Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. január 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2Er/108/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899927
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Brtko
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5808899927.2

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: advokátom JUDr. Martinom Máčajom, advokátska kancelária
Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, D., o
vymoženie pohľadávky 681,14 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 83,32 Eur, 45,45
Eur a trov exekúcie, dňa 2.1.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Márii
Krasňanovej, Exekútorský úrad v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku č. 36/9, vo výške 65,79 Eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín poverením č. 5503013039 zo dňa 8.12.2004 poveril vykonaním exekúcie
súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú na uspokojenie pohľadávky oprávneného voči povinnému
vo výške 20.520 Sk s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 2.510 Sk, 1.369 Sk, vrátene
trov exekúcie a to na základe vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou so sídlom v Bratislave, Gajova 13, č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa

12.9.2004.

Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa
11.2.2004 zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorou sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi úver v sume 12.000 Sk a dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu spolu so zvýšeným
poplatkom vo výške 9.600 Sk. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša

Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal jeho záväzok
z predmetného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku
v prípade čiastočného splatenia, vrátenie jej príslušenstva.

Splnomocnený zástupca dňa 12.9.2004, konajúci v mene povinného, uznal v zmysle daného

splnomocnenia formou notárskej zápisnice dlh voči oprávnenému v celkovej výške 24.519 Sk, z toho
úver a poplatok predstavujú sumu 20.520 Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania
vo výške 0,25 % denne od 29.3.2004 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny
nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice.
Splnomocnenec uznal dlh v plnom rozsahu, čo do základu a vyššie uvedenej výšky a zaviazal sa splatiť
takto opísaný a uznaný dlh k rukám oprávneného v lehote do 21.9.2004.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 323 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 písm. Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 41 Exekučného poriadku). Každé
rozhodnutie, aj iný titul, ktorého exekúcia sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu. Rozsah prieskumnej
činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie,
či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný vecne legitimovaní.
V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50), na
prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Exekučné konanie tvorí viacero fáz,

štádií. Ak súd v štádiu rozhodovania o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z rozličných
príčin nezistí dôvod pre zamietnutie žiadosti v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku pre rozpor
exekučného titulu so zákonom, neznamená to, že by v ďalšom priebehu exekučného konania nemohol
dospieť k záveru o nutnosti zastavenia exekúcie pre jej neprípustnosť na základe rozporu so zákonom.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje „res iudicata“ pre ďalší postup exekučného

súdu, pretože inak by stratilo akékoľvek opodstatnenie ust. § 57, § 58 Exekučného poriadku.

Súd po opätovnom preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že vo veci existujú podmienky
na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že
plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere zo dňa 11.2.2004

obsahujúcej aj dohodu o plnomocenstve v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, neoprávňovalo
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice v znení, ako bola spísaná.

Notárska zápisnica, ktorú Exekučný poriadok za exekučný titul považuje, je verejná listina, ktorá
vznikla mimosúdnou cestou, ale jej formálne a obsahové náležitosti sú vymedzené zákonom. Formálne

náležitosti notárskej zápisnice predpisuje ust. § 47 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej
činnosti. Notárska zápisnica musí obsahovať aj náležitosti materiálne predpísané § 41 ods.2 písm. c/
Exekučného poriadku. Len pri splnení oboch týchto podmienok možno notársku zápisnicu považovať
za formálne a materiálne vykonateľnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 5/2000 z 13.07.2000, v ktorom odhliadnuc od merita veci, ako čiastkovú otázku riešil

čo musí spĺňať notárska zápisnica, aby bola spôsobilým exekučným titulom. Ústavný súd vyslovil, že
„rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a notárskou zápisnicou obsahujúcou
právny záväzok podľa § 41 ods.2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva je v dvoch
náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právnyúkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí
obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas
povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného

titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na
nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je
vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“

V prejednávanej veci povinný pri spísaní notárskej zápisnice zo dňa 19.9.2004 č. N 2502/2004, NZ
69463/2004, ktorá má byť exekučným titulom, prítomný nebol. Uznanie záväzku je jednostranný právny
úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v čase uznania. V
čase udelenia splnomocnenia, ktoré bolo súčasťou zmluvy o úvere, bol predmet záväzku špecifikovaný
ako „úver v sume 12.000 Sk “ a „príslušný poplatok vo výške 9.600 Sk“. Splnomocnením povinný

poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti v jeho mene uznala záväzok, ktorého výška v tom čase nebola
určená a určiteľná len sčasti. Obom zmluvným stranám bola známa výška „poskytnutého úveru“
avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia,
notársky poplatok, prípadne aká bude doba na plnenie záväzku. Ak teda v čase uzavretia dohody o
plnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej

zástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra.
Takéto dojednanie splnomocnenia je teda neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
Spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu súd považuje za neplatné, aj z dôvodu existencie
rozporu záujmov povinného a splnomocneného zástupcu. V zmluve o úvere už bolo predtlačené
plnomocenstvo pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý má zastupovať dlžníka. Z obsahu zmluvy

nevyplýva, že by povinný mal vplyv na výber splnomocneného zástupcu. Predtlač zmluvy o
plnomocenstve svedčí pre záver, že si ho vybral veriteľ. Takáto predurčenosť, že určitá osoba bude
konať za povinného spochybňuje základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec
bude jednoznačne hájiť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca.

Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinného o tom, že uznaný
dlh zaplatí v stanovenej lehote do 21.9.2004 bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na takýto úkon.
Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel
mať ani vedomosť a vedomosť ani o tom, že mu začala

začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným
exekučným titulom.

Všetky uvedené nedostatky majú za následok, že zo strany povinného nebola platne udelená plná moc
na zastupovanie pri úkone uznania určitého právneho záväzku (dlhu) vo forme notárskej zápisnice a

súhlas s jej vykonateľnosťou. Predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom
pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na exekučný
titul kladú z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným na jej spísanie je v rozpore s § 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka a uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu
s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, pretože vyhlásenie o uznaní

právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa§203ods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo30.11.2006,akdôjdekzastaveniuexekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súdna exekútorka si uplatnila náhradu trov exekúcie v celkovej výške 329,29 Eur. Spôsob určenia
odmeny súdneho exekútora je upravený vo vyhláške č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov. V danej veci súd aplikoval ustanovenia citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008,
nakoľko v zmysle ustanovenia § 27a tejto vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi v exekučných konaniach
začatých do 30.4.2008 odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín

účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku a) je 200 Sk za každú aj začatú
hodinu.Súdnyexekútorjepovinnývyhotoviťčasovúšpecifikáciujednotlivýchúkonovexekučnejčinnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Úkonmi exekučnej činnosti sa rozumejú úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného,

resp. priamo na tieto úkony nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou (Exekučným poriadkom,
Občianskym súdnym poriadkom a pod.) Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich účelnosti
(§ 200 Exekučného poriadku) je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.

Vyhláška upravuje dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora v prípade ak je súdny exekútor

vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak je exekúcia zastavená. Odmena sa určí podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu, pričom za každú aj začatú hodinu je potrebné súdnemu exekútorovi
priznať odmenu v sume 200 Sk (6,64 eur). Za účelom rozhodovania o trovách exekúcie je exekútor
povinný predložiť súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, čo však neznamená,
že súd je povinný bez ďalšieho prevziať výpočet trov, resp. stotožniť sa s rozsahom času, ktorý podľa

exekútora bol účelne vynaložený pri exekúcii. Okrem toho vyhláška odlišuje od úkonov odmeňovaných
na základe časovej špecifikácie aj úkony odmeňované paušálnou sumou, pričom za každý úkon je
potrebné súdnemu exekútorovi priznať sumu 100 Sk (3,32 eur).

Pri aplikácii ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky je potrebné trvanie dielčích úkonov

exekučnej činnosti (mimo tých, ktoré patria medzi taxatívne vymedzené a odmeňované paušálnou
sumou 100 Sk t.j. 3,32 eur v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) až j) vyhlášky sčítať a až následne takto
ustálenému časovému rozsahu priradiť konkrétnu sumu odmeny, vychádzajúc z hodnoty 200 Sk (6,64
eur) za každú, aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Legislatívnemu termínu „ podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie trvania dielčích činností exekútora a nie je prípustné za

akokoľvek formálne pomenovanú, aj veľmi čiastkovú činnosť automaticky priznať odmenu 200 Sk (6,64
eur) za každú i začatú hodinu, pretože takýto postup nemá podľa názoru súdu oporu v označených
právnych normách.

Ajnapriektomu,žezákonodarcapriúpraveodmeňovaniasúdnehoexekútoravustanovení§14vyhlášky

obe vyjadrenia spôsobu výpočtu odmeny t.j. paušálna suma a odmena na základe časovej špecifikácie,
neoddelil spojkou „alebo“ neznamená to, že pri rozhodovaní o trovách je nutné postupovať tak, že sa
súdnemu exekútorovi za ten istý úkon exekučnej činnosti prizná odmena podľa oboch spôsobov výpočtuodmeny. Prijatie takéhoto záveru by malo za následok neodôvodnené a duplicitné navršovanie odmeny
súdnemu exekútorovi.

Súd po oboznámení sa s časovou špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, vypracovanou
súdnou exekútorkou, jej priznal odmenu za úkony exekučnej činnosti, ktoré na základe poznatkov
získaných z rozhodovania v iných obdobných exekučných veciach, považoval za účelne vykonané
a dobu trvania potrebnú na ich vyhotovenie za opodstatnenú.

Vychádzajúc z uvedeného súd priznal súdnej exekútorke odmenu za 3 začaté hodiny podľa § 14 ods.
1 písm. a), a ods. 2 vyhlášky v sume 19,92 eur, keď do časovej odmeny

započítal aj odmenu za vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy 30 minút a
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy 30 minút, ktoré boli súdnou exekútorkou
nesprávne zaradené medzi úkony odmeňované paušálnou sumou, ďalej, vypracovanie žiadosti o

poskytnutie súčinnosti na doručenie zásielky 10 minút, výzva povinnému na splnenie povinnosti 10
minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť pre zamestnávateľa 20 minút, výzva povinnému na úhradu
dohodnutých splátok 20 minút, zrušenie blokácie účtu povinného 20 minút, spolu 140 minút; celkom 2
hodiny 20 minút.
Súdnej exekútorke súd nepriznal nárokovanú odmenu za vyčíslenie exekučných trov a vrátenie

poverenia v trvaní 2 hodín. Takéto činnosti majú podľa názoru súdu administratívny charakter, ktorých
náhrada, ako administratívnych prác vykonaných v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle §
25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdnej exekútorky. Obsahovú náplň činnosti súdnej exekútorky pri
vrátení poverenia (§ 60 Exekučného poriadku) predstavuje vloženie poverenia do obálky a odoslanie
na expedíciu adresátovi s následným vyznačením dátumu v registri exekúcií kedy došlo k vráteniu

poverenia podľa kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov. Vyúčtovaním trov exekúcie sleduje
súdna exekútorka záujem na tom, aby jej tieto mohli byť priznané. Nejde o úkon smerujúci k
vymoženiu pohľadávky oprávneného a ani sním priamo nesúvisí. Vyčíslením trov súdna exekútorka
iba zosumarizuje jednotlivé úkony vykonané v priebehu exekučného konania a priradí im prislúchajúcu
odmenu v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky. Tento postup má administratívny charakter a

nemožno ho preto považovať za exekučný úkon, ak jeho účelom nie je vymoženie pohľadávky v rámci
exekúcie.

Ďalej súd priznal súdnej exekútorke paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 vyhlášky
v sume 26,56 eur za 8 úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 6x

zisťovanie platiteľa mzdy povinného a zisťovanie majetku povinného.
Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie bolo vykonané
prostredníctvom pošty resp. polície, pričom spôsob doručenia a samotné doručenie príkazov na začatie
exekúcie a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
adresované jednotlivým bankovým subjektom nie je vykázané vôbec. „Doručenie“ jednotlivých úkonov

definovaných v § 15 vyhlášky je v zmysle tohto ustanovenia chápané ako úkon smerujúci k vykonaniu
odovzdania určitej písomnosti. Za predpokladu, že takýto úkon nevykonala samotná súdna exekútorka,
je možné jej priznať len náhradu hotových výdavkov za doručenie písomnosti. Z vyššie uvedeného
dôvodu preto súd uplatnenú paušálnu odmenu za doručenie štyridsiatich exekučných príkazov a dvoch
upovedomení o začatí exekúcie súdnej exekútorke nepriznal.

V rámci náhrady hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) súd priznal exekútorke náhradu poštovných
výdavkov vo výške 8,35 eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami obsiahnutými v exekučnom
spise. Uplatnený nárok poštovného v prevyšujúcej sume súd ako nepreukázaný súdnej exekútorke
nepriznal. V rovnakej miere sa to týka i uplatnených náhrad za telefón, poštové poukážky, vytlačený

papier, obálky, spisový obal v celkovej výške 9,82 eur, ktoré neboli súdnou exekútorkou dostatočne
zdokladované. Ďalej súd priznal súdnej exekútorke náhradu kolkovej známky v nominálnej hodnote 50
Sk t.j. 1,66 eur, použitej na spoplatnený úkon pri žiadosti o poskytnutie súčinnosti.

Súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty (DPH), súd jej na tomto základe priznal

príslušnú 20% daň z odmeny.Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdna exekútorka v zmysle § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku účastníkom konania, v takomto prípade má rovnaké procesné práva a povinnosti ako každý
iný účastník. V konaní o trovách je preto povinná uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd mohol súdnej exekútorke priznať odmenu
a náhradu hotových výdavkov len za tie úkony a výdavky, ktoré boli riadne zadokumentované a
preukázanévexekučnomspise.Výzvusúdunapredloženiedokladovpreukazujúcichvýškuuplatnených
trov exekúcie prevzala súdna exekútorka dňa 30.9.2011.

V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie v celkovej výške 65,79
eur, z ktorej časová odmena predstavuje sumu 19,92 eur, paušálna odmena sumu 26,56 eur z toho DPH
sumu 9,30 eur a hotové výdavky celkom sumu 10,01 eur.

Povinnosť na úhradu trov exekúcie súd v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil
oprávnenému z dôvodu jeho zavinenia na zastavení exekúcie, ktoré súd vidí v tom, že oprávnený zavinil

takýto právny stav tým, že žiadal o vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu,
ktorý si zabezpečil sám a to spôsobom, ktorý podľa názoru súdu odporuje zákonu.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie
( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na

tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.