Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205426
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:3114205426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasamosudkyňouMgr.LuciouMizerovouvprávnejvecinavrhovateľa:PROFICREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti
odporkyni: O. K., R.. XX.X.XXXX, D. C. P. XXXX/XX, T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: C. V. N. I., V. U., I. I. Š. R.K.. X, D., X.: XX XXX XXX, U. O.: S.. N. N., I. I. U. XX, D., o
zaplatenie sumy 701,04 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 119,33 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.10.2013, doručeným súdu dňa 10.3.2014, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 701,04 eur spolu 8,75% ročným
úrokom z omeškania od 20.2.2013 až do zaplatenia a náhradu trov konania, a to titulom pohľadávky zo

zmluvy o revolvingovom úvere.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo
dňa 17.10.2013, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č.

8000054548 zo dňa 24.8.2006, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
PROFIREAL Slovakia s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.8.2006,
fotokópiou doručenky, Kartou klienta O. K. č. zmluvy 8000054548, oznámením o zosplatnení zo
dňa 29.1.2013, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zo dňa 23.3.2015, ako aj
oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na

verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový
a právny stav:Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 24.8.2006 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8000054548, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 996,02 eur,
ktorý úver spolu s úrokom sa odporkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 55,33

eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe
žiadosti odporkyne sa navrhovateľ s odporkyňou dohodli na odklade splátok č. 36,37,38 pôžičky a tieto
sa odporkyňa zaviazala splatiť ako splátky č. 61,62 a 63. V súlade so zmluvou poskytol navrhovateľ
odporkyni revolving dňa 13.8.2008 vo výške 1.327,92 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24
mesačných splátkach vo výške 55,33 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára

a ďalší revolving dňa 23.12.2010 vo výške 1.327,92 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 24
mesačných splátkach vo výške 55,33 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára.
Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1, do uplatnenia práva
navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu
3.946,68 eur. Pretože bola odporkyňa v omeškaní s úhradou splátky č. 75 o viac ako tri mesiace,
navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru.

Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 701,04 eur dňa 20.2.2013. Túto sumu
neuhradila ani len čiastočne. Navrhovateľ si uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania.

Vedľajší účastník na strane odporkyne, vstúpil do konania svojím oznámením o vstupe dňa 30.12.2014.
Navrhovateľ vzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uznesením č. k.

22C/38/2014-39 zo dňa 27.7.2015 súd rozhodol, že vedľajšie účastníctvo združenia C. V. N. I. v konaní
na strane odporkyne je prípustné. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2015.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2015 uviedol,
že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 24.8.2006 je svojou povahou

spotrebiteľskou zmluvou, preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzťahujú
sa na ňu ustanovenia § 52 ods. 1,2,3 a 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 6 ods. 3, §
23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b) a § 4 ods. 1, 2 z. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez
poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou

zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú
inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky
predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla
privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria prílohu k zmluve.
Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom

taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú
súčasťou zmluvy. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov a jej niektoré podmienky sa javia neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko
spotrebiteľ nemohol pred podpisom ovplyvniť jej obsah. Odporkyňa teda mohla iba podpísať, resp.

nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie o úrokoch, poplatkoch a iné. Odporkyňa ako
spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatila požičanú istinu úveru a preto je plnenie uplatnené navrhovateľom
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni
úver 2.300,81 eur, odporkyňa navrhovateľovi zaplatila sumu 3.946,68 eur, preto nemá navrhovateľ s
poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 OZ nárok na zaplatenie žiadnej sumy od odporkyne. Vedľajší účastník

poukazoval na to, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30 %. Takáto dohoda o výške
úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná.
Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, svojou
povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto
sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. e),

g) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet,
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Navrhovateľovi by tak vzniklo právo iba na zaplatenie
nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých odporkyni, pretože odporkyňa vrátila navrhovateľovi
sumu 3.946,68 eur, zanikla povinnosť odporkyne vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške,

keďže si splnila svoj záväzok. Vedľajší účastník poukazoval tiež na nedostatky procesu kontraktácie
Zmluvy o revolvingovom úvere, čoho následkom by bolo právo odporkyne vzniesť námietku premlčania
celého uplatneného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník na strane odporkynenavrhoval, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 701,04 eur spolu 8,75% ročným úrokom
z omeškania od 20.2.2013 až do zaplatenia.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu
(t. j. ku dňu 24.8.2006), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je

dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu 24.8.2006 (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.8.2006, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania (2).

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.8.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.8.2006, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.8.2006 zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.8.2006, pri nesplnení podmienok podľa odsekov
2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.8.2006, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (3).

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh

navrhovateľa je nedôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ, predtým podnikajúci
pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o., a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa
24.8.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000054548, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni

schválilrevolvingovýúvervovýške60.012Sk,t.j.1.992,03eur,zktoréhoodporkyniposkytolúver30.006
Sk, t. j. 996,02 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 1.667 Sk, t.
j. 55,33 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za úver bola vo výške 76,24 %. Podľa karty klienta bol
odporkyni poskytnutý revolving, pričom celková čiastka vyplatená odporkyni vrátane revolvingov bola
2.300,81 eur. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi z poskytnutých revolvingových úverov celkom sumu

3.946,68 eur, pričom sa s plnením mesačných splátok dostala do omeškania. Oznámením o zosplatnení
zo dňa 29.1.2013 upozornil navrhovateľ odporkyňu na možnosť zosplatnenia dlhu. Zosplatnenie bolo
odporkyni oznámené dňa 4.2.2013.Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od
svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 OZ,

zákon č. 258/2001 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6
písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako veriteľ
s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase
uzavretia predmetnej Zmluvy (zo dňa 24.8.2006), zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom
zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadala.
Zgramatickéhovýkladuustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007
by bolo možné dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana
spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka,

takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné
rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom
č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné

pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl.
1 ods. 1 smernice, účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu
ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné

vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Smernica
č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva
upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky
určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3

Cdo 157/2012 zo dňa 5.2.2013). Zmluva o revolvingovom úvere je preto vzhľadom na svoju povahu
a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52
Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný

zákonník. Vzhľadom na to, že predmetnou Zmluvou sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ
odporkyni ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a odporkyňa ako spotrebiteľ sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle
z. č. 258/2001 Z.z.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a)

ZoSÚ údaj o výške dohodnutých úrokov. Na základe uzatvorenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni
spotrebiteľský revolvingový úver v celkom sume 2.300,81 eur pri RPMN uvedenej v zmluve vo výške
76,24 % a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných splátkach
vrátane úroku vo výške 55,33 eur. S obsahu predmetnej Zmluvy však nevyplýva konkrétna výška
dohodnutýchúrokovzaposkytnutýrevolvingovýúver.Zákonospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom

ku dňu uzavretia zmluvy pritom v ustanovení § 4 ods. 5 výslovne upravuje, že veriteľ od spotrebiteľa
nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Uvedenievýškyúrokovvzmluveospotrebiteľskomúverejepritomvzmysleustanovenia§4ods.2písm.
a) zákona o spotrebiteľských úrokoch ako aj ust. § 497 Obchodného zákonníka základnou obsahovou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedenie výšky dohodnutých úrokov je nevyhnutné preto,

aby sa dlžník - spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči
dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek
pozostávajú jednotlivé splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa,
prípadne iné poplatky. Pre splnenie tejto podmienky nestačí uvedenie iba výšky RPMN v zmluve.Ustanovenie § 4 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy t. j. 24.8.2006 ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu

a taxatívne ustanovuje náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať (§ 4 ods. 4 zákona).
Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti
sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona). Uvedenie výšky úrokov a poplatkov je

jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§4 ods. 2 písm. a) zákona).

V danom prípade navrhovateľ, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno
nepreukázal, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000054548 zo dňa 24.8.2006 obsahovala údaj o
výške úrokov za poskytnutý revolvingový úver. Vzhľadom na uvedené veriteľovi - navrhovateľovi, v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, nebolo možné priznať úroky z úveru, ani iné poplatky, pretože neboli platne dojednané v
písomnej forme. Navrhovateľ tak mal nárok iba na vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov.
Odporkyňa zaplatila z poskytnutého revolvingového úveru v celkovej výške 2.300,81 eur sumu až
3.946,68 eur, zaplatila teda viac ako bol oprávnený nárok navrhovateľa z predmetnej zmluvy, preto súd
návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 701,04 eur spolu s úrokom z omeškania uplatneným vo výške

8,75 % ročne od 20.2.2013 do zaplatenia, ktorý bol rovnako uplatnený nedôvodne, zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, avšak v konaní plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si
náhradu trov konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie
uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnej odporkyne. Súd v
súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na
náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za

prevzatieaprípravuzastúpeniazodňa18.12.2014(§13aods.1písm.a)vyhl.č.655/2004Z.z.vplatnom
znení) po 51,45 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa
23.3.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 51,45 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit.
vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 119,33 eur. S poukazom
na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu

trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je
navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že pomoc vedľajšieho účastníka odporkyni v spore bola účelná,

keď vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.3.2015 poukázal na všetky nedostatky
Zmluvy o revolvingovom úvere, jeho obrana odporkyne v spore bola účinná. Zastúpenie vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne advokátom bolo rovnako účelné, jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa
23.3.2015 bolo konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
občianske združenie C. V. N. I. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník nastrane odporkyne (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože
možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne mu dáva priamo špeciálna zákonná
úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší

účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver
a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred
súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods.

1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa
19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy
konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na
zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný

právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s
právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia
sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným
princípomrovnostiúčastníkovobčianskehosúdnehokonania.Vpredmetnejvecisúdnávrhnavrhovateľa
zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pretože bola

odporkyňa v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením § 142 ods.
1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, ktoré
predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.