Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Viera Kumová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/190/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203161
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114203161.4
Rozhodnutie
OkresnýsúdTrenčínJUDr.VierouKumovouvprávnejvecinavrhovateľaB.C.CONSULT,s.r.o.,sosídlom
vo Vranove nad Topľou, ul. Budovateľská 1290, IČO 45 462 500, zastúpený Mgr. Tomášom Saladiakom,
advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, ul. M. R. Štefánika 171 proti odporkyni C. L., štátnej
občianke SR, naposledy bytom A. A., ul. A. W. XXXX/XX toho času na neznámom mieste zastúpená
opatrovníčkou JUDr. Janou Palkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín o zaplatenie
17,03 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Návrh sa z a m i e t a.
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 12.02.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 17,03 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 24 % ročne z tejto sumy od 28.05.2003 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil
aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 14.11.2001 uzavrela s
Poštovou bankou, a.s. zmluvu o bežnom účte. Odporkyňa neplnila všetky svoje povinnosti vyplývajúce
mu z tejto zmluvy, dostala sa so svojim účtom do debetu a titulom nepovoleného debetného zostatku
na bežnom účte jej vznikla povinnosť uhradiť sumu pozostávajúcu z kapitalizovaných úrokov, úhrady za
nepovolené prečerpanie debetu, úhrady za upomienku, úhrady za vedenie účtu a za výpisy z účtu. Túto
sumu odporkyňa Poštovej banke, a.s. v lehote splatnosti neuhradila. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 09.03.2004 uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom ako postupníkom Poštovou bankou, a.s.
a spoločnosťou INKASO Pohľadávok s.r.o. ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške
17,03 eur aj s jej príslušenstvom. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou
INKASO Pohľadávok s.r.o. a navrhovateľom zo dňa 22.03.2012 došlo k opätovnému postúpeniu tejto
pohľadávky na navrhovateľa. Odporkyňa do dnešného dňa neuhradila dlžnú sumu ani čiastočne.
Nakoľko súd zistil šetrením polície a šetrením v evidencii obyvateľov, že odporkyňa sa nezdržuje na
adrese svojho trvalého bydliska a adresa jej súčasného pobytu nie je známa ustanovil odporkyni pre
toto konanie opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 O. s. p..
Na pojednávanie sa navrhovateľ a opatrovníčka odporkyne nedostavili, svoju neprítomnosť
neospravedlnili, o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadali. Preto súd prejednal a
rozhodol vec v ich neprítomnosti, pričom vychádzal z obsahu spisu a vykonaných dôkazov( § 101ods.2
O.s.p.).
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil návrh, Zmluvu o osobnom účte - BONUSPOSTKONTO zo dňa
14.11.2001, výpis z účtu odporkyne, oznámenie č. 2/2003, sadzobník poplatkov, Všeobecné obchodné
podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 09.03.2004 vrátane Prílohy č. 1, poslednú výzvu
na zaplatenie zo dňa 03.09.2004, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.03.2012 vrátane Prílohyč. 1, Oznámenie o postúpení pohľadávky a Výzvu na úhradu záväzku zo dňa 20.03.2013 a zistil tento
skutkový stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa, Poštová banka, a.s. uzatvorila s odporkyňou dňa 14.11.2001 zmluvu
o osobnom účte - BONUSPOSTKONTO, na základe ktorej banka viedla v prospech odporkyne bežný
bankový účet. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu
navrhovateľa.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.03.2004 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom
ako postupníkom Poštovou bankou, a.s. a spoločnosťou INKASO Pohľadávok s.r.o. ako postupcom
došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 17,03 eur aj s jej príslušenstvom.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou INKASO Pohľadávok s.r.o. a
navrhovateľom zo dňa 22.03.2012 nadobudol navrhovateľ pohľadávku, ktorú si uplatnil žalobou v tomto
konaní.
Listom zo dňa 03.09.2004 označenom ako posledná výzva na zaplatenie vyzval právny predchodca
navrhovateľa INKASO Pohľadávok s.r.o. odporkyňu na zaplatenie sumy 1.232,-Sk do 10.09.2004,
ktorú mu dlžní zo Zmluvy o osobnom účte, ktorú uzatvorila s Poštovou bankou, a.s. a dostala sa do
nepovoleného debetného zostatku.
Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec
následne právne posúdil.
Podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len "zákon o
ochrane spotrebiteľa" orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznaťplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 324 ods.1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že navrhovateľ je právnym nástupcom
pôvodného veriteľa odporkyne v zmluvnom záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený Zmluvou o
o osobnom účte - BONUSPOSTKONTO zo dňa 14.11.2001. Táto zmluva, ktorú uzavrel právny
predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, s odporkyňou ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou,
pretože pri ich uzatváraní právny predchodca navrhovateľa konal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri
ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej povinnosti prihliadal
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania
práva má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne
splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu,
by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie
súdu. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že s účinnosťou od 01.05.2014 sú
súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva, nároku voči spotrebiteľovi podľa §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Od uvedeného dňa teda nie je nevyhnutné
vznesenie námietky premlčania dlžníkom - spotrebiteľom. Nevznesenie námietky premlčania dlžníkom
(odporkyňou), nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy žiadny význam v konaní.
Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporkyni odôvodňuje tým, že
odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte. Zo samotného tvrdenia
navrhovateľa a z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.09.2004, ktorú vyhotovil právny predchodca
navrhovateľa (INKASO pohľadávok, s.r.o.) odporkyni vyplýva, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy do 10.09.2004. Z uvedeného vyplýva, že po tomto období musela byť odporkyňa v
omeškaní so splnením svojej povinnosti, na základe výzvy právneho predchodcu navrhovateľa. Prvým
dňom omeškania s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 11.09.2004. Vtedy si veriteľ, teda
navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca, mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať
po prvý raz. Predmetná zmluva o bežnom účte je spotrebiteľská zmluva, preto sa na posúdenie
existencie premlčania práva navrhovateľa vzťahujú na daný záväzkový vzťah ustanovenia § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka, a to podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba od 11.09.2004. Vzhľadom k tomu, že návrh na
začatie konania bol súdu doručený dňa 12.02.2014 a k dĺžke premlčacej doby v trvaní troch rokov,
súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu je premlčané. Premlčacia doba uplynula dňa
11.09.2007. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd návrh navrhovateľa zamietol, súd považuje
za potrebné uviesť aj to, že navrhovateľ neuniesol v konaní ani bremeno tvrdenia ohľadne nesplnenej
povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu a ani dôkazné bremeno. Z návrhu je
zrejmé, že dlh odporkyne mal vzniknúť tým, že sa dostala na bežnom účte do nepovoleného
prečerpania. Navrhovateľ však relevantným a jasným spôsobom neuviedol kedy a za akých skutkových
okolností sa tak malo stať. Žalovaná suma má pozostávať z kapitalizovaných úrokov, avšak nie je
absolútne žiadnym spôsobom zrejmé v akej časti a prípadne ako navrhovateľ dospel k výške úrokov
(výška úroku, doba úročenia, istina úročenia). Suma tohto kapitalizovaného úroku nevyplýva ani zo
žiadnych navrhovateľom predložených listinných dôkazov. Žalovaná suma má takisto pozostávať aj z
úhrad za nepovolené čerpanie úveru, úhrad za upomienku, úhrad za vedenie účtu a z úhrad za výpisy
z účtu, avšak aj napriek výzvy tieto žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Súdu nie je zrejmé aké úhrady
si navrhovateľ uplatňuje. Pritom bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje navrhovateľa, ktorý
sa domáha návrhom svojho práva, a v prípade, že ho neunesie, čo je aj prípad navrhovateľa v tomto
konaní, nemôže byť v konaní úspešný. Ohľadne týchto úhrad, resp. skutočností, z ktorých má vyplývať
povinnosť odporkyne na ich úhradu, navrhovateľ súdu neoznačil ani žiadny dôkaz.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
O trovách konania odporkyne súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa si v konaní právo na náhradu
trov konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporkyni
náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.