Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/361/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210831
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414210831.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporkyni: G. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, C. N., v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Námestie Legionárov 5,
Prešov, IČO: 42 343 828, v konaní právne zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A,
Lučenec, v konaní o zaplatenie 4.383,55,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.897,28,- € s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne od 06.10.2014 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zostávajúcej časti úrokov z omeškania uplatňovaných zo sumy 2.897,28,- € súd návrh navrhovateľa
z a m i e t a .

III. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

IV. O trovách konania b u d e rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2014 žiadal pôvodný navrhovateľ Consumer Finance
Holding, a.s. uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 4.383,55,- € s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne od 09.10.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že
poskytol odporkyni celkovú sumu pôžičky 5.794,56,- €, z ktorej odporkyňa doteraz vrátila len 491,92,- €,
pričom je mala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 72 po 80,48,- €. Nakoľko odporkyňa
porušila svoju povinnosť splácať pôžičku včas, listom z 28.09.2011 ju vyzval k okamžitej úhrade všetkých

splátok jednorázovo.

Uznesením zo dňa 19.03.2015 č. k. 11Ro/919/2014 - 28 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že
na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania navrhovateľ.

Následne podaním zo dňa 02.10.2015 zobral navrhovateľ návrh čiastočne späť tak, že žiadal od
odporkyne zaplatenie sumy 3.961,90,- € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 09.10.2011

do zaplatenia. Späťvzatie odôvodnil tým, že berie návrh späť v časti pôvodne uplatnených pokút 397,17,-
€ a manipulačného poplatku 24,48,- €.Súd v súlade s ust. § 172 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) o tomto podaní
osobitne nerozhodoval, nakoľko vo veci vydal dňa 26.11.2015 platobný rozkaz v rozsahu, ktorý zostal
predmetom konania po tomto čiastočnom späťvzatí návrhu, t.j. platobným rozkazom uložil odporkyni

zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.961,90,- € s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z tejto sumy od 09.10.2011
do zaplatenia ako aj trovy konania 237,50,- € a trovy právneho zastúpenia 357,91,- €. Predmetom
konania podľa uvedeného ustanovenia sa potom stal takto upravený návrh navrhovateľa.

Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa včas odôvodnený odpor. Namietala, že sa jedná o

spotrebiteľskú zmluvu a táto neobsahuje náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z.z., konkrétne neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti úveru a ďalej neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Pretojeuzavretázmluvabezúročná
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Ďalej namietala aktívnu legitimáciu

navrhovateľa, nakoľko tento nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Nebolo jej
doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a navrhovateľ nepreukázal, že jej takéto oznámenie
doručené bolo. Napokon namietala premlčanie celého uplatneného nároku, nakoľko k vyhláseniu
splatnosti úveru došlo listom z 28.09.2011, pričom v tomto absentuje údaj o tom, kedy a nezaplatením
ktorej splátky došlo k vyhláseniu splatnosti úveru. Poukázala na bod 12.2 všeobecných obchodných

podmienok, podľa ktorého má spoločnosť právo kedykoľvek zmluvu vypovedať bez udania dôvodu, no
takýto postup veriteľa podľa nej nie je v súlade so zákonom a je na jeho svojvoľnom rozhodnutí, či
splatnosť úveru vyhlási alebo nie, čím má jednostrannú možnosť manipulácie s inštitútom premlčania
dlhu. Podľa nej je potrebné premlčaciu dobu počítať od nezaplatenia prvej splátky v poradí, čo je splátka
splatná 20.05.2011, odkedy začala plynúť trojročná premlčacia doba a tá uplynula 21.05.2014, teda ešte

pred podaním žalobného návrhu na tunajší súd dňa 09.09.2014.

Vzhľadom na to, že z odporkyňou v odpore uvedených skutočností je evidentné, že spochybňuje
žalovanú pohľadávku a nesúhlasí s ňou žiadajúc návrh zamietnuť, pričom uviedla konkrétne skutkové
aj právne výhrady, na základe ktorých žalovaný nárok spochybňuje, súd považoval odpor za vecne

odôvodnený a preto ho nebolo možné odmietnuť podľa § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. ako to žiadal
navrhovateľ.

Následnepodanímzodňa10.02.2016navrhovateľzobralnávrhspäťvčastiozaplatenieistiny1.064,62,-
€ s príslušnými úrokmi z omeškania a žiadal od odporkyne zaplatenie už len sumy 2.897,28,- €

predstavujúcej súčet v poradí 9. až 44. splátky (t.j. 36 splátok po 80,48,- €, ktoré boli splatné od
20.09.2011 do 20.08.2014) spolu s úrokmi z omeškania z jednotlivých splátok od 21. dňa toho ktorého
mesiaca až do zaplatenia, t.j. od 21.09.2011, od 21.10.2011 atď., teda takýmto spôsobom napokon
zo sumy 80,48,- € od 21.08.2014 do zaplatenia. V podaní tiež popieral, že by došlo k predčasnému
zosplatneniu úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko v úverovej zmluve takáto možnosť

dojednaná nebola a preto podľa neho premlčacia doba začína plynúť ohľadne každej splátky, ktorá
podlieha premlčaniu samostatne.

Súd preto na základe čiastočného späťvzatia návrhu konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. ohľadne
zaplatenia sumy 1.064,62,- € s úrokom z omeškania ako je uvedené pod bodom III. výrokovej časti

rozsudku.

Ešte predtým podaním zo dňa 14.10.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník na stranu odporkyne,
ktorý následne v písomnom vyjadrení z 20.03.2016 poukazoval na neurčitým spôsobom uvedenú výšku
pôžičky v predmetnej zmluve o pôžičke, nakoľko sa uvádza schválená výška pôžičky 4.000,- €, no je

uvedenáajcelkovásumapôžičky5.794,56,-€.Vdôsledkutohojezmluvaneplatnouzdôvoduneurčitosti
a je nutné kvalifikovať nárok navrhovateľa ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
je však premlčaný kvôli márnemu uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Ďalej namietal,
že ak sa žalovaná prvýkrát dostala do omeškania so splácaním úveru so splátkou splatnou dňa
20.05.2011 a právny predchodca navrhovateľa pristúpil k zosplatneniu dňa 28.09.2011 ako to vyplýva z

predžalobnej upomienky, k zosplatneniu došlo v čase, kedy žalovaná bola v omeškaní so splátkou už
viac ako tri mesiace, tak premlčacia doba začala plynúť nie odo dňa zosplatnenia, ale v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka odo dňa splatnosti nesplnenej splátky, teda od 20.05.2011 a nakoľko žalobný
návrh bol doručený súdu 09.09.2014 bolo to po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Napokon rovnakoako odporkyňa poukazoval na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu absencie uvedenia doby
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v úverovej
zmluve, absenciu RPMN a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tiež

vzhľadom na absenciu výšky, počtu termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že jej bolo vyplatených 4.000,- €, ktoré si brali na chod domácnosti
a s tým spojené náklady. Chceli ju splatiť, no dostali sa do ťažkej finančnej situácie a neboli toho schopní.

Zaplatili na pôžičku niečo cez 400,- € a približne pol roka po jej zobratí prestali splácať. Potvrdila, že
prevzala predžalobnú upomienku v deň ako je uvedený na pripojenej doručenke.

Cestou právneho zástupcu tiež namietala, že výška úroku je nesprávna, nakoľko sa zhoduje s RPMN,
čo nie je možné na finančnom trhu dosiahnuť, lebo táto zahŕňa aj náklady súvisiace so spotrebiteľským

úverom. Rovnako ako vedľajší účastník tiež poukázala na nejednoznačnosť ustanovenia o tom aká
suma bola predmetom zmluvy. Spochybňovala aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa s poukazom na
znenie všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých právny predchodca navrhovateľa mohol
jednostranne postúpiť pohľadávku bez súhlasu dlžníka, no dlžník túto možnosť nemal, čo podľa nej
zakladá neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatnou. Ak by aj teda navrhovateľ preukázal, že

došlo k postúpeniu pohľadávky, išlo o neplatný právny úkon a navrhovateľ preto nemá aktívnu vecnú
legitimáciu.

Vedľajší účastník cestou svojho právneho zástupcu zotrval na svojich vyjadreniach a námietkach vo
vzťahu k predmetnej úverovej zmluve.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok ako veriteľa a odporkyňa ako dlžníčka (popri nej
bol spoludlžníkom aj O. G.) uzavreli dňa 07.12.2010 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej
odporkyni uvedená spoločnosť skutočne potom aj poskytla peňažné prostriedky vo výške 4.000,- €.

V zmluve je uvedené, že bola schválená výška pôžičky 4.000,- € a uvedená je aj celková suma pôžičky
5.794,56,- € a celkové náklady spotrebiteľa 1.793,56,- €. V zmluve je ďalej uvedená splátka 80,48,- €,
ročná úroková sadzba 13,9 %, v rovnakej výške je uvedená aj RPMN, počet splátok 72 a priemerná
hodnota RPMN 18,48 %.

VčlánkuXI.zmluvyjeuvedené,ženeoddeliteľnousúčasťouzmluvysúvšeobecnéobchodnépodmienky.

V bode 6. všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že klient je povinný splácať poskytnutú
pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom,

ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je uvedené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v
príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy, pokiaľ
nie je dohodnuté inak. V tomto bode je aj ustanovenie o tom, že v jednotlivých splátkach je zahrnutý
dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.

V bode 14.2 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že spoločnosť je oprávnená akékoľvek
svoje práva zo zmluvy úplne alebo sčasti previesť alebo postúpiť úplne alebo sčasti na tretiu osobu
bez súhlasu klienta a pod bodom 14.3 je uvedené, že klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho

písomného súhlasu spoločnosti previesť práva alebo záväzky zo zmluvy alebo postúpiť pohľadávky
úplne alebo sčasti alebo umožniť prevzatie záväzkov klienta zo zmluvy treťou osobou.

Zo zmluvy a ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva stanovenie termínu konečnej
splatnosti pôžičky, keď v zmluve je uvedené v rámci tejto rubriky iba označenie 12/2016.

Súdu bol tiež predložený prehľad splátok a úhrad, podľa ktorého odporkyňa zaplatila, rovnako ako
to uvádzal aj pôvodný navrhovateľ v tomto konaní, celkovo sumu 491,92,- €, zaplatila do 28.04.2011
celkovo štyri splátky po 80,48,- € a následne uhradila ďalšiu sumu až 19.11.2012 vo výške 50,- €.Listom zo dňa 28.09.2011 označeným ako predžalobná upomienka spoločnosť Consumer Finance
Holding a.s. žiadala odporkyňu o okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo v súlade so

všeobecnými obchodnými podmienkami, nakoľko ako je v liste uvedené, nevzala vážne predchádzajúce
upozornenie týkajúce sa predmetnej zmluvy a na základe toho bola teda požiadaná o úhradu čiastky
5.504,84,- € do troch dní od doručenia upomienky. Podľa doručenky túto výzvu prevzala odporkyňa
05.10.2011, čo aj pred súdom potvrdila.

V samotnom texte zmluvy a ani vo všeobecných obchodných podmienkach pritom nie je obsiahnuté
dojednanie o tom, že v prípade nesplnenia niektorej zo splátok má možnosť veriteľ zosplatniť zvyšok
pôžičky a žiadať o zaplatenie všetkých splátok jednorázovo.

Ďalej bola súdu predložená zmluva o postúpení pohľadávok datovaná dňom 08.12.2014 uzavretá
medzi Consumer Finance Holding a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, z ktorej

bodu 2.1 vyplýva, že predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok voči dlžníkom v zmysle zoznamu
pohľadávok spolu aj s ich príslušenstvom, pričom bola súdu predložená aj identifikácia postúpenej
pohľadávky vzťahujúca sa na túto zmluvu o postúpení, kde je uvedené, že sa jedná o postupovanú
pohľadávku vo výške 4.438,51,- € voči odporkyni v súvislosti so zmluvou č. 8006488, ktoré číslo sa
zhoduje s označením čísla zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej odporkyňou a právnym predchodcom

navrhovateľa, kde v tejto identifikácii postúpenej pohľadávky je uvedená rovnaká výška úveru 5.794,56,-
€ ako aj v predmetnej zmluve o poskytnutí pôžičky.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd potom za preukázané, že v prípade predmetnej zmluvy
uzavretej odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa sa nepochybne jedná o spotrebiteľský úver

podľa § 1 ods. 2 v tom čase účinného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Právny
predchodcanavrhovateľamalpostavenieveriteľa(§2písm.b)cit.zákona)aodporkyňamalapostavenie
spotrebiteľa (§ 2 písm. a) cit. zákona).

Vedľajší účastník a rovnako potom aj odporkyňa poukazovali na neplatnosť zmluvy o pôžičke z dôvodu
nejednoznačného určenia požičiavanej sumy. Na základe ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý
určuje akým spôsobom sa majú vykladať právne úkony a je zrejmé zo zmluvného textu, že pôžička
bola v sume 4.000,- €, lebo nemožno vykladať tieto zmluvné ustanovenia izolovanie od ďalšieho textu,
podľa ktorého bola celková suma pôžičky 5.794,56,- € a suma 4.000,- € predstavovala „schválenú“

pôžičku, teda výšku požičiavanej sumy. Ani jednoduchým matematickým prepočtom nemožno dôjsť k
inému záveru, že nebola požičiavaná suma 5.794,56,- €, lebo odpočítaním sumy 1.794,56,- € (ktorá
je v zmluve nesprávne označená ako celkové náklady spotrebiteľa) ide o „schválenú“ - vo význame
takú pôžičku, ktorá bude aj poskytnutá. Tieto jazykové nepresnosti preto súd nepovažoval za dôvod
absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je

neplatný taký právny úkon, ktorý nie je urobený určito.

V konaní bolo ďalej nesporným, že odporkyňa pôžičku riadne nesplácala v splátkach splatných 20. dňa
príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky 20.01.2011 a celkovo na túto pôžičku uhradila len
sumu 491,92,- €. Z listu právneho predchodcu navrhovateľa spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.

je zrejmé, že týmto žiadal o jednorazovú úhradu všetkých dlžných splátok vzhľadom na oneskorené
splácanie pôžičky odporkyňou, no ako už bolo uvedené, ani v samotnej zmluve, ani vo všeobecných
obchodných podmienkach sa nenachádza také dojednanie v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka,
ktoré by oprávňovalo veriteľa, teda právneho predchodcu navrhovateľa žiadať pre nezaplatenie niektorej
zo splátok uhradenie všetkých zvyšných splátok. Súd preto na list právneho predchodcu navrhovateľa

nemoholprihliadať,nakoľkotentopovažovalzaabsolútneneplatnýprávnyúkonpodľa§39Občianskeho
zákonníka, keďže odporuje § 565 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa preto nebola povinná splatiť
pôžičku jednorazovo.

Súd mal ďalej za preukázané, že zmluva o pôžičke neobsahuje zákonné náležitosti vyžadované v

čase jej uzavretia zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne v zmluve absentujú
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmeno f), j) a k) citovaného zákona, čo potom robí v zmysle § 11 ods. 1
písm.a)citovanéhozákonapredmetnýspotrebiteľskýúverposkytnutýformoupôžičkybezúročnýmabez
poplatkov. Konkrétne zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín (tedakonkrétny deň) konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Jazykovo celkom nie presne je uvedená aj
celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a napokon úplne absentuje rozčlenenie splátky na istinu,
úroky, či iné poplatky, nakoľko zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona nezodpovedá len uvedenie

úhrnnej splátky.

I keď navrhovateľ tu poukazoval na kumulatívne splnenie podmienok v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
citovaného zákona, teda že bezúročnosť a bezpoplatkovosť sa vzťahuje len na prípady, kedy zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a súčasne absentujú stanovené náležitosti, judikatúra

zhodne vykladá toto ustanovenie tak, že nejde o potrebu kumulatívneho naplnenia týchto podmienok,
ale tieto sú stanovené samostatne. Pri výklade tohto ustanovenia nemožno vychádzať iba z doslovného
gramatického výkladu, ale treba ho interpretovať z hľadiska jeho významu v tom smere, že sankcia
postihuje veriteľa, dodávateľa, ktorý v drvivej väčšine prípadov pripravuje zmluvný text a teda ho
sankcionuje tým, že pokiaľ neuvedie stanovené náležitosti, považuje sa úver za bezúročný a bez
poplatkov. Svedčí o tom nielen historický výklad z hľadiska znenia predchádzajúcej právnej úpravy § 4

ods.3predtýmplatnéhozákonač.258/2001Z.z.aleajnáslednýprístupzákonodarcu,ktorýsúčinnosťou
od 01.01.2013 túto formulačnú nedôslednosť odstránil.

Z uvedených dôvodov súd potom považoval zmluvu o pôžičke za bezúročnú a bez poplatkov a teda
pokiaľ odporkyni bolo poskytnutých 4.000,- € tak rovnakú sumu mala teda aj vrátiť. Z tejto uhradila sumu

491,92,- € a bola by preto povinná uhradiť ešte rozdiel, t.j. sumu 3.508,08,- €.

Ďalej bolo preukázané v konaní zmluvou o postúpení pohľadávok, že pohľadávka zo zmluvy o pôžičke
bola postúpené navrhovateľovi, ktorý je potom aktívne vecne legitimovaný v zmysle § 524 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka domáhať sa dlhu odporkyne z pôžičky. Odporkyňa síce namietala že
nebol predložený dôkaz o postúpení, no takýmto dôkazom je práve predložená zmluva o postúpení
pohľadávok, z ktorej spolu s identifikáciou pohľadávky jednoznačne vyplýva, čo sa postupovalo a komu
sa postupovalo.

Pokiaľbolovkonanínamietané,žezmluvaopostúpenípohľadávkyjeneplatnou,nakoľkoneumožňovala
aj odporkyni ako spotrebiteľke postupovať pohľadávky zo zmluvy bez písomného súhlasu veriteľa,
tak je potrebné uviesť, že toto je síce uvedené vo všeobecných úverových podmienkach, no podľa
názoru súdu táto skutočnosť by mohla spôsobovať neplatnosť len samotného ustanovenia všeobecných
obchodných podmienok, ktoré upravuje možnosti tohto postúpenia, no nemôže sa svojimi dôsledkami

vzťahovať na platnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Neplatnosť zmluvy ako právneho
úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka je totiž viazaná na rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi,
pričom súd nepovažuje za s nimi nesúladný samotný fakt, že postúpenie pohľadávky bolo v prípade
spotrebiteľa viazané na súhlas veriteľa, ktorý na to zasa súhlas druhej strany nepotrebuje. O možný
rozpor s dobrými mravmi by išlo až v prípade samotného výkonu práva veriteľa takým spôsobom, že

by to odporovalo dobrým mravom, pričom o neplatnosť nemôže ísť v prípade rozporu právneho úkonu
so zmluvným ustanovením majúcim povahu potenciálne neprijateľnej zmluvnej podmienky ale musí ísť
o rozpor s určitým konkrétnym zákonným ustanovením. Súd sa preto nestotožňuje s názorom, ktorý
odvodzovala odporkyňa od predloženého súdneho rozhodnutia iného okresného súdu. V konečnom
dôsledku by sa v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka mohlo jednať len o čiastočnú neplatnosť,

ktorá by nemala vplyv na platnosť celej zmluvy o pôžičke a už tobôž nie na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok, keďže v čase či už uzavretia zmluvy o pôžičke platné ustanovenie § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 v znení účinnom do 31.12.2010 práveže umožňovalo postúpenie pohľadávok zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a takýto právny stav existoval aj v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok. Čiže nič nebránilo veriteľovi, aby svoju pohľadávku postúpil aj tretej osobe. Nemožno sa tu

stotožniť so všeobecnou argumentáciou v tom, že veriteľ mal možnosť postúpiť pohľadávku a odporkyňa
ako spotrebiteľka nie a z toho dokonca vyvodzovať neplatnosť zmluvy o postúpení. Súd mal potom
za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky aj s príslušenstvom a túto jej
postúpením nadobudol navrhovateľ.

Napokon výhrady odporkyne aj vedľajšieho účastníka smerovali k premlčaniu žalovanej sumy. Tu je
treba uviesť (a nebolo to v konaní ani sporným), že sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý
bolo potrebné aplikovať ohľadne premlčania občianskoprávnu úpravu, konkrétne § 101 Občianskehozákonníka, ktorý hovorí, že pokiaľ nie je uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka zase hovorí, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, pričom ak sa pre nesplnenie
niektorých zo splátok stane zročným celý dlh podľa § 565 Občianskeho zákonníka, začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ako už bolo uvedené, k zročnosti celého dlhu v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok nedošlo, preto
je nesprávnou argumentácia vedľajšieho účastníka, resp. odporkyne, že odo dňa 20.05.2011, kedy došlo
k splatnosti prvej splátky, ktorú odporkyňa neuhradila, že od toho dňa začala plynúť trojročná premlčacia
dobaohľadneceléhodlhuatátouplynulaeštepredpodanímžalobnéhonávrhunasúd.Premlčaniepreto
v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka je treba počítať odo dňa zročnosti tej ktorej nesplnenej splátky
a je potom zrejmé, že žalované splátky, ktoré zostali predmetom konania po čiastočných späťvzatiach

návrhu premlčané nie sú. Súd preto uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu 2.897,28,- €,
lebo táto neprevyšuje rozdiel medzi odporkyňou obdržanou sumu 4.000,- € a zaplatenou sumou 491,92,-
€.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.

1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na
prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred
01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013
aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Odporkyňa sa vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť
úverunedostaladoomeškaniadňomnasledujúcimposplatnostitej-ktorejsplátky,nakoľkonebolomožné

rozlíšiť, aká časť pripadá na istinu, aká na úrok a aká na iné poplatky a navrhovateľ má nárok len
na celkovú sumu poskytnutej pôžičky po odpočte uhradenej sumy. Kvalifikácia pôžičky ako bezúročnej
a bezpoplatkov neumožňuje konštatovať omeškanie s platením určitej splátky, lebo táto obsahovala
aj neoprávnene účtovaný úrok. Preto omeškanie odporkyne mohlo nastať podľa § 563 Občianskeho
zákonníka až po výzve na úhradu, ktorú odporkyňa prevzala dňa 05.10.2014. Od nasledujúceho dňa

preto má navrhovateľ nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne (úroková sadzba platná ku
dňu 06.10.2014 vo výške 0,05 % plus 8 percentuálnych bodov). Vo zvyšku úrokov z omeškania súd
preto návrh zamietol ako je uvedené pod bodom II. výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého platí, že v zložitých prípadoch

možno vysloviť, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.