Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Dobrík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202287
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Dobrík
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716202287.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci navrhovateľa: Reality INN s.r.o., so sídlom Martin, Štvrť Čajkovského
3763/13, IČO: 47 230 878, právne zastúpeného JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom
Žilina, J. Milca 11, proti odporkyni: N. Y., T.. XX.X.XXXX, U. H. I., I. XXXX/X, v konaní o vypratanie bytu
a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Rozhodnutie o trovách predbežného opatrenia sa ponecháva rozhodnutiu vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.3.2016 sa navrhovateľ domáha voči odporkyni vypratania
nehnuteľnosti, a to X-V. bytu č. XX T. X.C., vo vchode č. X, v bytovom dome súp. č. XXXX,
nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 576 m2, vedený

Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, na W. Č.. XXXX, k.ú. C., B. I., B. I..

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že je vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, ktorý bol
predmetom dražby uskutočnenej dňa 10.9.2015. Táto nehnuteľnosť bola vydražená a príklep bol
udelený vydražiteľovi - G. Š.. Následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.9.2015 uzavretej medzi
navrhovateľomavydražiteľomnadobudolnavrhovateľvlastníckeprávokpredmetnémubytu.Odporkyňa

bola vlastníčkou bytu pred uskutočnením dobrovoľnej dražby. V súčasnosti užíva predmetný byt bez
právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval na toto užívanie, čím znemožňuje jeho užívanie riadnemu
vlastníkovi. Odporkyňa tým vážne zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý nehnuteľnosť
riadne nadobudol. Nakoľko sa odporkyňa odmieta z predmetného bytu vysťahovať, navrhovateľ je v
dôsledku toho vylúčený z užívania bytu. Navrhovateľ navrhol odporkyni uzavretie nájomnej zmluvy ako
jednu z alternatív v rámci mimosúdneho vyrovnania, avšak neúspešne.

Spolu s návrhom vo veci samej navrhovateľ podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým
žiada, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa užívania a vstupu do predmetného bytu až do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa v súčasnosti

užíva predmetný byt bez právneho titulu, nakoľko jeho vlastníkom je navrhovateľ. Odporkyňa sa odmieta
vysťahovať, v byte sa zdržiava neoprávnene, pričom dochádza ku škodám na majetku a na strane
navrhovateľa existuje dôvodná obava hroziacej ujmy. Odporkyňa spôsobuje škodu navrhovateľovi
najmä neoprávneným odberom elektrickej energie, vody, tepla a plynu, opotrebením nehnuteľnosti ako
aj rôznymi stavebnými zásahmi do nehnuteľnosti. Navrhovateľ má informácie, že odporkyňa spolu s
ďalšími osobami požíva v byte alkoholické nápoje, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko vzniku škody na

predmetnejnehnuteľnosti.Okremuvedenéhovznikánavrhovateľoviškodavpodobeušléhozisku,keďže
predmetom jeho činnosti je realitná činnosť a nemôže s nehnuteľnosťou nakladať, ďalej ju previesť, aniprenajať. Na strane odporkyne tak vzniká bezdôvodné obohatenie v mesačnej výške minimálne 400
eur, keďže nájmy v obdobných bytoch a lokalite sa pohybujú v týchto cenových reláciách. Vzhľadom
na finančnú situáciu odporkyne má navrhovateľ obavu, že toto bezdôvodné obohatenie od odporkyne

nikdy nevymôže. Ďalej navrhovateľ uviedol, že odporkyňa nie je v bytovej otázke odkázaná na bývanie
v predmetnom byte, nakoľko má syna, ktorý býva v nájomnom byte a dcéru, ktorá byt vlastní, a ktorí by
jej v prípade potreby mohli poskytnúť dočasné alebo trvalé bývanie.

Ako listinné dôkazy navrhovateľ pripojil k návrhu najmä výpis z LV č. XXXX, odpis notárskej zápisnice zo

dňa 10.9.2015, kúpnu zmluvu zo dňa 18.9.2015 a návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 22.1.2016.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak treba po začatí
konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho
nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné
opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie

predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho
sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa

odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia
je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny

a faktický stav medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov, alebo obava,
že výkon rozhodnutia o nároku, ktorý účastník osvedčil ako dôvodný, by mohol byť ohrozený. V oboch
prípadoch však musí navrhovateľ súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by
mala za následok reálne bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov

účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie
môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok
konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa
musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Z toho sa súčasne vyvodzuje, že

predbežné opatrenie nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej. Je vylúčené v
predbežnom opatrení deklarovať určité právo účastníka.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha, aby súd zakázal odporkyni užívať a vstupovať do vyššie
špecifikovanej nehnuteľnosti do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté vo veci samej. Návrhom

vo veci samej sa domáha vypratania predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko odporkyňa ju užíva bez
právneho dôvodu. V danom prípade petit nariadeného predbežného opatrenia by de facto prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej, nakoľko až dokazovaním vo veci samej bude súdom skúmané, či odporkyňa
užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a na základe toho jej bude môcť byť uložená
povinnosť nehnuteľnosti vypratať.

Preskúmaním návrhu a listinných dôkazov má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aby mohol vyhovieť návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ musí osvedčiť základné podmienky dôvodnosti nárokua označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie, ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré
osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy na právnom alebo faktickom postavení účastníkov.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa požíva v byte
alkoholické nápoje spolu s ďalšími osobami a navrhovateľ má vážne obavy o svoj majetok, s ktorým
nevie, ako odporkyňa nakladá. Okrem toho navrhovateľ uviedol, že odporkyňa vykonáva neoprávnene
stavebné zásahy do nehnuteľnosti. Podľa súdu navrhovateľ konkrétne neuviedol a neosvedčil, aké
stavebné zásahy do nehnuteľnosti odporkyňa vykonáva, v dôsledku ktorých by hrozilo poškodenie

predmetného bytu. Navrhovateľ ani nijakým spôsobom nepreukázal také konanie odporkyne, z ktorého
by súd mohol odôvodniť potrebu nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. V tomto smere
nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy. S prihliadnutím na okolnosti danej veci, že odporkyňa
bola pred vykonaním dražby vlastníčkou bytu a má v predmetnom byte trvalý pobyt, nemožno pri
uložení predbežného opatrenia, ktorý by predstavoval tak vážny zásah do práv odporkyne, keďže v
predmetnom byte býva, vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, ktoré ničím nepodložil. Súd upozorňuje

na tú skutočnosť, že jedným z predpokladov nariadenia predbežného opatrenia je aj primeranosť
zásahu. Vždy je nutné brať ohľad aj na to, aby zásah do práv dotknutých osôb v dôsledku
nariadenia predbežného opatrenia nebol zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorého ochrana sa
má nariadením predbežného opatrenia dosiahnuť. V súvislosti s ďalšou škodou, ktorá navrhovateľovi
vzniká v podobe neoprávneného odberu elektrickej energie a ďalších služieb, ako aj ušlého zisku, súd

tento dôvod nepovažuje za dostatočný na nariadenie predbežného opatrenia v porovnaní s ujmou,
ktorú by predstavovalo nariadené predbežné opatrenie pre odporkyňu, ktorá by si v dôsledku toho
musela okamžite riešiť bytovú otázku. Náhradu škody, ktorá navrhovateľovi v dôsledku tohto vzniká,
si navrhovateľ môže uplatniť voči odporkyni, pričom tvrdenie o jej nevymožiteľnosti sa javí súdu ako
predčasné. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že navrhovateľka nie je na bývanie v byte odkázaná,

súd nemohol vziať do úvahy, nakoľko tieto nie sú ničím preukázané a vychádzajú len z domnienok
navrhovateľa, že deti odporkyne jej môžu poskytnúť bývanie. Súd však nepozná okolnosti a skutočné
bytové a rodinné pomery týchto osôb, aby mohol vyvodiť záver, že odporkyňa by svoju bytovú otázku
po nariadení predbežného opatrenia mala vyriešenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasne upraviť
právne vzťahy medzi účastníkmi konania formou nariadenia predbežného opatrenia.

Len pre úplnosť súd dodáva, že ak navrhovateľ tvrdí, že odporkyňa poškodzuje predmetný byt
navrhovateľa, v danom prípade by bolo vhodnejšie do rozhodnutia vo veci samej uložiť odporkyni

povinnosť zdržať sa takého konania, ktoré spočíva v poškodzovaní majetku navrhovateľa, v danom
prípade by však toto konanie odporkyne musel preukázať.

Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal potrebu a dôvodnosť navrhovaného nariadenia
predbežnéhoopatrenia, neosvedčilexistenciubezprostrednehroziacejujmyakojednéhozozákladných

predpokladov na jeho nariadenie, a preto súd jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

V zmysle citovaných ustanovení súd ponechal rozhodnutie o trovách konania na konečné rozhodnutie

vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.