Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223208
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223208.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpená
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421 proti odporcovi Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.
zn. 7C/232/2012, 7C/233/2012, 7C/234/2012, 7C/240/2012, 7C/241/2012, 7C/242/2012, 7C/244/2012,
7C/245/2012, 7C/246/2012, 7C/247/2012, 7C/248/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zo dňa 26.06. 2014 na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia

Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu
nesprávneho úradného postupu v exekučných konaniach Okresného súdu Banská Bystrica.

Súd spojil postupom podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania na spoločné konanie vec
vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/232/2012, s vecou 7C/233/2012, 7C/234/2012, 7C/240/2012,
7C/241/2012, 7C/242/2012, 7C/244/2012, 7C/245/2012, 7C/246/2012, 7C/247/2012, 7C/248/2012.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, exekučnými spismi tunajšieho
súdu 4Er/1308/2010, 1Er/1199/2010, 2Er/89/2010, 4Er/1778/2010, 7Er/179/2010, 1Er/2086/2010,
6Er/502/2010, 4Er/1494/2010, 1Er/1723/2011, 4Er/2163/2010, znaleckým posudkom Ekonomickej
univerzity v Bratislave Znalecký ústav 1/2014 a zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z. z.

Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie pre svoje
pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.Z dôvodov nesprávneho úradného postupu požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou žalovanej podľa § 15
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.

Navrhovateľ podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov
- rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu. Exekútor následne podal žiadosti o udelenie poverení na
vykonanie exekúcií, o ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote 15 dní ustanovenej v § 44 ods. 2
EP. Mal za to, že výnimka z 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia v citovanom ustanovení platnom od

01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 a od 01. 06. 2011 sa v prípade rozhodcovských rozsudkov ako exekučných
titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP). Zákon č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníneobsahujeslovnéspojenierozhodcovskákomisia,alespojenie
rozhodcovský súd. Podľa odbornej literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie,
resp. zmierom ňou schváleným, rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými
komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. Exekučným

titulom teda nebolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka
uvedená v ust. § 44 ods. 2 EP, že 15 dňová lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP.

V konaniach v období platnosti ustanovenia § 44 ods. 2 EP od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 mal súd

zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
v lehote 15 dní od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie
všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

V daných sporoch exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v

zákonom stanovenej lehote, ale zamietol žiadosti o udelenie poverenia, prípadne rozhodol o vydaní
poverení po tejto lehote, pričom veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti,
ani si nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá mala podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu.

Postup exekučného súdu zhodnotil ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. 2 EP. Nečinnosťou súdu,
teda nesprávnym úradným postupom, mu vznikla škoda, ktorú si vyčíslil v každej zo spojených vecí
sumou vo výške 125 Eur. Táto pozostávala z nákladov na:
a/ správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného
systému vo výške 70 Eur

b/ udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 Eur
c/ spracovanie textov urgencií súdu a výdaje spojené s vyhotovením a zaslaním urgencií súdu vo výške
15 Eur.

Ďalej požadoval náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si v každej veci vypočítal vo výške 55 Eur za

každý mesiac omeškania v činnosti súdu a poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu v
konaniach napr. III. ÚS 203/2003, III.ÚS 235/2004, III.ÚS 347/2005. Mal za to, že samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú takýmto postupom. Márnym uplynutím

času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa spočívajúce vo vymožení pohľadávky
a zároveň došlo k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom zanikne
povinný, zmarí sa účel konania pre stratu kontaktu s povinným, prípadne sa povinný stane insolventným,
no najmä navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu uskutočniť rad iných krokov
smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky (uskutočniť náhradu exekučného titulu).

Svoj nárok odôvodňoval aj rozhodnutiami ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 120/2010, III. ÚS
271/05).

Odporca žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v navrhovateľom podaných žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne uvedení povinní, neuvedenie spisových značiek

príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajúce relevantné údaje, ako dátumy
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz av skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať
navrhovateľ sám.

Žalobám vytýkala, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže v žalobách sa tituly prelínajú.
Navrhovateľ namietal jednak nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, ako aj rozhodnutie o
zamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,čobysamohlovysvetliťakonamietanie
nezákonného rozhodnutia. Čo sa týka prieťahov v konaní, poznamenal, že formu „žiadostí o informáciu o
stave konania“ nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených

prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Mal za
to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
tútoprávomocmáibapredsedasúdualeboÚstavnýsúdSR.Samotnénedodržaniezákonomstanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02).

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ podal na súd žaloby o náhradu škody pred
uplynutím 6-mesačnej lehoty ustanovenej v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Vyplýva to z toho, že
dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23. 04. 2012, pričom navrhovateľ doručil žaloby na súd už dňa 27. 09. 2012. Podľa rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76 (uverejnené pod R 28/1978) predbežné prerokovanie nároku
je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie.
Navrhovateľov nárok je tak na súde predčasne uplatnený.

Pokiaľ ide o samotnú lehotu na udelenie poverenia exekútora, prax už dávnejšie ukázala, že lehota je

výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §
45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj
v exekučnom konaní. Zároveň sám navrhovateľ uvádzal, že podľa § 44 ods. 2 EP účinného od 01.

06. 2011 neplatí lehota 15 dní, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak teda bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011, nárok je v tejto
časti neopodstatnený. Pred 01. 06. 2011 znelo ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) EP „vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe je k
novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) EP uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého

ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada SR ako zákonodarný zbor SR. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo
zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d EP sa správne aplikoval na
rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 01.06.2011.

Okrem už uvedených skutočností odporca namietal aj tvrdenie navrhovateľa, že súd mal o zamietnutí
návrhu na udelenie poverenia rozhodnúť v 15-dňovej lehote. Zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 EP
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, ale platí len pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi. Nebolo by to možné ani
logicky predpokladať, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom
od 01. 01. 2013 nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné

rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je pritom
kompetentný preskúmať Ústavný súd, pričom ju preskúmava najmä podľa troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

V konaniach, v ktorých malo podľa navrhovateľa dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu - zamietnutiu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote - pred 23. 04. 2009 (teda triroky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), vzniesol
odporca námietku premlčania.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu, odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Navrhovateľ v žalobách neuvádza, či
paušalizované vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
Čo sa týka požadovanej nemajetkovej ujmy, kritériá pre jej výšku sú uvedené v ustanovení § 17 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu

ku zániku jeho podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len
k fyzickým osobám, nie k právnickým osobám (rozhodnutie NS ČR 37Cdo/675/2011). Odporca má
za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala
poskytnúť v peniazoch. Poukázal na povahu a predmet konaní, u ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, keď tieto sa týkali výkonu rozhodnutia rozhodcovských rozhodnutí o nárokoch

zo spotrebiteľských úverov. Poukázal na list Európskej únie adresovaný predstaviteľovi Slovenskej
republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na sťažnosti spotrebiteľov na praktiky
navrhovateľa, v takom prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať podania navrhovateľa, najmä v
rozpore s dobrými mravmi, keď aj a v prípade porušenia práva navrhovateľa už samotné konštatovanie
práv musí byť považované za dostačujúce.

Súd spojil v zmysle ustanovenia § 112 ods. 1 OSP konania, v ktorých sa navrhovateľa domáhal nárokov
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobenú nesprávnym
úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní, pričom v spojených veciach
sa domáhal náhrady škody z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie až po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vo
všetkých veciach išlo o exekučný titul rozhodcovský rozsudok.

Súd vytýčil pojednávanie na deň 30. 06. 2014. Predvolanie na tento termín prevzal zástupca
navrhovateľa dňa 15. 05. 2014. Dňa 26. 06. 2014 požiadal zástupca navrhovateľa o zrušenie

nariadeného pojednávania a prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
jeho ústavnej sťažnosti o porušení jeho práva na zákonného sudcu v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu
tejto sťažnosti, v ktorej absentuje dátum, kedy bola spísaná, ako aj doklad, či a kedy bola doručená
Ústavnému súdu SR. Návrh na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim
konaním o jeho sťažnosti na Ústavnom súde SR voči rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ktorým súd rozhodol o námietke zaujatosti sudcov tunajšieho súdu konať vo veciach žalobcu ako
navrhovateľa. Pokiaľ ide o uvedené podanie je obdobné s podaním zo dňa 12.12.2013 /č. l. 154 a nasl.
spisu/.

Podľa obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na „zrušenie pojednávania“ ako návrh na odročenie

pojednávania v zmysle § 119 OSP.

Hoci z pripojenej žiadosti nevyplýva, kedy mal navrhovateľ mať vedomosť o dôvode pre odročenie
pojednávania, z iných konaní tunajšieho súdu v obdobných veciach /vrátane tohto/ má súd vedomosť
o tom, že túto sťažnosť spísal navrhovateľ dňa 10. 01. 2013, pričom z pripojenej sťažnosti k tomuto

konaniu je zjavné, že dátum tejto sťažnosti bol prekrytý a následne tento dokument bol prefotený a
doložený do spisu.

Tvrdené konanie Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval súd za dôvod pre odročenie
pojednávania, keďže ho nepovažoval ani za dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 OSP. Súd

ďalej poukazuje aj na znenie ustanovenia § 119 ods. 2 OSP, podľa ktorého účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky
okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie musí obsahovať okrem uvedenia dôvodu aj deň,
keď sa účastník o dôvode dozvedel, ktorý údaj sa v návrhu nenachádzal. Súd nezistil, že existuje

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu, preto v súlade s § 119 ods. 4 O.
s. p. neinformoval tých, ktorí boli predvolaní na pojednávanie. Súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa na
odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP.Súd zamietol návrh na prerušenie konania, pričom v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania v tomto konaní zo dňa 19.12.2013, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu. Navrhovateľ podal obdobný návrh.

Súd preto podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal v neprítomnosti účastníkov.

Predmetom sporu boli nároky navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného,

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
navrhovateľom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľ v zmysle jeho návrhu. Namietal
predčasnosť podaného návrhu na súd, keď tento návrh bol doručený súdu pred uplynutím 6-mesačnej

lehoty v zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona.

Vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento
argument za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

Vo veci 7C/232/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 4Er/1308/2010. Exekučné konanie začalo 08.06.2010. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 16. 07. 2010. Súd skúmal podmienky pre vedenie
exekúcie.Rozhodnutímzodňa07.10.2010okresnýsúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia z dôvodu, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu

neplatnosti dojednania o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, odvolacie konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania.
Následne bolo zastavené exekučné konanie.

Vo veci 7C/233/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 1Er/1199/2010. Exekučné konanie začalo 23. 04. 2010. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 24. 06. 2010. Dňa 07. 07. 2009 a urgenciou zo
dňa 02.09.2010 žiadal súd o predloženie listiny - zmluvy o úvere a všeobecných podmienok. Tieto boli
doručené oprávneným 17. 09. 2010. Rozhodnutím zo dňa 20.09.2010 okresný súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutievovecizdôvoduneplatnostidojednaniaorozhodcovskejdoložkeakoneprijateľnejzmluvnej
podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré vzal oprávnený späť a krajský súd
konanie o odvolaní zastavil. Následne bolo zastavené exekučné konanie.

Vo veci 7C/234/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 2Er/89/2010. Exekučné konanie začalo 30. 12. 2009. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 20. 01. 2010. Dňa 22. 01. 2010 žiadal súd Stály
rozhodcovský súd o zapožičanie kompletného rozhodcovského spisu. Rozhodnutím zo dňa 11.08.
2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola

daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané
oprávneným odvolanie, krajský súd rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 21.12.2010.Vo veci 7C/240/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 4Er/1778/2010. Exekučné konanie začalo 03. 08. 2010. V tomto konaní bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 13.10. 2010. Rozhodnutím zo dňa 09.

12. 2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané
odvolanie.

Vo veci 7C/241/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 1Er/2085/2010. Exekučné konanie začalo 09. 09. 2010. V tomto konaní bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 29. 11. 2010. Rozhodnutím zo dňa 01.
12. 2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

12.02.2011.

Vo veci 7C/242/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 7Er/179/2010. Exekučné konanie začalo 03. 03. 2011. V tomto konaní bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 21. 03. 2011. Rozhodnutím zo dňa 23. 03.

2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané
odvolanie.

Vo veci 7C/244/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 1Er/2086/2010. Exekučné konanie začalo 12.08.2010. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 29. 11. 2010. Rozhodnutím zo dňa 01. 12.
2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o

rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané
odvolanie Odvolací súd rozhodnutie potvrdil rozhodnutím zo dňa 26.04.2011.

Vo veci 7C/245/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 6Er/502/2010. Exekučné konanie začalo 06. 07. 2010. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 13. 08. 2010. Rozhodnutím zo dňa 07. 10.
2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke.

Vo veci 7C/246/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 4Er/1494/2010. Exekučné konanie začalo 06. 07. 2010. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 13. 08. 2010. Prípisom zo dňa 13. 10. 2010
žiadal súd oprávneného na predloženie listiny - zmluvy o úvere a všeobecných podmienok. Tieto boli
doručené oprávneným 22. 11. 2010. Rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2010 okresný súd zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodnutievovecizdôvoduneplatnostidojednaniaorozhodcovskejdoložkeakoneprijateľnejzmluvnej
podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané odvolanie.

Vo veci 7C/247/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom

konaní 1Er/1723/2011. Exekučné konanie začalo 19. 05. 2011. V tomto konaní bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 02. 08. 2011. Rozhodnutím zo dňa 08.
08. 2011 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o
rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané

odvolanie.

Vo veci 7C/248/2012 sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní 4Er/2163/2010. Exekučné konanie začalo 20. 09. 2010. V tomto konaní bola žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 10. 12. 2010. Rozhodnutím zo dňa 22.
12. 2010 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o

rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Voči tomuto rozhodnutiu nebolo podané
odvolanie.

Súd sa nezaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným
nárokom, keďže sa netýkala predmetných exekučných konaní (nejednalo sa o zamietnutie žiadosti pred

23. 04. 2009).

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom je preukázanie základných predpokladov, ktorými sú:
1. porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe
2. vznik škody

3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je objektívna, preto zavinenie nie je
pre vznik škody nevyhnutným predpokladom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonných zásad do práv, právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb.

V predmetných spojených veciach navrhovateľ namietal nedodržanie procesnej 15-dňovej
lehoty na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia.

Z návrhu vyplýva, že k nesprávnemu postupu súdu v exekučných konaniach malo dôjsť pri vymáhaní
pohľadávky, v ktorých exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ sa svojho nároku navrhovateľ domáhal z dôvodu porušenia postupu exekučného súdu vydať v
lehote 15 dní na základe žiadosti o vydanie poverenia vydať poverenie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku jemu vybranému exekútorovi a vo všetkých exekučných konaniach došlo ku zamietnutiu

žiadosti o udelenie poverenia z dôvodu, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
vo veci z dôvodu neplatnosti dojednania o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienky
a teda súd vôbec nemohol vydať poverenie, je uplatnený nárok navrhovateľom neodôvodnený, nakoľko
súd postupoval v súlade so zákonom, rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sú
právoplatné.

Súd teda nemohol porušiť povinnosť, tak ako uvádza navrhovateľ - vydať poverenie v lehote 15 dní a
lehota zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nebola zákonom daná. Namietané
konania vo veci 7C/233/2012 a 7C/234/2012 začali do 01. 06. 2010, ostatné v
období od 01.06.2010 do 30.05.2011.

V exekučných konaniach začatých do 31. 05. 2010 bola v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovená
15-dňová lehota iba v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie (druhá veta § 44 ods. 2
v znení: „Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu).“ Postup súdu v prípadoch, keď dôjde k záveru, že nie sú
splnené zákonné podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sú systematicky upravené
až v nasledujúcej, t.j. tretej vete, kde už zákonodarca žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia súdu
neukladá (tretia veta § 44 ods. 2 v znení: „Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne).“

Zákonom č. 144/2010 Z. z. účinným od 01. 06. 2010 bol novelizovaný § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
tak, že: § 44 ods. 2 druhej vete sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)."- v písm. d) zákon v tom čase uvádzal vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,

V prílohe k uzneseniu Ústavnoprávneho výboru NR SR č. 820 z 23. 02. 2010, k novele č. 144/2010
Z. z. sa uvádza potreba prijatia predmetnej novely s tým, že „Prax ukázala, že lehota na poverenie
exekútora v prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola
výraznou prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch

existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V
tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie
zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené výnimka z 15- dňovej lehoty
sa týka aj rozhodcovských rozsudkov a to napriek tomu, že zákonodarca to súbežne v
§ 41 písm. d) výslovne neupravil. Avšak používanie práva, jeho aplikácia vychádzajúca výlučne z
jazykového výkladu, je nedostačujúca a neprimeraná. Jazykový výklad predstavuje prvotné priblíženie

sa k aplikovanej právnej norme, je východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu (k
čomu slúži i množstvo ďalších postupov, akými sú logický a systematický výklad, výklad e ratione legis a
pod.). Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného ustanovenia, ale sa od neho smie a
musí odchýliť, ak si to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosťaleboniektorýzprincípov,ktorémajúsvojzákladvústavnekonformnomprávnomporiadkuako

významovom celku. K používaniu jazykového výkladu sa Ústavný súd vyjadril aj v náleze sp. zn.
I. ÚS 243/07 „ako v prípade výkladu právneho predpisu tak v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový
výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikácii právnej normy. Je východiskom na
objasnenie a ujasnenie si jej obsahu, zmyslu a účelu.“

Takýto výklad je potvrdený aj úpravou § 41 ods. 2 písm. d) novelou - zákonom č. 102/2011 Z. z.
účinným od 01. 06. 2011 v znení: V § 41 ods. 2 písm. d) sa za slovo "rozhodnutí" vkladajú slová
"rozhodcovských súdov a". V dôvodovej správe k uvedenej novele je konštatované: „Rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Správnosť aplikácie
dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila v ostatnom období

svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že
v praxi možno vysledovať určité pochybnosti, navrhuje sa výslovne upraviť, že exekučným titulom sú aj
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmiery nimi schválené.

Teda za účinnosti všetkých znení EP súd bol oprávnený skúmať exekučný titul v rozsahu ako ho

skúmal v predmetných exekučných konaniach. Exekučný súd je oprávnený uvedený exekučný titul
preskúmavať. NS SR v rámci rozhodovaní o dovolaniach v podstate konštatoval (napr. 1 Cdo 144/2012
z 25. 07. 2013), že: „Skúmaním rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo
veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom“. Táto otázka bola riešená tiež v rozhodnutiach ÚS ako aj NS (napr. uznesenia NS SR sp.
zn. 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia ÚS SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV.
ÚS 60/2011 a nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01. 11. 2011). KS Banská Bystrica č. k.

5CoE/47/2013 zo dňa 23. 07. 2013 citoval nález ÚS SR č. II.ÚS 545/2010 z 10. 12. 2010 v nasledovnom
znení /„... Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek
štádiu už začatého exekučného konania a nielen s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1

Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu
exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru alebo so
zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže
exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska /
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. 01. 2007/ Je teda nepochybné, že v kompetencii

exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu na strane odporcu ako základnej podmienky vzniku zodpovednosti odporcu za škodu vzmysle zákona 514/2003 Z. z. V exekučných konaniach nedošlo k porušeniu právnej povinnosti zo
strany exekučného súdu spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom úradnom postupe. Z týchto dôvodov
nebola daná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu ani nemajetkovú ujmu, exekučný súd skúmal

podmienky pre vydanie poverenia a v tomto smere plynule konal.

Pod nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. možno zahrnúť
širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup možno
považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade však

treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na
okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal alebo mohol konať.

Najmä však okresný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že ak je na jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými
lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže mať za následok

porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho
základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania zaručené v
ustanoveniach 7. oddielu druhej hlavy Ústavy SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských
právach. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé proces nemožno
stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

V zmysle citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 70/02, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie
I. ÚS 86/02 Ústavného súdu SR, sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti
exekúcie a v tomto smere plynulo konal.

Navrhovateľ nepreukázal ani ďalšie predpoklady úspešnosti návrhu, konkrétne vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody. V plnom rozsahu v tomto smere súd
odkazuje na argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení. Súd poukazuje na to, že pri
náhrade škody môže byť priznaná škoda, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s namietaným / ak
by bolo zistené - zisteným / konkrétnym porušením povinnosti. Z predloženého znaleckého posudku

vyplýva, že navrhovateľ v podstate vyčíslil škodu za obdobie rokov 2009 - 2012, ako celkové zvýšené
náklady navrhovateľa za obdobie rokov 2009 - 2012 spojené s exekučnými konaniami, čo bolo vydelené
počtom prípadov. Podľa znaleckého posudku boli náklady na žaloby, kde nesprávny úradný postup
exekučných súdov spočíval v tom, že tieto neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o žiadosti o nevydaní
poverenia na vykonanie exekúcie /NZP/, neskoro rozhodli, resp. nerozhodli o vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie /NVP/ v eurách
- mzdové náklady - 4,15
- náklady na tlač - 5,31
- náklady na úpravu informačného systému - 13,86
- náklady na poštovné - 3,01

- náklady na telekomunikačné služby 4,43
Spolu 30,76 Eur.
Znalecký posudok teda nepreukazuje škodu a jej výšku vzniknutú v príčinne súvislosti s konkrétnymi
exekučnými konaniami. Súd tiež poukazuje na to, že vo všetkých exekučných konaniach bol oprávnený
zastúpený advokátom, v exekučných spisoch sa nenachádzajú žiadne listiny, ktoré by opodstatňovali

zvýšené náklady napr. tlač, poštovné, telekomunikačné služby. V znaleckom posudku sú ako príloha
„ vzory podaní “ - neadresné , navrhovateľ napriek poučeniu podľa § 120 ods. 1, 4 O. s. p. nepredložil,
žiadne tvrdenia a návrhy dôkazov preukazujúcich vznik škodu v príčinnej súvislosti s exekučnými
konaniami, ktoré boli predmetom tohto konania. Nepreukázal ani nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.
Kritériaprepriznanienemajetkovejujmysúuvedenév§17 zák.513/2003Z.z.Vprípade,akibasamotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho
podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie

podnikateľské postupy. Pocity frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len k fyzickým
osobám, nie k právnickým osobám (viď rozhodnutie NS ČR 37Cdo/675/2011). Podľa tvrdenia odporcu
navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v
peniazoch.

Súd ešte poznamenáva, že aj keď odporca poukazoval na znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. účinné od 01. 01. 2013, (podľa ktorého navrhovateľ mal preukázať podanie sťažnosti
na prieťahy, resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či Ústavného súdu
SR), toto ustanovenie má hmotnoprávny charakter. Nemá však retroaktívne účinky, preto nemohlo byť
aplikované na prejednávané prípady. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nárokov na
náhradu škody ešte v roku 2012, kedy sa takýto postup nevyžadoval.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 142 ods.1 OSP. Úspešný odporca si uplatnil
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslil. Zo spisu jej nevyplývajú žiadne trovy konania. Z týchto
dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995
Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.