Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010583
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010583.7

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Peter Pulman na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27. 10. 2015 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ L.. O. W., nar. XX.XX.XXXX v G., trvalým bydliskom G., X. XXXX/X,

2/ A. C., nar. XX.XX.XXXX v A., trvalým bydliskom G. XX, okres A.,
2/ O. L., nar. XX.XX.XXXX v R. nad C., trvalým bydliskom R., Z.

s ú v i n n í , ž e

L.. O. W.

ako konateľ spoločnosti C. O., s. r. o. M. XX, G., IČO: XX XXX XXX, ktorá spoločnosť bola rozhodnutím
ÚRŽD č. u. 356.1/2011/S4-V-Sm zo dňa 06.05.2011 oprávnená na odstránenie stavby dráhy - konkrétne
železničnej vlečky zaústenej výhybkou číslo 3XA do koľaje č. 2 na nesamostatnej železničnej stanici S.,
výkonom ktorých prác poveril A. C. R., G. XX, G., IČO: XX XXX XXX neinformoval A. C. o možných

ohrozeniach, najmä že práce sú vykonávané pod funkčným vysokým elektrickým napätím, nedohodol v
tomto smere s objednávateľom prác (ŽSR) zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon
práce, ktoré boli vykonávané hoci pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čím konal v
rozpore s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z. z.),

A. C.

ako zamestnávateľ A. Y. a F. Z. pod obchodným menom A. C. R., G. XX, G., IČO: XX XXX XXX, na
železničnej stanici vo S. neurčil svojim zamestnancom dňa 23.07.2012 bezpečný pracovný postup na
nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pomocou

autožeriavu typu AD 20, v. č. 1312, r. v. 1983 nakoľko miesto nakladania určil pod prepojovacím
vodičom trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kV a nezabezpečil jeho vypnutie, čo
je porušením § 6 ods. 1 písm. c), § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov,
nedodržal podmienky vstupu do vyhradeného priestoru dráh u svojho zamestnanca F. Z., ktorý nemal
poučenie na príslušnom elektrickom zariadení, čím nebol osobou poučenou v zmysle § 23 Vyhlášky
MDPT SR č. 205/2010 Z. z.,

O. L.

ako zamestnanec Železníc Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, ktorého vedúci
strediska miestnej správy a údržby Traťového odvodu Zvolen vyslal dňa 23.07.2012 preveriť aké práce

sú na železničnej stanici vo S. vykonávané, nad rámec svojich oprávnení z platnej pracovnej zmluvyprevzal bez dostatočných informácií dozor nad vykonávanými prácami, nezamedzil vstupu osôb do
priestoru možného ohrozenia,

čo malo za následok, že dňa 23.07.2012 o 13.10 hodine po priblížení výložníka autožeriavu ku
prepojovaciemu vodiču trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kV došlo k zasiahnutiu
elektrickým prúdom A. Y., nar. XX.XX.XXXX a F. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorí pridržiavali zdvíhajúce
kovovébremeno,vdôsledkučohoA.Y.utrpeltržnúranuvzáhlavovejkrajinehlavy,popáleninyIV.stupňa
dlaňovej plochy I. - IV. prsta ľavej ruky, popáleninu III. stupňa v oblasti priebehu V. záprstnej kosti pravej

ruky s odumretím kože, popáleniny vzdialených článkov III. Až V. prsta pravej ruky, popáleninu v oblasti
hlavičky I. predpriehlavkovej kosti pravého chodidla s odumretím tkaniva na ploche 1x1 cm, popáleninu
v oblasti päty pravého chodidla s odumretím tkaniva na ploche 4x2 cm a funkčné poškodenie srdca s
resuscitačnou príhodou a F. Z. utrpel popáleniny dlane pravej ruky s odumretím kože, popáleniny IV.
stupňa na dlani ľavej ruky s odumretím kože a podkožia, popáleniny IV. stupňa I., III., IV. a V. prsta
ľavej ruky, cirkulárnu popáleninu I. stupňa v oblasti dolnej časti ľavého predkolenia šírky cca 10 cm a

popáleninu IV. stupňa strednej časti ľavej stupaje na ploche 7 x 7 cm, ktoré zranenia si vyžiadali ich
práceneschopnosť trvajúcu viac ako 42 dní a u oboch zanechajú trvalé následky s obmedzením vzhľadu
a funkčnosti topanatomických miest v miestach vstupu a výstupu elektrického prúdu z ich tiel,

t e d a

L.. O. W. a A. C.

inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

O. L.

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l i

L.. O. W. a A. C.

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona,

O. L.

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

L.. O. W. a A. C.

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k
trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok každý zvlášť.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uložených trestov podmienečne odkladá a podľa

§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov u každého
zvlášť.O. L.

Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona k

trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení A. Y., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, XXX XX S. X.,
F. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. G. XX, XXX XX A., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17,
850 05 Bratislava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava a Sociálna
poisťovňa, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany s nárokmi na náhradu
škody odkazujú na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že L.. O. W. ako konateľ spoločnosti C. O.,
s. r. o. M. XX, G., IČO: XX XXX XXX, ktorá spoločnosť bola rozhodnutím ÚRŽD č. u. 356.1/2011/
S4-V-Sm zo dňa 06.05.2011 oprávnená na odstránenie stavby dráhy - konkrétne železničnej vlečky
zaústenej výhybkou číslo 3XA do koľaje č. 2 na nesamostatnej železničnej stanici S., výkonom ktorých
prác poveril A. C. R., G. XX, G., IČO: XX XXX XXX neinformoval A. C. o možných ohrozeniach, najmä

že práce sú vykonávané pod funkčným vysokým elektrickým napätím, nedohodol v tomto smere s
objednávateľom prác (ŽSR) zabezpečenie a vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, ktoré
boli vykonávané, hoci pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené, čím konal v rozpore s
ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z. z.), A. C. ako zamestnávateľ A. Y. a

F. Z. pod obchodným menom A. C. R., G. XX, G., IČO: XX XXX XXX, na železničnej stanici vo S.
neurčil svojim zamestnancom dňa 23.07.2012 bezpečný pracovný postup na nakládku demontovanej
časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom pomocou autožeriavu typu AD 20,
v. č. 1312, r. v. 1983 nakoľko miesto nakladania určil pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia
železničnej stanice pod napätím 25 kV a nezabezpečil jeho vypnutie, čo je porušením § 6 ods. 1

písm. c), § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, nedodržal podmienky
vstupu do vyhradeného priestoru dráh u svojho zamestnanca F. Z., ktorý nemal poučenie na príslušnom
elektrickom zariadení, čím nebol osobou poučenou v zmysle § 23 Vyhlášky MDPT SR č. 205/2010 Z.
z. a O. L. ako zamestnanec Železníc Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, ktorého
vedúci strediska miestnej správy a údržby Traťového odvodu Zvolen vyslal dňa 23.07.2012 preveriť aké

práce sú na železničnej stanici vo S. vykonávané, nad rámec svojich oprávnení z platnej pracovnej
zmluvy prevzal bez dostatočných informácií dozor nad vykonávanými prácami, nezamedzil vstupu osôb
do priestoru možného ohrozenia, republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, ktorého vedúci strediska
miestnej správy a údržby Traťového odvodu Zvolen vyslal dňa 23.07.2012 preveriť aké práce sú na
železničnej stanici vo S. vykonávané, nad rámec svojich oprávnení z platnej pracovnej zmluvy prevzal

bez dostatočných informácií dozor nad vykonávanými prácami, nezamedzil vstupu osôb do priestoru
možného ohrozenia,
republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR“, ktorého vedúci strediska miestnej správy a údržby
Traťového odvodu Zvolen vyslal dňa 23.07.2012 preveriť aké práce sú na železničnej stanici vo
S. vykonávané, nad rámec svojich oprávnení z platnej pracovnej zmluvy prevzal bez dostatočných

informácií dozor nad vykonávanými prácami, nezamedzil vstupu osôb do priestoru možného ohrozenia,

čo malo za následok, že dňa 23.07.2012 o 13.10 hodine po priblížení výložníka autožeriavu ku
prepojovaciemu vodiču trolejového vedenia železničnej stanice pod napätím 25 kV došlo k zasiahnutiu
elektrickým prúdom A. Y., nar. XX.XX.XXXX a F. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorí pridržiavali zdvíhajúce

kovovébremeno,vdôsledkučohoA.Y.utrpeltržnúranuvzáhlavovejkrajinehlavy,popáleninyIV.stupňa
dlaňovej plochy I. - IV. prsta ľavej ruky, popáleninu III. stupňa v oblasti priebehu V. záprstnej kosti pravej
ruky s odumretím kože, popáleniny vzdialených článkov III. Až V. prsta pravej ruky, popáleninu v oblasti
hlavičky I. predpriehlavkovej kosti pravého chodidla s odumretím tkaniva na ploche 1x1 cm, popáleninu
v oblasti päty pravého chodidla s odumretím tkaniva na ploche 4x2 cm a funkčné poškodenie srdca s

resuscitačnou príhodou a F. Z. utrpel popáleniny dlane pravej ruky s odumretím kože, popáleniny IV.stupňa na dlani ľavej ruky s odumretím kože a podkožia, popáleniny IV. stupňa I., III., IV. a V. prsta
ľavej ruky, cirkulárnu popáleninu I. stupňa v oblasti dolnej časti ľavého predkolenia šírky cca 10 cm a
popáleninu IV. stupňa strednej časti ľavej stupaje na ploche 7 x 7 cm, ktoré zranenia si vyžiadali ich

práceneschopnosť trvajúcu viac ako 42 dní a u oboch zanechajú trvalé následky s obmedzením vzhľadu
a funkčnosti topanatomických miest v miestach vstupu a výstupu elektrického prúdu z ich tiel,.

Ani jeden z obžalovaných necítil vinu za spáchanie skutku, ktorý im bol kladený za vinu.

Obžalovaný L.. O. W. poukazoval na skutočnosť, že jeho spoločnosť je obchodná spoločnosť a on
sám nedisponuje vedomosťami, aký spôsob je správny z hľadiska bezpečnosti práce na vykonanie
predmetnej činnosti. Keď sa dohodol s obžalovaným C., ako majiteľom firmy, ktorý tieto vedomosti má,
nemôže potom za následok, ktorý sa stal niesť zodpovednosť.

Konkrétne v prípravnom konaní (výpoveď bola prečítaná po tom, ako na hlavnom pojednávaní

nevyužil právo vypovedať) uviedol, že na základe rozhodnutia ÚRŽD č. u. 356.1/2011/S4-V-Sm zo
dňa 06.05.2011 sa obrátil so žiadosťou o výkon stavebných prác na uvedenú firmu obžalovaného C..
Výhybka už bola demontovaná. Obžalovaný C. sa bol s predstihom pozrieť, kde sa nachádza miesto
nakládky a určil čas vykonania prác. Keď prišiel na miesto, už tam bol obžalovaný C. so žeriavom
a svojimi zamestnancami. Na miesto nakládky prišiel iba kvôli tomu, aby odovzdal doklady vodičovi

kamiónu, ktorý mal demontované prvky koľajiska odviezť. Prednostka stanice chcela od neho nejaký
bezpečnostný štítok, čomu nerozumel a obžalovaný C. mu povedal, aby to vybavil, teda aby vybavil
dozor. Preto telefonoval pánovi D. zo železníc, ktorý mu prisľúbil, že tam niekoho pošle. Ako dozor prišiel
obžalovaný L. a on sa vzdialil. Keď bol asi 700 metrov od miesta výkonu prác počul tresknutie, bežal
naspäť a zistil, že dvaja zamestnanci obžalovaného C. boli zasiahnutí elektrickým prúdom.

Obžalovaný A. C. pokiaľ ide o jeho zavinenie uvádzal, že nemôže niesť zodpovednosť za vzniknutý
následok, pretože konal v omyle, že práce vykonávajú mimo možného ohrozenia, do ktorého omylu ho
dostal obžalovaný L.. W..

Asi dva týždne pred výkonom prác sa spolu s obžalovaným L.. W. rozprávali a povedal mu, aby
zabezpečil výluku, ktorá povinnosť mu bola určená aj úradom pre železničnú dopravu. V ten konkrétny
deň vychádzal z predpokladu, že pracujú mimo možného ohrozenia a s týmto konštatovaním za
prítomnosti obžalovaného L.. W. o spôsobe prác poučil svojich zamestnancov. Bola tam aj prednostka
stanice, ktorá do toho nijako nezasiahla, komunikovala s obžalovaným L.. W. a navyše nad prácami

vykonával dozor obžalovaný L.. Poprel, že by on určil technológiu prác, tú určil obžalovaný L.. W. tak,
aby bola čo najlacnejšia. Pokiaľ mu bolo obžalobou dávané za vinu aj to, že na práce použil autožeriav s
nefunkčným indikátorom vysokého napätia, k tomuto konštatovaniu uviedol, že to nie je pravda, indikátor
bol funkčný.

ObžalovanýO.L.uviedol,ženecítizodpovednosťzvzniknutýnásledokpreto,žeonvykonávaldozornad
plynulosťou dopravy a nie nad spôsobom vykonania prác. Bol vyslaný nadriadeným iba preveriť situáciu,
nemal oprávnenie do vykonávaných prác zasahovať, nebol členom ani vedúcim pracovnej skupiny.

Na miesto ho vyslal pán D., aby preveril čo sa tam deje. Výpravkyni povedal, že bude dávať pozor,

aby sa pracovníci nepriblížili ku koľaji č. 1 a č. 2, aby nedošlo k ohrozeniu a súčasne sa s výpravkyňou
dohodol, že v prípade prichádzajúceho vlaku ich bude informovať staničným rozhlasom. Keď prišiel na
miesto práce sa nevykonávali. Informoval ich, že bude robiť dozor nad plynulosťou železničnej dopravy
a v prácach sa potom pokračovalo. Pri samotnej práci ich nesledoval, pretože dával pozor na trať, či
už v smere z N. N. alebo do R..

Svedok M. A. (žeriavnik) uviedol, že keď prišli na miesto, obžalovaný C. povedal čo a ako budú nakladať.
Dohodli sa, že najlepšie bude, keď koľaje na kamión budú nakladať popod jeden drôt tak, že koľaj s
ramenom žeriava popod drôt prenesie, potom rameno zdvihne a naloží ju na kamión. K tomu drôtu
obžalovaný C. povedal, že je to nulák, že v tom drôte prúd nie je. Naložil asi tri koľaje a potom prišla

výpravkyňa. Niečo im hovorila a obžalovaný C. im kázal prestať pracovať. Asi po 10 minútach prišiel
obžalovaný L. a obžalovaný C. mu povedal, že môžu pokračovať. Pri nakladaní deviatej koľaje cez
anténu na ramene žeriava preskočilo napätie z drôtu, o ktorom si myslel, že tam napätie nie je. Elektrický
prúd prebehol aj cez poškodených, ktorí pridržiavali koľaj, ktorú prenášal. Išiel pomôcť kolegovi Y., priňom bol A. a obžalovaný C.. Dával mu umelé dýchanie. Druhý kolega Z. bol pri vedomí, toho posadil
do trávy.

Keď žeriav naštartoval, tak indikátor vysokého napätia pípol, rozsvietil sa a blikal. Tento indikátor má
stupnicu označenú výškou napätia a podľa toho k jednotlivým údajom bliká. Nakoľko sa žeriav nachádzal
vedľa koľaje nad ktorou viedlo trolejové vedenie, myslel si, že mu signalizuje prúd z tohto vedenia.

Svedok - poškodený A. Y. uviedol, že pred začatím prác ich poúčal o bezpečnosti práce obžalovaný C.,

pričom vo vzťahu k tomu káblu, z ktorého potom preskočil elektrický prúd im obžalovaný na ich otázky
opakovane uviedol, že v ňom elektrika nie je. Keď naložili dve koľajnice prišla výpravkyňa, zavolala
si nabok obžalovaného L.. W. a zastavila práce. V prácach pokračovli potom, ako prišiel obžalovaný
L.. Obžalovaný L. sa od nich nachádzal asi 15 metrov, stál na druhej koľaji od nich. Signalizoval keď
išli vlaky do stanice a zo stanice. Obžalovaný C. a obžalovaný L.. W. tam stáli spolu a obžalovaný C.
usmerňoval žeriavnika, ak sa mu zdalo, že má rameno žeriava vysoko. Celkom prešli asi štyri vlaky,

počas ktorých prejazdov museli prerušiť prácu. Keď nakladali výhybkovú časť došlo k ich zasiahnutiu
prúdom. V dôsledku pracovného úrazu bol vyše roka práceneschopný a sociálna poisťovňa znížila jeho
pracovnú schopnosť o 30%.

Svedok - poškodený F. Z. uviedol, že o tom, že v drôte popod ktorým nakladali koľaje nemá byť prúd sa

rozprávali Y. s A. s obžalovaným C. ešte pred začatím prác a ten im to povedal. Svedok toto vyjadrenie
obžalovaného C. počul, stál v blízkosti. Pred začatím prác im obžalovaný C. hovoril čo majú a ako robiť,
aj to, aby si dali pozor, aby nezakopli a podobne. Svedok špeciálne školenie o bezpečnosti na dráhach
neabsolvoval. Obžalovaný L. stál na peróne ďalej od nich. Prišiel tam ako dozor, keď išiel vlak tak
zastavil práce a potom im povedal, keď mohli pokračovať po odchode vlaku. Pri zdvíhaní výhybky, ktorá

bola väčšia ako predtým naložené dielce rameno žeriavu sa muselo zdvihnúť vyššie a dotklo sa drôtu,
pričom došlo k jeho zasiahnutiu elektrickým prúdom, pretože v tom čase pridržiavali aj s poškodeným
Y. bremeno. Na rukách mali rukavice.

V dôsledku úrazu bol hospitalizovaný vyše mesiaca, absolvoval 4 operácie. Má odvtedy psychické

problémy, zle sa mu chodí, tŕpnu mu ruky. Jeho pracovná schopnosť bola znížená o 55 %.

Svedok O. D. uviedol, že v predmetný deň mu telefonovala výpravkyňa s tým, že na stanici sa pohybujú
nejakí ľudia a berú odtiaľ materiál. Na základe tohto telefonátu na miesto poslal obžalovaného L., aby
preveril, čo sa tam deje. Na telefonát s obžalovaným L.. W. si nespomínal. Na námietky obžalovaného

L.. W., ktorý trval na tom, že svedkovi telefonoval a predložil o tom aj výpis z hovorov svedok uviedol, že
si na to nespomína, ale je to v podstate jedno, pretože aj keby mu volal, nemal takéto práce vykonávať,
pretože konal v rozpore s rozhodnutím ÚRŽD a u nich na stredisku nemali žiadnu evidenciu o prácach,
ktoré mali byť vykonané. Obžalovaného L. tam neposlal s tým, aby robil dozor, ale aby zistil, čo sa tam
deje, a to na podnet výpravkyne.

Vo vzťahu k prácam všeobecne svedok uviedol, že demotnáž výhybky pre firmu obžalovaného L..
W. zabezpečovali ŽSR. Na tento účel bolo aj vydané rozhodnutie ÚRŽD, ktoré stanovilo podmienky
výkonu týchto prác a jeho súčasťou bolo určenie povinnosti obžalovanému L.. W. zabezpečiť výluku a
tiež dostaviť sa na stredisko k poučeniu o BOZP. Na demontáž výhybky 19.7.2012 bola zabezpečená

výluka dopravy v súlade s týmto rozhodnutím. Napäťová výluka zabezpečená nebola, pretože práce
vykonávali ručne a pri tomto technologickom postupe nebola potrebná. Ručne ich vykonávali na základe
požiadavky obžalovaného L.. W., pretože chcel, aby boli vykonané čo najlacnejšie, nechcel platiť za
výluku. Miesto uloženia demontovaných častí určil obžalovaný L.. W.. Na odvoz demontovaných častí
23.7.2012 si mal obžalovaný L.. W. zabezpečiť rozkaz prednostu stanice a prípadne aj výluku, ak by

to bolo potrebné podľa toho, akým spôsobom budú práce vykonávané, aj napäťovú výluku. Tiež sa mal
dostaviť k nim na stredisko k písomnému poučeniu, čo neurobil. Pred začatím prác je možné vykonanie
zmeny v dopravnom denníku u výpravcu zápisom, že sa určí iná zodpovedná osoba ako bola pôvodne
určená rozkazom. Keby obžalovaný L.. W. vykonal čo mal a bola vykonaná výluka, tak by ten drôt pod
prúdom nebol.

K povinnostiam obžalovaného L. uviedol, že tento pracuje ako správca koľajiska, kde má určený obvod
o ktorý sa stará, a to od stanice S. až po R. osobná stanica a potom od stanice R. až po N.. Ako správca
sa stará o stav koľajiska, vykonáva merania, vizuálne prehliadky, navrhuje jeho opravy, úpravy a tietonávrhy zasiela koordinátorovi, ktorý zabezpečuje ich vykonanie. Vo vzťahu k vykonávaným prácam na
stanici vo S. bolo nutné poučenie o BOZP, ktoré vykonáva koordinátor, čo nie je funkcia obžalovaného L..

Svedkyňa V. S., výpravkyňa uviedla, že ráno za ňou prišiel obžalovaný L.. W., aby mu dala kľúče od
skladu, že si ide odtiaľ zobrať veci. Odovzdala mu kľúče lebo vedela, že pár dní predtým mali výluku a
že sa tam pre nich nejaké veci skladali. Následne niečo pred 12.00 hod. zistila, že na prístupovej ceste
je autožeriav a nakladá materiál. Zakázala im pokračovať v prácach s tým, že musia mať dozor. Potom
už ich nesledovala a následne ju obžalovaný L. informoval, že došlo k pracovným úrazom, zavolala

záchranku.

Znalecký posudok L.. A. N., A.. znalca v odbore železničnej dopravy a nehôd v železničnej doprave,
technického stavu a odhadu hodnoty koľajových vozidiel preukazuje, že

spoločnosť C. O. s. r. o. nezabezpečila na výkon činností 23.7.2012 vydanie rozkazu prednostu

železničnej stanice o výluke, alebo iného výlukového dokumentu, čo bolo jeho povinnosťou, pretože
znalec zo žiadneho dokladu nezistil, že by túto svoju povinnosť preniesol na iný subjekt, čím
porušil predpisy Z1 o pravidlách železničnej prevádzky a SR 1004 o výlukovej činnosti ŽSR. Okrem
všeobecných povinností, táto povinnosť obžalovanému L.. W. vyplývala aj z rozhodnutia ÚRŽD, ktoré
je uvedené vo výroku rozsudku,

spoločnosť R. s. r. o. porušila svoje povinnosti najmä vo vzťahu k použitiu indikátora vysokého napätia
autožeriavu, že pred začatím práce nebola vyskúšaná jeho funkčnosť, nedodržala podmienky vstupu
svojho zamestnanca v tom, že umožnila vstup F. Z. do priestoru dráh bez toho, aby tento absoloval
predpísané školenia,

zamestnanec ŽSR, ktorý bol vyslaný na miesto zistiť stav činností tým, že podpísal zápis v telefónnom
zápisníkuakovedúcipracovnejskupinyhocisC.O.s.r.o.nebolapodpísanádohodaporušilustanovenia
Bz1 o bezpečnosti zamestnancov v podmienkach ŽSR. Obžalovaný L., keď prišiel na miesto vyslania
mal by upozorniť subjekt o tom čo zistil a zabezpečovať dohľad nad plynulosťou dopravy. Ak sú jeho

kompetencie ako zamestnanca ŽSR vymedzené vo vzťahu k dráham, tak ako to špecifikoval, mohol by
upozorniť iba ak dochádza k porušeniam bezpečnosti predpisov, ktoré patria do jeho kompetencií. V
danom prípade tu išlo najmä o vzdialenosť miesta prác od krajnej koľaje.
Obdobne porušil svoje povinnosti aj ďalší zamestnanec ŽSR - výpravca tým, že umožnil vykonanie
takého zápisu hoci C. O. s. r. o. nebola podpísaná dohoda.

Poškodení porušili svoje povinnosti v tom, že pri premiestňovaní bremena toto v jeho kovovej časti
pridržiavali rukami.

Žeriavnik porušil povinnosti v tom, že neodskúšal funkčnosť indikátora vysokého napätia. Toto

konštatovanie na hlavnom pojednávaní znalec modifikoval v tom, že pri závere v prípravnom konaní
vychádzal z toho, že nikde nebolo konštatované odskúšanie funkčnosti indikátora akustickou formou.
Na druhej strane k pracovnému úrazu by nedošlo, ak by sa mechanizmus nepohyboval v blízkosti
zariadenia, ktoré bolo pod napätím, pričom bezpečná vzdialenosť pre pohyb pod vysokým napätím je
1,5 metra a ako minimálnu je možné hodnotiť vzdialenosť 0,9 metra od vysokého napätia.

Záverom znalec konštatoval, že vzhľadom na nesplnenie podmienok, ktoré sú konštatované v
znaleckom posudku sa vôbec ani nemalo začať s výkonom predmetných prác. Tiež všeobecne platí, že
začiatok prác by mal byť nahlásený zamestnancovi ŽSR, ktorý riadi dopravu, čo tiež urobené nebolo.

Súčasť znaleckého posudku je fotodokumentácia z miesta pracovného úrazu, ktorá obsahuje aj
fotografie, ktoré sa nenachádzajú v prílohe zápisnice o ohliadke miesta činu. Konkrétne sa tu nachádza
fotografia indikátora vysokého napätia, ktoré svieti pri hodnote25 kV až 235 kV teda v treťom pásme
štvorpásmovej stupnice signalizácie výšky napätia. Podľa vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní
keď sa oboznámil s návodom na obsluhu tohto indikátora, tento pracuje ako prakovacie senzory na

motorových vozidlách, že okrem kontrolky zvukom signalizuje priblíženie sa k miestu s elektrickým
prúdom.Znalecký posudok znalca O.. N. K. preukazuje rozsah zranení, ktoré utrpeli poškodení Y. a Z. tak, ako
sú uvedené vo výroku rozsudku s tým, že ich vznik je v priamej príčinnej súvislosti so zasiahnutím
poškodených elektrickým prúdom. U oboch poškodených zranenia zanechajú trvalé následky, pričom

znalec zranenia u každého z poškodených aj bodovo ohodnotil.

Svedok Z. A., výpoveď ktorého bola prečítaná sa v prípravnom konaní vyjadril, že pracoval ako viazač
a bol na kamióne, na ktorý sa nakladal materiál. Spôsob prác im určil obžalovaný C., ktorý k tomu
dodal, že ich určil, lebo vychádzal z predpokladu, že pracujú mimo ohrozenia. Keď začali nakladať, prišla

výpravkyňa a zakázala im pokračovať, lebo nemali dozor. Hovorila s obžalovaným L.. W.. Potom prišiel
obžalovaný L., ktorý dával pozor na vlaky a oni v práci pokračovali. Žeriav sa pri nakladaní s ramenom
pohyboval pod drôtom, ktorý bol vo výške asi 5 mestrov. Následne došlo k zásahu prúdom. On bol v tom
okamihu otočený chrbtom a nevidel to. Keď sa otočil videl poškodeného Y. ležať na tráve a poškodený
Z. poskakoval a triasol rukami.

Vykonané konfrontácie rozpory vo výpovediach obžalovaných neodstránili.

Svedok D. zotrval na tvrdení, že mu telefonovala výpravkyňa.

Na konfrontácii medzi obžalovanými L.. W. a obžalovaným C. sa títo zhodli, že o odvoze demontovanej

výhybky sa bavili 11.7.2012, teda ešte predtým ako bola 19.7.2012 demontovaná. Obžalovaný L.. W.
zotrval na tvrdení, že obžalovaný C. sa vyjadril, že sa potom pozrie na miesto, aby vedel ako to budú
nakladať a potom mu už iba volal na kedy má zabezpečiť kamión. Toto obžalovaný C. poprel s tým, že
on po zdemontovaní výhybky na železničnej stanici nebol a nakládku a čas neurčil on, ale obžalovaný
L.. W..

Obdobne obžalovaný L.. W. zotrval na tvrdení, že keď na miesto prišiel obžalovaný L. uviedol mu, že
prišiel ako dozor nad prácami, čo obžalovaný L. poprel s tým, že jasne povedal, že bude robiť dozor nad
prechádzaním vlakov, aby vtedy pracovníci nevstúpili do koľajiska.

Pri konfrontácii medzi svedkyňou S. a obžalovaným L. svedkyňa doplnila, že jej stačil zápis v telefónnom
zápisníku od obžalovaného, pretože ako traťmajster býva vedúci takýchto prác, čo obžalovaný L. opravil,
že nie je traťmajster, ale správca zariadení železničnej infraštruktúry a ako vedúci takýchto prác pracoval
iba mimoriadne.

V rámci konfrontácie medzi svedkyňou S. a obžalovaným L.. W. obžalovaný poprel tvrdenia svedkyne,
že zakázala pokračovať v prácach, na zákaz si nespomína. Svedkyňa hovorila iba o tom, že nemajú
bezpečnostný štítok, dozor. Svedkyňa potvrdila, že svedkovi D. netelefonovala. Telefonoval obžalovaný,
ale nevie komu, nepozná obsah rozhovoru, ale asi 30 minút potom prišiel obžalovaný L..

Z výpisu hovorov z telefónneho čísla obžalovaného L.. W. vyplýva, že telefonoval svedkovi D. tak, ako
to obžalovaný uviedol.

Oboznámením sa so spisom Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 11179/15 a rozhodnutí IP a NIP
Košice bolo preukázané, že za porušenie predpisov o bezpečnosti pri práci boli opakovane vydané

rozhodnutia IP Banská Bystrica voči spoločnostiam C. O. s. r. o. a ŽSR o uložení pokuty, ktoré všetky boli
zrušené NIP v Košiciach. Jediné právoplatné rozhodnutie je rozhodnutie o uložení pokuty obžalovanému
C. - R., k čomu obžalovaný C. uviedol, že požiadal o preskúmanie tohto rozhodnutia súd, doteraz o
žalobe rozhodnuté nebolo.

Rozhodnutie ÚRŽD č. u. 356.1/2011/S4-V-Sm zo dňa 06.05.2011 povolilo odstránenie stavby dráhy -
železničnej vlečky zaústenej výhybkou číslo 3XA do koľaje č. 2 nesamostatnej železničnej stanice S.
žiadateľovi C. O. s. r. o. G.. Pre toto odstránenie úrad stanovil o. i. tieto podmienky:

1/ Odstránenie koľajiska vlečky zabezpečí žiadateľ cestou na to oprávnených organizácií - stavebné

práce firma A. C. R., úpravy zab. zariadenia, úpravy ukoľajnenia a demontáž prvkov I. firma O. s.r.o.
H.. Stavebné práce mali byť vykonávané postupnou demontážou a rozobratím s použitím bežnej
mechanizácie pre práce na železničnom zvršku bez použitia trhavín. Práce na rekonštrukcii zab.
zariadenia mali byť vykonávané podľa podmienok predjednaného technologického postupu prác a podľarozkazu prednostu stanice o výluke, ktorého vydanie mal zabezpečiť objednávateľ výluky. Po ukončení
prác mali byť spoločnosťou C. O. s. r. o. pre ŽSR cestou Atrakčného obvodu Banská Bystrica odovzdané
všetky demontované súčasti zariadení v majetku, či správe ŽSR.

2/ Pred začatím prác v styku s prevádzkovými zariadeniami ŽSR bola spoločnosť C. O. s.r.o. zaviazaná
zabezpečiť si odborný dozor a potrebnú súčinnosť zložiek ŽSR cestou Atrakčného obvodu Banská
Bystrica.

6/ Pri vykonávaní prác bol žiadateľ povinný dodržiavať ustanovenia vyhlášky čís. 374/1990 Zb. o
bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach, resp. predpisy platné na ŽSR (Bz1).

8/ Lehota na vykonanie prác bola stanovená do konca roka 2011.

Rozhodnutie bolo okrem spoločnosti C. O. s. r. o. doručené aj podnikateľovi A. C. R..

Rozkaz č. 39/2012 prednostu železničnej stanice Banská Bystrica zo 16.7.2012 o výluke na deň
19.7.2012 o. i. preukazuje, že ako vedúci prác bol v tomto prípade určený ako vedúci prác a zodpovedný
za riadenie jazdy bol určený obžalovaný O. L..

Generálne riaditeľstvo ŽSR vydalo 2.7.2012 rozkaz o výluke číslo 146, z ktorého o. i. vyplýva, že práce
19.7.2012 mali byť vykonané SMSÚ ŽTS TO Zvolen bez vypnutia a zabezpečenia traťového vedenia a
súčasne sa určili povinnosti pracovníkom nepriblížiť sa k traťovému vedeniu na vzdialenosť menšiu ako
1,5 metra. Ak by bolo nutné priblížiť sa bližšie musí byť pracovisko vypnuté a zabezpečené a zároveň sa
určila povinnosť vstupu iba poučeným osobám. Zakázalo sa v blízkosti menšej ako 2 metre od traťového

napätia manipulovať akýmkoľvek predmetom. Prípadné zmeny postupu prác mali byť prejednané s
vedúcim SMSÚ EE TV Zvolen. Súčasne bola určená povinnosť objednávateľovi výluky aspoň 14 dní
pred začatím prác požiadať o vytýčenie podzemných káblových vedení.

Z objednávok C. O. s. r. o. je zistiteľné, že u Oblastného riaditeľstva ŽSR Zvolen k výluke 19.7.2012

dňa 2.7.2012 objednala strojnú podbíjačku. Na dni 19.7. a 30.7.2012 požiadala o premeranie trakčného
vedenia a o vytýčenie podzemných káblových vedení.

V telefónnom zápisníku Žst. S. z 23.7.2012 je o 9.50 hod vykonaný zápis, že práca pracovnej skupiny
bude vykonaná pod vedením obžalovaného L. od 10.00 hod pri odstraňovaní výhybky 3XA a jej

nakladaní s tým, že bude vykonávaná mimo koľajiska priestoru možného ohrozenia. Súčasne konštatuje
prevzatie bezpečnostného štítku obžalovaným a dohodu o dorozumievaní o staničným rozhlasom,
pričom od 10.00 hod konštatuje 5 prerušení prác v súvislosti s prejazdom vlakov a ich obnovenie,
naposledy o 12.25 hod.

Obžalovaný C. prostredníctvom obhajcu navrhol dokazovanie doplniť o stanovisko ŽSR
- technického úseku k objasneniu funkčnosti stavu prepojovacieho kábla, ktorý bol umiestnený mimo
trakčného vedenia. Ak by sa podľa názoru obhajoby preukázalo, že tento kábel mal byť vypnutý, teda
nemal byť pod prúdom malo by to významný vplyv na právne hodnotenie konania obžalovaných.

Súd tento návrh zamietol s tým, že vykonané dôkazy dostatočným spôsobom dávajú súdu podklad
na zistenie skutkového stavu a aj právnej kvalifikácie. Otázka, či kábel mal, alebo nemal byť vypnutý
nemôže mať vplyv na hodnotenie konania obžalovaných, ktorí boli postavení pred súd. Ak by mal byť
vypnutý, táto otázka by mohla mať vplyv na hodnotenie konania inej osoby vo vzťahu k vzniknutým
následkom, taká osoba však pred súdom nestojí. Je nespornou skutočnosťou, že kábel bol pod prúdom.

Súd sa pripája k vyjadreniam znalca a svedkov v tom, že keď sa pracuje pod káblom, že sa automaticky
vychádza z predpokladu, že v ňom je elektrická energia, ak sa nepreukáže hodnoverným spôsobom
opak.

Z vyššie uvedených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný L.. W. ako štatutárny zástupca

spoločnosti C. O. s. r. o. mal povolenie a vykonával činnosti spojené s odstránením výhybky 3XA na
železničnej stanici vo S.. Napriek tomu, že mu ÚRŽD v rozhodnutí stanovil podmienky postupu, toto
rozhodnutie v celom rozsahu nerešpektoval. V snahe ušetriť finančné prostriedky (čo sám potvrdil) a tiež
s odvolávaním sa na to, že nepozná predpisy železníc (čo ho nemôže zbaviť zodpovednosti) oslovil A.C., aby mu spracoval cenovú ponuku na odvoz demontovaných častí uvedenej výhybky a následne sa
dohodli, že demontované prvky odvezie A. C. R.. Pokiaľ obžalovaný L.. W. tvrdil, že spôsob naloženia
a odvozu určil obžalovaný C., čo tento popieral a uvádzal, že to určil obžalovaný L.. W., túto skutočnosť

sa súdu nepodarilo jednoznačne ustáliť, pre absenciu ďalších dôkazov okrem vyjadrení obžalovaných.

Na druhej strane táto skutočnosť nebola pre súd až takou podstatnou skutočnosťou, pretože je možné
ustáliť výsledok ich rokovaní tak, že sa obaja dohodli, že naloženie prvkov bude vykonané autožeriavom
obžalovaného A. C. a jeho pracovníkmi a obžalovaný L.. W. zabezpečí kamión.

Ani jeden z obžalovaných neinformoval ŽSR o tom, že idú vykonávať nakládku na železničnej
stanici. Obom obžalovaným bolo pritom doručené rozhodnutie ÚRŽD č. u. 356.1/2011/S4-V-Sm zo dňa
06.05.2011, ktoré stanovovalo podmienky postupu pri odstránení predmetnej výhybky, a teda obom
obžalovaným bolo zrejmé, že konajú v rozpore s ním. Predmetným rozhodnutím bola totiž firma A.
C. určená ako firma oprávnená na výkon stavebných prác. Problematika odstránenia výhybky však

nespadala pod úpravu stavebných prác a pôvodne bola zverená firme O. s. r. o. W. síce nakoniec
vykonali ŽSR, ale postupovali v súlade s predmetným rozhodnutím, najmä čo sa týka zabezpečenia
rozkazu prednostu stanice a výluky v doprave, teda práce ich zamestnanci vykonali až po tom, ako
obžalovaný L.. W. zabezpečil splnenie podmienok určených pre výkon prác v súlade s citovaným
rozhodnutím.

Súd poukazuje na toto rozhodnutie a jeho doručenie obom obžalovaným najmä z hľadiska ich obhajoby
v tom, že obžalovaný L.. W. na demontáž výhybky 19.7.2012 vykonal všetky úkony určené rozhodnutím
a teda si bol vedomý, že jeho postup 23.7.2012 nie je v súlade s ním, najmä s bodom 2/ určujúcim, že
pred začatím prác v styku s prevádzkovými zariadeniami ŽSR bola spoločnosť C. O. s. r. o. zaviazaná

zabezpečiť si odborný dozor a potrebnú súčinnosť zložiek ŽSR cestou Atrakčného obvodu Banská
Bystrica.

Nakoľko pri začatí prác nebol prítomný odborný dozor, aj obžalovaný A. C. si mal byť a bol vedomý, že
ani jeho postup nie je v súlade s predmetným rozhodnutím, aj keď podľa súdu bol s touto skutočnosťou

uzrozumenýužnasamomzačiatku,pretože prijalobjednávkuodobžalovanéhoL..O.W.napráce,ktoré
nemali charakter stavebných prác a dostavil sa na miesto so svojimi zamestnancami a technikou (pritom
na demontáž nebolo povolené použiť techniku s výnimkou vyššie spomenutej strojnej podbíjačky).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa obžalovaný L.. O. W. nemôže zbaviť zodpovednosti tak, ako

sa to snažil na hlavnom pojednávaní poukázaním na skutočnosť, že si na výkon prác zabezpečil
schválenú firmu a že na ňu delegoval všetky svoje povinnosti. Delegovanie okrem jeho vyjadrenia
nepreukázal žiadny dôkaz a nenasvedčuje mu ani jeho správanie sa na mieste samom, že to bol on, kto
vybavoval, telefonoval pánovi D. potom, ako prednostka stanice ich prácu zastavila. Keby bola obhajoba
obžalovaného pravdivá, zabezpečoval by to obžalovaný C..

Obhajoba obžalovaného L.. W. nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože on bol objednávateľom prác a
keby si splnil svoje povinnosti tak, ako mu boli určené rozhodnutím, resp. ako pre neho vyplývali zo
všeobecne záväzných právnych predpisov tak, ako je to konštatované vo výroku rozsudku (ustanovením
§ 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci),

nevynímajúc predpisy na úseku bezpečnosti práce platné v priestoroch ŽSR, čo pre neho vyplývalo z
bodu 6/ rozhodnutia ÚRŽD (Bz1), po oznámení príslušným orgánom ŽSR, že 23.7.2012 mieni odviezť
demontované prvky zo stanice S. a že tieto budú nakladané autožeriavom, pri správnom postupe by to
viedlo k určeniu výluky, prípadne aj napäťovej výluky, čo ale zrejme nebolo v jeho záujme, pretože by sa
nakládka predražila. Súd práve v opomenutí povinností zo strany obžalovaného L.. W. v tomto smere

vidí jeho zavinenie a aj príčinnú súvislosť na vzniknutom následku. Keby si totiž svoje povinnosti splnil,
nedošlo by ku konštatovaným následkom na zdraví poškodených Y. a Z..

Uvedené konštatovanie súd viedlo k záveru, že obžalovaný za vzniknutý následok (aj keď na porušenie
jeho povinností nadväzujú porušenia povinností ďalších osôb) zodpovedá.

Obžalovaný A. C., tak ako to už súd uviedol, vedomý si že postupuje v rozpore s už viackrát spomínaným
rozhodnutím ÚRŽD sa dostavil so svojimi zamestnancami a autožeriavom na miesto nakládky a
ako to vyplýva z vyjadrení poškodených a svedkov, bez dostatočnej znalosti veci na ich otázky ichubezpečoval, že v kábli, pod ktorým sa pohybovali s ramenom žeriava, nie je elektrický prúd. Neobstojí
obhajobaobžalovaného,žejehoubezpečeniavychádzalizpresvedčenia,ževšetkopotrebnézabezpečil
obžalovaný L.. W., pretože z výpovedí poškodených vyplýva, že išlo o jeho voľný úsudok. Okrem toho

umožnil vstúpiť do koľajiska poškodenému Z., hoci vedel, že tento nemá na to oprávnenie.

Obhajoba obžalovaného, že vychádzal z predpokladu, že pracujú mimo priestoru ohrozenia, čo mu
mal tvrdiť obžalovaný L.. W. v tomto smere preukázaná nebola. Keďže na výkon prác sa dostavil, hoci
mu rozhodnutie ÚRŽD tieto práce nezverilo, potom ako im prednostka stanice zakázala pokračovať

v prácach bol si vedomý, že nie je zabezpečený dozor. Bez znalosti veci určil spôsob vykonania
nakládky tak, že bola vykonávaná autožeriavom pod funkčným elektrickým vedením s vysokým napätím
a v koľajisku sa nachádzala osoba, ktorá tam byť nemala (poškodený Z.), ktoré porušenia povinností
obžalovaného viedli k vzniknutým následkom u poškodených.

Obžalovaný pritom na hlavom pojednávaní vystupoval ako osoba znalá bezpečnostných predpisov a

na margo týchto jeho vyjadrení súd dodáva, že keď je tak znalý bezpečnostných predpisov, tak mu
malo byť jasné, že takto práce vykonať nemôže a mal ich odmietnuť. Jeho presvedčenie, že práce
vykonávajú v priestore mimo ohrozenia nemalo žiadny reálny základ, naopak vystúpenie prednostky
stanice bolo dostatočným varovným momentom, aby v prácach nepokračoval. Obdobne ho nezbavuje
zodpovednosti, že sa na miesto dostavil obžalovaný L. k výkonu „dozoru“, pretože s ním nekomunikoval

a pokračoval tak vo svojom nedbalom konaní.

K zavineniu obžalovaného A. C. si súd dovolí poukázať aj na to, že iba v jeho prípade sa podarilo
orgánom bezpečnosti práce dopracovať k vydaniu právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za
porušenie predpisov na úseku bezpečnosti práce.

Obžaloba obžalovanému A. C. dávala za vinu aj to, že na práce použil autožeriav s nefunkčným
indikátorom vysokého napätia. Táto skutočnosť sa dokazovaním nepreukázala. Svedok A. potvrdil, že
indikátor bol funkčný a na jeho funkčnosť nasvedčuje aj fotodokumentácia znalca, preto súd skutok
upravil vypustením tejto časti zavinenia zo strany obžalovaného.

Vo vzťahu k právoplatnému trestnému rozkazu o odsúdení žeriavnika M. A., ktorý konštatuje jeho
zavinenie použitím nefunkčného indikátora vysokého napätia, súd považuje za potrebné doplniť, že mu
zákon nedáva oprávnenie zmeniť právoplatný výrok o jeho vine a treste, ale súčasne poznamenáva, že
táto skutočnosť nemá vplyv na právne posúdenie jeho konania, pretože M. A. pri vykonávaných prácach

nerešpektoval zvukové a vizuálne signály, že sa pohybuje s autožeriavom v blízkosti vysokého napätia,
nechal sa ubezpečiť obžalovaným C., že všetko je v poriadku, neodmietol pokračovať v prácach, a preto
zavinenie na následkoch z jeho strany je dané.

Obžalovaný O. L. sa na miesto dostavil na základe pokynu jeho nadriadeného ako pracovník ŽSR,

ktorého pracovnou náplňou sú činnosti vo vzťahu k zvršku železničnej trate. Jeho ústne poverenie bolo
vymedzené, aby zistil, čo sa na železničnej stanici vo S. deje. Je potrebné poukázať na to, že v jeho
osobe ide o toho istého pracovníka ŽSR, ktorý bol rozkazom o výluke určený za vedúceho pracovnej
skupiny pri demontáži výhybky 3XA 19.7.2012.
Po príchode na miesto obžalovaný zistil, že ide o nakládku demontovaných prvkov predmetnej výhybky.

Vedel, že na tieto práce nie je vydaný rozkaz prednostu stanice a po oboznámení sa so situáciou
prevzal od prednostky stanice bezpečnostný štítok, ktorým prevzatím ako poučený zamestnanec ŽSR
vedel, že podľa predpisov ŽSR preberá zodpovednosť ako vedúci pracovnej skupiny. Jeho predpoklady
o tom, že skupina pracuje mimo ohrozenia nemali reálny základ. Tvrdenia, že prevzal iba dozor vo
vzťahu k plynulosti dopravy, nezodpovedajú právnej úprave, na ktorú súd poukázal, že prevzatím štítku

a vykonaním zápisu v telefónnom zápisníku prevzal práva a povinnosti vedúceho pracovnej skupiny. Na
takéto konanie však nebol určený rozhodnutím oprávnených orgánov a toto jeho konanie bolo konaním
nad rámec jeho pracovných povinností vyplývajúcich mu z pracovného zaradenia.

Aj u obžalovaného L. súd preto tvrdí, že keby tento postupoval správnym spôsobom, neumožnil

by prevzatím dozoru nad rámec jeho oprávnení pokračovať v nakládke, nedošlo by k zraneniam
poškodených.Rozsah zranení poškodených a oprávnená dĺžka ich liečenia a práceneschopnosti bola preukázaná
jednak lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom.

Nakoľko poškodení utrpeli vážne zranenia, ktoré ich dokonca v momente zásahu elektrickým prúdom
bezprostredne ohrozovali na živote a ich liečenie si vyžiadalo dobu dlhšiu ako 6 týždňov, po právnej
stránke súd vzniknuté zranenia hodnotil ako vznik ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods. 3 písm.
i) Trestného zákona.

Vyššie uvedené skutkové závery vo vzťahu k obžalovaným súd viedli po právnej stránke k záveru, že
obžalovaní L.. O. W. a A. C. svojím konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobili ťažkú ujmu na zdraví tým, že porušili dôležitú povinnosť
uloženú im podľa zákona.

Obaja obžalovaní sa pritom tohto konania dopustili vo vedomej nedbanlivosti v zmysle § 16 písm. a)
Trestného zákona, pretože vedeli, že môžu spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že také porušenie
alebo ohrozenie nespôsobia.

Porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona u obžalovaného L.. O. W. súd videl v tom, že
obžalovaný neinformoval A. C. o možných ohrozeniach, najmä že práce sú vykonávané pod funkčným
vysokým elektrickým napätím, nedohodol v tomto smere s objednávateľom prác (ŽSR) zabezpečenie a
vybavenie pracoviska na bezpečný výkon práce, ktoré boli vykonávané hoci pracovisko nebolo náležite
zabezpečené a vybavené, čím porušil ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti

a ochrane zdravia pri práci.

U obžalovaného A. C. v tom, že neurčil svojim zamestnancom dňa 23.07.2012 bezpečný pracovný
postup na nakládku demontovanej časti výhybky s označením 3XA na ložnú plochu kamiónu s návesom
nakoľko miesto nakladania určil pod prepojovacím vodičom trolejového vedenia železničnej stanice

pod napätím 25kV a nezabezpečil jeho vypnutie, čo je porušením § 6 ods. 1 písm. c), § 18 ods. 3
zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a tiež v tom, že nedodržal podmienky vstupu
do vyhradeného priestoru dráh u svojho zamestnanca F. Z., ktorý nemal poučenie na príslušnom
elektrickom zariadení, čím nebol osobou poučenou v zmysle § 23 Vyhlášky MDPT SR č. 205/2010
Z. z.

To, že obžalovaný O. L. na seba prevzal kompetencie, ktoré mu neboli zverené nadriadenými,
ani nevyplývali z jeho pracovného zaradenia súd hodnotil ako všeobecné porušenie povinností
zamestnanca, pričom u obžalovaného O. L. nešlo o porušenie dôležitej povinnosti vplývajúcej z jeho
zamestnania práve preto, že nebol osobou oprávnenou na výkon funkcie vedúceho pracovnej skupiny

v predmetný deň na danom mieste.

Okrem porušení povinností uložených zákonom, všetci obžalovaní porušili aj predpisy na úseku
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a technické normy, ktoré sú však vnútornými predpismi ŽSR,
čím im chýba štatút zákona v zmysle § 138 písm. h) Trestného zákona, teda všeobecne záväzného

právneho predpisu a ich porušením sa preto súd pri hodnotení právnej stránky ich konania nezaoberal.

Za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (obžalovaní L..
O. W. a A. C.) je ustanovený trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

Za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona (obžalovaný O. L.) je
ustanovený trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 2 roky.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery
a možnosť ich nápravy.V prípade každého z obžalovaných je nutné konštatovať, že doteraz viedli riadny život, neboli súdom
trestaní a pokiaľ aj boli obžalovaní postihnutí za priestupky, išlo o priestupky na úseku dopravy za menšie
previnenia, ktoré boli vyriešené v blokovom konaní, čo viedlo súd k záveru, že každému z obžalovaných

je namieste trest ukladať pri dolnej hranici trestnej sadzby, pričom účel trestu môže byť naplnený pri
podmienečnom odložení jeho výkonu, keď doterajší riadny život hodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona.

Samozrejme súčasne súd prihliadal na následky konaní obžalovaných, a to najmä na skutočne dlhú

práceneschopnosť poškodených a na to, že zranenia, ktoré utrpeli im spôsobili trvalé následky na ich
zdravotnom stave.

Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Za primerané potom považoval u obžalovaných L.. O. W. a A. C. tresty odňatia slobody vo výmere 1 rok,

výkon ktorých podmienečne u každého zvlášť odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov a u obžalovaného
O. L. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na
skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Poškodení riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody, ktoré aj vyčíslili, ale súd o týchto ich

nárokoch nemohol rozhodnúť v tomto konaní, pretože nároky poškodených Y. a Z. nesmerujú voči
všetkým obžalovaným, ale smerujú voči ich zamestnávateľovi, pretože tu ide o pracovné úrazy, a to sa
týka aj odvodených nárokov na náhradu škody zo strany zdravotných poisťovní a sociálnej poisťovne.
Súčasne nie bez významu je skutočnosť, že na ich zranení sa podieľali aj sami svojim spoluzavinením
a na zavinení ich zranení participovali aj iné subjekty, pričom dokazovanie tejto miery zavinenia by

si vyžadovalo doplniť dokazovanie, ktoré by trestné konanie neúmerne predĺžilo. Prvoradým cieľom
trestného konania je rozhodnúť o vine a treste, a preto boli poškodení A. Y., nar. XX.X.XXXX, G. XXX,
XXX XX S. X., F. Z., nar. XX.XX.XXXX, M. G. XX, XXX XX A.., Všeobecná zdravotná poisťovňa a.
s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01
Bratislava a Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany

s nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)y na

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.