.)
............... 130,16 eur x 3 = 390,48 eur + 3 x 7,81 eur
2) podanie žaloby (§ 14 ods. 1 písm.b) vyhl.č. 655/2004 Z.z.)
............... 130,16 eur x 3 = 390,48 eur + 3 x 7,81 eur

V súlade s ustanovením § 13 ods. 2 vyhlášky pri zastupovaní troch žalobcov sa trovy znižujú o 50%,
t.zn., že trovy právneho zastúpenia činia 437,34 eur, k tomu + 20% DPH v sume 87,468 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia žalobcov v prvom až treťom rade teda predstavujú sumu 524,81 eur.

Trovy vzniklé zaplatením súdnych poplatkov za žaloby žalobcov boli 70,- eur x 3 = 210,- eur, preto
žalobcom súd priznal trovy vzniklé zaplatením súdnych poplatkov v sume 210,- eur.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému

bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ich advokátovi súd rozhodol o tejto povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.