Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234299
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/295/2012-97 zo dňa 31.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu
na náhradu majetkovej škody vo výške 2.083,93 eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 416,79
eur, v celom rozsahu zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že zo spisu Okresného súdu Žilina č. k. 18Er/5099/10 mal súd zistené,
že dňa 10.12.2010 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX

15195/10, a to na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR
06703/10 zo dňa 02.08.2010. Uznesením zo dňa 06.05.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2011. Okresný súd
vychádzal z citácie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 01.06.2010 do 31.05.2011,
pričom je nepochybné, že podľa platnej právnej úpravy v čase podania žiadosti 15-dňová lehota bola
stanovená iba v prípade, že súd nezisti rozpor žiadosti, a teda pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ
nejde o výnimku podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). V čase vydania rozhodnutia však pre daný exekučný

titul už neplatila 15-dňová lehota ani pre vydanie poverenia. Exekučný súd v danej veci konštatoval
výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na
ochranu spotrebiteľa. Je nepochybné, že spotrebiteľské spory vzhľadom na právne zvýšenú ochranu
spotrebiteľov a v spojitosti s rozhodcovskými konaniami sú zložitejšie a náročnejšie, a teda aj časovo
náročnejšie na preskúmanie celej veci. Taktiež je rozdiel medzi rozhodnutím o udelení poverenia a
rozhodnutím, ktorým sa žiadosť zamieta. V danom prípade však nebola zákonom stanovená lehota
pre prípad zamietnutia žiadosti a jednak vydanie takéhoto rozhodnutia s poukazom na všetky okolnosti

týkajúce sa veci je právne a časovo náročné. Exekučný súd zabezpečoval podklady potrebné pre
rozhodnutie, a preto vyzýval rozhodcovský súd o predloženie listín. Rozhodnutie bolo vydané cca po 5
mesiacoch. Súd má za to, že s poukazom na uvedené skutočnosti rozhodnutie bolo vydané v primeranej
lehote, pričom zo spisu je zrejmé, že exekučný súd vykonával úkony potrebné pre zabezpečeniepodkladovprevydanierozhodnutia.Poukazujenapovinnosťsúduposúdiťneprimeranosťrozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak
je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie. Exekučný súd bol

oprávnený tak postupovať. V danom prípade súd zistil rozpor so zákonom, preto žiadosť o vydanie
poverenia zamietol. V takomto prípade nie je stanovená lehota pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o aplikáciu §
9 zákona č. 514/2003 Z. z., súd aplikoval znenie účinné do 31.12.2012. Poukázal na to, že nesprávny
úradnýpostupmáznačnývýznamiprivznikuškodyúčastníkovikonaniavpríčinnejsúvislostisprieťahmi
vkonaní.Tvrdenéprieťahyanezákonnýúradnýpostupsúduvkonanínemožnokonštatovaťspoukazom

na Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 03.05.2011. Navrhovateľ nevyužil účinné právne
prostriedky nápravy, nakoľko podal síce opravný prostriedok - odvolanie, ktoré však následne zobral
späť. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na
vydanie poverenia zamietol. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú:
1. porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo

nesprávnom úradnom postupe,
2. vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom,
3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením vznikla.
Navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď okresný súd nemôže konštatovať v danom prípade ani
nesprávny úradný postup alebo vydanie nezákonného rozhodnutia. Rovnako súd nezistil vznik škody na
strane navrhovateľa. Rovnako okresný súd konštatoval nesplnenie podmienok pre vznik nemajetkovej
ujmy, pričom sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa a túto považoval za účelovú a špekulatívnu.

Na námietku odporcu súd vyhodnotil námietku premlčania, ktorú nepovažoval za opodstatnenú. O
tvrdenej škode sa navrhovateľ dozvedel vydaním rozhodnutia jeho doručením dňa 16.05.2011. Prvýkrát
právo mohol uplatniť dňa 17.05.2011. Trojročná premlčacia lehota by uplynula dňa 17.05.2014. Návrh
bol podaný dňa 27.09.2012, teda v zákonnej lehote. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd žalobný
návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrokotrováchkonaniasaopieraoust.§142ods.1O.s.p.Vkonaníbolúspešnýodporca,ktorémupatrí
právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Navrhovateľ namieta, že ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným
vyjadrením odporcu k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.

Takýto procesný postup nepredstavuje len porušenie základného práva žalobcu na kontradiktórny súdny
proces, ale aj priame porušenie ust. § 114 ods. 2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo
veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými účastníkmi konania. Porušením kontradiktórnosti
konania navrhovateľ trpí zásadne tam, kde navyše vo vyjadrení k žalobe odporca vzniesol námietku
premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku

reagovať. Navrhovateľ ako strana konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom
vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal
možnosť vyjadriť sa. Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto
dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa
konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu nemôže vnútroštátny súd založiť

svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela. Navrhovateľ
tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, čím bolo porušené právo
navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie jez odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k
faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátu. Poukazuje na ust. § 15 O. s. p.. Žalobca

uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v
očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave, Nitre a Prešove. Tiež poukazuje

na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva
na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom
vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za
danej procesnej situácie. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané
lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu
nenasvedčujú.Jenepochybné,žežalobcomtvrdenýnesprávnyúradnýpostupbolvkonaníjednoznačne
preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o

návrhu žalobcu v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup exekučného súdu spočíva
hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so
všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie
je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Z uvedených dôvodov žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil okresnému súdu na
opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje

nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacia námietka odvolateľa, že v danej veci bolo neprípustné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, je zmätočná, keďže v danej veci k takémuto stavu nedošlo.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k
nim, keď vyjadrenie odporcu mu bolo doručené až spolu s rozsudkom vo veci samej, neumožnil mu
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie

na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené
včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, rovnako právnemu zástupcovi bolo v predstihu pred
pojednávaním doručené aj vyjadrenie odporcu vo veci. Právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý podal
žiadosť o odročenie pojednávania, bolo pred konaním pojednávania elektronicky oznámené, že jeho
žiadosť o odročenie nebude akceptovaná.

Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie
pojednávania Tieto spočívali v námietke, že navrhovateľovi doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina, hoci navrhovateľ v priebehu
konania výslovne uviedol, že námietku zaujatosti nepodáva (č. l. 15 spisu).

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho

právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Dôvodné nie sú ani tvrdenia odvolateľa, že súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania. Zo

zápisnice o súdnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané výlučne oboznámením listín
nachádzajúcich sa v spise, ako aj oboznámením exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.
18Er/5099/10, ktorého dôkazu sa dovolával samotný navrhovateľ.Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný
sudca. V súdenej veci však Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10NcC/182/2013-25 zo dňa 21.3.2013
rozhodol,žezákonnásudkyňaJUDr.GabrielaPanákovániejevylúčenázprejednávaniaarozhodovania

predmetnej veci.

Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd však
v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom okresného súdu, na ktorom vykonáva

zákonná sudkyňa funkciu sudcu, nevidí dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania aj
rozhodovania veci.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo
zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone

rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha
subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči
súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom

zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká
osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je
pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,
len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).

Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého
súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je
predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný
a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania

je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej veci
zákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej
sudkyne JUDr. Gabriely Panákovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Odvolacienámietkynavrhovateľasanedotýkajúhmotnoprávnychdôvodov,prektoréokresnýsúdžalobu
zamietol.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku žalobcu bolo nepreukázanie podmienok
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ

v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom
stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia. Ako to však vyplýva z vykonaného dokazovania, v
danej veci nedošlo k vydaniu poverenia vôbec, a to dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené zákonné
podmienky. Okresný súd Žilina žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia právoplatne zamietol,
konštatujúc neexistenciu materiálne vykonateľného exekučného titulu. Okresný súd aplikoval ust. § 44

ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011 a došiel k záveru, že 15-
dňová lehota platí iba na rozhodnutie o vydaní poverenia, v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade, keďže súd zistil rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a žiadosť zamietol, zákonná 15-dňová lehota sa na dané rozhodnutie
nevzťahovala.

Navrhovateľ nijako nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli
hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia nároku, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Nie je dôvodná odvolacia námietka, že konajúci súd sa nevysporiadal so všetkými vytýkanými zložkami

nesprávneho úradného postupu. Okresný súd posúdil nenaplnenie aj ostatných podmienok vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú škoda a príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Rovnako sa okresný súd zaoberal aj nenaplnenímpodmienok vzniku nároku na nemajetkovú ujmu, pričom navrhovateľ v odvolaní jeho skutkové a právne
závery nijakým spôsobom nespochybnil.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a

presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.