Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 3, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217412
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217412.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde žaloby, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v

exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
(žaloby označené ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej
15-dňovej lehote (žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej
15-dňovej lehote (žaloby označené NP) alebo
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej

zákonnej lehote (žaloby označené ZE).

Uznesením č. 11C/117/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené na
návrh žalobcu pod sp. zn. 11C/117/2012, 11C/159/2012, 11C/166/2012, 11C/168/2012, 11C/169/2012,
11C/181/2012, 11C/185/2012, 11C/206/2012, 11C/215/2012, 11C/223/2012, 11C/244/2012,

11C/255/2012, 11C/269/2012, 11C/280/2012, 11C/284/2012, 11C/288/2012, 11C/305/2012,
11C/310/2012, 11C/316/2012, 11C/317/2012 a 11C/323/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp.
zn. 11C/117/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu

konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako
exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom
okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak zásadu legality. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo

vo vzájomnej žalobe. Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom
rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalované ho tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí
rozhodcovskýchsúdovniejemožnévyužiťdodatočnepotom,čotakýtoprostriedokužnemožnouplatniť.
Exekučný súd tým, že nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a
dlžníkom. Na jednej strane existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť

pre uplynutie zákonnej lehoty, avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na
strane druhej nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu
ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského
rozsudku je založená prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania.
Majetkovúškodusižalobcavtýchtožalobáchuplatnilspravidlavovýškenáhradyistinyspríslušenstvom,

ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere.
Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny
úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva

žalobcu. V tomto prípade išlo o žaloby 11C/159/2012, 11C/185/2012, 11C/181/2012, 11C/223/2012,
11C/255/2012 a 11C/269/2012.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie

o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím

o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- Eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Išlo

o žaloby 11C/117/2012, 11C/206/2012, 11C/244/2012, 11C/284/2012, 11C/288/2012, 11C/316/2012,
11C/317/2012 a 11C/323/2012.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- Eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,

aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- Eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- Eur za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Žalobami označenými žalobcom ako NP boli
11C/215/2012 a 11C/280/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. Jednalo sa o žaloby

11C/166/2012, 11C/168/2012, 11C/169/2012, 11C/305/2012 a 11C/310/2012. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- Eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené
dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné

údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody, nemajetkovej ujmy. Uviedol síce časť dôkazov, najmä však poukazuje na exekučnýspis a teda v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov
v konaní, poukázal na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách

týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu
"žiadostí o informáciu o stave konania" nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd
SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a
teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne
uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť "nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu

Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej

lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu

súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím

v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,

že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na termín 4.6.2013. Účastníci konania sa na pojednávanie
nedostavili, súd mal u oboch účastníkov doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na

pojednávanie bola u účastníkov zachovaná. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil.
Žalovaná nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného
pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci.
Zároveň podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho
ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5NcC/48/2012-13 zo dňa

22.10.2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté
predmetným rozhodnutím Krajským súdom v Košiciach. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je
záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Vzhľadom na uvedené, súd pojednávanie
odročil a o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol uznesením č. 11C/117/2012-58 zo
dňa 20.6.2013, a to tak že ho zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie

žalobca. Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/349/2013-79 zo dňa 23.12.2013 rozhodnutie súdu 1.
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania potvrdil. Následne súd vytýčil termín pojednávania
na 30.4.2014, ktorý bol zrušený, pretože žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, zároveň podal návrh
naprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRojehoústavnejsťažnostiatiež

dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach 2Co/600/2013-81 (správne 2Co/349/2013-81)
zo dňa 30.9.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 4Cdo/111/2014-117 zo dňa 15.4.2014
dovolanie odmietol. Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 3.9.2014, kde podaním zo dňa
28.8.2014 žalobca opätovne žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke
nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, pričom požiadal i o prerušenie konania do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Košiciach uvedeného vyššie. Súd nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod
odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p. a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a
vykonané listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovanej a s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu, v
dvoch prípadoch exekučným titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a prevažne aj

zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené,
s výnimkou spisu 2Er 658/2009 (11C 185/2012), že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/475/2011-10 (pripojeného k sp. zn. 11C/117/2012) zo
dňa 12.10.2011, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde

podaná dňa 19.7.2011 na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. B.
pre vymoženie 1460,57 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00288/11 zo dňa 16.3.2011. Uznesením zo dňa 20.3.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2012 bolo exekučné konanie zastavené.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/280/2010-11 (pripojeného k sp. zn. 11C/159/2012) zo
dňa 29.7.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde
podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. J. pre vymoženie
1090,- Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 20761/09 zo dňa 1.12.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote

odvolanie oprávnený, pričom uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.8.2011 bolo predmetné
rozhodnutie potvrdené.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/658/2009-11 (pripojeného k sp. zn. 11C/185/2012) zo dňa
26.2.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na
základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému W.. I. T. pre vymoženie 65,42
Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 01652/09 zo dňa 26.5.2009. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený
pričom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22.9.2010, predmetné rozhodnutie zrušil a prikázal

exekučnému súdu preskúmať či povinný neuzatváral zmluvu ako podnikateľ. Následne dňa 14.10.2010
bolo vo veci vydané poverenie, pričom toto bolo po vymožení dlhu dňa 3.5.2013 súdu vrátené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/153/2007 (pripojeného k sp. zn. 11C/166/2012) bolo
zistené, že dňa 3.4.2007 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava

Kešeľáka, Exekútorský úrad Sp. Nová Ves na vykonanie exekúcie proti povinnému B. Y. pre vymoženie
290,38 Eur (8748,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
SR 5582/06 zo dňa 13.11.2006. Listom zo dňa 5.10.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010
požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora
- JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 28.10.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu

exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu.
Súdnyexekútor-pôvodnýsvojevyjadreniepredložilsúdu14.12.2010.Keďženepredložilsúduvyčíslenie
trov exekúcie a správu o tom aká časť pohľadávky bola doposiaľ vymožená, súd ho urgoval výzvou zo
dňa 21.1.2011 a 18.3.2011. Uznesením 2Er/153/07-28 zo dňa 27.1.2012 po doručení podkladov od
pôvodného súdneho exekútora bolo žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/172/2004 (pripojeného k sp. zn. 11C/168/2012) bolo
zistené, že dňa 25.11.2004 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Karola
Mihala, ExekútorskýúradKošice navykonanieexekúcieprotipovinnémuI.T.prevymoženie669,19Eur
(20160,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice N 2193/2004,
NZ 64860/2004, zo dňa 13.8.2004. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa

22.11.2010 požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového
exekútora - JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 29.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému
súdnemuexekútorovinavyjadreniespolusožiadosťouovyčíslenietrovexekúcieazaslanieexekučného
spisu. Súdny exekútor - pôvodný svoje vyjadrenie a vyčíslenie trov exekúcie predložil súdu 4.1.2011.
Uznesením zo dňa 2.6.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a zmenu súdneho

exekútora zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Krajský súd v Košiciach
uznesením 11CoE/188/2011-31 zo dňa 20.10.2011 potvrdil rozhodnutie súdu 1.stupňa. a odmietol
odvolanie čo do výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 3.1.2012.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/7/2007 (pripojeného k sp. zn. 11C/169/2012) bolo

zistené, že dňa 5.2.2007 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Bc. Radoslava
Kešeľáka, ExekútorskýúradSp.NováVes navykonanieexekúcieprotipovinnémuK.O. prevymoženie
258,91 Eur (7800,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k.
SR 30508/06 zo dňa 10.8.2006. Listom zo dňa 5.10.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.10.2010požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora
- JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 3.11.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu
exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu

a zároveň vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru. Po ich predložení dňa 20.12.2010 uznesením 2Er/7/07-18 zo dňa 8.6.2011 bolo žiadosti
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/486/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/181/2012) súd zistil, že dňa
17.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh

na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému K. J. pre vymoženie 594,- Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23413/09 zo
dňa 2.2.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 21.7.2011. Uznesením 2Er/486/2011-11 zo dňa 12.10.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo
dňa 20.3.2012 zastavené.

Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/782/2010-9 (pripojeného k sp. zn. 11C/206/2012) zo
dňa 25.2.2011, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná
dňa 26.11.2010 na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. C. pre
vymoženie 780,02 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05068/10 zo dňa 16.6.2010. Uznesením zo dňa 18.5.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/12/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C/215/2012) súd
zistil, že dňa 20.12.2008 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúcanávrhnavykonanieexekúcieoprávnenéhoprotipovinnémuO.G.prevymoženie233,32Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 07310/08 zo dňa 3.9.2008. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2009. Následne, dňa 23.1.2009 bolo vo veci
vydané poverenie a uznesením 2Er/12/2009-11 zo dňa 25.2.2009 bola žiadosť súdneho exekútora o

udeleniepovereniačiastočnezamietnutáčodočasti trovprávnehozastúpeniavexekúcii.Uznesenímzo
dňa 14.4.2009 bolo exekučné konanie v tejto časti zastavené. Pri kontrole spisu, keďže podkladom pre
vydanie exekučného titulu bol rozhodcovský rozsudok vyzval súd oprávneného na predloženie zmluvy o
úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Po ich predložení uznesením 2Er/12/09-24 zo dňa
7.6.2012bolaexekúciačiastočnečodoúrokunad8,5%ročnezvymáhanejistinyzastavená.Oprávnený

podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom spis bol následne predložený odvolaciemu súdu.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/781/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/223/2012) súd zistil, že dňa
18.8.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. T. pre vymoženie 2164,40 Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05709/10 zo

dňa 8.7.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2010. Uznesením 2Er/781/2010-9 zo dňa 22.2.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo
dňa 1.4.2011 zastavené.
Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/419/2009-13 (pripojeného k sp. zn. 11C/244/2012) zo dňa

28.1.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná dňa
24.7.2009 na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. Y. pre vymoženie
447,46 Eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 01067/09 zo dňa 19.5.2009. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.11.2010 potvrdil rozhodnutie súdu 1.stupňa.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/68/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/255/2012) súd zistil, že dňa
19.1.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému E. A. pre vymoženie 990,13 Eur s príslušenstvom

a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11548/10 zo
dňa 6.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 7.2.2011. Uznesením 2Er/68/2011-10 zo dňa 9.2.2011 žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo
dňa 6.5.2011 zastavené.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/162/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/269/2012) súd zistil, že dňa

1.3.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému T. G. pre vymoženie 404,- Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12571/10 zo dňa
22.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej
veci doručená tunajšiemu súdu dňa 25.3.2011. Uznesením 2Er/162/2011-10 zo dňa 6.4.2011 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo
dňa 9.5.2011 zastavené.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/535/2010 (pripojeného k sp. zn. 11C/280/2012) súd
zistil, že dňa 28.6.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému W. P. pre vymoženie 213,74 Eur
s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR01999/10zodňa13.4.2010.Žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 16.8.2010. Následne, uznesením 2Er/535/2010-9
zo dňa 5.10.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia čiastočne zamietnutá čo do
časti úrokov z omeškania nad zákonnú výšku a trov právneho zastúpenia v exekúcii a dňa 5.10.2010
bolo vo veci vydané poverenie.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/669/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/284/2012) súd zistil, že
dňa 27.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému D. D. pre vymoženie 25,58 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 00387/10 zo dňa 8.3.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 7.10.2010. Keďže podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku bola úverová zmluva vyzval súd oprávneného dňa 20.10.2010 o špecifikáciu
účelu poskytnutých finančných prostriedkov a predloženie žiadosti o úver. Oprávnený nereagoval preto
bola uznesením 2Er/669/2010-11 zo dňa 9.2.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo dňa 1.4.2011 zastavené.

Z elektronického spisu tunajšieho súdu 2Er/519/2009 (pripojeného k sp. zn. 11C288/2012) súd zistil,
že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na

vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému S. T. pre vymoženie 1228,12 Eur s príslušenstvom a
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 0271/09 zo dňa
1.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci
doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku
bola úverová zmluva vyzval súd oprávneného dňa 11.9.2009 o špecifikáciu účelu poskytnutých

finančných prostriedkov a predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, pričom výzvu následne urgoval dňa 4.12.2009. Oprávnený nereagoval preto bola uznesením
2Er/519/2009-14 zo dňa 29.1.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Proti
tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd predmetné
rozhodnutie potvrdil. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo dňa 2.9.2010 zastavené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/570/2006 (pripojeného k sp. zn. 11C/305/2012) bolo
zistené, že dňa 17.5.2007 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému I. E. pre vymoženie 265,09
Eur (7986,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR
1928/06 zo dňa 15.6.2006. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010

požiadal oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora
- JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 7.1.2011 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu
exekútorovi na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu.
Po ich predložení dňa 10.2.2011 uznesením 2Er/570/06-26 zo dňa 22.3.2011 bolo žiadosti oprávneného
na zmenu súdneho exekútora vyhovené.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/71/2005 (pripojeného k sp. zn. 11C/310/2012) bolo
zistené, že dňa 30.3.2005 tunajší súd poveril na základe žiadosti súdneho exekútora Ing. Mgr. Karola
Mihala, Exekútorský úrad Košice na vykonanie exekúcie proti povinnému J. O. pre vymoženie 322,64
Eur (9720,- Sk) s príslušenstvom a to na podklade Notárskej zápisnice N 4448/2004, NZ 80508/2004zo dňa 6.11.2004. Listom zo dňa 18.11.2010 doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010 požiadal
oprávnený tunajší súd o zmenu súdneho exekútora a oznámil meno a sídlo nového exekútora - JUDr.
Rudolfa Krutého. Dňa 16.12.2010 tunajší súd zaslal uvedenú žiadosť poverenému súdnemu exekútorovi

na vyjadrenie spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Po ich
predložení dňa 10.2.2011 uznesením 2Er/71/05-19 zo dňa 28.3.2011 bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietnutý. Proti tomuto
rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením
zo dňa 22.8.2011 odvolanie oprávneného odmietol.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/491/11 (pripojeného k sp. zn. 11C/316/2012) súd zistil, že
dňa 24.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. M. pre vymoženie 1455,47 Eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 00214/11 zo dňa 25.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 22.7.2011. Uznesením 2Er/491/2011-11

zo dňa 12.10.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo
následne uznesením zo dňa 20.3.2012 zastavené.
Z exekučného spisu tunajšieho súdu 2Er/822/10 (pripojeného k sp. zn. 11C/317/2012) súd zistil, že
dňa 14.10.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C.L.W. E. pre vymoženie 391,- Eur s

príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 07508/10 zo dňa 16.9.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 9.12.2010. Uznesením 2Er/822/2010-9
zo dňa 20.5.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo
následne uznesením zo dňa 24.10.2011 zastavené.

Z uznesenia tunajšieho súdu 2Er/668/10-14 zo dňa 22.2.2011 (pripojeného k sp. zn. 11C/323/2012)
súd zistil, že dňa 7.10.2010 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému C. T. pre vymoženie 804,- Eur s príslušenstvom
a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 20433/09
zo dňa 3.12.2009. Keďže podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola úverová zmluva

vyzval súd oprávneného dňa 20.10.2010 o špecifikáciu účelu poskytnutých finančných prostriedkov
a predloženie žiadosti o úver. Oprávnený nereagoval preto bola citovaným uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Exekučné konanie bolo následne uznesením zo
dňa 1.4.2011 zastavené.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 28.8.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol žalobca tie isté dôvody,
ako v podaní zo dňa 31.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom,
že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu Sťažnosti na porušovanie základnéhopráva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne

práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.

Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.5NcC/48/2012-13zodňa
30.11.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním
návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom
nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnymúradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania

súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. Preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/159/2012, 11C/185/2012, 11C/181/2012,

11C/223/2012, 11C/255/2012 a 11C/269/2012,
(ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod
sp. zn. 11C/117/2012, 11C/206/2012, 11C/244/2012, 11C/284/2012, 11C/288/2012, 11C/316/2012,
11C/317/2012 a 11C/323/2012 (NZP) v nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie resp. jeho zamietnutí v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba
mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až
vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí
žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo

zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom
ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj boli rozhodnutia doručované právnemu
zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo
všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaní sp. zn. 11C/166/2012,
11C/168/2012, 11C/169/2012, 11C/305/2012 a 11C/310/2012 v ktorých žalobca namietal neskoré

rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia
rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi, ktoré mu bolo vo všetkých
prípadoch doručované v roku 2011 a 2012 a teda aj v tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas.
V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 11C/215/2012 a 11C/280/2012, žalobca namietal nesprávny
úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.

V týchto konaniach a to konkrétne u spisu 11C/280/2012 bolo poverenie i uznesenie doručované v roku
2010 a tak premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesenia resp. poverenia
právnemu zástupcovi oprávneného resp. poverenému súdnemu exekútorovi, pretože z uvedených
písomností sa mohol oprávnený tieto skutočnosti dozvedieť. Nárok žalobcu v tomto prípade rovnako
premlčaný nie je. Premlčanie možno konštatovať u spisu 2Er/12/2009 (11C/215/2012), pretože tu bolo

vydané poverenie dňa 23.1.2009 a uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
dňa 14.4.2009. Predmetné poverenie bolo doručené súdnemu exekútorovi 13.2.2009 a prostredníctvom
neho sa o jeho vydaní mohol dozvedieť i oprávnený a uznesenie právnemu zástupcovi oprávneného
9.3.2009. Lehota na podanie žaloby po troch rokoch od doručenia najneskôr 10.3.2012, teda ešte pred
podaním žaloby dňa 27.9.2012 uplynula.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,

existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.
Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti

stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a

následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú
vedené pod sp. zn. 11C/117/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

(ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej
15-dňovej lehote určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku (NP)

4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej
lehote podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/159/2012, 11C/185/2012, 11C/181/2012,
11C/223/2012, 11C/255/2012 a 11C/269/2012, žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť

súdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie(ISTINARS).Žalobcapoukázalnato,že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval
skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v celom rozsahu zamietnuté, v konaní 2Er/658/2009 (11C/185/2012) po zistení, že povinný nie je
spotrebiteľom, ale ide o podnikateľský subjekt bolo vydané poverenie a exekúcia skončila vymožením

pohľadávky. V uvedených veciach boli exekučným titulom rozsudky rozhodcovského súdu. Vo všetkých
prípadoch (s výnimkou vyššie uvedeného konania) právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol
hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených
úverových zmlúv resp. aj na základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov.
Poukazujúc na ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný

súd je nie len oprávnený, ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri
rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného
titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp.
zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV.
ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak

nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu

je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky
vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v týchto prípadoch boli

prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu

ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v niektorých
týchto exekučných konaniach využil svoje právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných
prostriedkov. Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané v konaní sp. zn. 2Er/280/2010
(11C/159/2012)kde odvolací súd rozhodnutie súdu 1. stupňa, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie

poverenia na výkon exekúcie potvrdil a v konaní 2Er/658/2009 (11C/185/2012), kde bolo rozhodnutie
súdu 1. stupňa zrušené práve z dôvodu preukazovania, či sa jedná o spotrebiteľa alebo podnikateľský
subjekt.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. č. 11C/117/2012, 11C/206/2012, 11C/244/2012,
11C/284/2012, 11C/288/2012, 11C/316/2012,
11C/317/2012 a 11C/323/2012. Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam
bolo preukázané, že vo všetkých týchto prípadoch bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietnutá. V týchto exekučných konaniach, kde žalobca namietal neskoré
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, však súdom po podaní žiadosti o udelenie
poverenia boli žiadané správy resp. podklady (úverová zmluva a všeobecné podmienky poskytnutia
úveru), ktorých posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora t.j. pre
posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho

exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na
vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo v týchto
prípadoch. V súvislosti s tým, súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v uvedených veciach exekučnými
titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.
Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o
rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa

ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Navyše v každom uvedenom prípade, kde
bolo žalobcom proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia odvolanie, bolo uznesenie
súdu 1.stupňa odvolacím súdom potvrdené.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka

oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy
v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti
tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o informáciu o stave

konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde dňa
30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011.Na uvedené súd uvádza, že podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011 a
odpovedi na sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na

prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu
konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy

SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne
do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom
konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie

o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 11C/215/2012 a 11C/280/2012 žalobca v týchto
veciach namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z oboznámených exekučných spisov mal
súd preukázané, že v konaní sp. zn. 2Er/12/2009 (11C/215/2012), bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tunajšiemu súdu doručená dňa 9.1.2009 a už dňa 23.1.2009
bolo vo veci vydané poverenie a dňa 25.2.2009 uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Navyše u tohto konania je nutné konštatovať, že došlo k premlčaniu nároku, tak ako je to

odôvodnené vyššie. V konaní 2Er/535/2010 (11C/280/2012), kde žiadosť súdu napadla dňa 16.8.2010,
keďže exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu musel súd dôkladne preskúmať
podklady potrebné pre rozhodnutie a to úverovú zmluvu a všeob. podmienky poskytnutia úveru. Po ich
preštudovaní dňa 5.10.2010 bolo vo veci rozhodnuté tak, že súd žiadosť o udelenie poverenia v časti
istiny a v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nad zákonom a vládnym nariadením č. 97/1995 Z.z.

stanovenú výšku zamietol a vo zvyšku bolo vydané poverenie.

V súvislosti s týmito konaniami, súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach
exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu musí zaoberať aj zmluvami o úvere a všeobecnými

zmluvnými podmienkami žalobcu a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č.
244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. V týchto troch exekučných

konaniach bolo postupované plynulo, bez zbytočných prieťahov, podľa toho ako si svoje povinnosti na
predloženie požadovaných dokladov plnil oprávnený.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 11C/166/2012, 11C/168/2012, 11C/169/2012, 11C/305/2012
a 11C/310/2012 malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým,

že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase
t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE). Z oboznámeného exekučného spisu
ku každému z konaní bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora bola exekučným súdom
zaslanápôvodnémuexekútorovižiadosťnavyjadreniespolusožiadosťouovyčíslenietrovapredloženie
exekučného spisu. Ihneď po predložení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslení dovtedy vzniknutých

trov exekúcie boli exekučným súdom vydané uznesenia, a to u konaní 2Er/172/04 ( 11C/168/2012) a
2Er/71/03 (11C/310/2012) ktorými súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a zmenu súdneho
exekútora zamietol. Proti uvedeným uzneseniam podal odvolanie oprávnený, Krajský súd v Košiciach
však v oboch prípadoch potvrdil rozhodnutie súdu 1.stupňa a odmietol odvolanie čo do výroku o
zamietnutí návrhu na zmenu exekútora. U konaní 2Er/153/07 (11C/166/2012), 2Er/7/07 (11C/169/2012)

a 2Er/570/06 (11C/305/2012) bolo návrhu na zmenu exekútora vyhovené. Vo všetkých prípadoch bola
teda potrebná súčinnosť pôvodne povereného súdneho exekútora a súd mohol vo veci rozhodnúť až
po doložení požadovaných dokladov. Zároveň je potrebné poukázať na ust. § 44 ods.8 a 9 Exekučného
poriadku, z ktorého vyplýva, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony v rámci exekučného konaniaaž do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, teda v súvislosti s nerozhodnutím v
lehote tak nemohlo dôjsť k vzniku škody. Tu je však potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu je výsledkom
štúdia spisového materiálu, právnych predpisov, aplikácie právnych noriem na ten ktorý prípad, na čo

je potrebný určitý čas vzhľadom na skutočne veľký počet exekučných konaní s obdobným skutkovým
základomtotorozhodnutiebolovprimeranejlehote.Okremtoho súdpoukazujenajudikatúruÚstavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 prieťahy sa posudzujú podľa jednotlivých okolností prípadu a nedodržanie
lehoty sa nepovažuje automaticky za zbytočný prieťah, ktorý by mal spôsobilosť porušiť právo účastníka
na včasné prejednanie a rozhodnutie veci.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložil súdu
znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať.

Z predloženého znaleckého posudku bolo zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom znaleckému
ústavu zadaná úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä
v súvislosti s poručovaním zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných
konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy
mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovne:
Žaloby NZP a NP

- mzdové náklady 4,15 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,

t.j. spolu 30,76 Eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,

- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 31,68 Eur.
Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol

predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú
si žalobca v konaní uplatnil.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo

stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 3.9.2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie

len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.