Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. október 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/59/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608200249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8608200249.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Slovenské národné múzeum -
Múzeum ukrajinskej kultúry, Centrálna 258, 089 01 Svidník, právne zast. JUDr. Františkom Komkom,
advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému Gréckokatolícka cirkev na Slovensku,
zastúpená Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov, Hlavná 1, 081 35 Prešov, právne zast. JUDr.
Róbertom Slamkom, advokátom, Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o vydanie hnuteľnej veci,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k.5C/9/2008-178 zo dňa 04.05.2011
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec
súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi obraz „Ikona
Posledného súdu“, technika tempera na konopnom plátne s vnútornou obrazovou plochou ( bez rámu)
166,5 cm x 235,5 cm, vonkajšou rámovanou plochou 168,5 cm x 237,5 cm, ktorý je evidovaný v knihe
prírastkovpodčíslom1/72,číslonegatívu25164,inventárnečísloM1793,ktorýjezobrazenýnafarebnej

reprodukcii, ktorá tvorí súčasť rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 9 677,07 Eur do rúk jeho právneho
zástupcu JUDr. Františka Komku, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur na účet tunajšieho
súdu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania predmetného
obrazu.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol už rozsudkom č. k. 5C/9/2008-88 zo dňa 25.06.2009, ktorý bol
uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/244/2009-107 zo dňa 25.05.2010 zrušený a vec bola
vrátená na ďalšie konanie.

Po doplnení dokazovania súd prvého stupňa opätovne rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 O. s. p. s konštatovaním,
že základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva a základnýmpredpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci
inej osoby než vlastníka.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že predmetný obraz
je majetkom žalobcu, je riadne evidovaný v galérijnej zbierke múzeá, v knihe prírastkov pod č. 1/72, číslo
negatívu25164,inventárnečísloM1793,ktorýjezobrazenýnafarebnejreprodukcii.Uvedenýobrazsav
súčasnostinachádzaužalovaného.PrivýkonerozsudkuOkresnéhosúduSvidníkč.k.5C/617/1994-180
zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/380/2002-206 zo

dňa 19.11.2003 súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Volochom pod sp. zn. EX/00010/2005 došlo, v
dôsledku nevykonateľného rozsudku, k odňatiu obrazu , ktorý je vo vlastníctve žalobcu, a je dlhodobo
riadne evidovaný v múzeu ako galerijný obraz v knihe prírastkov č. 6 odo dňa 15.10.1970. Súdny
exekútor vykonal exekúciu odobratím hnuteľnej veci i napriek tomu, že exekučný titul z dôvodu svojej
jasnej neurčitosti nebol vykonateľný a nemohol byť podkladom pre výkon rozhodnutia, preto došlo k
odňatiu úplne a diametrálne odlišného obrazu. Keďže bol vykonávaný rozsudok, ktorého výrok znel

„žalovaný je povinný vydať žalobcovi obraz „Posledný súd“ ( poslidni súd ), teda vec nebola jasne,
určite a zrozumiteľne označená, a to takým spôsobom, aby nemohlo dôjsť k jej zámene, mal takýto
neurčitý žalobný petit a následne aj exekučný titul následok, a to omyl pri realizácii výkonu rozhodnutia
odobratímveci.Keďžeobraz,ktorýjepredmetomtohtokonaniajemajetkomžalobcu,ktorýpožívariadnu
ochranu vlastníckeho práva a ktorý bol z archivovaných zbierok múzea neprávom odňatý v dôsledku

neprípustného a nezákonného exekučného výkonu zo strany súdneho exekútora, bolo žalobe vyhovené

Návrh žalovaného na vykonanie dokazovania znalcom z odboru posudzovania umeleckých diel súd
prvého stupňa považoval za bezpredmetný, tvrdiac, že takýto dôkaz mal žalovaný uplatňovať v
pôvodnom konaní. Preto bol takýto návrh zamietnutý.

Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalobca mal
v spore plný úspech, vychádzajúc z hodnoty sporu v sume 36.514 Eur priznal náhradu trov konania
pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie celkom za 16 úkonov, im prislúchajúci režijný paušál za
jednotlivé obdobia, náhradu za stratu času, ako aj cestovné náhrady všetko v zmysle § 10 ods. 1, § 14

ods. 1 a § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, a to spolu vo výške 9.677,07 Eur, ktoré uložil žalovanému zaplatiť
do rúk právneho zástupcu žalobcu.

Výrokopovinnostizaplatiťsúdnypoplatokodôvodnilsúdprvéhostupňaust.§2ods.2zákonač.71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch s tým, že žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. a/ od poplatku oslobodený a keďže
súd jeho návrhu vyhovel, uložil neúspešnému žalovanému tento poplatok vo výške 99,50 Eur zaplatiť.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetom

sporu v konaní sp. zn. 5C/617/1994 bol spor obraz „Posledný súd z Topoli“, ktorý bol známy druhom
maľby, rozmermi obrazu, nebol síce určený autor, lebo je neznámy. Exekúcia týkajúca sa uvedeného
exekučného titulu prebehla podľa právnych noriem. Žalobca, ktorý sa domáha vydania obrazu
„Posledný súd z Rakovčíka“ je absolútne neidentický s obrazom „Posledný súd z Rakovčíka“ podľa
publikácie „Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch“ z roku 1969, kde je tento obraz

charakterizovaný rozmermi 160 x 95 cm, 160 x 130 cm. Na ľavej strane obrazu bol zakomponovaný
motív kostlivec a na pravej strane motív had. Obraz, ktorý podľa rozsudku okresného súdu má byť
vydaný žalobcovi takéto vyobrazenie neobsahuje. Nesúhlasí preto s názorom prvostupňového súdu,
že jeho návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania znalcom z odboru posudzovanie umeleckých diel je
bezpredmetný. Práve naopak, tento dôkaz je jediným spôsobilým hodnoverne ozrejmiť nejasnosti tohto

konania.

Vyslovil svoj nesúhlas aj s tvrdením súdu prvého stupňa, že predmetný obraz je majetkom žalobcu.
Nevlastník - občan obce nemohol právne platne darovať cirkevný artefakt, preto „predávajúci“ Ján
Valko nebol oprávnený predať akýkoľvek obraz gréckokatolíckeho chrámu a obraz bol v takom prípade

nespôsobilým predmetom. K riadnemu odpredaju by musel byť najskôr obraz cirkevnou komisiou
vyradený alebo by obraz mohol odpredať kňaz, čo sa nestalo.Súd prvého stupňa sa náležite nevenoval dôkazu „prehlásenie veriacich gréckokatolíckej filiálky
Rakovčík“ a publikácii „Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch“. Okresný súd tak
neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhované dôkazy, ani dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd prvého stupňa si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 118 ods. 2 O. s. p., ani na jednom
súdnom pojednávaní sudca neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné a ktoré zostali sporné tak, aby účastníci mohli upraviť ďalší procesný postup
v konaní. Konanie je z toho dôvodu postihnuté procesnou nesprávnosťou, ktorá viedla k zmareniu

účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia
prvostupňového súdu.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť a
žiadal priznať trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie na odvolanie žalovaného
vo výške 493,93 Eur + 7,41 Eur režijný paušál + 100,07 Eur DPH, spolu teda vo výške 600,42 Eur.

Poukázal na to, že dôvody v odvolaní sú iba opakovaním doterajších tvrdení žalovaného, s ktorými sa
súdy už vyporiadali. Každému je zrejmé, že rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/617/1994
zo dňa 16.04.2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/380/2002 zo dňa
19.11.2003 a následná exekúcia vykonávaná Exekútorským úradom súdneho exekútora Mgr. Juraja
Volocha pod sp. zn. EX/00010/2005 sú z dôvodu svojej neurčitosti a nezrozumiteľnosti nevykonateľné.

Je vylúčené, aby v procese výkonu exekúcie exekútorom sa spresňovala vec, ktorá má byť odobratá,
právnym zástupcom oprávneného a následne bola odňatá diametrálne odlišná iná hnuteľná vec. V
zbierke žalovaného sa nachádza viacero obrazov s názvom „Posledný súd“ o rozličných rozmeroch
a technikách. Ani disciplinárne nepostihnutie exekútora nemá pre posudzovanie a rozhodovanie o
predmete konania v tejto veci žiaden význam. Exekútor svojim nesprávnym konaním a odňatím

iného obrazu, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a ktorý má vysokú hodnotu, spôsobil škodu veľkého
rozsahu. Správne súd prvého stupňa nedoplnil dokazovania navrhované žalovaným, a to znaleckým
dokazovaním.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.
s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich pre odvolací súdny proces z ust.
§ 211 a nasledujúcich O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust.§ 214 ods. 2 O. s. p. po tom,
čo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 23.10.2012

o 15.30 hod. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje ( § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení zmien a doplnkov, ďalej len OZ).

Uvedené ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Východiskom pre takúto súdnu
ochranu je ust. § 4 OZ, ktorý uvádza, že proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať
ochrany u orgánu, ktorý je na to povolený. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to

žaloby na vydanie veci alebo zapieracej žaloby. Obe chránia obsah vlastníckeho práva, t. j. právo
vlastníka vec držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na
vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu
vlastníkoviasúčasnemujuodmietavydať.Aktívnalegitimáciapatrívlastníkoviveciapasívnalegitimácia
osobe, ktorá má vec fakticky u seba a nemá na to žiaden aprobovaný dôvod.

Tak, ako správne súd prvého stupňa uvádza, úspech vlastníckej žaloby o vydanie veci môže byť len
vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava
neprávom.

Súd prvého stupňa sa náležite s uvedeným vysporiadal, preto jeho závery sú správne a odvolací súd
poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa čo do veci samej.Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobe bolo potrebné vyhovieť. Z doteraz vykonaného
dokazovania vyplýva, že predmetný obraz - Ikona Posledný súd pochádza z Rakovčíka, pôvodne bola v
dvoch častiach, ktoré boli samostatne rekonštruované, prvá v rokoch 1989 - 1900 a druhá v rokoch 1991

- 1992. Žalobca ju vedie pod inventárnym číslom M 1793, prírastkové číslo 1/72, číslo negatívu 25164 a
ako spôsob nadobudnutia v evidencii žalobcu sa uvádza, že ide o kúpy od X. B. a podľa potvrdenky zo
dňa 03.01.1972 nákupná cena predstavovala sumu 2.829 Kčs. Uvedený obraz bol v rámci exekúcie na
základe exekučných titulov rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/617/94-180 zo dňa 16.04.2002
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/380/02-206 zo dňa 19.11.2003 žalobcovi v

prospech žalovaného odňatý, a to bez toho, aby bolo náležite zistené, či exekučné tituly sa týkajú práve
uvedeného obrazu. Identifikáciu obrazu totiž v čase jeho odňatia v exekúcii upresnil právny zástupca
oprávneného. Je treba dať za pravdu súdu prvého stupňa to, že exekučné tituly, na základe ktorých
sa uvedená exekúcia realizovala, nedostatočne identifikovali v petite obraz, ktorý mal byť exekúciou
postihnutý. Došlo preto k tomu, že vtedajšiemu povinnému, teraz žalobcovi, bol odňatý obraz, ktorý je
predmetom tohto konania bez toho, aby z exekučného titulu vyplývalo, že predmetom exekúcie má byť

práve tento obraz. Za situácie, keď vtedy povinný, teraz žalobca bol držiteľom minimálne 4 obrazov s
označením Posledný súd, pričom z odôvodnenia rozsudku, ktorým bol exekučný titul vyplýva, že ide o
obraz pochádzajúci z dreveného kostola sv. Michala Archanjela v Obci Topoľa, je potrebné usúdiť, že
predmetom exekúcie nemohol byť obraz - Ikona Posledný súd z Obce Rakovčík, ktorý je predmetom
tohto konania.

Nevyhnutným predpokladom na nariadenie výkonu rozhodnutia je, aby práva a im zodpovedajúce
povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí určené presným a nepochybným spôsobom. Rozhodnutie
musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a
povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá,

nie je vykonateľným rozhodnutím a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia. Ak by bol súdny
výkon rozhodnutia, ktoré nemá tieto požiadavky, nesprávne nariadený, výkon musí byť v každom štádiu
konania aj bez návrhu zastavený ( R 21/1981 ).

Zo spisu jednoznačne vyplynulo, že bola vedená exekúcia na základe nevykonateľného rozsudku pre

nešpecifikovaný predmet konania a aj napriek tomu bol odobratý obraz - ikona „Posledný súd“, hoci
takto vedená exekúcia mala byť zastavená.

Uvedené nasvedčuje tomu, že bolo správne žalobe vyhovieť tak, ako to urobil súd prvého stupňa.

K odvolacím námietkam žalovaného je treba dodať, že ak by v rozsudku Okresného súdu Svidník č.
k. 5C/617/1994-180 chýbal na identifikáciu predmetu konania iba autor obrazu - Ikony, ale ak by ináč
bola hnuteľná vec identifikovaná a špecifikovaná tak, aby vylúčila možnosť zámeny a nedošlo by k
odňatiu obrazu, ktorého sa uvedený rozsudok netýkal, bolo by nutné exekúciu považovať za zákonnú.
Na veci nemôže zmeniť nič ani to, že disciplinárna komisia komory exekútorov exekútora za výkon

takejto exekúcie disciplinárne nepostihla.

Ani ďalšia námietka, týkajúca sa toho, že rozmery obrazu, ktoré sú uvedené v petite žaloby
nezodpovedajú publikácii „Pamiatky východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch“ z roku 1969,
nemôžebyťsmerodajné,nakoľkoniejemožnéjednoznačnepotvrdiť,žetátopublikáciasatýkapredmetu

konania. Ani spochybňovanie nadobudnutia vlastníctva žalobcu k predmetnému obrazu nie je možné v
konaní zohľadniť, nakoľko uvedený obraz bol v držbe žalobcu určite viac ako 3 roky, kedy zákon pripúšťa
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním za splnenia ďalších zákonných podmienok. Žalovaný, ak by
chcel byť úspešný, mal produkovať dôkazy preukazujúce svoje vlastnícke právo k predmetnému obrazu.

Obdobne ani prípadne ustanovený znalec z odboru posudzovania umeleckých diel by sa nemohol
vyjadriť k, pre toto konanie základnej otázke, a to otázke vlastníckeho práva predmetu konania.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, a to vo veci samej

a vo výroku o zaplatení súdneho poplatku postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil.Zrušený bol výrok o trovách konania postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s.p. Dôvodom bolo to,
že žalobcovi bola priznaná na trovách jeho právneho zástupcu odmena aj za úkony, ktorých realizácia
nevyplýva zo spisu. Napr. bola priznaná odmena aj za účasť na pojednávaní dňa 12.01.2011, pritom zo

zápisnice z pojednávania vyplýva, že na pojednávaní sa nikto nezúčastnil. Je treba prehodnotiť aj ďalší
úkon, podanie zo dňa 08.06.2009, či išlo o účelný úkon.

Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a vrátil v rozsahu
zrušenia vec súdu prvého stupňa n ďalšie konanie.

Úlohousúduprvéhostupňabudeopätovnerozhodnúťotrováchkonaniaúčastníkovstým,žepriustálení
ich výšky sa bude zaoberať účelnosťou realizovaných trov právneho zastúpenia žalobcu. Zároveň
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 3 O. s. p. Odvolací súd rozhodol
tak aj z dôvodu dodržania dvojinštančnosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.