Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 24, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211880
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315211880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu AB 1 B. V., reg.

číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast.
Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., sídlo: 1. Mája 173/11, Trenčín, adresa pre doručovanie:
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47234679, proti žalovanému O. R., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom
Partizánska XX, I., zast. T.. Q. R., C.. B. X, C., o zaplatenie 1960,34 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 915,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z
dlžnej sumy ročne od 31.10.2014 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 70
eur mesačne, vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom apríl 2016 až do

úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 6. 10. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1873,08 eur, kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo
výške 87,26 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1873,08 eur od 19. 9. 2015 do

zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou spoločnosť Home Credit
Slovakia a.s., a žalovaným došlo dňa 15. 10. 2013 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný čerpal úver vo výške 1800 eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal vrátiť právnemu
predchodcovi žalobcu 60pravidelnými mesačnými splátkami po 70,95 eur. Žalovaný porušil podmienky
zmluvy splácať úver riadne a včas a dostal so do omeškania so splácaním splátok úveru. Preto ho

právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14. 10. 2014 vyzval k splateniu celého zostatku úveru v lehote
15dní od odoslania výzvy. Keďže žalovaný tak neučinil, dňom 31. 10. 2014 sa dostal do omeškania.
Jeho dlh žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou, vyčíslil na sumu 1960,34 eur, ktorá
pozostáva z týchto položiek:
- istina vo výške 14,57 eur;
- úrok vo výške 104,59 eur;
- zosplatnená istina vo výške 1727,14 eur;

- upomienka II. vo výške 23,80 eur;
- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,49 eur,
- poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 1,49 eur,- úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne vyčíslený z dlžnej istiny na obdobie od 31. 10. 2014 do 18.
9. 2015 a to vo výške 87,26 eur.
Mimo tejto sumy si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1873,08 eur od 19. 9.

2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Žalovaný doručil súdu dňa 10. 2. 2016 podanie, z obsahu ktorého vyplývalo, že pri podpise zmluvy veriteľ
neskúmal jeho bonitu, ale stačilo mu len ústne vyjadrenie o výške príjmu. Zmluva obsahovala údaj o
RPMN 46,3%, ktorá je podľa žalovaného nesprávne určená. Ďalej pri podpise zmluvy sa nemal možnosť

dôkladne oboznámiť s úverovými podmienkami, aj keď svojím podpisom na úverovej zmluve potvrdil
formulku, napísanú drobným písmom, že sa s nimi oboznámil. Zmluva bola vopred predpripravená bez
akejkoľvek možnosti žalovaného ako spotrebiteľa do nej zasiahnuť. Pretože žalovaný bol vo finančnej
a časovej tiesni, zmluvu podpísal. Splátky riadne splácal do apríla 2014, kedy stratou práce sa dostal
do ešte väčšej finančnej núdze. Právneho predchodcu žalobcu, resp. zástupcu žalobcu opakovanými
výzvami žiadal o odklad splátok, resp. zmenu splátkového kalendára, resp. o zníženie výšky splátok.

Napriek svojej zlej finančnej situácii sa snažil splácať splátky a to aj po podaní žaloby na súd, o čom
predložil súdu aj výpisy z účtu a sumarizáciu platieb ku dňu 8. 2. 2016. Má za to, že z daného úverového
vzťahu má žalobcovi uhradiť len rozdiel medzi čerpaným úverom a uhradenými splátkami, keďže úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Dňa 23. 3. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu, súdu oznámil,
že žalovaný po podaní žaloby na súd jednotlivými splátkami uhradil sumu vo výške 205 eur (dňa 25. 9.
2015 vo výške 10 eur, dňa 6. 10. 2015 vo výške 30 eur, dňa 4. 11. 2015 sumu 75 eur, dňa 11. 12. 2015
sumu 30 eur, dňa 29. 1. 2016 sumu 30 eur a dňa 1. 3. 2016 sumu 30 eur).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä s výpisom
z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu a žalobcu, úverovou zmluvou, úverovými
zmluvnýmipodmienkami,informáciamiopoistenídohodnutomzmluvou,informačnýmletákomprávneho
predchodcu žalobcu, splátkovým kalendárom, výzvou k splateniu celého dlhu + poštovým hárkom,
oznámením o postúpení pohľadávky + poštovým hárkom + listinou označenou postúpenie pohľadávky,

výpismi z účtu žalovaného, zoznamom vykonaných platieb, podacími poštovými hárkami, žiadosťami
žalovaného o odklad splátok, vyjadreniami právneho predchodcu žalobcu + splátkovým kalendárom,
opakovanou výzvou k mimosúdnemu vyrovnaniu a zistil tento skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, Home Credit Slovakia a.s. Piešťany,

IČO: 36234176, je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete činnosti okrem iného aj
poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.

Zo zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10.
2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. Piešťany, IČO:

36234176,poskytolžalovanémuúvervovýške1800eur,ktorýsažalovanýzaviazaluhradiťpravidelnými
60 mesačnými splátkami po 70,95 eur, splatnými v 15. deň v mesiaci pri úroku 38,07% ročne a RPMN
46,3%, pri konečnej splatnosti 60mesiacov. Žalovaný teda čerpal úver vo výške 1800 eur a mal vrátiť
právnemu predchodcovi žalobcu spolu 4257 eur. V zmluve neboli konkrétne uvedené termíny splatnosti
jednotlivých splátok s tým, že lehota splatnosti bola uvedená 60 mesiacov (bod 46 zmluvy). Ako zdroj

príjmu žalovaný uviedol: podnikateľ.

Ďalej z úverovej zmluvy z bodu 51 a 52 vyplýva, že účastníci zmluvy uzatvorili dohodu o službe zmeny
výšky a počtu splátok pri poplatku za službu (zahrnutý v splátke) vo výške 1,49 eur. Z bodu 53 a 54
Zmluvy vyplýva, že účastníci konania uzatvorili dohodu o službe odložené splátky pri poplatku za túto

službu 1,49 eur.

Súčasťou zmluvy sú úverové podmienky, pričom žalovaný podpisom na úverovej zmluve potvrdzuje,
že úverové podmienky prevzal, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný.

Podľa Hlavy 5 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., žalovaný
je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver v stanovených mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti sú uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovejistiny, úrokov a úhrady za poistenie, ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach uvedené
inak.

Podľa Hlavy 7 §3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný celý čerpaný úver splatiť
na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorí
s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa Hlavy 18 §1 Úverových zmluvných podmienok, v prípade omeškania klienta s úhradou splátky,

je spoločnosť oprávnená vyúčtovať a klient je povinný uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 eur
v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie
prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet
zaslanýchupomienok,budeklientovipoplatokzaupomienkuúčtovanýmaximálnedvakrátzakalendárny
mesiac a len za upomienku zaslanú v listinnej podobe. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za
upomienky klientovi účtované.

Podľa Hlavy 18 §2 Úverových zmluvných podmienok, v prípade omeškania klienta je spoločnosť
oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti
zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za
dobu trvania zmluvy.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, resp. splátkového kalendára, žalovaný čerpal od žalobcu
dňa6.11.2013úvervovýške1800eur,ktorýmubolprevedenýnaúčet.Dodňapodaniažalobyžalovaný
uhradil na danom úverovom vzťahu sumu 679,75 eur, ktorá mu bola započítaná takto: istina 58,29 eur,
upomienka II vo výške 12 eur, poplatok za možnosť odloženia splátok 13,41 eur, zmluvná pokuta 17 eur,

úrok 553,44 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 13,41 eur, upomienka II vo výške 12,20 eur. Dlh
žalovaného bol vyčíslený na sumu 1960,34 eur takto: istina vo výške 14,57 eur, úrok vo výške 104,59
eur, zosplatnená istina vo výške 1727,14 eur, upomienka II. vo výške 23,80 eur, poplatok za možnosť
zmeny splátky vo výške 1,49 eur, poplatok za možnosť odloženia splátok vo výške 1,49 eur, úrok z
omeškania 87,26 eur.

Listom zo dňa 14. 10. 2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy 2078,08
eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy na bankový účet žalobcu. Výzva bola žalovanému odoslaná, o
čom svedčí predložený poštový podací hárok.

Listom zo dňa 6. 1. 2015 právny zástupca žalobcu upovedomil žalovaného o zmene veriteľa pohľadávky
a súčasne ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy. O odoslaní zásielky svedčí predložený poštový hárok.
Uvedená skutočnosť, t.j. postúpenie pohľadávky na žalobcu, vyplýva aj z listiny zo dňa 14. 10. 2014
- Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 10. 2013. Podľa tohto
listu o postúpení pohľadávky, bola pohľadávka spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. postúpená

na súčasného žalobcu, pričom v tomto postúpení je uvedené číslo úverovej zmluvy, dlžník a výška
postúpenéhodlhu2078,08eur.Právnusubjektivitužalobcapreukázalpredloženímvýpisuzobchodného
registra + jeho prekladom do slovenského jazyka.

Žalovaný predložil súdu výpisy zo svojho účtu, ktorými preukázal uhradené splátky v prospech žalobcu,

resp. jeho právneho predchodcu.

Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Home Credit a.s., listom zo dňa 5. 2. 2014 oznámila
žalovanému,ženiejemožnévyhovieťjehožiadostiovyužitieslužbyOdkladsplátokzdôvodunesplnenia
podmienok. Túto službu je možné využiť prvý krát po šiestich zaplatených mesačných splátkach, ak

dlžník nie je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky. Súčasťou tejto odpovede bol aj splátkový kalendár,
z obsahu ktorého vyplývalo, že žalovaný uhradil len 5splátok po 70,95 eur. Rovnaká odpoveď zo strany
spoločnosti Home Credit a.s. vyplýva aj z jeho listu zo dňa 18. 6. 2014, v ktorom žalovaného upozorňuje
na evidovanie sumy 133,90 eur, s ktorou je žalovaný v omeškaní.

Listom zo dňa 21. 10. 2014 žalovaný opäť požiadal spoločnosť Home Credit a.s. o odloženie splátok,
kde listom zo dňa 7. 11. 2014 mu bolo oznámené, že už bol vyzvaný k splateniu celého úveru a jeho dlh
predstavuje sumu 2116 eur. Je možné mu povoliť úhradu tejto sumy v dvoch splátkach po 1060 eur a
to prvá splátka do 24. 11. 2014 a druhá splátka do 25. 12. 2014.Opakovanou výzvou k mimosúdnemu vyrovnaniu zo dňa 26. 11. 2014 spoločnosť Home Credit Slovakia
a.s. vyzývala žalovaného na bezodkladnú úhradu sumy 2090,14 eur. Žalovaný listom zo dňa 12. 1. 2015

opätovne žiadal o uzatvorenie dohody o plnení dlhu v splátkach po 70,95 eur.

Zástupca žalovaného na pojednávaní považoval podanú žalobu za dôvodnú len čiastočne s tým, že
žalovaný je ochotný zaplatiť len zvyšok čerpanej istiny. V čase uzatvorenia zmluvy žalovaný síce
disponoval živnostenským listom, ale úver vo výške 1800 eur čerpal od právneho predchodcu žalobcu

na vyplatenie výživného a na zabezpečenie svojich životných nákladov, resp. bežných výdavkov, teda
nie na podnikateľskú činnosť. Poukázal na to, že v zmluve o úvere sú viaceré nezrovnalosti. V zmluve je
uvedené celková čiastka splatná spotrebiteľom 4078,20 eur, avšak matematickým výpočtom 60splátok
x 70,95 eur výška mesačnej splátky, by tam mala byť uvedená suma 4257 eur. Ďalej právny predchodca
žalobcu nikde neuvádza spôsob výpočtu RPMN a teda dlžník ako spotrebiteľ nemá možnosť overiť si,
či RPMN bola vypočítaná správne. Má však za to, že v zmluve uvedená RPMN vo výške 46,3% je

nesprávna, pretože podľa všeobecnej kalkulačky, zverejnenej na webe, tento údaj mal byť v správnej
výške 49,65%. Tento nesprávne uvedený údaj o RPMN znevýhodnil žalovaného ako spotrebiteľa.
Súčasne poukázal na body 52 a 54 úverovej zmluvy, ktoré obsahujú poplatky za zmenu výšky splátky a
počet splátok, resp. odklad splátok. Žalovaný platil tieto poplatky v mesačných splátkach, avšak keď sa
dostal do omeškania s platením dlhu, nebolo mu umožnené zmeniť splátkový kalendár, resp. nebola mu

poskytnutá dlhšia lehota na splácanie dlhu. Taktiež poukázal na to, že žalobca po postúpení pohľadávky
žalovanému neoznámil číslo účtu a ani spôsob úhrady jednotlivých splátok. Preto žalovaný doteraz
uhrádzasplátkypôvodnémuveriteľovi.Ďalejnamietalvýškuvzmluvedohodnutejročnejúrokovejsadzby
38,07% a podľa jeho názoru táto výška hraničí s úžerou. Má za to, že žalovaný pred podaním žaloby
na súd uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi sumu 679,75 eur a po podaní žaloby na súd

205 eur, teda spolu uhradil sumu 884,75 eur. Keďže zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, preto žalovaný je ochotný uhradiť len zvyšok čerpaného úveru vo výške 915,25 eur. V tejto
časti žalovaný uznáva pohľadávku žalobcu, chce ju zaplatiť, ale nemá dostatok finančných prostriedkov
na to, aby ju mohol uhradiť naraz. Žiada preto o povolenie úhrady tejto sumy v splátkach po 30 eur
mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený

riadne a včas.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V ustanovení §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia §53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

V danej veci súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Home
Credit Slovakia a.s. Piešťany, IČO: 36234176 a žalovaným bola dňa 15. 10. 2013 uzavretá Zmluva -
spotrebiteľská zmluva a to aj napriek tomu, že v tejto zmluve bol ako zdroj príjmu žalovaného označený:
podnikateľ. Súd mal však za preukázané, že žalovaný čerpané finančné prostriedky použil na osobné
účely a to vyplatenie výživného a úhradu svojich osobných životných nákladov, teda nie na rozvoj

podnikateľskej činnosti a ani na úhradu dlhov z podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určildodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný právnym predchodcom žalobcu bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah

by bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady XX/XX/N. z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu Home Credit
Slovakia a.s. Piešťany, IČO: 36234176 a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorou spoločnosť Home
Credit Slovakia a.s. Piešťany, IČO: 36234176 poskytla žalovanému úver vo výške 1800 eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 70,95 eur pri úroku 38,07% ročne.

Ďalej súd mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky bez

rozdelenia istiny a úrokov. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je
ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje

ako bezúročný a bez poplatkov.“

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie
je naplnená dikcia 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona. Podľa zmluvy lehota splatnosti je 60mesiacov.
Takéto určenie konečnej splatnosti úveru súd takisto nepovažuje za dojednanie v súlade so zákonom

o spotrebiteľských úveroch.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlhoje povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje
časová(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

19.9.2012,sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa ustanovenia §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za
bezúročný a bez poplatkov.

Taktiež pokiaľ ide o výšku dohodnutého úroku z úveru, jeho sadzba v danom prípade predstavovala
38,07%ročne.Podľapriemernýchúrokovýchmierzúverovobchodnýchbánkvpercentáchvypočítaných
podľaNariadenia(EC)G./XXXXN.,bolapriemernáúrokovámierazúverovod1-5rokovvčaseuzavretia
zmluvy o úvere v hodnote 11,45% ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s §39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR XMCdo X/XXXX zo dňa 31.7.2009).

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach

by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými

mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým
mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide

o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery
okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor U. XObXXX/
XX). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok

NS ČR XXCdo XXXX/XXXX. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.k.
XCo XXX/XXXX.

Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi,

ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov
poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť,
rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v
takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda apre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových
podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie).“

„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100% je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100% oproti priemeru
úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100% oproti

priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací
súdzároveňzdôrazňuje,žepokiaľsúúrokyneplatnévcelomrozsahu,nemožnoichďalejanimoderovať,
a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 %
ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť
totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako

absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa05.11.2014.
(porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.11.2014).

Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne
neplatnú.

Podanou žalobou sa žalobca ďalej domáhal aj zaplatenia poplatkov za možnosť zmeny splátky, ďalej za
možnosťodloženiasplátokapoplatkyzaupomienkyataktiežvovzťahukžalovanémuznímvykonaných

splátok bola uplatnená aj zmluvná pokuta vo výške 17 eur (v zmysle bodu 18 Všeobecných obchodných
podmienok).

Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k
spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú

uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve o spotrebiteľských
úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ
ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade žalovaný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetných zmlúv ovplyvniť. Súd má za to, že žalovaný ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu
a poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.

Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam. Základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov a zmluvných pokút, ak sa toto nachádza vo Všeobecných
podmienkach, resp. Cenníku, resp. Sadzobníku poplatkov, považuje súd za neprijateľné zmluvné

dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také zmluvné dojednanie, ktoré obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch

účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy. S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi,
resp. jeho právnemu predchodcovi, nepatria ani poplatky a ani zmluvná pokuta.Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver v danej veci súd považoval za bezúročný a bez poplatkov,
ako aj vzhľadom k tomu, že zmluvné pokuty a poplatky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,

ktoré neboli individuálne dohodnuté, žalobcovi, ktorý nadobudol aktívnu vecnú legitimáciu na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok, je možné priznať len rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru a už
uhradenými splátkami. Žalovaný od právneho predchodcu žalobcu čerpala úver vo výške 1800 eur,
pričom jednotlivými splátkami do dňa podania žaloby už uhradil sumu 679,75 eur a po podaní žaloby
sumu 205 eur, teda spolu uhradil sumu 884,75 eur. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o

zaplatenie 915,25 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 915,25 eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia

§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. a to od 31. 10. 2014, pretože súd má za to, že tohto dňa sa
žalovaný dostal do omeškania s úhradou priznanej sumy, keďže k zosplatneniu úveru došlo na základe
listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14. 10. 2014, v zmysle ktorého žalovaný mal dlh uhradiť
do 15dní od odoslania tejto výzvy. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu

žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Súd žalobe žalobcu v danej veci vyhovel v časti o zaplatenie 915,25 eur (46,69% žalovanej sumy)
čo na jednej strane predstavuje úspech žalobcu a neúspech žalovaného. Po podaní žaloby žalovaný
jednotlivými splátkami uhradil sumu 205 eur (10,46% žalovanej sumy) s tým, že súd má za to, že v tejto
časti bola žaloba podaná dôvodne. V časti o zaplatenie 840,09 eur (42,85% žalovanej sumy) súd má za

to, že žaloba nebola podaná dôvodne. Z uvedeného vyplýva, že tak úspech, ako aj neúspech žalobcu i
žalovaného bol porovnateľne rovnaký. Preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa

môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný, resp. jeho zástupca na pojednávaní požiadal o povolenie úhrady dlhu v
splátkach po 30 eur mesačne s tým, že žalovaný bude súhlasiť aj s vyššie stanovenou splátkou, keďže

žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz. Žalovaný pracuje v Anglicku,
pričom jeho zástupca nevedel uviesť presnú výšku jeho príjmov. Poukázal však na to, že platí výživne
na dve deti mesačne vo výške 130 eur, ďalej uhrádza poplatky za ubytovanie a na stravu mu týždenne
ostáva len 20 libier. Celý zvyšný príjem používa na platenie dlhov, pretože je dlžný viacerým veriteľom
- bankovým i nebankovým subjektom. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení danej veci,

ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy a vzhľadom k tomu, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť
k dvom deťom, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 70 eur mesačne, t.j. vo výške cca ako
bola dohodnutá v úverovej zmluve s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto
výhodu splátok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).