Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915010147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5915010147.2

Rozhodnutie

Č.k.: 1T/33/2015-165 IČS: 5914010147

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému
C. T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 24.06.2015 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný

C. T., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom G. E. XXXX/XX, O. - V., ženatý, zamestnaný, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 07.08.2014 v čase okolo 18.00 h viedol bicykel značky Convention zelenej farby po miestnej
komunikácii v Ružomberku, časť Čutkovo v smere z Čutkovskej doliny na obec Černová, pričom pri

schádzaní z mierneho kopca od vodnej nádrže na rovnom úseku cesty porušil ustanovenie § 14 ods.
1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď nedodržal dostatočný bočný odstup pri obchádzaní
chodkyne R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, O., kráčajúcej rovnakým smerom približne
v strede vozovky, v dôsledku čoho došlo k nárazu pravého riadidla bicykla do pravej strany tela
poškodenej R. T. a jej následnému pádu, pričom poškodená utrpela ťažké zranenia sériovú zlomeninu
rebier IV, V, VI, VII, VIII vpravo s miernym posunom úlomkov, pomliaždenie pravej strany pľúc s

následným prienikom vzduchu a krvi do dutiny hrudnej vpravo, otras mozgu, pomliaždenie a natiahnutie
III. prsta ľavej ruky, tržno-zmliaždené rany tváre a nosa a odreniny tváre s potrebnou dobou liečby v
trvaní 10 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa 50 ods. 1 Trestného zákona mu

určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej R.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, O., škodu vo výške 140,- eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1.307,78 eur a podľa §
288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú R. T.. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, O.,

odkazuje so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody, na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný pred povereným príslušníkom PZ v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo

veci vypovedať. K vznesenému obvineniu sa odmietol vyjadriť s tým, že to, čo je v ňom napísané, sa
zakladá na pravde.

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že jazdil na bicykli smerom z doliny na
Ružomberok po svojej strane, ako sa má, míňal D. a ako prichádzal k poškodenej T. a svedkyni O.,

zakričal „pozor“ a keď ich upozornil, že ich obchádza, jedna z chodkýň sa otočila ku nemu, čo však už
bolo v takej vzdialenosti, že nestačil zabrzdiť.

Obžalovaný ďalej uviedol, že po výkriku „pozor“ sa poškodená T. uhla doľava, druhá chodkyňa uhla
smerom doprava, pričom T. sa navyše otočila smerom ku nemu a pozerala sa na neho. Od okamihu

skríknutia do nárazu do poškodenej mohlo uplynúť maximálne 5 sekúnd. Po náraze do chodkyne spadol
celým telom na ňu, pričom bicykel preletel ponad nich. V ten deň bol na výlete s dvoma maloletými
deťmi, boli s ním ešte dvaja kamaráti, z ktorými boli tiež tri maloleté deti. Zároveň uviedol, že ho mrzí,
čo sa stalo, ale necíti sa byť zodpovedný za vzniknutý následok.

Poškodená R. T. pred súdom uviedla, že spolu s kamarátkou vracala z túry, pričom počas chôdze počula
za sebou výkrik „pozor nabok!“ a ako sa otočila, chcela urobiť úkrok, videla cyklistu, ktorý však bol v takej
vzdialenosti od nej, že sa nemala kam uhnúť a na viac si nepamätá. V dôsledku zrážky s cyklistom mala
zlomené štyri rebrá, na troch miestach jej zašívali hlavu. Bola hospitalizovaná týždeň v nemocnici, v
domácejliečbybolaasištyritýždne,zraneniaunejnezanechalitrvalénásledky.Obmedzenievobvyklom

spôsobeživotaspočívalonajmä vbolestiach,keďspočiatkujejpribežnýchhygienickýchúkonochmuseli
pomáhať dcéry, takisto musela spávať v polosede. Mesiac po nehode ešte absolvovala rehabilitáciu.
Svedkyňa uviedla, že podľa jej názoru obžalovaný išiel určite väčšou rýchlosťou, než ju určil znalec
vo svojom znaleckom posudku, pričom pred ich zrážkou s ňou obžalovaný vôbec nebrzdil. K sériovej
zlomenine rebier podľa nej mohlo dôjsť z dôvodu pádu obžalovaného na ňu. Spolu s kamarátkou išli

pri pravom kraji „zjazdnej časti vozovky“, nakoľko po okrajoch sa nachádzala nespevnená cesta plná
štrku a tadiaľ sa zle chodilo.

Výpoveď svedkyne potvrdila aj svedkyňa O., ktorá zhodne s T. uviedla, že po započutí výkriku „nabok,
nabok!“ každá z nich ustúpila, pričom zrážke cyklistu s T. sa nedalo zabrániť, nebolo na to času.

Svedkyňa uviedla, že ona po započutí výkriku, urobila úkrok doprava a zároveň sa otočila, aby vedela,
kde sa má vlastne uhnúť. Bol to moment, svedkyňa sa tiež vyjadrila k konaniu obžalovaného, ktorý po
nehode odmietol poskytnúť poškodenej pomoc. Obe svedkyne sa vo svojich výpovediach vyjadrili tiež
k rozmerom spevnenej a nespevnenej časti vozovky, k rýchlosti chôdze.G. D. potvrdil, že ho míňal obžalovaný, s ktorým sa pozdravili a on s káričkou stúpal ďalej. Potom už
počul len krik a keď sa otočil, už videl cyklistu s poškodenou ležať na zemi. K okolnostiam stretu cyklistu
s poškodenou sa vyjadriť nevedel.

V prípravnom konaní bol do konania pribratý znalec z odvetvia cestná doprava Ing. Ján Kuľhavý.
V znaleckom posudku (čl. 58) znalec za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody stanovil
nevytvorený dostatočný bočný odstup cyklistu pri obchádzaní chodkyne a zároveň úkon spočívajú
„v otočení sa“ chodkyne - obrátenie sa k prichádzajúcemu cyklistovi, ktorý takýto priebeh situácie

(zrejme) nemohol predpokladať. Ako parciálne vyhodnotenie situácie znalec konštatoval, že v prípade
popísaného spôsobu chodkýň po vozovke znamenalo, že cyklista bezpečne okolo chodkýň nemal ako
prejsť-„nemalkadiaľprejsť“,azatýchtookolnostíazataktopopísanejsituáciebolopovinnosťoucyklistu
zastaviť. Svoje závery znalec zopakoval vo výpovedi pred súdom, pričom z technického hľadiska úkrok
chodkyne vľavo a jej následné otočenie, znamenalo pohyb oproti smeru jazdy cyklistu a v takomto
prípade z technického hľadiska jej reakcia nebola správna. Znalec však skonštatoval, že je otázkou

právnou, ktorú znalec nie je oprávnený vyhodnotiť, v akej vzdialenosti mal cyklista povinnosť vystríhať
chodkyne, aby sa mu včas vyhli. Obžalovaný mal pritom dostatočný priestor na to, aby sledoval chôdzu
chodkýň, keď ich prvýkrát mohol spozorovať na vzdialenosť väčšiu ako 50 metrov, pričom na danom
mieste išlo o rovný prehľadný úsek. Znalec tiež uviedol, že v prípade, ak by poškodená nevykonala
úkrok, potom by cyklista v zásade mal miesto na jej obídenie, ale bez dodržania bezpečnej vzdialenosti

minimálne 0,7 metra. Podľa znalca nešlo pre cyklistu prekážku z technického hľadiska náhlu, nakoľko
na posúdenie tejto okolnosti je potrebné zohľadniť aj otázku predvídania, čo je však otázkou právnou,
ktorú, ako opätovne zdôraznil, znalec nie je oprávnený hodnotiť.

Znalec z odboru zdravotníctva - chirurgie MUDr. Tibor Letko v znaleckom posudku, ako aj odpovedi

pred súdom konštatoval, že pokiaľ sa týka mechanizmu vzniku zranenia, išlo o tupý náraz smerujúci do
pravej strany hrudníka. V súlade so závermi znalca z odboru nehôd v cestnej doprave znalec uviedol,
že tieto závery znalca korešpondujú so zistením, že teda s najväčšou pravdepodobnosťou k sériovej
zlomeniny rebier došlo pri strete tela poškodenej s riadítkami bicykla, pričom hlavný vektor sily smeroval
zdola nahor. Intenzita nárazu musela byť silnejšia, z lekárskeho hľadiska ide o zranenia ťažké, ktoré si

vyžiadali dobu liečenia presahujúcu 42 dní.

V rámci dokazovania súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní,
najmä záznam z dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, plánom miesta
dopravnej nehody, s fotodokumentáciou, s výpismi zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ako aj s

ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní, ako aj niektorá zo strán, dospel k záveru, že obžalovaný C. T. svojim konaním naplnil
všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona je vo svojom základe nedbanlivostným
trestným činom. Pri vedomej nedbanlivosti páchateľ vie, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primárnych dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri nevedomej nedbanlivosti páchateľ nevie, že svojim

konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje
osobné pomery vedieť mal a mohol. Možnosť vedomosti treba skúmať na základe objektívnej okolnosti
a subjektívnej dispozície páchateľa. Inak povedané, Trestný zákon zakladá zodpovednosť za trestné
činy spáchané z nedbanlivosti na povinnosti a zároveň možnosti predvídať spôsobenie poruchy alebo
ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom.

Hlavným kritériom nedbanlivosti v oboch jeho formách je zachovanie určitej miery opatrnosti zo strany
páchateľa. Objektívne vymedzenie miery opatrnosti požaduje od každej osoby obyčajne rovnakú mieru
opatrnosti. Iba u niektorých osôb, medzi inými vodiči, cyklisti, sa však vyžaduje vyššia miera opatrnosti.
Jej rozsah treba skúmať na podklad zvláštnych právnych predpisov, v prípade účastníkov cestnej

premávky je to zákon č. 8/2009 Z.z o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
zmien a doplnkov. Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti vyžaduje, aby konkrétnej miery povinnej
opatrnosti sa brala do úvahy aj opatrnosť, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Priposudzovaní tejto subjektívnej miery opatrnosti je potrebné zvažovať tak vlastnosti, skúsenosti, znalosti
a okamžitý stav páchateľa, ako aj okolnosti konkrétneho prípadu.

Zavinenie z nedbanlivosti v oboch jeho formách nie je vylúčené spolu zavinením iných osôb. Spáchanie
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti s dopravnou nehodou
predpokladá, aby porušenie zvláštneho predpisu - v danom prípade dopravného predpisu - bolo v
príčinnej súvislosti s touto nehodou - so vzniknutým následkom. Konanie páchateľa má povahu príčiny
aj vtedy, ak okrem jeho konania spôsobilo jeho následok aj konanie ďalšej osoby, a to neraz vrátane

poškodeného. Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa totiž neprerušuje v prípade,
ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ale konanie
páchateľa zostáva takou významnou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Dôležité pri tom
je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobeného následku príčinou dostatočne významnou.

Pri skúmaní trestnej zodpovednosti z hľadiska príčinného vzťahu je korektívom zavinenie, ktoré

musí pristúpiť k príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom; pokiaľ k pričítaniu následku stačí
nedbanlivosť, treba, aby páchateľ aspoň podľa okolností a svojich osobných pomerov mal a mohol
príčinný vzťah predvídať.

Povinnosť a možnosť predvídať sa dopĺňajú a musia existovať súčasne. O nevedomú nedbanlivosť (a

zavinený čin) teda nejde, ak chýba ktorákoľvek z nich. Záver o nevedomej nedbanlivosti sa vylučuje
aj tam, kde páchateľ síce porušil predpisy, ktoré majú zabrániť následku, avšak vzhľadom na nové
poznatky alebo aj svoje odborné vedomosti mohol predpokladať, že postupom, ktorý zvolil, výsledok sa
nespôsobí. Primeranosť dôvodov, pri ktorých sa páchateľ spoliehal, že neporuší alebo neohrozí záujem
chránený zákonom, je potrebné posudzovať z hľadiska páchateľa s prihliadnutím na vonkajšie okolnosti

konkrétneho posudzované prípadu.

Podľa § 2 ods. 2 písm. p), u), v) a w) zákona č. 8/2009 Z.z. účastníkom cestnej premávky je osoba, ktorá
sa priamo zúčastňuje cestnej premávky. Vodičom je osoba, ktorá vedie vozidlo, vozidlom sa rozumie
motorové vozidlo, nemotorové vozidlo a električka; vozovkou sa rozumie spevnená časť cesty určená

predovšetkým na premávku motorových vozidiel.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) citované zákona, účastník cestnej premávky je povinný správať sa
disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je
povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácie v

cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa§4ods.1písm.c)citovanéhozákona,vodičjepovinnývenovaťsaplnevedeniuvozidlaasledovať
situáciu v cestnej premávke.

Podľa písm. e) citovaného ustanovenia, vodič je ďalej povinný dbať na zvýšené opatrnosť voči cyklistom
a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú
bielu palicu a starým osobám.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí,

prekážky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť, ani obmedziť
vodiča proti idúceho vozidla; nesmie ohroziť ani vodiča idúceho za ním, ani iného účastníka cestnej
premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.

Podľa § 15 ods. 3, ods. 5 písm. c), písm. f) citovaného zákona, sa stanovujú povinnosti vodiča pri

predchádzaní. V zásade platí, že pri predchádzaní musí byť zachovaný dostatočný bočný odstup od
predchádzaného vozidla. Vodič nesmie predchádzať, ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v
protismere alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky. Nesmie predchádzať po krajnici, to neplatí
pri predchádzaní vpravo podľa odseku 1, ale ani vtedy nesmie ohroziť, ani obmedziť chodca idúceho po
krajnici a cyklistu alebo vodiča malého motocykla jazdiaceho po krajnici.

Podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe vo všeobecnosti platí, že vodič vozidla, ktoré obchádza alebo
predchádza iné vozidlo, resp. iného účastníka cestnej premávky, nesme takéto vozidlo alebo chodca
ohroziť,aleaniobmedziť.Ďalejplatí,žeakvodičreagujenesprávnenanebezpečnúsituáciu,ktorúmoholsvojim konaním vyvolať iný účastník cestnej premávky porušením pravidiel a v dôsledku nezabráni
dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu
zodpovedným iba potiaľ, pokiaľ mu za voľbu nesprávneho riešenia vzniknutej situácie možno pričítať

zavinenie.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 07.08.2014 v čase okolo 18.00 hodiny obžalovaný
C. T. vykonával jazdu na bicykli značky Convention po miestnej komunikácii v smere z Čutkovskej
doliny na obec Černová. Pri schádzaní z mierneho kopca od vodnej nádrže na rovnom úseku cesty, keď

podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok nedodržal dostatočný bočný odstup pri obchádzaní
chodkyne R. T., kráčajúcej rovnakým smerom približne v strede vozovky, do nej narazil pravým riadidlom
bicykla, v dôsledku čoho poškodená spadla a utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali potrebnú dobu liečenia
v trvaní 10 týždňov.

Pre objektívne posúdenie mechanizmu vzniku dopravnej nehody bol v prípravnom konaní do konania

pribratý znalec z odboru dopravných nehôd Ing. Ján Kuľhavý. Znalec konštatoval, že bezprostrednou
príčinou vzniku dopravnej nehody na jednej strane bola nemožnosť cyklistu prejsť bezpečne okolo
oboch chodkýň, na druhej strane spôsob, ktorý zvolila poškodená T., sa z technického hľadiska javil ako
nesprávny. Znalec ponechal otvorenú otázku, či za tohto stavu bolo alebo nebolo povinnosťou cyklistu
pred chodkyňami zastaviť.

Obžalovaný potvrdil, že pred priblížením sa ku chodkyniam nebrzdil, slovne ich upozornil, aby sa mu uhli.
Inak na vzniknutú situáciu nereagoval, hoci podľa názoru súdu mal dostatočný priestor na to, aby mohol
správne vyhodnotiť a najmä predvídať správanie sa chodkýň, ktoré išli po nesprávnej strane vozovky,
pričom poškodená reagovala podľa znalca technicky nie vhodným riešením. Súd však musí poukázať na

skutočnosť,žetobolobžalovaný,ktorýsapribližovalkchodkyniam,naniemotorovomvozidle(nabicykli)
smerom od ich chrbta a teda táto okolnosť vylučuje, aby ho chodkyne mohli spozorovať a na vzniknutú
situáciu reagovať. Navyše v danom čase, na danom mieste sa nachádzalo viacero ďalších osôb, ide o
lokalitu, ktorá je predovšetkým určená na športovo-rekreačné využitie, pričom vozovka nie je určená na
jazdu motorových vozidiel. Za takéhoto stavu podľa názoru konajúceho súdu mal obžalovaný povinnosť

pred chodkyňami zastať, resp. v dostatočnom predstihu ich upozorniť na to, že odzadu k nim prichádza,
a to, či už hlasom alebo zvončekom, ktorý, hoci je povinnou výbavou bicyklov, obžalovaný na bicykli
nemal. Je prirodzenou reakciou každej ľudskej osoby reagovať na vonkajší podnet. Takýmto vonkajším
podnetom môže byť aj výkrik alebo oslovenie prichádzajúce zozadu, a preto nastala logická reakcia
spočívajúca v otočení sa k prichádzajúcemu podnetu, čo trvá určitý čas (reakčná doba, rozhodnutie

vykonať zamýšľaný úkon). Ak aj chodkyňa - poškodená reagovala spôsobom, aký bol zistený, bolo
povinnosťou obžalovaného takúto reakciu predvídať, a najmä prispôsobiť vedenie bicykla možnosti, že
chodkyňa bude nesprávne reagovať tým skôr, že už z veľkej vzdialenosti videl, že chodkyne sa pohybujú
po nesprávnej strane (chodci chodia vľavo) a práve v smere jeho jazdy. Práve závery znalca, že aj
v prípade, ak by chodkyňa neurobila žiaden úkon, aj tak by obžalovaný nemal dostatok bezpečného

priestoru, aby ju mohol obísť a spôsob, aký zvolil, je podľa názoru súdu tak významnou skutočnosťou,
ktorá dáva záver, že konanie obžalovaného so vzniknutým následkom je v príčinnej súvislosti a teda jeho
trestná zodpovednosť je plne daná a obžalovaný je zodpovedný za vzniknutý následok a teda naplnil z
hľadiska objektívnej, i subjektívnej všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Obžalovaný je zamestnaný ako vodič, doposiaľ nebol súdom trestaný. V registri priestupkov nemá
záznam, podľa správy mesta Ružomberok bol v roku 2014 riešený blokovou pokutou pre porušenie §
22 Zákona o priestupkoch. V evidenčnej karte vodiča má 4 záznamy o porušení povinnosti vodiča.

Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanom, zároveň porušil

záujem chránený Trestným zákonom na dodržiavaní predpisov upravujúcich premávku na pozemných
komunikáciách. Z hľadiska subjektívnej stránky ide u neho o zavinenie v zmysle § 16 písm. a) Trestného
zákona, teda obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie nespôsobí. Motívom jeho
trestnej činnosti bola nepozornosť pri jazde na bicykli, ktorá podľa názoru súdu, mohla byť ovplyvnená

aj tým, že sa vracal z výletu, pričom spolu s ním boli aj jeho dve maloleté deti, čím jeho pozornosť, ako
aj rozhodovanie mohlo byť ovplyvnené. Priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného súdom zistené
neboli, ako poľahčujúcu okolnosť súd u obžalovaného hodnotil skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny
život.Na základe takto zistených okolností majúc na zreteli ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona a §
31 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru, že prejednanie veci pred súdom a hrozba trestom

odňatia slobody, ktorý mu súd uložil v polovici trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) mesiacov, splní účel
sledovaný zákonom, pričom jeho výkon obžalovanému podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Je na obžalovanom, aby tento benefit daný mu zákonom, využil.

Súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej R. T. škodu vo výške 140,- euro a Všeobecnej

zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1.307,78 euro.
Obaja poškodení si škodu včas riadne uplatnili, súd nemal pochybnosti, čo do výšky takto uplatneného
nároku na náhradu škody. Poškodenú R. T. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdnekonanie,nakoľkoprerozhodnutieopovinnostinanáhraduzvyškuškodubybolopotrebnévykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré svojim rozsahom prevyšuje potreby trestného konania.
Okresný súd Ružomberok

dňa 24.06.2015

JUDr. Ivan ŠTEPITA
s a m o s u d c a

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§
308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
-
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.