Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/50/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200429
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4013200429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: BIOENERGY TOPOĽČANY
s.r.o, so sídlom Pivovarnícka 4829, Topoľčany, IČO: 35 875 208, zastúpený BENČÍK & PARTNERS
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, Prešov, IČO: 36 860 441,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/96861/2013 zo dňa 5. marca
2013,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 17. 05. 2013 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie
žalovaného, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra č. 9414401/5/3532510/2012/Ges
zo dňa 28. 11. 2012, ktorým rozhodnutím mu bol v zmysle § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
vyrubený rozdiel dane v sume 66.004,07 eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie november 2011 s tým,

že správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume
41.845,37 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 24.158,70 eur.
Namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z.,
ako aj zákonom č. 222/2004 Z. z. Žalovaný i správca dane konštatujú, že nespochybňujú vykonanie
prípravných prác súvisiacich s odvodnením a odbahnením pozemku pred zahájením stavebných prác
na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch, nakoľko je zrejmé, že uvedené práce boli skutočne vykonané,
ako aj nespochybňujú vykonanie hydromelioračných prác na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch,

avšak spochybňujú, že práce realizoval deklarovaný podľa faktúry. Žalobca mal za to, že v rámci
výkonu daňovej kontroly predloženými dokladmi a poskytnutými informáciami preukázal všetky svoje
tvrdenia a je na správcovi dane vykonať dokazovanie čo najúplnejšie a objektivizovať skutkový
stav daňovej veci, čo podporil i poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžf/1/2011 z 15. 03. 2011. Ďalej uviedol , že dodávateľovi za tieto práce zaplatil (úhradou
faktúry bankovým prevodom) a následne si uplatnil odpočet DPH, preto sa nestotožňuje s absurdnou
argumentáciou žalovaného ohľadom toho, že úhrada faktúry bankovým prevodom bez ďalších dôkazov

nie je relevantným dôkazom preukazujúcim uskutočnenie prác. Zdôraznil, že správca dane nemôže
vstupovať do obchodno-záväzkových vzťahov žalobcu ako daňového subjektu s jeho obchodnými
partnermi nerešpektujúc pritom zásadu zmluvnej autonómie a dispozitívnosť ustanovení Obchodného
zákonníka a naviac nemôže rozoberať podnikateľské aktivity jeho obchodných partnerov, nakoľkožalobca za ne v žiadnom prípade nezodpovedá. Žalobca s dodávateľom uzavreli zmluvu o dielo zo
dňa 27. 07. 2010, t. j. v rovnaký deň ako vznikla spoločnosť BLONDES SK & BROKER LONDON
LTD, s.r.o., preto správca dane spochybnil vykonanie prípravných prác na odvodnení a odbahnení

základovej plochy pod kogeneračnou jednotkou a skladom drevnej hmoty v Topoľčanoch. Žalobca
konštatoval,žespoločnosťsručenímobmedzenýmvznikádňomzápisudoObchodnéhoregistra,pričom
od tohto dňa má status právnickej osoby a samostatného subjektu práva, a teda môže vystupovať v
právnychvzťahochakoprávnysubjektvovlastnommene,vstupovaťdoobchodno-záväzkovýchvzťahov
a uzatvárať všetky typy zmlúv, vrátane zmluvy o dielo. Preto nevidel nič nezvyčajné a nezákonné v tom,

že zmluva o dielo je datovaná tým istým dňom ako je deň vzniku spoločnosti. V súvislosti s tým, že
žalovaný rozporuje skutočnosť, že zmluva o dielo obsahovala IČ DPH zhotoviteľa ako platiteľa dane
z pridanej hodnoty i pečiatku s označením registračných údajov uviedol, že IČ DPH vpísal do zmluvy
o dielo dodatočne až po registrácii zhotoviteľa ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, čo bolo dňa 20.
10. 2010, nakoľko doplnenie registračných údajov o IČ DPH vyžaduje ustanovenie § 3a Obchodného
zákonníka. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného i správcu dane, že doplnenie registračných údajov a

odtlačku pečiatky zhotoviteľa bolo potrebné do zmluvy o dielo zrealizovať vo forme písomného dodatku,
pretože v tomto prípade sa nemenil obsah zmluvy, ani predmet záväzku a naviac pri umiestnení
pečiatky v texte zmluvy, túto je ťažko alokovať vo forme dodatku k zmluve, dokonca mal za to, že je
nemožné. Ďalej namietal postup správcu dane v rámci výkonu daňovej kontroly z dôvodu, že vo výzve
na predloženie dokladov a dôkazov zo dňa 14. 05. 2012 vyžadoval od žalobcu ako daňového subjektu

termín zabezpečenia účasti svedka - konateľa spoločnosti BLONDES SK & BROKER LONDON LTD,
s.r.o. s odvolaním na § 25 zákona č. 563/2009 Z. z., avšak v danom ustanovení sa žiadna takáto
povinnosť neuvádza. Žalobca žiadal, aby správca dane vykonal v rámci výkonu daňovej kontroly výsluch
svedka - vtedajšieho konateľa spoločnosti BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o. Milana
Muščíka, ktorý bol konateľom spoločnosti v čase od 27. 07. 2010 do 29. 02. 2012, teda i v kontrolovanom

zdaňovacomobdobí,čovšaksprávcadanevykonalažnaurgenciužalobcuasvedkapredvolalažnadeň
21. 11. 2012, až po ukončení daňovej kontroly a prerokovaní protokolu o daňovej kontrole. Nesúhlasil
s tvrdením žalovaného, že žalobca a zástupcovia dodávateľa sa vzájomne informovali o postupoch a
dokumentoch, ktoré požadoval správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly od dodávateľa. Na
podporu argumentácie podanej žaloby poukázal na judikatúru týkajúcu sa dane z pridanej hodnoty,

konkrétne rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12. 01. 2006 v spojených prípadoch C-354
(Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd), podľa ktorého
nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo
následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť.
Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť

zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
právny názor, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami
s podrobným položkovým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Mal za

to, že právny názor finančnej správy o dôkaznom bremene daňového subjektu je za posledných 20
rokov nemenný, nevyvíja sa a v súčasnosti neodzrkadľuje konštantnú judikatúru najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie. Zdôraznil, že spochybňovanie poskytovania
pôžičiek RNDr. V. X. správcom dane, nie je opodstatnené, nakoľko žalobca nemusí mať zapísaný takýto
predmet podnikania v obchodnom registri, keďže sa jednalo o krátkodobé a jednorazové poskytovanie

pôžičiek tomu istému subjektu a táto činnosť sa nijakým spôsobom nedotýkala kontrolovanej dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 11/2011. Konštatoval, že zmluvu o dielo podpísal Mgr. L.
Z. ako projektový manažér spoločnosti, ktorý v čase podpísania zmluvy nebol konateľom spoločnosti
BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o. (konateľom spoločnosti sa stal dňa 17. 12. 2010), ale
zmluvu podpísal ako splnomocnený zástupca tejto spoločnosti, o čom doložil platné plnomocenstvo

zo dňa 26. 07. 2010. Z uvedeného dôvodu namietal neakceptovanie tohto plnomocenstva žalovaným,
ktorý dôvodí tým, že v čase podpísania plnej moci ešte spoločnosť neexistovala a vznikla o deň neskôr.
Dôvodnosť vystavenia plnomocenstva v tomto prípade podčiarkuje fakt, že išlo o plnomocenstvo, v
ktorom ako splnomocniteľ vystupoval žalobca a ako splnomocnenec budúci konateľ spoločnosti Mgr.
RastislavBosák.Plnomocenstvotedavystavilaspoločnosť,ktorávznikladňa13.02.2004,pretožalobca

nechápepodmieňovanieplnomocenstvavznikomspoločnostiBLONDESSK&BROKERLONDONLTD,
s.r.o., ktorá vznikla dňa 27. 07. 2010. Napriek tomu, že plnomocenstvo bolo vystavené jeden deň pred
vznikom tejto spoločnosti, táto už bola založená zakladateľskou listinou o založení spoločnosti s ručením
obmedzeným, mala pridelené IČO a bol podaný návrh na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným doobchodného registra príslušnému registrovému súdu. V závere žaloby požiadal o odklad vykonateľnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 10. 09. 2013, v ktorom žiadal, aby
súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, o výsledku ktorej vypracoval
Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly. Tento spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu
zaslal žalobcovi, ktorú prevzal dňa 19. 09. 2012, pričom týmto dňom bola daňová kontrola ukončená.

Dňa 28. 11. 2012 vydal správca dane rozhodnutie č. 9414401/5/3532510/2012/Ges, proti ktorému
podal žalobca odvolanie. Správca dane kontrolou zistil, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie
obdobie november 2011 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 0282011 zo dňa 02. 11. 2011, dátum
dodania 01. 11. 2011 od dodávateľa BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o. z prijatej služby
za vykonanie prípravných prác na odvodnení a odbahnení základovej plochy pod kogeneračnou
jednotkou a skladom drevnej hmoty v Topoľčanoch v rozmere 30 556 m2, hrúbke 45 cm na základe

zmluvy o dielo č. 27/07/2010/BL/BIO/TO zo dňa 27. 07. 2010, základ dane = 330.004,80 eur, DPH =
66.000,96 eur, spolu = 396.005,76 eur. Správca dane uviedol, že na základe vykonaného dokazovania,
ako aj predložených dôkazných prostriedkov nebolo preukázané uskutočňovanie prípravných prác na
odvodnení a odbahnení základovej plochy pod kogeneračnou jednotkou a skladom drevnej hmoty v
Topoľčanoch ako bolo deklarované v daňovom priznaní a na faktúre č. 0282011 z 02. 11. 2011. Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje právo na odpočítanie dane, čím porušil § 49 ods. 1, 2
písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Samotná existencia vykonanej
služby ešte nepreukazuje skutočnosť, že služba bola dodaná dodávateľom. Z predložených dokladov
zistil, že žalobca mal v zdaňovacom období november 2011, ako i v predchádzajúcich a nasledujúcich
zdaňovacíchobdobiachmnožstvosubjektovposkytujúcichstavebnéprácepriamosúvisiacesvýstavbou

kogeneračnej jednotky v Topoľčanoch. Správca dane vyhodnotil predloženú Zmluvu o dielo zo dňa 27.
07. 2010 vrátane rozpočtového listu ako nepreukazný dôkaz, nakoľko jej pravdivosť je spochybnená
tým, že dodávateľ podľa výpisu z obchodného registra vznikol dňa 27. 07. 2010 a z tohto dôvodu nie
je možné, aby v ten istý deň vystupoval ako dodávateľ predmetu plnenia s číselným označením III
(prípravné práce na odvodnení a odbahnení základovej plochy pod kogeneračnou jednotkou a skladom

drevnej hmoty v Topoľčanoch o výmere 30 556 m2 o hrúbke 45 cm). Ďalej je spochybnená tým, že
zmluva o dielo obsahovala označenie zhotoviteľa ako platcu dane z pridanej hodnoty, avšak v čase
podpisu tejto zmluvy nebolo dodávateľovi správcom dane pridelené ani DIČ, nie to ešte IČ DPH a tým,
že zmluva o dielo obsahovala bankové spojenie „G. Z. a číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX“, i keď v
čase podpisu tejto zmluvy dodávateľ ešte tento účet zriadený nemal. Zmluva o dielo bola pri podpise

za zhotoviteľa (dodávateľa) opatrená pečiatkou s označením registračných údajov, vrátane IČ DPH,
čo však v čase podpisu zmluvy, t. j. dňa 27. 07. 2010 nebolo možné, nakoľko tento údaj a ani táto
pečiatka ešte neexistovali a zmluva bola podpísaná za objednávateľa (žalobcu) Mgr. L. Z., ktorý začal
za uvedenú spoločnosť vystupovať až v septembri 2010 (zamestnanecký pomer) a v mesiaci december
2010 ako konateľ spoločnosti. Konštatoval, že z obsahu predloženej zmluvy o dielo nebolo možné

preveriť poskytnutie fakturovaných prác dodávateľom, predmetná zmluva nemôže slúžiť ako bezchybný
a zároveň nevyvrátiteľný dôkazný prostriedok, preto správca dane predvolal ako svedka bývalého
konateľa dodávateľa Milana Muščíka s termínom vypočutia 09. 05. 2012 a na tento termín predvolal
i dodávateľa, avšak sa nedostavil ani jeden z nich a správca dane vyzval dodávateľa k zapožičaniu
dokladov, ktoré dodávateľ odmietol predložiť. V súvislosti s preverením realizácie prípravných prác

súvisiacich s odvodnením a odbahnením pozemku pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej
jednotke v Topoľčanoch vyzval správca dane žalobcu k predloženiu všetkých inventárnych kariet
investičného majetku vrátane všetkých nadobúdacích dokladov investičného majetku, ktorý je uvedený
v zozname IM za rok 2011 a všetkých inventárnych kariet investičného majetku od vzniku spoločnosti
až ku dňu vydania výzvy, vrátane všetkých nadobúdacích dokladov investičného majetku, pričom vo

výzve oznámil, že v priebehu výkonu daňovej kontroly preveruje uskutočnenie zdaniteľného obchodu
deklarovaného faktúrou č. 0282011 z 02. 11. 2011, ktorú vystavil dodávateľ. Zároveň v súvislosti
s uvedenou faktúrou vyzval žalobcu, aby v stanovený termín 06. 06. 2012 zabezpečil správcovi
dane kontaktné údaje na osobu, ktorá v období november 2011 vystupovala ako konateľ dodávateľa,
s tým, že mu uložil povinnosť pri spísaní Zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 06. 06. 2012 u

správcu dane oznámiť termín zabezpečenia účasti uvedenej osoby (konateľa dodávateľa) ako svedka
vo veci preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Dňa 06. 06. 2012 sa žalobca dostavil k
správcovi dane a predložil požadované doklady, z ktorých správca dane zistil, že uvedené práce v
tomto rozsahu boli vykonané iným subjektom ešte v roku 2010, kedy zároveň boli na odbahnenom aodvodnenom pozemku začaté stavebné práce na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch a konštatuje,
že z predložených dokladov vyplýva, že v čase vystavenia faktúry č. 0282011 nedošlo dňom 01. 11.
2011 k dodaniu fakturovaných prác, čo preukazuje chronologický prehľad priebehu prác súvisiacich s

výstavbou kogeneračnej jednotky v Topoľčanoch, vrátane prípravných prác, ako vyplýva z predložených
dokladov, a to subjekt REN - INVEST s.r.o. faktúrou č. FV2010145 zo dňa 17. 09. 2010 fakturoval
prípravné práce na odovzdanie staveniska dodávateľovi stavby KGJ v Topoľčanoch v sume 22.411,66
eur (z toho DPH = 3.578,33 eur). Práce boli realizované v období od 10. 06. 2010 do 17. 09. 2010 a
týkajú sa odvodnenia pozemku, dodávky kanalizačného materiálu na odvodnenie plochy rybníka, práce

so stavebnými mechanizmami, vybudovanie prístupu na pozemok cez PREFA - STAV s.r.o.. Subjekt
Hydromeliorácie, š. p. faktúru č. 20101140 zo dňa 01.10.2010 fakturoval užívanie odvodňovacieho
kanála (ev. č. 5209 054 003) s dĺžkou 2,350 km - umiestnenie zaústenia dažďových vôd z areálu
„KOGENERAČNÁ JEDNOTKA“ za I. a II. štvrťrok 2010 v sume 5.984,32 eur (z toho DPH = 955,48
eur). Subjekt GEOKO s.r.o. faktúrou č. 2010096 zo dňa 26.10.2010 fakturoval podľa zákona č. 339/2010
GP p. č. XXXX/XX - podklady a overenie na Sk k. ú. G. v sume 1.082,90 eur (z toho DPH = 172,90

eur). Subjekt REN - INVEST s.r.o. faktúrou č. FV2010211 zo dňa 13. 12. 2010 fakturoval stavebné
práce podľa Zmluvy o dielo č. 12/2010 zo dňa 03. 11. 2010 v sume 150.059,- eur (z toho DPH =
23.959 eur). Subjekt TOMA, s.r.o. faktúrou č. 1382011 zo dňa 31. 03. 2011 fakturoval vyčistenie vodného
kanála na ul. Pivovarnícka v dĺžke 504 m a realizáciu dvoch prepojov DN 600 do vodného kanála s
osadením betónových tvaroviek podľa objednávky zo dňa 03. 01. 2011 v sume 24.300 eur (z toho DPH =

4.050,- eur). Subjekt ZSE Distribúcia, a.s. podpísal dňa 04. 04. 2011 so žiadateľom (žalobcom) Zmluvu
o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy ZSE Distribúcia, a.s. Subjekt KOPA
ENG. S.r.o. faktúrou č. OF11020 zo dňa 12. 09. 2011 fakturoval v zmysle Mandátnej zmluvy v rámci akcie
„Kogeneračná jednotka a distribučná horúcovodná sieť Topoľčany“ inžiniersku činnosť v sume 120.000
eur (z toho DPH = 20.000,- eur). Subjekt Bohumil Ondruška - GEOTOP faktúrou č. 2011025 zo dňa 03.

10. 2011 fakturoval na základe Zmluvy o dielo č. 4/2011 zo dňa 28. 02. 2011 za porealizačné zameranie
Kogeneračnej jednotky, porealizačné zameranie inžinierskych sietí Kogeneračnej jednotky, porealizačné
zameranie inžinierskych sietí prístupovej cesty, Geometrický plán na kolaudáciu Kogeneračnej jednotky,
Geometrický plán na kolaudáciu prístupové cesty a vytyčovací protokol osadenia stavby Kogeneračnej
jednotky sumu 8.400,- eur (z toho DPH = 1.400,- eur). ZSE Distribúcia, a.s. faktúrou č. 3107821 dňa

03. 11. 2011 vyfakturovala poplatok za pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy.
Subjekt REN - INVEST s.r.o. faktúrou č. FV20110229 z 10. 11. 2011 fakturoval stavebné práce podľa
Zmluvy o dielo č. 02/2011 zo dňa 06. 07. 2011 za vybudovanie spevnenej plochy vo výmere 10 000
m2 na skladovanie drevnej hmoty a uloženie panelov vo výmere 672 m2 v sume 79.781,40 eur (z
toho DPH = 13.296,90 eur). Uvedená zmluva bola uzatvorená na termín plnenia od 06. 07. 2011 do

31. 10. 2012 s celkovou cenou 429.761,40 eur (z toho DPH = 71.626,90 eur). Poukázal na mandátnu
zmluvu uzatvorenú dňa 06. 10. 2010 s mandatárom O. T. na vykonanie stavebného dozoru na stavbe
kogeneračnej jednotky v Topoľčanoch, ktorá jednoznačne preukazuje, že samotné stavebné práce boli
zahájené v mesiaci október 2010, pričom túto skutočnosť potvrdil O. T. v Zápisnici o ústnom pojednávaní
spísanej v priestoroch Daňového úradu Nitra, pobočka Topoľčany dňa 14. 06. 2012. Uviedol, že podľa

predložených dokladov, ako i vyjadrenia žalobcu kogeneračná jednotka bola uvedená do prevádzky
dňa 01. 07. 2011. Správca dane vykonanie prípravných prác súvisiacich s odvodnením a odbahnením
pozemku pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch nespochybnil,
nakoľko je zrejmé, že uvedené práce boli skutočne vykonané, avšak samotná existencia vykonanej
služby ešte nepreukazuje skutočnosť, že služba bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre, ktorú

ku kontrole predložil žalobca. Žalobca uplatnil odpočítanie dane z dokladu vystaveného registračnou
pokladnicou daňového subjektu SHELL Martin v celkovej sume 115,52 eur, pričom jedna položka z
uvedeného dokladu bola vo výške 100 % a predstavovala nákup PHM v sume 93,10 eur, z toho
základ dane = 77,58 eur a DPH = 15,52 eur. V zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., ak platiteľ uplatňuje
výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného (zákon č.

595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a nemôže preukázať rozsah použitia
pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z
kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu. Podľa predloženej
evidencie DPH, však platiteľ v kontrolovanom zdaňovacom období za zaúčtovaných dokladov uplatnil
odpočet DPH vo výške 100 %, avšak pri ústnom pojednávaní dňa 12. 04. 2012 uznal, že správne

mala byť nárokovaná z uvedeného dokladu DPH v sume 12,41 eur, takže na rozdiel v sume 3,11
eur nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane. I keď správca dane nespochybňuje vykonanie
prípravných prác, ktoré však boli vykonané do zahájenia samotných stavebných prác v mesiaci október
2010, mal za to, že žalobca nepreukázal vykonanie prípravných prác súvisiacich s odvodnením aodbahnením pozemku pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch podľa
faktúry č. 0282011 zo dňa 02. 11. 2011vystavenej dodávateľom, na základe ktorej uplatnil odpočítanie
dane.Zadôkazdodaniaslužbynemožnopovažovaťlenvyhotoveniefaktúry,žalobcamusípreukázať,že

práce uvedené na faktúre boli aj v reálnom čase vykonané. Dôležitým faktom, ktorý žalobca v odvolaní,
ani v žalobe žiadnym spôsobom nenapadol, je to, že sa jedná o vykonanie prípravných prác súvisiacich
s odvodnením a odbahnením pozemku pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke v
Topoľčanoch. Z toho jednoznačne vyplývajú realizačné etapy prípravy, výstavby a samotné ukončenie
výstavby kogeneračnej jednotky a jej uvedenie do prevádzky. Predpokladom uznania odpočítania dane

je preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Namietal, že podľa predložených dokladov
došlo k prevzatiu a odovzdaniu diela podľa predloženého Protokolu o prevzatí a odovzdaní diela
dňa 01. 02. 2011, pričom táto skutočnosť nemôže byť pravdivá, nakoľko v uvedenom období bola
kogeneračná jednotka už v riadnej prevádzke minimálne štyri mesiace, čo dokazuje aj predložená
evidencia investičného majetku žalobcu (termín zaradenia do prevádzky bol oficiálne 01. 07. 2011).
K vyjadreniu žalobcu, že nebolo možné v rámci výkonu daňovej kontroly vyprodukovať z jeho strany

ďalšie dôkazy podporujúce preukázanie zdaniteľného plnenia na DPH, okrem už vykonaných dôkazov,
uviedol, že žalobca okrem faktúry č. 0282011, ktorej súčasťou je aj Rozpočtový list a Zmluva o dielo zo
dňa 27. 07. 2010 a Protokol o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 01. 11. 2011 nepredložil v priebehu
výkonu daňovej kontroly žiadny iný dôkaz, ktorý by preukázal reálne uskutočnenie deklarovaných prác,
a to aj napriek opakovaným výzvam. K deklarovaným prácam sa vždy vyjadril „teraz neviem“. Neobstojí

ani odvolávanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15. 03. 2011. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že práce boli síce vykonané, ale
v inom termíne, ako to deklaruje žalobca a aj iným subjektom a v inej hodnote. Na podporuje svojho
tvrdenia poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9Afsú73/2008, v zmysle ktorého
je žalobca povinný preukázať svoje tvrdenia, že ide o spoločnosť uvedenú v daňových dokladoch, lebo

odpočítanie dane je možné len medzi platiteľmi dane navzájom, pričom pri zdaniteľných osobách, ktoré
nie sú platiteľmi dane, odpočítanie nie je možné. Zákon č. 222/2004 Z. z., ani zákon neukladá žalobcovi,
aby si preveril svojich obchodných partnerov, musí si však byť vedomý následkov svojich obchodných
transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý
má prísne hmotnoprávne podmienky na vrátenie dane z pridanej hodnoty vzhľadom ku skutočnosti, že

ide o verejné prostriedky daňových poplatníkov. K argumentácii žalobcu, že prípravné práce súvisiace
s odvodnením a odbahnením pozemku pod kogeneračnou jednotkou v Topoľčanoch vykonal práve na
faktúre č. 0282011 uvedený dodávateľ, uviedol, že toto tvrdenie je absolútne v rozpore s realitou, keďže
stavebné práce na kogeneračnej jednotke boli zahájené už v októbri 2010. Úhrada faktúry bankovým
prevodom bez ďalších dôkazov nie je relevantným dôkazom preukazujúcim uskutočnenie prác a naviac

sa k samotnej realizácii prác na základe spornej zmluvy o dielo nevedel vyjadriť ani konateľ žalobcu Mgr.
Rastislav Bosák. Zo spisového materiálu predloženého spolu s odvolaním nevyplýva, že by správca
dane vo vzťahu k žalobcovi spochybnil princíp autonómie vôle a zmluvnej voľnosti ako zásadu, na ktorej
súbudovanésúkromnoprávnevzťahy.Vprípadežalobcuzozistenísprávcudanevyplýva,žepredložená
zmluvaodielovmomentepodpisu,čobolodňa27.07.2010praktickyneobsahovalažiadneidentifikačné

údaje zhotoviteľa, čo je v rozpore s bežnými obchodnými vzťahmi a v podstate nie je zrejmé čo vlastne
objednávateľ (žalobca) a s kým podpisoval. V momente podpisu zmluvy žalobca nemohol vôbec vedieť,
či bude dodávateľovi IČ DPH pridelené. Zdôraznil, že sa správca dane v procese výkonu daňovej
kontroly u žalobcu zaoberal všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré mal k dispozícii a hľadal dôkazy
v prospech žalobcu, aby sa potvrdili jeho tvrdenia a ktoré by preukazovali právo na odpočítanie dane

z deklarovaných prác. S námietkou žalobcu k vykonanému dokazovaniu s poukazom na skutočnosť,
že štátne orgány môžu konať iba na základe zákona, že povinnosti možno ukladať zákonom, alebo na
základe zákona poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010-57, kde
súd vyslovil, že v daňovom konaní platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia. Každý daňový subjekt má
povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné

bremeno). Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré mohli byť
podkladom k tomu, aby platiteľ mohol v konaní uplatniť nároky na priznanie odpočtu dane. Povinnosťou
správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je prejednať ich a umožniť platiteľovi ich
existenciu z právne významných hľadísk preukázať. K poukázaniu žalobcu na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie uviedol, že uvedená judikatúra rieši právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa a

dodávateľových subdodávateľov. V tejto súvislosti súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť
dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená
daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Zo zistení správcu dane vyplýva, že
žalobca nevedel preukázať kto práce deklarované spornou faktúrou a zmluvou o dielo vykonal a kedy.V spisovom materiály predloženom spolu s odvolaním žalobcu sa nenachádzali dôkazy, na základe
ktorých by mal byť preverovaný akýkoľvek reťazec subdodávateľov. Správca dane spochybnil existenciu
dodania služby dodávateľom na základe faktúry č. 0282011 zo dňa 02. 11. 2011 s dátumom

dodania 01. 11. 2011, teda, že nedošlo k dodaniu služby v zmysle § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. V
zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ tohto zákona je predmetom dane z pridanej hodnoty dodanie služby. Keďže
žalobca vierohodnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi nepreukázal, že služba, z ktorej si uplatnil
odpočítanie dane mu bola skutočne dodaná a že pri tejto službe vznikla dodávateľovi daňová povinnosť
a jemu právo na odpočítanie dane, k dodaniu služby podľa zistení správcu dane nedošlo. Existencia

samotného dodania služby nebola preukázaná, nemožno aplikovať zákon č. 222/2004 Z. z., a teda
nemožno ani odpočítať daň platiteľom v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. Poukázal na judikatúru
Súdneho dvora ES (C-98/98 Midland Bank) i na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 9Afs
73/2008. V súvislosti s podpísaním zmluvy o dielo dňa 27. 07. 2010 Mgr. Rastislavom Bosákom, ktorý v
tom čase nebol konateľom spoločnosti, uviedol, že z dôvodu nepredloženia akéhokoľvek relevantného
dôkazu, ale len samotného vyjadrenia, že Mgr. Bosák vystupoval ako projektový manažér a zároveň

dňom 26. 07. 2010 ustanovený ako splnomocnenec žalobcu, mal správca dane dôvodné podozrenie,
že žalobca predložil listinný dokument, ktorý deklaruje plnomocenstvo k spoločnosti, bez akéhokoľvek
právneho podkladu, z dôvodu neexistencie uvádzaného a dotknutého daňového subjektu v danej
plnej moci v reálnom čase podpisu tohto plnomocenstva na zabezpečenie jediného úkonu, a to na
podpis predmetnej zmluvy. Z vyjadrení Mgr. Rastislava Bosáka správca dane nevzhliadol jediný dôvod,

prečo bol na tento jeden úkon, t. j. na podpis predmetnej zmluvy splnomocnený Mgr. Bosák RNDr.
Jozefom Durkošom (ktorý v tom čase vystupoval ako konateľ žalobcu), keď o ničom nemal žiadnu
vedomosť. Správca dane sa oprávnene domnieval, že žalobca v zastúpení konateľom Mgr. Rastislavom
Bosákom predložil toto plnomocenstvo, len preto, že inak nevedel odôvodniť svoj podpis na Zmluve
o dielo č. 27/07/2010/BL/BIO/TO. Tak ako je uvedené v protokole, ale aj v rozhodnutí žalovaného, z

obsahupredloženéhoplnomocenstvajeevidentné,žepredmetnýdokladnemôžeslúžiťakobezchybnýa
zároveň nevyvrátiteľný dôkazný prostriedok, keďže k podpisu uvedeného dokumentu došlo v momente,
keď spoločnosť BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o. ešte neexistovala. V závere svojho
vyjadrenia poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax, v ktorom definoval
zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ

vyplývavšeobecnázásadaprávaSpoločenstvaspočívajúcavtom,žeoprávoSpoločenstvasanemožno
opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno
opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada
výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH
majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti

daňovým podvodom je uznávaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, ktorú zákon o DPH transformuje. Podľa Súdneho dvora EÚ šiestu smernicu treba vykladať v
tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ
tohto práva predstavujú zneužitie. V zmysle vyššie uvedeného, žalovaný konštatoval, že predložené
dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré ho viedli k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným

cieľomtransakcieuvedenejnafaktúreč.0282011zodňa02.11.2011.Žiadalprejednaťvecsnariadením
pojednávania.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 03. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho

vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu dane,
súd zistil, že žalobca že žalobca podal daňové priznanie dane z pridanej hodnoty dňa 21. 12. 2008
za zdaňovacie obdobie november 2011 na Daňový úrad Topoľčany. Na základe poverenia na výkon
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.
9414401/1/124207/2012 zo dňa 15. 02. 2012 správca dane dňom 23. 02. 2012 začal vykonávať daňovú

kontrolu (v priestoroch daňového subjektu).

Z potvrdenia o zapožičaní dokladov zo dňa 23. 02. 2012 vyplýva, že žalobca poskytol správcovi dane
evidenciu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011, ktorá bola predložená naúčely výkonu daňovej kontroly. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9414401/1/217355/2012 zo dňa
23. 02. 2012 bolo preukázané, že konateľ žalobcu - Ing. Jaroslav Hanzely sa dostavil na Daňový úrad
Nitra v súvislosti so začatím daňovej kontroly a boli mu kladené otázky špecifikované v tejto zápisnici.

Správca dane predvolal dňa 29. 03. 2012 na ústne pojednávanie spoločnosť BLONDES SK & BROKER
LONDON LTD, s.r.o. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u iného daňového subjektu (žalobcu) za
účelom preverenia uskutočnenia obchodných vzťahov a predloženia účtovných dokladov, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 12. 04. 2012. Uvedené predvolanie spoločnosť BLONDES SK & BROKER LONDON
LTD, s.r.o. prevzala dňa 18. 04. 2012, čo vyplýva z doručenky pripojenej v spise. Zápisnica o ústnom

pojednávaní č. 9414401/1/869842/2012 zo dňa 12. 04. 2012 preukazuje, že v tento deň sa k správcovi
dane dostavil Mgr. Rastislav Bosák (konateľ žalobcu) za účelom doloženia dokladov k vykonávanej
daňovej kontrole. Z predvolaní nachádzajúcich sa v spise žalovaného zo dňa 17. 04. 2012, 20. 04. 2012,
09. 05. 2012 a 14. 05. 2012 vyplýva, že správca dane predvolával na ústne pojednávania
spoločnosť BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o., W. W., RNDr. V. X., Ing. R. Q., pričom
o týchto ústnych pojednávaniach informoval i žalobcu. Správca dane spísal dňa 29. 05. 2012 úradný

záznam, ktorého predmetom bol telefonický rozhovor s advokátkou Mgr. Soňou Grošaftovou spoločnosti
BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o., s ktorou sa správca dane nakontaktoval na základe
emailu doručeného mu dňa 28. 05. 2012. Z rozhovoru bolo zrejmé, že splnomocnená zástupkyňa
vedome spôsobuje prieťahy v daňovom konaní. Následne po dohode v telefonickom rozhovore zaslal
správca dane spoločnosti BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o. výzvu v zmysle zákona

č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov, zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. na
predloženie účtovných dokladov a evidencie tam špecifikovaných. Zo zápisnice i ústnom pojednávaní
č. 9414401/5/739298/2012 zo dňa 06. 06. 2012 vyplýva, že na Daňový úrad Nitra, pobočka

Topoľčany sa dostavil konateľ žalobcu Mgr. Rastislav Bosák za účelom doloženia dokladov k daňovej
kontrole. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9414401/5/742952/2012 zo dňa 06. 06. 2012 je zrejmé,
že hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo vypočutie svedka RNDr. V. X. v súvislosti s výkonom
daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti
vykonávanej u žalobcu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9414401/5/927802/2012 zo dňa 14. 06.

2012 je preukázané, že hlavným predmetom pojednávania bolo preverenie uskutočnenia obchodných
vzťahov a predloženia účtovných dokladov daňového subjektu O. T.. Konateľ žalobcu Mgr. Rastislav
Bosák sa dostavil na Daňový úrad Nitra za účelom doloženia dokladov k daňovej kontrole, čo vyplýva
zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9414401/5/1209316/2012/Ges zo dňa 25. 06. 2012.

Žalobca (konajúci Mgr. Rastislavom Bosákom) a zhotoviteľ spoločnosť BLONDES SK & BROKER
LONDON LTD, s.r.o. (konajúca W. W.) uzavreli dňa 27. 07. 2010 zmluvu o dielo č. 27/07/2010/BL/
BIO/TO, predmetom ktorej boli prípravné práce na odvodnení a odbahnení základovej plochy pod
kogeneračnou jednotkou a skladom drevnej hmoty v Topoľčanoch v rozmere 30 556 m2 a hrúbke 45
cm. Z protokolu o prevzatí a odovzdaní diela zo dňa 01. 11. 2011 vyplýva, že odberateľ (žalobca) prevzal

dielo(dielomsarozumievykonanieprípravnýchprácnaodvodnenízákladovejplochypodkogeneračnou
jednotkou a skladom drevnej hmoty v Topoľčanoch v rozmere 30 556 m2 a hrúbke 45 cm) bez vád. Za
vykonanieuvedenýchpráczhotoviteľ(dodávateľ)vystavilžalobcovi(objednávateľovi)faktúruč.0282011
zo dňa 02. 11. 2011 na sumu 369.005,76 eur (z toho DPH predstavuje sumu 66.000,96 eur) spolu s
Rozpočtovým listom.

O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol dňa 14. 09. 2012 vypracovaný protokol č.
9414401/5/2555836/2012/Ges, ktorý bol žalobcovi zaslaný prípisom zo dňa 14. 09. 2012. Zo zápisnice
o ústnom pojednávaní č. 9414401/5/3414440/2012/Ges zo dňa 20. 11. 2012 vyplýva, že sa uskutočnilo
pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených

daňovým subjektom (žalobcom) k protokolu zo dňa 14. 09. 2012, v ktorej správca dane uviedol, že
bez predloženia relevantných dôkazov nie je nevyhnutné ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní
v súlade s ustanovením § 24 daňového poriadku, nakoľko dôkazy, ktorými disponuje správca dane sú
dostatočné a na výsledku zistení uvedených v protokole naďalej trvá. Súčasťou administratívneho spisu
sú i prílohy týkajúce sa daňového subjektu, spoločnosti BLONDES SK & BROKER LONDON LTD, s.r.o.,

a to výpis z obchodného registra, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 27. 07. 2010, prihláška
k registrácii daňovníka s prílohami, Protokol o vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového
identifikačného čísla zo dňa 24. 08. 2010, Žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, Zápisnica o
miestnom zisťovaní zo dňa 18. 10. 2010, faktúra č. 0012010 zo dňa 02. 09. 2009, faktúra č. 0022010zo dňa 03. 09. 2009, Protokol o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 19.
10. 2010 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty zo dňa 22. 11. 2010 za zdaňovacie obdobie október
2010, splnomocnenie zo dňa 28. 02. 2012 a oznámenie o zmenách v spoločnosti.

Daňový úrad Nitra vydal dňa 28. 11. 2012 rozhodnutie č. 9414401/5/3532510/2012/Ges, ktorým správca
dane podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 66.004,07
eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie november
2011 s tým, že správca dane žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november

2011 v sume 41.845,37 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume
24.158,70 eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho
nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal rozhodnutie zrušiť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č.
1100304/1/96861/2013 zo dňa 5. marca 2013 potvrdil rozhodnutie zo dňa 28. 11. 2012 ako vecne
správne.

Podľa § 3 ods. 1, 2 3 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov:
Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.

Podľa § 24 ods. 1, zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa§19ods.1vetaprváadruházákonaoDPH(účinnéhovkontrolovanomobdobí)daňovápovinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s
tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platný v čase kontrolovaného obdobia,
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 51 ods. 1 citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č.
563/2009 Z. z., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami (§ 24 ods. 2, 3, 4

Daňového poriadku), vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 3 ods. 3
citovanéhozákona.Otakýtoprípadvdanejveciišloasúdnezistilpochybenievpostupeobochdaňových
orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov v znení neskorších
predpisov, ako uvádza žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a
voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť

vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným
vysvetlením daňového subjektu. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil
s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady.

Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich vierohodnosť,
je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom

dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z
realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy
vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a
bežnou praxou, že preverenie zdaniteľných plnení (nákupu tovaru, dodanie služby) daňovým subjektom
uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods.

1 písm. a/ zákona o DPH, správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného
účtovníctvaainýchskutočností,ktorépotomsprávcadanevyhodnotíkaždúzvlášťavšetkyvovzájomnej
súvislosti.
V preskúmavanej veci žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede,
ktoré sa týkali dodaných prác podľa predloženej faktúry. V danom prípade sú sporné skutkové okolnosti

daňových transakcií (žalobcu, jeho dodávateľa), ktoré správca dani, ani žalovaný nepovažovali za
dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného
zákona o DPH.

Správca dane, úlohou ktorého nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či daňový

subjekt (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku) ju preukázal a deklaroval správne. Daňový doklad je z hľadiska
nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené
údaje odrážajú skutočnosť, teda, že tovar (vykonané práce) bol i reálne dodaný (napr. rozsudok č.
2 Afs 177/2006-61). Jednoznačne bolo preukázané, že prípravné práce na odvodnení a odbahnení
základnej plochy pod kogeneračnú jednotku v Topoľčanoch nebolo vykonané označeným dodávateľom

a v deklarovanom čase podľa faktúry.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako i v § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.
sú hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Zákon
neumožňuje nesplnenie čo i len jednej z podmienok, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady

dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť zákonodarca požaduje,
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok v zmysle zákona o DPH.
Pokiaľ si platiteľ podľa daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované
v daňovom doklade (faktúra).

Z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie, opísané v Protokole, nesporne
vyplynulo, že obchodná transakcia tak, ako ju žalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnila, teda
nezodpovedá realite, t. j. zdaniteľné plnenie (zdaniteľná transakcia) v zmysle zákona o DPH sa
neuskutočnilo, lebo vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je základnou

podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Správca dane na základe šetrenia konštatoval v súlade
so zabezpečenými dôkazmi, ako i svedeckými výpoveďami, že zdaniteľné plnenie podľa predloženej
faktúry, na ktorú žalobca v zdaniteľnom období realizoval daňový odpočet, sa deklarovaným
dodávateľom neuskutočnili a išlo len o formálnu existenciu faktúry. Potom aj samotné preukazovanie
zaplatenia predmetnej sumy podľa vystavenej faktúry nemohla byť predpokladom pre odpočítanie dane

v zmysle platného zákona o DPH, keďže sa nejednalo o zdaniteľné plnenia.

Zo spisového materiálu žalovaného vyplýva a v rámci daňovej kontroly správca dane zistil a mal
preukázané, že dodávateľská spoločnosť žalobcu, ktorá mala realizovať prípravné práce súvisiaces odvodnení a odbahnením pozemku pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke
v Topoľčanoch spoločnosť Blondes SK & Broker London LTD, s.r.o., bola do Obchodného registra
zapísaná a ako deň vzniku je uvedený dátum 27. júl 2010. Ako konateľ spoločnosti v tejto dobe

bol zapísaný Milan Muščík. Podľa protokolu o vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového
identifikačného čísla 202 309 1642 (prihláška k registrácii daňovníka podaná dňa 18. 08. 2010, k
prideleniu tohto čísla došlo dňa 24. 08. 2010 a predmetný daňový subjekt tieto údaje obdržal od správcu
dane poštou dňa 08. 09. 2010. Táto dodávateľská spoločnosť ako daňový subjekt dňa 21. 09. 2010
podal na Daňový úrad Topoľčany žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, ktorej správca dane

vyhovel na základe vykonaného šetrenia na mieste samom a dňa 20. 10. 2010 vydal Protokol o vydaní
osvedčenia o registrácii pre DPH spoločnosti Blondes SK & Broker London LTD, s.r.o. č. SK 202 309
1642. Toto rozhodnutie o registrácii daňový subjekt obdžal dňa 28. 10. 2010 poštou. Všetky tieto údaje
o registrácii dodávateľa žalobcu obsahujú aj listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva s tým, že si splnil
povinnosti vyplývajúce pre neho ako daňového subjektu, v súvislosti s uplatnením nároku na odpočet
dane za vykonané prípravné práce na odvodnení a odbahnení základnej plochy pod kogeneračnú

jednotku v Topoľčanoch.

Avšak pokiaľ ide o zmluvu o dielo zo dňa 27. 07. 2010, súd považuje za potrebné uviesť a nepopiera
tvrdenie žalobcu, že takúto zmluvu mohol spísať so svojím dodávateľom na tieto práce, nakoľko v tento
deň už bol zapísaný v Obchodnom registri, lebo v zmysle § 62 Obchodného zákonníka týmto dňom

spoločnosť vznikla ako samostatná právnická osoba s právnou subjektivitou. Zo zákona vyplýva, že
za deň vzniku spoločnosti sa považuje deň, ku ktorému bola spoločnosť zapísaná do Obchodného
registra a takýto zápis spoločnosti do Obchodného registra má konštitutívne účinky. Nesprávny je ale
právny názor žalobcu na záväznosť tohto právneho úkonu v nadväznosti na hmotnoprávne podmienky
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a/, ako i v § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z., keďže na ich splnenie

sa viaže nárok na odpočet. Dňom zápisu do Obchodného registra vzniká pre príslušnú právnickú
osobu i ďalšia povinnosť, a to povinnosť prihlásiť sa na príslušnom daňovom úrade z dôvodu, že týmto
okamihom spoločnosť vznikla aj ako subjekt daňovoprávnych vzťahov (prihlásiť sa k registrácii ako
daňový subjekt a podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty). Je možné konštatovať, že
dodávateľ žalobcu si tieto povinnosti splnil, avšak nebola preukázaná vecná a časová súvislosť v zmysle

zákona o DPH pri vystavení faktúry za dodané práce na kogeneračnej jednotke podľa faktúry č. 0282011
zo dňa 02. 11. 2011, ktorá mala byť vystavená v nadväznosti na zmluvu o dielo zo dňa 27. 07. 2010,
keďže identifikačné údaje daňového subjektu uvedené v tejto zmluve o dielo boli dodávateľovi žalobcu
nesporne pridelené až 24. 08. 2010 (č. IČO doručené 08. 09. 2010) a osvedčenie o registrácii pre DPH
vydané 20. 10. 2010 (doručené 28. 10. 2010). Neobstojí preto námietka žalobcu, že konal v súlade so

zákonom, keď tieto dôležité údaje v zmysle zákona o DPH a daňových predpisov dopísal až následne
po ich získaní do zmluvy o dielo obojstranne zmluvnými účastníkmi podpísanú dňa 27. 07. 2010 s
argumentáciou „že rešpektoval náležitosti zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka“. Pokiaľ ide o
samotnú zmluvu o dielo, súd považuje za potrebné uviesť, že táto predložená zmluva správcovi dane
neobsahuje žiadne podrobné údaje, aké práce boli dohodnuté pri realizovaní odvodnenia predmetného

pozemku ako prípravné práce pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke, a preto
nebolo možné ani porovnať a skontrolovať fakturované práce podľa prehľadu rozpočtových nákladov
doloženéhokfaktúreč.0282011,nazákladektorejsižalobcauplatnilnadmernýodpočetzazrealizované
práce. Z predložených účtovných dokladov Blondes SK správca dane zistil, že odvodnenie predmetného
pozemku ako prípravné práce pred zahájením stavebných prác na kogeneračnej jednotke vykonal iný

dodávateľ už v roku 2010.

Súd je toho názoru, že žalovaný sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu, pretože vykonal
rozsiahle dokazovanie v preskúmavanej veci, vykonal šetrenia na príslušné daňové orgány, pokiaľ
ide o spoločnosti, s ktorými obchodoval žalobca, resp. spoločnosti, ktoré sa podieľali na prácach v

súvislosti s odvodnením a odbahnením pozemku pre zahájenie stavebných prác na kogeneračnej
jednotke v Topoľčanoch. Predmetná stavba bola realizovaná po určitých etapách. Išlo o prípravnú etapu
spočívajúcu v odvodnení pozemku, na realizácii ktorej sa mal podieľať žalobca podľa predložených
dokladov, potom výstavba a ukončenie výstavby kogeneračnej jednotky. Posledná fáza bolo uvedenie
predmetnej jednotky do prevádzky. Podľa predloženej faktúry v daňovom konaní č 0282011 zo dňa

02. 11. 2011 odvodnenie pozemku pod kogeneračnú jednotku a skladom drevnej hmoty v Topoľčanoch
sa zmluvne zaviazal žalobca a práce mali byť vykonané subdodávateľsky spoločnosťou Blondes SK
a Broker London LTD. s.r.o. s termínom ukončenia dňa 01. 11. 2011. Z obsahu spisu žalovaného
však vyplýva, že tieto práce boli vykonané, avšak nie v čase, ako deklaruje žalobca predloženoufaktúrou, ale v roku 2010 a inou spoločnosťou. Žalobca nevedel reálne preukázať, že tieto odvodňovacie
práce pozemku pred začatím stavebných prác na kogeneračnej jednotke boli dodané v deklarovanom
zdaňovacom období a v zmysle zákona o DPH, a preto súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno podľa § 24 Daňového poriadku.

Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že stavba bola zaradená do prevádzky dňa 01. 07.
2011, teda stavebné práce predmetnej kogeneračnej jednotky prebehli a boli realizované po dokončení
prípravných prác na stavbu, t. j. odvodnenie pozemku pod predmetnou stavbou, jej samotná výstavba

a uvedenie do prevádzky v zmysle stavebného zákona. K tvrdeniam žalobcu, že odvodnenie pozemku
vykonal dodávateľsky v zdaňovacom období november 2011, nebolo preukázané a toto tvrdenie správca
dane jednoznačne vyvrátil vykonaným dokazovaním, a to výsluchom daňového subjektu - O. T., ktorý bol
vypočutý zápisnične dňa 14. 06. 2012 správcom dane a uviedol, že so žalobcom spolupracoval v období
od november 2010 až február 2011 a bol prizvaný iba na kontrolu armatúr a uloženia oceľovej výstuže v
súvislosti s výstavbou betónových múrov na kogeneračnej jednotke a stavba bola už dávno rozostavená.

Ďalej uviedol, že on skontroloval iba tie práce, čo sa týkali mandátnej zmluvy, prekontroloval príslušnú
dokumentáciu, lebo stavebné práce už boli zahájené v letných mesiacoch a pri stavbe bol prítomný
zástupcazRakúska.Povýkonedozoruvšetkozapísaldostavebnéhodenníka.Jednoznačnepotvrdil,že
odvodňovacie práce deklarované predloženou faktúrou v zdaňovacom období november 2011 nemohli
byť vykonané, keďže podľa tejto faktúry malo ísť o prípravné práce pred začatím samotných stavebných

prác a vydaním stavebného povolenia na stavbu - kogeneračná jednotka a sklad drevenej hmoty v
Topoľčanoch, ako to tvrdí žalobca. V tejto súvislosti súd poukazuje i na výpoveď svedka RNDr. V. W.
(konateľ žalobcu v období od 25. 11. 2009 do 17. 12. 2010) pred Daňovým úradom v Nitre, ktorý dňa 06.
06. 2012 do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že pozemok bol zakúpený v lete v roku 2009,
kedy spoločnosť nemala vedomosť o tom, že pozemok je v záplavovom území a že ide o pozemok, ktorý

je bývalým rybníkom, a preto sa museli začať práce s odvodňovaním pozemku. Práce s odvodňovaním
a s odbahnením sa začali riešiť už v lete 2010 a zistili, že tieto práce vykonáva spoločnosť Blondes
SK. Projektovú dokumentáciu zabezpečila spoločnosť URBAS z Rakúska a na niektoré úkony táto
spoločnosť poverila žalobcu, medzi ktoré patrila i vec odvodnenia pozemku a zabezpečenia dodávateľa
na tieto služby. Bola spísaná zmluva o dielo, ktorá sa nachádza v spise a túto zmluvu pripravila

dodávateľskáspoločnosťBlonbes.Objednávateľomprácbolžalobca,aledodávateľskáspoločnosťmala
robiť len odvodnenie pozemku. V období, keď vykonával funkciu konateľa žalobcu, delegoval do pozície
štatutára pána Z..

Žalobca v podanej žalobe poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2011 s tým, že ako

daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, avšak tento rozsudok nie je možné aplikovať na
prípad žalobcu, keďže žalobca nesplnil základnú podmienku tak, ako to vyplýva z citovaného rozsudku,
že „disponuje existenciou materiálneho plnenia“, keďže žalobca vie dokumentovať iba faktúrou s
prílohami, opisom druhu a ceny dodaných prác od označeného dodávateľa. V citovanom rozsudku sa
Najvyšší súd SR zaoberal i s ďalšími rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch

C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum) a C-484/03 (Bond House), v nadväznosti na rozhodnutie
C-439/04 (Kittel), na ktoré poukazuje i žalobca vo svojej žalobe a podľa názoru súdu z dôvodov vyššie
uvedených nie je možné závery týchto rozhodnutí aplikovať na prípad žalobcu. Správne postupoval i
žalovaný, ktorý sa s týmito námietkami v rozhodnutí v súlade so zákonom vyporiadal a správne poukázal
i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Helifax, v ktorom sa Súdny dvor zaoberal otázkou

zneužitia práva daňovými subjektmi a že o právo spoločenstva sa nemožno opierať na zneužívajúce
alebo podvodné účely.

Na podporu záverov žalovaného a správcu dane súd poukazuje i na závery rozsudku Súdneho dvora
(siedma komora) zo dňa 27. 10. 2011 č. C-504/10 Tanoarch s.r.o., ktorý sa tiež zaoberal podmienkami

odpočtu dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH a okrem iného uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu,
aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti, týkajúce sa poskytnutia služby, určil, či došlo k zneužitiu
práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe alebo nie.

Neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, ak tvrdí, že správca dane nemôže vstupovať do obchodno-

záväzkovoprávnych vzťahov s jeho obchodnými partnermi, nerešpektujúc zásadu zmluvnej autonómie
a dispozitívnosť ustanovení Obchodného zákonníka, lebo ide o nesprávny a mylný úsudok žalobcu
vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, pretože správca dane je povinný overovať daňové priznanie
zdaniteľnej osoby, jeho účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty (napr. rozsudok Európskehodvora EÚ zo dňa 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko a ďalšie) a každá zdaniteľná osoba je
povinná viesť dostatočne podrobne účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty
a jej kontrolu daňovým orgánom. Uplatnenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby

uplatňujúcej si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli
poznačené podvodom „zo strany predchádzajúceho subjektu“, závisí vždy od okolnosti uvedeného
prípadu vo veci samej.

V danej veci súd je toho názoru, že správca dane, ktorý na základe vykonaného dokazovania v rámci

daňovej kontroly získa oprávnené pochybnosti o tom, či boli prípravné práce súvisiace s odvodnením
a odbahnením pozemku na kogeneračnej jednotke v Topoľčanoch (prípravné práce pred začatím
stavebných prác) vykonané v čase a subjektom deklarovaným podľa predloženej faktúry, nie je povinný
dokazovať ich reálne vykonávanie dodávateľskou spoločnosťou tak, ako to opisuje daňový subjekt,
pretože daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v
predloženej faktúre vo vecných a časových súvislostiach za hmotnoprávnych podmienok uvedených v §

49 ods. 1, 2 písm. a/, v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, pokiaľ si uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. V tejto súvislosti nemožno opomenúť fakt, že daňový subjekt
(žalobca)akopodnikateľskýsubjektmábyťdostatočneoboznámenýsosvojimipovinnosťamidaňovníka
vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností ako
jedna zo základných podmienok podnikania). Žalobca preto nemôže byť ukrátený na svojich právach,

ak si uplatňuje nárok na odpočet od štátu cestou správcu dane podľa predloženej faktúry, že k
zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a že k deklarovaným prácam podľa faktúry skutočne aj reálne
došlo. Sama skutočnosť, že žalobca mal účtovné doklady na deklarované práce podľa predloženej
faktúry, ešte neznamená, že tieto práce boli vykonané v uvedenom zdaňovacom období a deklarovanou
spoločnosťou. Preto i súd je toho názoru, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o

DPH, platného v čase zdaňovacieho obdobia november 2011, pretože predmetné práce ako zdaniteľné
plnenie podľa vyššie uvedenej faktúry neboli dodané v tomto období a taktiež nebolo preukázané,
že by tieto práce pre žalobcu vykonala označená dodávateľská spoločnosť Blondes, preto nevznikla
žalobcovi daňová povinnosť tomuto dodávateľovi a následne žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo
naodpočítaniedane.Záverdaňovýchorgánov,žedokladorealizáciiobchodnéhovzťahu,akoajtvrdenia

o tom, že dodávka sa realizovala podľa účtovných dokladov, musia byť vo vzájomnej súvislosti a musia
mať povahu faktu, teda že je možné údaje tam deklarované preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom
alebo osobami účastnými tohto obchodného vzťahu, teda faktúra musí byť vystavená na materiálnom
podklade.

Súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I
ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú
ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť

dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere
uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie
ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný
súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa

špecifická odpoveď. V tomto duchu žalovaný správny orgán vysvetlil podstatu podmienok ust. § 49 ods.
1, 2 písm. a/ , v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH na zistený skutkový stav podľa
dôkaznej situácie u žalobcu a postupoval v súlade s touto judikatúrou. Primárne daňové bremeno je
na daňovom subjekte, ktoré ho zaťažuje, nakoľko žalobca, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si
postup podľa osobitného režimu pri dodávke odvodňovacích prác pozemku pred začatím stavebných

prác na kogeneračnej jednotke podľa zákona o DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil, musí vedieť
preukázať svoje daňové transakcie, teda že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom ( pozri napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf /52/2011 v spojení
s nálezom ÚS SR č. k. III ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011).

V preskúmavanej veci súd poukazuje i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mahagében č. C-80/11
a C-142/11, v ktorom je riešená otázka boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam,
ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES, pretože prináleží vnútroštátnym orgánoma súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže,
že toto právo sa uplatňuje podvodne. V preskúmavanej veci z daňovej kontroly vyplýva a nebolo
preukázané tvrdenie žalobcu, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, a preto nebola splnená jedna

z podmienok, za ktorých došlo k uplatneniu nároku na odpočet, a to reálna existencia fakturovaného
plnenia zo strany dodávateľa žalobcu spoločnosťou Blondes SK.

S poukazom na vyššie uvedený záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich
rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s

hmotnoprávnymi ustanoveniami § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH platného v čase posudzovaného
zdaňovacieho obdobia. Zhodne ako žalovaný, i súd poukazuje na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o
DPH, že základným predpokladom pre uplatnenie práva odpočtu dane platiteľom podľa § 49 ods. 1, 2
písm. a/ cit. zákona, je skutočnosť, že daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov,
ktoré boli reálne dodané. Žalobca preto nemôže byť ukrátený na svojich právach žalobou napadnutým
rozhodnutím, keď správca dane vyrubil daňovému subjektu (žalobca) za zdaňovacie obdobie november

2011 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 66.004,07 eura.

Ztýchtodôvodovbolopotrebnérozhodnúťtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudkuažalobupodľa§
250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami
žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.

Žalobca v žalobe namieta, že žalovaný svojím rozhodnutím a procesným postupom ukrátil žalobcu na
jeho právach a že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezákonné v hmotnoprávnej a procesnoprávnej
rovine. K tejto námietke súd uvádza a je toho názoru, že žalobca presvedčivo nevyargumentoval závery
žalovaného, ako i správcu dane, prečo si myslí, že postup správcu dane a vykonané dôkazy, ktoré boli
zohľadnené, viedli k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a k nesprávnym právnym záverom (napr.

rozsudok NS SR č. 5Sžf/55/2007).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi právo
na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v lehote 15- tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).