Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2011

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6Er/3804/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508209855
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2011:2508209855.3

Uznesenie

Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. , IČO: 35
807 598, Pribinova 25, Bratislava 811 09, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnej: L. N.,
nar. XX.XX.XXXX, občan SR, O. XXX/XXD, N., o vymoženie XXX,XX eur (predtým 12.060,-Sk) s
príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného zo dňa 16.02.2009 proti exekúcii doručené exekútorovi dňa 17.02.2009

zamieta.

II. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.08.2008 začalo u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého exekučné konanie v prospech
oprávneného proti povinnej na vymoženie 12.060,-Sk s prísl. na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01809/08 zo dňa 06.03.2008. Exekučný súd na základe
žiadosti súdneho exekútora zo dňa 28.08.2008 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonaním exekúcie poverením zo dňa 11.12.2008 č. 5204*009475.

Podaním zo dňa 24.02.2009 poverený súdny exekútor doručil súdu na rozhodnutie námietky povinnej
proti exekúcii zo dňa 16.02.2009, ktoré boli podľa pripojenej obálky odoslané na poštovú prepravu dňa
16.02.2009.Povinnávnámietkachuviedla,žerozhodcovskýsúdvydaldňa06.03.2008rozsudok,pričom
povinnánedostalamožnosťvysvetliťjehozávažnéproblémyanedostalamožnosťobhájiťsaadohodnúť
vyriešenie problému. Z toho dôvodu povinná sa povinná telefonicky kontaktovala s oprávneným v roku
2008 a dohodla sa na pokračovaní v mesačných splátkach s nižšou sumou ako splácala. Povinná

poukázala na mesačné splátky 6 x 700,-Sk mesačne v roku 2008 a 2 x 23,24 eur v roku 2009 s tým, že
povinná ďalej pokračuje v platení. Ďalej povinná v námietkach oznamuje exekútorovi zrušenie trvalého
pobytu. Trvalý pobyt jej bol zrušený vlastníkmi bytu k 30.06.2008. Nové mesto jej trvalého pobytu je
mesto Hlohovec a adresu SNP 21 používa na dočasné doručovanie korešpondencie. Z týchto dôvodov
povinná žiada o preverenie exekučného konania a umožniť pokračovať v splátkach.

Podľa pripojenej doručenky povinnej bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 13.02.2009.
Keďže povinná podala námietky proti exekúcii dňa 16.02.2009, podala ich v zákonnej lehote 14 dní
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Podľa § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie sú procesnou obranou povinného proti neprípustnosti
exekúcie, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov
taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu.
Smerujú proti exekúcii, proti exekučnému titulu. Je to len procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať
začiatokincidenčnéhosporuoprípustnosťexekúcie.Včaspodanéaodôvodnenénámietkyprotiexekúcii
majú odkladný účinok. Kým sa o námietkach nerozhodne, nemožno vydať exekučný príkaz a pokračovať

vo výkone exekúcie.

Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, žiadosťou o udelenie
poverenia, námietkami povinnej ako aj obsahom rozhodcovského spisu sp. zn. SR 018009/08 a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

Z obsahu rozhodcovského spisu vyplýva, že oprávnený doručil rozhodcovskému súdu dňa 20.02.2008
návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhala priznania 12.060,-Sk s príslušenstvom
na základe zmluvy o úvere č. 4251408 zo dňa 22.03.2007. Rozhodcovský súd adresoval povinnej výzvu
na žalobnú odpoveď, aby sa v lehote 10 dní od doručenia predložila písomnú žalobnú odpoveď. Podľa

pripojenej podacej pečiatky povinná doručila rozhodcovskému súdu odpoveď dňa 05.03.2008, v ktorej
uviedla, že si je vedomá svojej neuhradenej sumy pôžičky z číslo zmluvy 4251408. Nakoľko povinná
má úver aj od iných spoločností (Home credit, ESOX, Slovenská sporiteľňa, Europrovident), nemôže
ju naraz uhradiť. Môže splácať len po 300,-Sk mesačne, pokiaľ jednu spoločnosť neuhradí. Potom by
povinná splácala väčšiu sumu peňazí.

Na základe uvedeného súd posúdil námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné pretože, z nich
nezistil žiadne skutočnosti podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku, ktoré by zakladali neprípustnosť
exekúcie, preto námietky povinnej proti exekúcii zamietol. Povinná v námietkach uviedla, že v
rozhodcovskom konaní nedostala možnosť vysvetliť svoje problémy, a zároveň požiadala o povolenie

splátok. Súd má však z obsahu rozhodcovského spisu zistené, že povinná bola rozhodcovským súdom
vyzvaná na vyjadrenie k návrhu a sa aj vyjadrila. Vo vyjadrení uznala predmetný záväzok a vyjadrila
vôľu ho splácať mesačnými splátkami.

Hoci boli námietky povinnej proti exekúcii nedôvodné, súd z úradnej činnosti zistil iný zákonný dôvod na

zastavenie exekúcie. Právoplatnosťou rozhodnutia o námietkach proti exekúcii zaniká odkladný účinok
námietok proti exekúcii, preto bolo potrebné v jednom uznesení súčasne z úradnej povinnosti rozhodnúť
o zastavení exekúcie, aby nedošlo k výkonu exekúcie, ktorý by už nebolo možné navrátiť.

Podľa § 57 odsek 1 písmeno g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil

za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 odsek 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd rozhodol na základe

rozhodcovskej doložky dojednanej v Zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
bod 17. Rozhodcovská doložka znie: všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, b) príslušným
súdom SR , ak žalujúca strana podá žalobu na súd podľa Občianskeho súdneho poriadku. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu z

tejto zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.Súd sa oboznámil s obsahom a formou zmluvy o úvere č. 4251408, ktorá bola dňa 22.03.2007
uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom. Zmluva bola uzavretá na

tlačive oprávneného (pod hlavičkou oprávneného), kde sa dopĺňali len identifikačné údaje dlžníka,
výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splácania. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru vypracované oprávneným. Oprávnený mal pri uzavieraní
zmluvy postavenie podnikateľa konajúceho v rámci predmetu svojho podnikania. Povinná mala pri
uzavieraní zmluvy postavenie spotrebiteľa, pretože z obsahu zmluvy nevyplýva, že by konala v rámci

podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Z uvedeného je nepochybné zrejmé, že predmetná zmluva
napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 23a odsek 1 zákona č. 634/1992 Zb., pre ktorú
ustanovenie § 23a zákona č. 2 zákona č. 634/1992 Zb. prikazuje subsidiárne použitie Občianskeho
zákonníka, aj keď táto zmluva nespĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 odsek 1 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, (1)
Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (2) Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

Podľa § 53 odseky 1 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka obsahuje generálnu definíciu neprijateľnej zmluvnej
podmienky, pričom odsek 3 citovaného paragrafu obsahuje demonštratívny výpočet zmluvných
podmienok, ktoré sa považujú za neprijateľné. Ustanovenie odseku 4 zakladá absolútnu neplatnosť

neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom na absolútnu neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti.

Citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka bola do slovenského právneho poriadku
implemetnovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

(ďalej len „Smernica“). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Európsky
súdny dvor vo svojej judikatúre zdôraznil, že vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na

ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú táto smernica zabezpečuje, článok 6 uvedenej smernice
musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré majú v rámci
vnútroštátneho právneho poriadku právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok zo dňa 06.10.2009,
vecC-40/2008AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristineRodríguezovejNogueirovej).Smernicou
zamýšľaná ochrana spotrebiteľa môže byť zabezpečená, len ak súd bude oprávnený posudzovať

neprimeranosť zmluvnej podmienky z úradnej povinosti, t.j. aj bez návrhu (rozsudky zo dňa 27.06.2000,
Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C - 240/98 až C-244/98, ako i rozsudok zo dňa 26.10.2006,
Mostaza Claro, C - 168/05).

Vykonávaný rozhodcovský rozsudok bol v danom prípade vydaný na základe oprávneným vopred

formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle §
53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému
konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý predurčil oprávnený, aj keď si to spotrebiteľ neželá. V zmysle
rozhodcovskejdoložkymáprávovýberumedzirozhodcovskýmsúdomaštátnymsúdomžalujúcastrana.

Keďže žalobu v danom prípade podal dodávateľ (oprávnený), spotrebiteľ (povinná) nemal možnosť
vyjadriť nesúhlas s rozhodcovským konaním a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskej doložke, ktorú si
individuálne nedojednal.Na základe vyššie uvedeného mal súd zistené, že predmetná rozhodcovská doložka je podľa
§ 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Rozhodcovský súd teda nemal
právomoc vydať rozhodcovský rozsudok a vykonávaný rozhodcovský rozsudok je nulitný. Skutočnosť,

že rozhodcovský súd nebol oprávnený vydať rozhodcovský rozsudok spôsobuje materiálnu
nevykonateľnosť(neexistenciu)exekučnéhotitulu.Exekučnýsúdjevždypovinnýskúmať,čirozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či
bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku
ex officio, a to už pri udelení poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne ak bolo udelené poverenie,

počas celého exekučného konania a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný
exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Ak právomoc na vydanie rozhodnutia chýba, ide o nulitný právny akt,
následkom čoho takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň
akoby neexistoval. Pokiaľ ide o následky nulitného aktu, súd poukazuje na zaužívanú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR R 56/1995, R 72/1998, R 58/1997, z ktorej vyplýva záver, že výkon rozhodnutia
je neprípustný, ak je exekučný titul nulitným aktom. Súd preto s použitím § 57 odsek 1 písmeno h)

Exekučného poriadku vyhlásil z úradnej povinnosti vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil. Súd
dodáva, že len takýmto rozhodnutím sa dosiahne cieľ článku 6 Smernice, aby spotrebiteľ nebol viazaný
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Dňa 04.10.2011 bolo súdu k tomuto exekučnému konaniu doručené stanovisko súdneho exekútora zo

dňa 22.09.2011, v ktorom súdu oznámil, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol rádovým
zamestnancom oprávneného a necháva na uvážení súdu, či ho z vykonávania exekúcie vylúči alebo nie.

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými

zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti

alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a
publicistickej činnosti.

Podľa § 5 Exekučného poriadku, 1) V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie

verejného činiteľa. (2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 30 odsek 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 odsek 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je
vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

Nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4
Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť núteného výkonu bude
vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Vylúčenie súdneho exekútora
podľa § 30 odsek 1 nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti
exekútora. Vyžaduje sa teda objektívna nezaujatosť exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď

subjektívne (fakticky) nie je zaujatý, avšak jeho nezávislosť je vystavená objektívnym pochybnostiam.
Uplatňuje sa teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nezaujatý, ale musí sa ako
taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkom, ale aj verejnosti (Delcourt vs. Belgicko).
Skutočnosť, že súdny exekútor bol pred začatím exekučného konania zamestnancom oprávneného,
môže oprávnene vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti vo vzťahu k účastníkom

konania, čo má za následok vylúčenie súdneho exekútora podľa § 30 odsek 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 4 Exekučného poriadku. Súdny exekútor bol v zmysle § 30 odsek 3 povinný oznámiť tieto
skutočnosti oznámiť súdu len čo sa o nich dozvedel, t.j. v tomto prípade už spolu so žiadosťou o udeleniepoverenie poverenia. Nakoľko súdny exekútor tak neučinil, súd s použitím § 203 odsek 1 Exekučného
poriadku súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Podľa § 203 odsek 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ustanovenie § 203 odsek 1 upravuje možnosť (nie povinnosť) súdu, zaviazať oprávneného (nie
povinného) k náhrade trov exekúcie, ak zistí procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.

V tomto prípade nepochybne oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že inicioval exekučné konanie
na vymoženie nevykonateľného rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 203 odsek 1 obsahujúce
možnosť rozhodnúť tam uvedeným spôsobom zahŕňa aj možnosť rozhodnúť inak, t.j. po zvážení
okolností prípadu súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať.

Poučenie:

ProtivýrokuIodvolaniejeprípustnénazáklade§374odsek4O.s.p.ProtivýrokuIIjeodvolanieprípustné

na základe § 58 odsek 4 Exekučného poriadku. Odvolanie je možné podať na tunajšom súde v lehote
15 dní od doručenia uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.