Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224859
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115224859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s.,

so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35717769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so
sídlom Bratislava, Námestie Martina Benku 6 p r o t i žalovanej: M. X., P.. XX.X.XXXX, Y. H., E. C. X,
o zaplatenie 378,95 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 226,95 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne od
11.6.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 20,87 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, z toho
trovy právneho zastúpenia vo výške 17,57 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 1.10.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 378,95 Eur s
úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo žalovanej sumy od 11.6.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.8.2013, ktorou bol poskytnutý
žalovanej úver vo výške 400 Eur za odplatu vo výške 152 Eur, pričom žalovaná doposiaľ uhradila len
sumu 173,05 Eur.

Žalovaná sa k žalobe doposiaľ nevyjadrila, napriek tomu, že žaloba aj s prílohami jej bola doručená ešte

dňa 2.11.2015.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 520131753, obchodnými podmienkami,
oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 26.3.2014, poštovými podacími hárkami a zistil tento skutkový
stav:

Účastníci uzavreli dňa 30.8.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. 520131753, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 400 Eur s odplatou 152 eur s tým, že celkovú dlžnú čiastku na
úhradu vo výške 552 Eur sa žalovaná zaviazala splatiť 13 mesačnými splátkami tak, že prvé tri splátkyuhradí po 2 Eur a zvyšných 10 splátok po 54,60 Eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a ďalšie 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Z textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že tento bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z
istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14% istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov.
Za poskytnutie úveru si veriteľ účtuje aj odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13
mesiacov a vo výške 5% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov.

V zmluve je tiež uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 46,06 %.

Na druhej strane zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré obsahujú 12 bodov a sú podpísané len
žalovanou. Podľa bodu 1 týchto obchodných podmienok RPMN pri splatnosti úveru 7 mesiacov
predstavuje 66,19% a pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%.

Žalovaná podľa žaloby uhradila na základe danej úverovej zmluvy celkovo sumu 173,05 Eur, poslednú
splátku zaplatila 11.9.2014.

Listom zo dňa 26.3.2014 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie jej záväzku v súlade so zmluvnými
podmienkami ku dňu 10.6.2014 z dôvodu omeškania so splácaním úveru. Z pripojeného poštového

podacieho hárku vyplýva, že tento list bol žalovanej doručovaný poštou.

V zmysle bodu 1 obchodných podmienok má veriteľ právo žiadať vrátenie dlžnej sumy spolu s úrokmi
po uplynutí troch mesiacov omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (od 10.6.2013 do 30.4.2014).

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky,

úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania a podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa
rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej 1 jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. Medzi nimi
pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru
pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
abezpoplatkovakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa§9ods.2a/ažk/,r/ay/

Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod písm. f/ túto nie je možné nahradiť výpočtom
podľa počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou
zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm.

k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten,
že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne
tento údaj v predmetnej zmluve chýba (rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 z 27.5.2014).V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť uvedené aj RPMN (písm. j/). Obchodné podmienky nie sú
zákonnou súčasťou zmluvy tak, ako to napríklad zákon výslovne ustanovuje pri všeobecných poistných
podmienkach v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nestačí preto, ak povinný údaj zmluvy je uvedený

len v obchodných podmienkach. RPMN predstavuje jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa,
pretože odzrkadľuje všetky náklady spotrebiteľa a teda je pre neho rozhodujúci pre posúdenie, či zmluvu
uzavrie a to v porovnaní aj s priemernou hodnotou RPMN iných úverov. Pokiaľ teda žalobca neuvedie
priamo do zmluvy RPMN, ale len do obchodných podmienok, svedčí to o jeho nekalej obchodnej praktike
a nepoctivom správaní vo vzťahu k spotrebiteľovi. Pre súd je nepochopiteľné, ak žalobca dokázal

do zmluvy uviesť priemernú hodnotu RPMN a nie RPMN tohto konkrétneho úveru. Táto skutočnosť
vedie potom k záveru o tom, že snahou žalobcu bolo odpútať pozornosť od tej skutočnosti, že RPMN
konkrétneho úveru je vyššie ako jej priemerná hodnota iných úverov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa opäť v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (od 1.11.2012 do 9.6.2013) nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú ak a/ je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti
b/ podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výroku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktoré mu je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie
a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa § 8 ods. 3 citovaného zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú ak opomenie
podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil
rozhodnutie o obchodnej transakcii a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Odbornou starostlivosťou v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho
oblasti činnosti.

Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť

zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Užvyššiesúdkonštatoval,ževpredmetnejzmluvechýbajúniektoréobligatórnenáležitosti,čospôsobuje
dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to, že žalovaná má žalobcovi vrátiť len sumu

poskytnutého úveru t.j. 400 Eur a keďže doposiaľ uhradila len 173,05 Eur, súd vyhovel žalobe len v časti
a to o zaplatenie sumy 226,95 Eur.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Kzosplatneniuúverudošlokudňu10.6.2014,žalovanásapretodostaladoomeškaniaodnasledujúceho
dňa, súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s vyššie citovanými zákonnými

ustanoveniami.

Zároveň však súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca v zmluve uvádza
okrem úroku aj akúsi odmenu vo výške 18% z istiny a neuvádza za čo táto odmena patrí. Zmluva v tejto
časti je preto neurčitá a z toho dôvodu absolútne neplatná s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Navyše opäť takýto postup možno vyhodnotiť ako nepoctivé správanie a nekalú obchodnú
praktiku, ktorou žalobca sa snažil vyvolať dojem nízkeho zmluvného úroku. „Odmena“ ako zisk veriteľa,
pokiaľ nesúvisí s nejakým iným konkrétnym jeho plnením vo vzťahu k dlžníkovi okrem poskytnutia úveru,
predstavujevosvojejpodstateúrok.Vdanomprípade,akbysmevychádzalizozáveru,žeodmenajelen
za to, že bol poskytnutý úver, znamená to, že mala byť zahrnutá do úroku a v takomto prípade dohodnutý
úrok by predstavoval 38% istiny za dohodnutú dobu 13 mesiacov splatnosti, čo ročne činí 35,07%. V

tejto súvislosti súd zisťoval priemerné úrokové sadzby na internetovej stránke NBS pri spotrebiteľských
úveroch v auguste 2013 s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov a zistil priemernú úrokovú sadzbu 15,77%
p.a. Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej
zmluve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

NajvyššísúdSRvrozsudku5Cdo26/2011zodňa26.4.2012uviedol:„neprimeranouapretoodporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri

poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník z takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané, až úžernícke úroky.
Podľa názoru súdu, pokiaľ dohodnutý úrok predstavuje navýšenie viac ako 100% oproti priemeru bánk,

ide o úrok neplatný pre rozpor so zásadou dobrých mravov. V tejto súvislosti možno poukázať aj na
rozsudky Krajského súdu v Prešove 3Co 151/2013 zo dňa 25.9.2013, 16Co 71/2011 zo dňa 8.12.2011.
Aj z uvedených dôvodov súd preto vyhodnotil časť úverovej zmluvy a to v časti dohody o odplate za
neplatnú s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 OZ, ako aj § 41 OZ.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len
žalobca, ten bol úspešný len v rozsahu 60% a neúspešný v rozsahu 40%, preto mu prináleží náhrada
trov konania len v podiele 20% (60-40). Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania predstavujúcich
zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,86 Eur
za dva úkony právnej služby a to prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie žaloby. Tarifná odmena za

1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 28,22 Eur, k tomu bol pripočítaný
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál 2 x 8,39 eur a napokon 20% DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.
Priznaná náhrada trov konania v rozsahu 20% tak predstavuje sumu 20,87 Eur (20% zo sumy 104,36
Eur) a z trov právneho zastúpenia uplatnených vo výške 87,86 Eur predstavuje sumu 17,57 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.