Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915213802
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6915213802.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky: T. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX P. A., L. G. XXXX/X, zastúpená JUDr. Evou Fűkőovou, so sídlom Advokátska kancelária 979 01
Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 3, proti odporcovi: O. K., a.s., so sídlom XXX XX K., V. G. X, IČO: XX
XXX XXX, zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom 602 01 Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024,
o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská

Sobota číslo konania 8C/485/2015-24 zo dňa 28.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky, zdržať sa vykonávania
zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej medzi

navrhovateľkou a odporcom zo dňa 16.11.2009 v rámci Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX - J. a dňa
27.12.2010 v rámci Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Súd nariadil predbežné opatrenie s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 2, §
75 ods. 8, pričom s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. súd bez rozsiahlejšieho odôvodnenia
konštatoval, že pri posudzovaní daného návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa v plnom rozsahu
stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi, ktoré v návrhu navrhovateľka uviedla ako podklad svojho

návrhu na vydanie predbežného platenia a nakoľko boli splnené aj ostatné zákonné podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia, súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a vydal predbežné opatrenie v
navrhovanom znení. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka tvrdí také významné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o potrebe nariadenia predbežného opatrenia za účelom stabilizácie
pomerov účastníkov tak, aby sa mohlo predmetné právo judikovať bez toho, aby nastala v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi taká zmena pomerov, ktorá by mohla vyvolať nenapraviteľný alebo ťažko

napraviteľný stav. V závere odôvodnenia uznesenia okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 20Co/159/2014, s ktorými závermi sa okresný súd stotožnil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Odporca je
toho názoru, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nepredložila také dôkazy
a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali nariadenie predbežného opatrenia. Zdôraznil,

že navrhovateľ musí preukázať, respektíve osvedčiť tiež z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje
svoj nárok, musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o
šikanózne, respektíve zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Rovnako musí navrhovateľ preukázať
existenciu hroziacej ujmy, to znamená, že musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia
by mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná. Navrhovateľka v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia namieta neplatnosť jediného ustanovenia zmluvy o úvere bez väzby

na ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere a nežiada o meritórne rozhodnutie vo veci, ale poukazuje na
vedené konanie, ktorého predmetom je ochrana spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného obohatenia.Navrhovateľka sa nezmieňuje o skutočnosti, že si dobrovoľne neplní svoje povinnosti podľa zmluvy
o úvere, ktorá je v súčasnosti stále platná a účinná a neuvádza z akého dôvodu je zrážaná výška
v rozpore s ustanovením § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je tak podľa názoru odporcu

zrejmé, či navrhovateľka spochybňuje finančné nároky odporcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere, podľa
ktorých bola a je povinná splatiť pohľadávky zo zmlúv o úvere v rozsahu ich nesplatenej istiny a
príslušenstva, alebo má záujem len o zneplatnenie jediného ustanovenia zmluvy o úvere, teda o
zneplatnenie zabezpečovacieho inštitútu v zmysle ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Podľa
názoru odporcu taktiež navrhovateľka v návrhu vo veci samej nedostatočným spôsobom ozrejmila

podmienkydôvodnostinároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana.Navrhovateľkadostatočne
neuviedla, v čom konkrétne spočíva neplatnosť zmluvnej podmienky, alebo akým konaním bola tak
značne porušená povinnosť odporcu pri uzatváraní zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, keď odporca
postupoval striktne podľa právnych predpisov platných a účinných v čase podpisu dohody o zrážkach
zo mzdy. Navrhovateľka taktiež neuviedla akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne dojednaná
dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemal byť viazaný odporca, navrhovateľka,

respektíve jej zamestnávateľ. Odporca si predložením dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil zmluvnú
povinnosť navrhovateľky splácať mesačné splátky zákonom predpokladaným spôsobom a takýto postup
odporcu je výlučne dôsledkom neplnenia zmluvných povinností navrhovateľkou a v žiadnom prípade
sa nejedná o svojvoľné konanie odporcu. Toto uplatnenie práva zároveň nemôže byť vyhodnotené
ako také konanie, ktorého pokračovaním by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia. Odporca je

toho názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade so všetkými v čase podpisu
platnými právnymi predpismi, najmä s ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a rovnako s ustanoveniami zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.. Odporca taktiež namieta,
že v napadnutom uznesení okresného súdu absentuje akékoľvek odôvodnenie. Jediné tvrdenia, ktoré
je možné chápať ako odôvodnenia rozhodnutia, sa nachádzajú v jeho závere, kde súd prevzal celé

odôvodnenie z návrhu a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a preto tomuto návrhu
vyhovel. Nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové a právne dôvody takto vyhodnotil, keďže tieto v návrhu
nepreukázal ani navrhovateľ. Odporca v odvolaní taktiež uviedol, že výklad navrhovateľky založený
na novele zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. 5. 2014, že akékoľvek
dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy kedykoľvek v minulosti je absolútne neplatné, je potrebné

odmietnuť ako nesprávne a nesúladné so základnou ústavnou zásadou zákazu retroaktivity. Nie je
možné odvodzovať ani z prechodných ustanovení k novele zákona o ochrane spotrebiteľa účinného od
1. 5. 2014, že, ak § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa neupravuje prechodné ustanovenia,
je v tom prípade akákoľvek dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená kedykoľvek v minulosti neprípustná.
Odporca taktiež namieta, že v zmysle platného ustanovenia § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa

nie je dohoda o zrážkach zo mzdy bezvýnimočne neplatná, ak ju uzatvára predávajúci so spotrebiteľom.
Takáto dohoda je možná a dovolená aj v súčasnosti za splnenia zákonom určených pravidiel. Odporca
má za to, že aj dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je uzatvorená
riadne a zákonne a nie je neplatná. Odporca taktiež poznamenáva, že žiaden predpis Európskej únie
nezakazuje a nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach

zo mzdy. Odporca zdôraznil, že navrhovateľka sa dostala do omeškania a z tohto dôvodu pristúpil
odporca k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil si u zamestnávateľa navrhovateľky výplatu
zrážok zo mzdy. Navrhovateľka taktiež nijako spôsobom nepreukázala, z akých konkrétnych dôvodov
vyvodzuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere a aj z tohto dôvodu je odporca presvedčený,
že predbežné opatrenie je nedôvodné. Odporca taktiež argumentuje, že navrhovateľka neosvedčila

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pokiaľ žiadala o nariadenie predbežného opatrenia,
ani neuvádza, že by jej mala byť spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda. Naopak, odporca tvrdí,
že nevykonávaním zrážok zo mzdy by dochádzalo k navyšovaniu pohľadávky navrhovateľky voči
odporcovi o úroky z omeškania, nakoľko by sa záväzok navrhovateľky neznižoval o vykonané zrážky
zo mzdy a navrhovateľka by tak bola v omeškaní so zaplatením väčšej sumy, ktorá by bola úročená

zákonnými úrokmi z omeškania. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že vykonávanie zrážok
zo mzdy je v prospech navrhovateľky a nedochádza k ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Odporca
taktiež namietal, že nie je predbežným opatrením dodržaná zásada proporcionality medzi záujmami
navrhovateľky a záujmami odporcu, pričom tieto záujmy by mali byť vyvážené. Momentálne výrazne
poškodený je odporca, ktorému sa znemožní uspokojenie jeho pohľadávky zabezpečovacím inštitútom.

Predbežné opatrenie tak podľa jeho názoru neprimerane zasahuje do jeho práv. Navrhovateľke naproti
tomu nehrozí žiadna ujma, pretože podľa názoru odporcu by hrozila ujma, ak by odporca nepristúpil
k realizácii zrážok zo mzdy, nakoľko by v dôsledku nesplácania úveru došlo k jeho zosplatneniu, teda
navrhovateľka by musela všetky nezaplatené splátky uhradiť. V závere odvolania odporca poznamenal,že je banková inštitúcia, ktorá má na území Slovenskej republiky 20 ročnú tradíciu a je neustále pod
dozorom príslušných štátnych orgánov. Z toho dôvodu je presvedčený, že celý kontraktačný postup
bol zákonný a v súlade s platnou a účinnou zákonnou úpravou v čase uzatvárania zmluvy o úvere.

Na základe uvedeného potom odporca navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu
a konanie zastavil, alebo aby zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie
konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/ , f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť

účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému
než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Účelom inštitútu predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do
doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte
pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti
prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi konania, a to prípadne i vo vzťahu k tretiemu subjektu, ak sú naplnené

zákonnépredpokladypodľa§76ods.2O.s.p. Vzhľadomnazávažnosťprávnychnásledkov,ktorézákon
s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a
obmedzujeicheštepredsamotnýmmeritórnymrozhodnutímsúdu,jenevyhnutné,abysúdyzodpovedne
a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do
subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti

preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

Oboznámením sa s obsahom spisu, s dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a taktiež s
koncipovaním nároku, ktorého sa navrhovateľka domáha vo veci samej, sa odvolací súd plne stotožňuje
s prijatým záverom okresného súdu, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

(vychádzajúc z predložených listinných dôkazov) aj podľa názoru odvolacieho súdu v dostatočnej
miere preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť
nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by bola za daných skutkových okolností a s poukazom na
petit návrhu vo veci samej predbežne poskytnutá ochrana jej subjektívneho práva. Nárok je osvedčený
vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom

riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri predbežnom opatrení prevláda
požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti
uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v
preukázaní toho, že z dôvodov na strane odporcu vzniká (hrozí) navrhovateľke škoda, či iná ujma.
Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľka osvedčuje tým, že z jej mzdy na žiadosť

odporcu podľa dohody o zrážkach zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy, pričom však platnosť tejto
dohody, ako aj zákonnosť vykonávaných zrážok, bola navrhovateľkou v súdnom konaní spochybnená
a namietaná. Už súčasný výkon práva odporcu, ktorého však zákonnosť je spochybňovaná, spôsobuje
výrazné obmedzenie navrhovateľky disponovať so svojim príjmom a odporca môže neobmedzene
vymáhať dlh od navrhovateľky na podklade zmluvného vzťahu, ktorého platnosť je navrhovateľkou v

súdnom konaní spochybnená. Zrážky však musí zamestnávateľ vykonávať na základe nejudikovaného
titulu a navrhovateľka nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti
konkrétnejdohodyozrážkachtentoproceszastaviť,nežžiadaťsúdonariadeniepredbežnéhoopatrenia.
Odvolací súd poznamenáva, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvokunijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Do
rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne, je žiadúce
dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť

je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže
súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy
uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku
nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974); podľa odvolacieho súdu z rovnakého dôvodu
možno takýto zákaz uložiť aj veriteľovi ako oprávnenému z dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie

predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže odporcovi vykonávať právo z tejto dohody a platiteľovi mzdy
realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého by mohol
nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach
zo mzdy poukázali odporcovi zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom
rozsahu než zákon dovoľuje.

Navrhovateľka aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčila dostatočne svoj návrh aj z hmotnoprávneho
hľadiska. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súdu vyplýva, že zrážky zo mzdy sú
vykonávané na základe „dohody“, resp. klauzuly zakomponovanej vopred ako súčasť formulárovo
pripravenej zmluvy o úvere uzatvorenej navrhovateľkou, ako dlžníčkou a O. K., a.s. so sídlom v K. dňa
16.11.2009, konkrétne v časti 3. v bode [5] zmluvy o úvere a v zmluve o úvere zo dňa 27.12.2010, v časti

3. v bode [4] predmetnej zmluvy o úvere. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie navrhovateľky, že dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola dojednaná individuálne, ale je obsiahnutá vo formulárovo vopred pripravených
podmienkach stanovených jednostranne odporcom a ktorých obsah nemala navrhovateľka možnosť
individuálne ovplyvniť. Listinné dôkazy podporujú tvrdenie navrhovateľky, že dohoda o zrážkach zo
mzdy postihuje aj nárok odporcu, ako veriteľa, ktorý nie je v súlade so zákonom, nakoľko obsah zmluvy

o úvere, ktorý bol formulárovo vopred pripravený a stanovený odporcom, nezodpovedá zákonným
požiadavkám spotrebiteľského práva. Za daného stavu považoval odvolací súd predložené listinné
dôkazy a navrhovateľkou uvádzané tvrdenie o neprijateľných zmluvných podmienkach za dostatočné
pre účely nariadenia predbežného opatrenia. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou
vyriešené, či takto uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy obstojí z hľadísk zákonných kritérií podľa

ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka (predovšetkým danosť vôle a vedomosti dlžníčky uzatvoriť
takýto dvojstranný právny úkon, existencia jej súhlasu s vykonávaním zrážok a podobne...) alebo či
takúto klauzulu je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve a nanútenú spotrebiteľke; taktiež, či takáto dohoda nie je právnym prostriedkom veriteľa na
vykonávanie núteného plnenia od navrhovateľky, na ktorý ale nemá veriteľ zákonný nárok.

Odvolací súd však konštatuje aj ďalšiu zásadnú skutočnosť, podporujúcu správnosť záveru prijatého
súdom prvého stupňa o nutnosti poskytnúť spotrebiteľke dočasnú ochranu formou nariadenia
predbežného opatrenia.

Odvolací súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

Podľa ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení ktorého orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V nadväznosti na uvedené, vychádzajúc z ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka,
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka a to aj za predpokladu, ak by sa inak riadili normami obchodného práva.

Aj napriek skutočnosti, že ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa neboli platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazujú na vôľu
zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľovi voči súdom nekontrolovanému vykonávaniu zrážok zomzdy a iných príjmov. Odvolací súd v súvislosti s aplikáciou predmetného zákonného ustanovenia
(v znení účinnom od 1. mája 2014) poukazuje na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21. apríla 2015, ktorý vyslovil, že ustanovenie

§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa
inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou
tohto zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí vyslovil,
že aj keď toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého je

súčasťou, nemá prechodné ustanovenia týkajúce sa tejto novely a preto ich účinnosť sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred dňom účinnosti tohto zákonného ustanovenia. V predmetnom rozhodnutí
Najvyššieho súdu ( zhodne tak napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8MCdo 13/2014 nastal 8. 5. 2015) Najvyšší súd SR taktiež vyslovil, že súd je povinný vziať na zreteľ
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať

plnenie požadované návrhom. Z uvedeného dôvodu preto súd je povinný zohľadniť ustanovenie § 52
ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, ako aj povinnosť súdu a to v každom štádiu konania ex lege prihliadať
na prípadné premlčanie nároku uplatneného voči spotrebiteľovi podľa ustanovenia § 5b, prípadne aj

na ustanovenie § 5a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Obe tieto ustanovenia nadobudli
účinnosť 1. mája 2014, avšak právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia
dotýkajúce sa týchto konkrétnych ustanovení. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR to potom znamená,
že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Nariadené predbežné opatrenie je opatrením dočasným, právne vzťahy medzi účastníkmi konania
nerieši definitívne, ale len predbežne poskytuje ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi, pred možnými
nepriaznivými následkami z titulu uplatňovania tvrdených neprijateľných podmienok obsiahnutých v
spotrebiteľskej zmluvy. Nariadené predbežné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani
bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov

účastníkov tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú žiadne pochybnosti o
naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe dočasnej úpravy pomerov aj vo vzťahu medzi účastníkmi
konania a treťou osobou, t.j. uloženie povinnosti inej osobe, než účastníkovi konania, v danom prípade
zamestnávateľovi žalobcu (v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p.), pretože pokiaľ súd predbežne
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva zo sporných dohôd o zrážkach zo mzdy žalobcu,

za stavu, že sa už reálne vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu, by bez súčasného uloženia povinnosti
zamestnávateľovi žalobcu zdržať sa vykonávania zrážok, bolo predbežné opatrenie nezrealizovateľné
a stratilo by svoje opodstatnenie.

V súvislosti s odvolacou námietkou odporcu o absencii odôvodnenia uznesenia súdu odvolací súd len

pre úplnosť poznamenáva, že okresný súd vo svojom uznesení poukázal na znenie ustanovenia § 76
ods. 4 O.s.p. a v súlade s ním, nakoľko v celom rozsahu vyhovel návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi v ňom uvádzanými, už potom v odôvodnení
uznesenia na tento návrh len v stručnosti poukázal a v súlade s ustanovením § 76 ods. 4 O.s.p, už ďalšie
dôvody neuviedol. Takýto postup súdu, ktorý je v súlade s procesnou normou, nemožno považovať

za nesprávny, pokiaľ súd už nepovažoval za potrebné na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia
žiadne ďalšie dôvody uvádzať.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že navrhovateľka v dostatočnej miere osvedčila naliehavosť
potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

osvedčila aj naliehavosť takéhoto procesného opatrenia vzhľadom na nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy na právach navrhovateľky, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.