Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613218973
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6613218973.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobkyne W. Š., S.

XX.XX.XXXX, N. M. N. XXX, Q. N., U. XX, zastúpená JUDr. Jánom Krankušom, advokátom so sídlom
Banská Bystrica, Pieninská 21 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2, v konaní o zaplatenie 941,84 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 847,66 Eur spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania
od 24.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 18 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 945,56 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne
a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou domáhala náhrady škody vo výške 941,84 Eur s príslušenstvom na tom
skutkovom základe, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, H., Č.W.:J.-XXX/OEK-H.-XXXX C. U. XX.XX.XXXX bolo znesené
obvinenie za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona účinného do 01.01.2006.
Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom obhajcu sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol
ako nedôvodnú. Dňa 07.03.2102 si žalovaná zvolila za obhajcu JUDr. Jána Krankuša, advokáta, ktorý

ju obhajoval až do skončenia trestného stíhania. Prokurátorka Okresnej prokuratúry H. Y. V.. C.. XPv
XXX/XX/XXXX-XX C. U.L. XX.XX.XXXX podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavila
trestné stíhanie, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2013. Keďže v trestnom konaní žalovanú od 07.03.2012 zastupoval
ako obhajca JUDr. Ján Krankuš, trovy právneho zastúpenia predstavujú 941,84 Eur, pričom v sume bola
zahrnutá poskytnutá 50 % zľava v prípade úkonov právnej služby, ktoré obhajca vykonal. Žalobkyňa
listom zo dňa 18.04.2013 žiadala žalovanú v rámci predbežného prerokovania nároku o náhradu škody

sumu vo výške 941,84 Eur. Žalovaná prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky listom
Č. V.-Q.-Q.-XX/XXXX C. U.L. XX.XX.XXXX odmietla návrh žalobkyne. Žalobkyňa na pojednávaní dňa
24.02.2014 zmenila svoju žalobu o úrok z omeškania vo výške 9,25 % na 8,25 % ročný úrok z
omeškania, ktorý si uplatnila od 24.02.2014, pričom zmenu odôvodnila tak, že požaduje príslušenstvo
až od neskoršieho dátumu do pojednávania, nakoľko mala za to, že žalovaná pristúpi na súdny zmier.
Keďže súdny zmier nebol úspešný, uplatnila si uvedený nárok.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť. Nakoľko vyšetrovateľ policajného
zboru postupoval v zmysle platných zákonov, keďže z dôkaznej situácie vyplynulo dôvodné podozrenie,
že skutku sa dopustila žalobkyňa, vzniesol voči nej obvinenie, pričom tento názor si osvojila aj Okresná
prokuratúra W. H., ktorá sťažnosť o vznesení obvinenia zamietla. S poukazom na § 206 Trestnéhoporiadku stačí pre vznesenie obvinenia odôvodnený záver, že skutok sa stal a bol spáchaný s vyšším
stupňom pravdepodobnosti určitou osobou, aj keď trestná činnosť nebola celkom spoľahlivo ešte
zistená v tomto štádiu. Samotné presvedčenie o trestnosti konkrétnej osoby pri vznesení obvinenia,

však nemusí byť totožné s presvedčením o trestnosti konkrétnej osoby pri ukončení dokazovania a
predkladaní návrhu na konečné rozhodnutie, nakoľko pri predkladaní návrhov na konečné rozhodnutie
už musí byť trestná činnosť spoľahlivo preukázaná a len spoľahlivo preukázaná trestná činnosť je
podkladom na podanie žaloby na obvineného príslušnému súdu. Vzhľadom na to nemožno paušálne
považovať za nezákonné každé vznesené obvinenie, ktoré nevyústilo v právoplatne odsudzujúci

rozsudok obvineného, ale v každej trestnej veci je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
daného prípadu pozorne zvážiť aj priebeh trestného konania z hľadiska vývoja dôkaznej situácie ako aj
základných zásad trestného konania, čo vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu v Českej republike sp. zn.
III. ÚS162/02. V predmetnej veci bolo podkladom podanie F. J. W. Ú. J. W. H. W. Z. Q. Č.W.: J.-XXX/
OEK-H.-XXXX začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného
zákona platného do 31.12.2005. Po začatí trestného stíhania vyšetrovateľ vykonával procesné úkony

a vypočul dňa 01.06.2009 ako svedka aj žalobkyňu, ktorá v závere výsluchu uviedla, že bude žiadať
zmenu vyšetrovateľa kvôli zaujatosti. Vyšetrovateľ sa vo veci necítil byť zaujatý a uznesením zo dňa
09.06.2009 sa nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania. Na podklade vyhodnotenej situácie
dňa 19.06.2009 vyšetrovateľ policajného zboru v uvedenom konaní Č.:J.-XXX/OEK-H.-XXXX v zmysle
§ 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie voči žalobkyni pre trestný čin podvodu podľa §

250 ods. 1, 3 Trestného zákona platného do 31.12.2005. Dňa 24.06.2009 bola žalobkyňa ako obvinená
vypočutá, zvolila si obhajcu, pričom podala sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia do zápisnice.
Dňa 29.06.2009 podal sťažnosť v mene žalobkyne obhajca JUDr. Anton Širgel. Okresná prokuratúra W.
H. vyhodnotila sťažnosť ako nedôvodnú. Dňa 28.10.2009 prokurátor previerkou spisu nezistil prieťahy v
konaní a nariadil vyšetrovateľovi policajného zboru vykonať ďalšie úkony. Dňa 01.03.2009 bolo trestné

stíhanievzmysle§228ods.2prerušenépreneprítomnosťsvedkaC.Š..Dňa29.02.2012bolovtrestnom
stíhaní pokračované. Dňa 15.02.2012 došlo dohodou k ukončeniu právneho zastupovania obhajcom
JUDr. Antonom Širgelom a dňa 14.03.2012 prevzal obhajobu žalobkyne obhajca JUDr. Ján Krankuš.
Za účasti nového obhajcu boli vykonané výsluchy svedkov a poškodenej a vykonané konfrontácie. Dňa
14.07.2012 zaslal obhajca vyšetrovateľovi policajného zboru návrh na zastavenie trestného stíhania

podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Po vykonanom dokazovaní vyšetrovateľ PZ dospel
k záveru, že skutok, za ktorý bolo vznesené obvinenie voči žalobkyni sa stal, avšak nie je trestným
činom, nakoľko jej konaním neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu jednak
po subjektívnej ale i objektívnej stránke a jedná sa o občianskoprávny vzťah. Stotožnil sa s tým aj
dozorujúci prokurátor a návrh vyšetrovateľa PZ na zastavenie trestného stíhania akceptoval a zastavil

trestné stíhanie voči žalobkyni. Žalovaná ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že má za to, že vzhľadom
na novelu zákona č. 514/2003 Z. z. s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b) dáva na zváženie prípadnú
pasívnu legitimáciu žalovanej s poukazom na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C/194/2012,
kde súd konal ďalej s Generálnou prokuratúrou SR.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) a písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného
zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo

povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní,

Súd sa v prvom rade vysporiadal s pasívnou legitimáciou subjektu, ktorý zastupuje Slovenskú republiku.
Vzhľadom na uvedené po preskúmaní vyšetrovacieho spisu Č.. Z.. Č.:J.-XXX/OEK-H.-XXXX súd mal za
to že bola splnená podmienka podľa § 4 ods. 1 písm. b), nakoľko prokurátor zamietol síce sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, ale zároveň nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnémusúdu, ale sám svojím uznesením zo dňa 18.0.2003 (na č. l. 6) zastavil trestné stíhanie proti obvinenej.
V trestnom konaní boli síce ustanovené pokyny vyšetrovateľa, ktorý tento rešpektoval, avšak v danom
prípade išlo zo strany prokuratúry o previerku vyšetrovacieho spisu s poukazom, či nedošlo k prieťahom

v konaní. Pokyny prokurátora boli uložené len v súvislosti s ďalšími procesnými úkonmi a v danom
prípade vyšetrovateľ nezačínal trestné stíhanie na základe záväzného pokynu prokurátora, ktorého by
nerešpektoval, avšak zo strany prokuratúry išlo len o pokyny súvisiace s doplnením dôkaznej situácie.
Vyšetrovateľ pritom dňa 08.01.2010 vypracoval návrh na podanie obžaloby žalobkyne (vyšetrovací spis
Č.. H.. XXX), ktorý prokuratúra neakceptovala na pokynom uložila vyšetrovateľovi vykonať dokazovanie

(vyšetrovací spis Č.. H.. XXX). Práve na základe takto vykonaného dokazovania aj samotný vyšetrovateľ
dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom a na základe uvedeného potom, čo obhajca žalovanej
podal návrh na zastavenie trestného stíhania, vyšetrovateľ predložil návrh na zastavenie trestného
stíhania prokuratúre, ktorá vyhovela tomuto návrhu. V danom prípade neboli prokurátor síce zamietol
sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu vyšetrovateľa, ale nepodal obžalobu na príslušný súd. Vyšetrovateľ
pôvodne predložil okresnej prokuratúre dňa 11.01.2010 návrh na podanie obžaloby voči žalobkyni

(vyšetrovací spis Č.. H.. XXX). Okresná prokuratúra tento návrh neakceptovala a pokynom uložila
vyšetrovateľovi, keďže nebolo preukázaná subjektívna stránky trestného činu podvodu u žalobkyni, aby
vykonal ďalšie dokazovanie (vyšetrovací spis Č.. H.. XXX). Na základe takto uloženého a vykonaného
dokazovania vyšetrovateľ (aj po návrhu obhajcu na zastavenie trestného stíhania), navrhol zastaviť
trestné stíhanie (vyšetrovací spis Č.. H.. XXX). Okresná prokuratúra následne uznesením z 18.01.2013

(č. l. 6) trestné stíhanie žalobkyne zastavila. Súd mal teda zato, že by bolo v rozpore s princípom
spravodlivosti, keby prokuratúra, na základe ktorej pokynu bolo vykonané ďalšie vyšetrovanie, ktoré
preukázalo, že skutok nie je trestným činom, by mala zastupovať a niesť zodpovednosť v danom
prípade za vyšetrovateľa a Ministerstvo vnútra SR a je namieste v súlade s § 4 ods. 1 písm. b)
zákona č. 514/2003 zastupovanie SR prostredníctvo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Takto

súd postupoval aj s ohľadom nato, že trestné stíhanie žalobkyne nebolo začaté na základe pokynu
okresnej prokuratúry, ale na základe samostatného úkonu vyšetrovateľa. Zároveň okresná prokuratúra
neakceptovala vyšetrovateľov návrh na obžalobu žalobkyne, a uložila pokynu len v súvislosti s
doplnením dokazovania, ktoré nasledovne viedlo k zastaveniu trestného stíhania, z dôvodu, že skutok
nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.

Súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti. Na základe trestného
oznámenia F. J., bolo oznámené spáchanie trestného činu podvodu (vyšetrovací spis č. l. 1-2 -
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 12.03.2009). Uznesením zo dňa 07.05.2009 bolo začaté trestné
stíhanie (vyšetrovací spis Č.. H.. X). Uznesením Č.:J.-XXX/OEK-H. C. U. XX.XX.XXXX (vyšetrovací

spis Č.. H.. X) sa vyšetrovateľ nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania. Uznesením zo dňa
19.06.2009 (vyšetrovací spis Č.. H.. X) bolo začaté trestné stíhanie voči žalobkyni. Žalobkyňa dňa
26.06.2009 napadla uznesenie, ktorým bolo voči nej vznesené obvinenie sťažnosťou (vyšetrovací spis
č. l. 11). Okresná prokuratúra H. uznesením z 15.07.2009 zamietla sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú
(vyšetrovací spis Č.. H.. XX). Pokynom Okresnej prokuratúry H. zo dňa 21.01.2009 (vyšetrovací spis

Č.. H.. XXX) vzhľadom na to, že nebola jednoznačne preukázaná subjektívna stránka trestného činu,
Okresná prokuratúra H. nariadila vyšetrovateľovi, ktorý podal návrh na podanie obžaloby (vyšetrovací
spis Č.. H.. XXX) vykonať ďalšie dokazovanie. Na základe plnomocenstva zo dňa 07.03.2012 obhajca
JUDr. Ján Krankuš prevzal zastupovanie žalobkyne v trestnom konaní (vyšetrovací spis Č.. H.. XXX).
Vyšetrovateľ podal návrh na zastavenie trestného stíhania dňa 28.08.2012 (vyšetrovací spis Č.. H..

XXX) a uznesením Okresnej prokuratúry H. zo dňa 18.01.2013 (na č. l. 6 až 7) bolo zastavené trestné
stíhanie žalobkyne z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Obhajca žalobkyne v trestnom konaní obvinenej vykonal nasledovné preukázané úkony právnej služby
(zoznam na č. l. 8 - 9): dňa 07.03.2012 prevzatie a príprava obhajoby vrátane porady s klientom a
nazretia do spisu na OR PZ H.O., dňa 11.06.2012 účasť na výsluchu žalobkyne, dňa 21.06.2012 v

čase od 08.00 h do 11.45 h účasť na výsluchoch svedkov H.. M., X.. X., N.. J. L. F. J., dňa 28.06.2012
na OR PZ H. účasť na konfrontácii medzi žalobkyňou a svedkyňou J.A. a žalobkyňou a svedkom
J., dňa 04.07.2012 vyhotovenie a podanie návrhu na zastavenie trestného stíhania, dňa 24.08.2012
oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania na OR PZ, pričom výška úkonu bola stanovená podľa
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške

63,58 Eur (§ 12 ods. 3 písm. a), celkové náklady zastupovania predstavovali 941,84 Eur z toho náhrada
hotových výdavkov a náhradu za stravu času na ceste z Banskej Bystrici do Lučenca vo výške 562,34
Eur. Úhrada trov právnej služby bola preukázaná predložením fotokópie peňažného denníka, originálu
a fotokópie peňažného denníka (na č. l. 78 až 82) a daňového priznania k dani príjmov fyzickej osoby(na č. l. 83 až 90). Bolo preukázané, že príjmové doklady, ktoré predložila žalobkyňa (na č. l. 17 až 18)
a výpis z účtu (na č. l. 14 až 16) boli riadne zaevidované v peňažnom denníku obhajcu pričom úkony
boli preukázané obsahom vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ W. H. C.. Č.:J.-XXX/OEK-H.-

XXXX. Žalobkyňa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 941,80 Eur
si uplatnila náhradu škody voči Slovenskej republike na Ministerstve spravodlivosti SR (č. l. 48 - 51).
Žiadosť bola podaná na poštu dňa 19.04.2014 (č. l. 52). Ministerstvo vnútra SR, ktorému bola žiadosť
postúpená ako príslušnému orgánu (č. l. 59) svojou odpoveďou zo dňa 14.08.2013 odmietlo žiadosť
žalobkyne na predbežné prerokovanie o náhradu škody ako nedôvodnú ( č. l. 19 - 20).

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)

nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným

postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené
hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka (v znení účinnom k dňu vzniku nároku t. j.14.08.2013) výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa riadne uplatnila nárok na náhradu škody
po postúpení na príslušnom orgáne podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003. Žalovaná vo svojej odpovedi

neuznala tento nárok a žalobkyňa po splnení podmienky predbežného prerokovania si uplatnila nárok
v požadovanom rozsahu na súde.

Pri posudzovaní nároku súd vzal prihliadol na skutočnosť, že v prípade zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením

sú predpokladom vzniku tejto zodpovednosti: 1) rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré bolo
ukončené zastavením trestného stíhania, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným
trestným stíhaním a vznikom škody a jedná sa o objektívnu zodpovednosť (viď Jakubáč R.: Judikatúra
vo veciach zodpovednosti štátu, IURA EDITION 2013, s. 59 a nasl.). Súd sa stotožňuje s názorom, že
obdobne aj ten voči komu bolo vznesené obvinenie má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením

o vznesení obvinenia, ibaže by si vznesenie obvinenia zavinil sám. Pritom príčinnú súvislosť medzi
začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného treba hľadať nie v jeho konaní, ktorým
mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý
bol stíhaný, ale v inom jeho chovaní pred začatím trestného stíhania, poprípade v jeho priebehu,
predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom, či svojím konaním či

úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté (alebo v ňom naďalej
pokračované) (bližšie viď Jakubáč R.: Judikatúra vo veciach zodpovednosti štátu, IURA EDITION 2013,
s. 61 - 62, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2009, sp. zn. 1 Cdo 64/2008, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 12. júna 2003, sp. zn. 25Cdo 1567/2002).

Súd sa na základe vyššie uvedených kritérií posudzoval predmetný prípad tak, že mal za preukázané,
že uznesením o zastavení trestného stíhania obvinenej zo dňa 18.01.2013 (č. l. 6), bolo právoplatne
zastavené trestné stíhanie žalobkyne z dôvodu, že skutok pre ktorý bolo vznesené obvinenie nie je
trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V danom prípade malo takéto rozhodnutie za
následok, že samotné uznesenie o začatí trestného stíhania bolo rozhodnutím nezákonným podľa §

5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobkyňa zároveň splnila podmienku podľa § 6
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., keď toto rozhodnutie napadla sťažnosťou t. j. riadnym opravným
prostriedkom.Pokiaľideodruhékritérium,judikatúrazaškodupovažujeujmu,ktoránastalavmajetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k

naturálnej reštitúcii. V súlade s § 442 ods. 1 OZ sa rozlišujú dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý
zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. V danom prípade súd považoval za skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 OZ, § 17 ods. 1 a
§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnené náklady žalobkyne na právne zastupovanie, ktoré

si uplatnila žalobkyňa v celkovej hodnote 941,84 Eur, ktoré žalobkyňa vynaložila (ktoré si uplatnila v
tomto konaní) v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia, nakoľko na základe ich
vynaloženia došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobkyne. Tieto náklady mal súd preukázané z
vyúčtovania obhajcu žalobkyne a príslušných dokumentov (č. l. 8 - 18), z peňažného denníka obhajcu
žalovanej (na č. l. 78 - 82), daňového priznania obhajcu žalobkyne (na č. l. 83 - 89) a predloženého

potvrdenia o registrácii Daňového úradu Banská Bystrica, z ktorého vyplývalo, že obhajca žalobkyne
bol registrovaný platca DPH v čase poskytovania právnej služby v trestnom konaní (č. l. 128). Z
vyčíslenia na č. l. 8 súd taktiež zistil, že obhajca žalobkyne poskytol žalobkyni zľavu 50 % z ceny
úkonov právnej služby vo výške 222,53 Eur. Pokiaľ ide o tretie kritérium, t. j. príčinná súvislosť medzinezákonným rozhodnutím a škodou, táto bola zjavne daná, pričom súd vyhodnotil úkony obhajcu
ako hospodárne a efektívne pre rozhodnutie o zastavení trestného stíhania žalobkyne. Pokiaľ ide o
správanie žalobkyne, ktoré by mohlo prispieť k zavineniu obvinenia (ktoré súd posudzoval v súlade

s vyššie uvedenou judikatúrou, t. j. neprihliadal na samotný skutok, ale len na správanie žalobkyne
v trestnom konaní), tu súd zistil, že v trestnom konaní pred začatím trestného stíhania žalobkyne,
žalobkyňa bola vypočúvaná ako svedok (vyšetrovací spis č. l. 107-110) dňa 01.06.2009. Žalobkyňa
počas kladenia otázok zo strany vyšetrovateľa odmietla odpovedať na otázky, pričom tvrdila zaujatosť
vyšetrovateľa, ktorú však nijakým spôsobom nezdôvodnila. Svedok X.. R. V., ktorý v konaní vystupoval

ako vyšetrovateľ uviedol (na pojednávaní dňa 07.11.2014), že táto skutočnosť mohla sekundárnou
okolnosťou, ktorá ho utvrdila, že má vzniesť voči žalobkyni obvinenie aj keď v prvom rade rozhodol
na základe dôkazov. Žalobkyňa uviedla (na pojednávaní dňa 07.11.2014), že zápisnicu podpísala, kde
boli uvedené skutočnosti popisujúce jej správanie na výsluchu, ale že pravdepodobne nečítala uvedenú
zápisnicu, pričom nevedela podľa súdu hodnoverne vysvetliť, rozpor v tom, ako uviedla, že podľa nej
nekorektne prebiehal jej výsluch ako svedkyne, hoci svedkyňou podpísaná zápisnica svedčí o inom

priebehu. Súd ďalej zistil, dňa 09.06.2009 (vyšetrovací spis č. l. 6) uznesením vyšetrovateľ rozhodol,
že sa nevylučuje z vykonávania úkonov trestného konania. Uznesenie obsahovalo poučenie, že je
proti nemu prípustná sťažnosť. Žalobkyňa nenapadla príslušné uznesenie, ktoré jej bolo doručené
(vyšetrovací spis č. l. 6, druhá strana - doručenka). Následne dňa 19.06.2009 (vyšetrovací spis č. l.
7) bolo uznesením vznesené obvinenie voči žalobkyni. Z takto zistených skutočností z dôkazov, súd

mal zato, že žalobkyňa hodnoverne nevedela vysvetliť svoje správanie v konaní a táto skutočnosť,
že odmietla bez uvedenia opodstatnených dôvodov vypovedať, prispela k jej trestnému stíhaniu.
Žalobkyninosprávaniesúdposudzovalakonespoluprácuprizisťovanískutočnostídôležitýchpretrestné
stíhanie. Keďže ide o kritérium považované judikatúrou súdov za okolnosť dôvodnú pri posudzovaní
jej vplyvu na trestné stíhanie, súd vyhodnotil konkrétne správanie žalobkyne ako okolnosť síce menej

závažnú, avšak majúcu vplyv na okolnosť rozhodovania vyšetrovateľa o vznesení alebo nevznesení
obvinenia proti žalobkyni, a preto mal zato, že je dôvodné znížiť plnenie škody o 10 %, vzhľadom na jej
menej závažný charakter. Takto súd určil výšku náhrady škody, ktorú priznal žalobkyni na 847,66 Eur.
Súd zároveň pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného úroku od 24.02.2014, musel žalobu zamietnuť
v časti presahujúcej výšku priznaného úroku z omeškania. Žalovaná sa do omeškania dostala dňom,

nasledujúcim po dni, keď bola žiadosť o náhradu škody zamietnutá (č. l. 19), t. j. 14.08.2014. V
predmetnom čase bola výška úrokovej sadzby ECB vo výške 0,50 %. Preto súd v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úrok vo výške 5,50 % ročne od
dátumu, ktorý si žalobkyňa uplatnila t. j. od 24.02.2014.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 O. s. p. ods. 1 ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady sumu základnej náhrady
pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

Podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec
dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad

o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej
látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu
pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu
na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 suma
základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura, b) osobné
cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ").

Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,

ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96
eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný
orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a

na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako
štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f)
rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu
dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na

obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie
listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na

súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.Žalobkyňa mala úspech vo veci len čiastočný, súd preto v súlade z § 142 ods. 2 O. s. p. rozhodol o
tom, že priznal žalobkyni náhradu trov konania tak, že hodnotu úkonu právnej služby počítal zo sumy
847,66 Eur. Vzhľadom na § 16 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z. z. hodnota jedného úkonu činila 51,45 Eur (t. j.

matematicky v rovnakej výške, v akej si ju uplatnila žalobkyňa z pôvodnej sumy), súd priznal v súlade s
§ 13a ods. 1 písm. a), c) d) vyhl. 655/2004 Z. z. za 6 úkonov právnej pomoci vo výške 308,70 Eur (1x
prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 1 x písomné podanie na súd, 4 x účasť na pojednávaniach -
10.10.2013, 24.02.2014, 14.03.2014, 08.10.2014, 07.11.2014) + režijný paušál 15,62 za rok 2013, 32,16
Eur za rok 2014 (2 x 7,81, 4 x 8,04), cestovné náklady (24.02.2014 a 14.03.2014 - z Banskej Bystrice

do Lučenca a späť, t. j. 54,90 Eur - náhrada za použitie motorového vozidla - (150 km x 0,183 = 27,45
Eur x 2), 26,24 Eur - náhrada za pohonné hmoty pri spotrebe 6,1 l na 100 km (9,05 l x 1,540 Eur =
13,12 Eur x 2), 134 Eur náhrada za stratu času (2x 67 Eur (5 polhodín x 13,40), t. j. 215,14 Eur. Ďalej
súd priznal náhradu cestovných nákladov z 08.10.2014 - 27,45 Eur (náhrada za použitie motorového
vozidla) + 13,80 Eur (náhrada za pohonné hmoty - 9,05 x 1,525) + 67 Eur (náhrada za stratu času),
t. j. 108,25 Eur. Ďalej súd priznal náhradu cestovných nákladov z 07.11.2014 - 27,45 Eur (náhrada za

použitie motorového vozidla) + 13,35 Eur (náhrada za pohonné hmoty - 9,05 x 1,475) + 67 Eur (náhrada
za stratu času), t. j. 107,80 Eur. Súd nepriznal náhradu trov konania v rámci cestovných nákladov za
9,15 l na 150 km, tak ako si to uplatnila žalobkyňa, vzhľadom na to, že matematický výpočet pri spotrebe
6,1 l na 100 km činil len, 9,05 l na 150 km a z tohto výpočtu súd vychádzal. Dokopy teda náhrada za
trovy právneho zastúpenia činila 787,97 Eur (308,70 + 15,62 + 32,16 + 215,14 + 108,25 + 107,80),

k tomu - 157,94 Eur - 20% DPH, t. j dokopy 945,56 Eur. Zároveň súd priznal náhradu za zaplatený
súdny poplatok vo výške 20 Eur, keď vzhľadom na úspešnosť v konaní vo výške priznanej 847,66 Eur
(847,66 : 9,4184), t. j. 90% úspech, súd krátil o 10 % súdny poplatok, a priznal žalobkyni náhradu za
súdny poplatok vo výške 18 Eur.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.