Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/299/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208747
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4612208747.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o.
sosídlomvBratislave,Grösslingova4,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika,zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 4.965,74 eura a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 993,15 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch
svojho návrhu v prvom rade poukázal na zaujatosť sudcov Okresného súdu Topoľčany a žiadal, aby
nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu. Následne uviedol, že v súlade s pravidlami riadne
hospodárenia ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom

podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 402400120 dlžníkom P. Z., nar. XX. XX. XXXX a ktorej po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 1896/2011.
Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému súdu, ktorý bol povinný zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných

pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom
vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, ako ani si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
rozhodnutia, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 03. 2011 a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia

tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 38 dní). Nesprávny úradný postup
charakterizoval nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktoré boli
príčinou konkrétneho následku a prejavili sa vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy na stranenavrhovateľ. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup,
formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom

ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úver.
Mal za to, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistovala okolnosť, ktorá
by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením

prekážky veci rozhodnutej.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že
majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi

zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdneboldostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradným postupom došlo

k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Nemajetkovú ujmu požadoval za vnútorné zásahy do

spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie vecí a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd Okresnému súdu Topoľčany uznesením zo dňa 19. 10. 2012 č.k.

26NcC/252/2012-8 rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Topoľčany sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania v predmetnej veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Levice.

V zmysle § 35 ods. 4 OSP súd oznámil začatie predmetného konania Okresnej prokuratúre Levice.

Navrhovateľdoplnilsvojnávrhopredloženieznaleckéhoposudkuč.1/2014,založenývspisepodsp.zn.
11C/527/2012, ako aj podaním zo dňa 09. 10. 2015 podal návrh na prerušenie konania, ktorý však nebol
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, a preto súd naň neprihliadal, ako ani o ňom nerozhodol.

Odporcavosvojomvyjadreníknávrhunavrhovateľauviedol,ževprvomradevznášaprocesnénámietky,

namietajúc, že navrhovateľ v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd a to i napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. V tejto súvislosti navrhol aplikáciu § 43 ods. 1 OSP.
Navyše namietol, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týkalo prieťahov v konaní,
poznamenal,ženavrhovateľsíceuviedolkroky,ktorépodnikolnaichodstránenie,avšakformužiadostío
informáciuostavekonanianiejemožnépovažovaťzariadnyprostriedok,ktorýbysmerovalkzabráneniu

tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. V druhom rade mal za to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda
súdu alebo Ústavný súd SR. Okrem toho poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012 je boli doručené dňa 23. 04. 2012, teda navrhovateľ
žalobu nepodal až po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Následne poukázal na podmienky úspešného

uplatnenia nároku na náhradu škody a dodal, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky
tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že
lehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo
veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto kontexte

je však potrebné poukázal aj na ustanovenie Exekučného poriadku. Samotný navrhovateľ uviedol
znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011 a ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, ktoré znie vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Z týchto ustanovení jednoznačne vyplývala táskutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako
exekučného titulu. Toto znenie je účinné od 01. 06. 2011, kedy bol Exekučný poriadok novelizovaný
zákonom č. 102/2011 Z.z., čo znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho

úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach
začatých po 01. 06. 2011 nemá žiadnu oporu v zákone. V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj
Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii

toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudku aj pred 01. 06. 2011. Okrem toho považoval za
nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o udelenie
poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru
o existencii nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že zo samotnej

dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehote 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ale týka sa prípadu, keď súd poverení exekútora
vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d) Exekučného poriadku. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá
predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. K
existencii prieťahov v konaní uviedol, že súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované vo výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,

že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Naviac, vzniesol námietku premlčania a

taktiež sa vyjadril k materiálnej škode a jej vyčísleniu a mal za to, že navrhovateľ nepreukázal ani vznik,
akoanivýškuškody.Ohľadomnemajetkovejujmynamietol,ženavrhovateľopomenul,žepriuplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené s návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný
vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Rovnako tak

nebola preukázaná ani príčinná súvislosť, v dôsledku čoho v zhrnutí uviedol, že z dôvodu nepreukázania
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. považoval návrh za právne neopodstatnený a žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a
navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa však nezúčastnil navrhovateľ, právny zástupca
navrhovateľa, ako ani odporca, pričom o termíne pojednávania boli riadne upovedomení, a preto súd
pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Odporca svoju neúčasť riadne ospravedlnil, ako aj súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Naproti tomu navrhovateľ, zastúpený právnym zástupcom, žiadal o prerušenie konania a to podaním
bez zaručeného elektronického podpisu.

Dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť
ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 OSP) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu,

a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie
pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru
o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je
účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho
súdneho konania. (bod I. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 19/2014 z

29. júla 2015)

Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrh na prerušenie konania podaný jeden deň pred
konaním nariadeného pojednávania, nie je dôvod na odročenie pojednávania. Naviac, predmetný návrhnebol podaný ani so zaručeným elektronickým podpisom, a preto súd naň neprihliada. Okrem toho má
súd za to, že k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu postačilo oboznámiť sa s právnym názorom
obidvoch strán v spore a so spisom, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, preto

súd pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa vykonal. Navyše, právny zástupca
navrhovateľa ani neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny
stav:

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany pod sp. zn. 5Er/101/2011 zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 23. 02. 2011, pričom
návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný už dňa 31. 01. 2011. Súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa
24. 02. 2011 č.k. 5Er/101/2011-11 tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 02. 2011 doručenú tunajšiemu súdu dňa 23. 02. 2011

zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, v dôsledku
čoho odvolací súd uznesením zo dňa 30. 03. 2011 č.k. 25CoE/27/2011-30 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd vydal poverenie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zákon/ vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov /v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia/ štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,

zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie

poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a
11.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a).

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
právanie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), účinný v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd

nimi schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane
blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov
nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového
sporeniaavoveciachverejnéhozdravotnéhopoistenia,i)inýchvykonateľnýchrozhodnutíaschválených

zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom
členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu. 4eaa)

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť

objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale
stačípreukázať,žeškoda(akvznikla)jevýsledkomčinnostipríslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosť
za výsledok) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktoréhokaždý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo
právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku
poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého

stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo

priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z
hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V prvom rade súd konštatoval, že návrh na začatie konania obsahuje všetky zákonom predpísané

náležitosti, a preto postup podľa § 43 ods. 1 OSP nebol potrebný. Čo sa týkalo žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, súd mal za preukázané, že navrhovateľ sa na odporcu obrátil
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a hoci návrh podal na súd skôr, ako
uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti, súd nemohol dospieť k záveru o predčasnom podaní
žalobného návrhu, nakoľko v čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľa už bolo zrejmé, že odporca

neuznal nárok navrhovateľa a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z
vyjadrenia odporcu, a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula.

Naviac, odo dňa doručenia uznesenia, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá právnemu
zástupcovi oprávneného, do podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u

odporcu, neuplynula lehota 3 rokov, preto súd nepovažoval nárok navrhovateľa za premlčaný a zaoberal
sa vecou samou, v rámci ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy za
nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote, resp.
primeranej lehote a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok.

Súd v tomto prípade neskúmal, či prišlo k prieťahom v konaní, ale zisťoval, či došlo k nedodržaniu
zákonnej resp. primeranej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec
nejaká škoda vznikla, ako aj sa zaoberal tým, či exekučný súd mal zákonné podmienky na opätovné
skúmanie exekučného titulu.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu na vykonanie
exekúcie, síce obsahovalo zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak s tým, že táto lehota neplatila,
ak išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). S poukazom na uvedené súd bol toho názoru, že
rozhodcovský rozsudok bolo potrebné považovať za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d). Exekučný
poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) označuje iba od 01.

06. 2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom
č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov "rozhodcovských súdov a" do § 41 ods. 2 písm. d) sa
podľa dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených sa

nimi rozumejú aj rozhodcovské rozsudky.

Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa
neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Súd vykonaným

dokazovaním zistil, že exekučné konanie bolo vedené v čase účinnosti Exekučného poriadku, kde v §
44 ods. 2 je uvedené, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Žiadosťo udelenie poverenia bola súdu doručená 23. 02. 2011 a súd o nej prvýkrát rozhodol dňa 24. 02. 2011,
teda v zákonom stanovenej lehote a to i napriek tomu, že žiadna lehota na toto rozhodnutie stanovená
nebola. Súd teda rozhodol v primeranej lehote a jeho postupom nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu. Údaj uvedený v návrhu navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelení poverenie s omeškaním viac ako 38 dní je nepravdivý, resp. za omeškanie nesie zodpovednosť
súdny exekútor, ktorý žiadosť o udelenie poverenia nepodal v zákonnom stanovenej lehote. Naviac, v
spise sa nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní a žiadne konanie, v ktorom by boli
konštatované prieťahy v konaní sa neviedlo.

Okrem toho súd poukazuje aj na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je
kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je

kompetentnýpreskúmavaťsúdvkonaníonáhradeškodypodľazákonač.514/2003Z.z.,alelenÚstavný
súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy).
Opačnývýkladbyznamenal,žebyexistovaloniekoľkoorgánov,ktorébybolioprávnenévtomistomčase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody.

Navyšesúd,akoužbolouvedenévyššie,považovallehoturozhodnutiaožiadostiovydaniepovereniaza
1 deň za primeranú, dokonca zákonnú. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu
bolo podané odvolanie a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie, pretože aj v ďalšom konaní bolo o žiadosti súdneho exekútora rozhodnuté v primeranom

čase. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že nedošlo k nedodržaniu zákonom stanovenej lehoty na
vydanie rozhodnutia.

Pokiaľ ide o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v
časti istiny, súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého je exekučný

súd ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto
základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberá
vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to
mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov

verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
a súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za
neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté

nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata.

Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné
právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný

nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.Ďalej súd uvádza, že po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)
o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami
uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103OSP.
V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44

ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie
a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť
súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 OSP) - postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce
skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených
listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného)
v tejto časti exekučného konania neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie,

o ktorej sa má povinný prvýkrát dozvedieť až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. K takému
právnemu záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5 MCdo 11/2012 zo dňa 29.4.2013.

Keďže v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu, súd dospel k záveru, že nebol
daný právny základ uplatňovaného nároku, a preto sa už v ďalšom konaní nezaoberal výškou škody, ako

ani nemajetkovej ujmy, teda ani znaleckým posudkom a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Za účelom zachovania právnej istoty pre prípad, že by navrhovateľ doplnil svoj návrh na prerušenie
konania v lehote 3 dní aj v písomnej forme, súd sa záverom zaoberal návrhom na prerušenie konania.
Po oboznámení sa s položenými prejudiciálnymi otázkami v konaní vedenom pred Okresným súdom

Prešov zistil, že neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či navrhovateľ ako oprávnený má
nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote
o jeho návrhu. Táto otázka, resp. zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom,jeupravenázákonom514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci v znení neskorších predpisov, a preto je aj predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými

súdmi. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že v danom prípade nebol dôvod počkať
na rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného skutkového
a právneho stavu, nakoľko z odôvodnenia návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že predmetom
konania na Okresnom súde Prešov (sp. zn. 7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie
práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti

navrhovateľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v prejednávanej
veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Topoľčany v exekučnej veci, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdu, preto
návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a z obsahu spisu je zrejmé, že mu žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresnom súde Levice.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.