Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/65/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115204826
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115204826.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny
Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľky:
L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. G., S. XX, štátna občianka SR, proti odporcovi: S. V., nar. XX. XX.
XXXX, t. č. bytom G. G., Y. XX, štátny občan SR, o určenie manželského výživného, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/116/2015-35 zo dňa 22. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky výživným vo výške 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky počnúc dňom 11. 03. 2015. Zročné výživné za obdobie od 11. 03. 2015 do 22. 09. 2015
vo výške 760,- Eur súd povolil odporcovi splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Slovenskej pošty,
a.s. - prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, so sídlom K. U. X, XXX XX . G. G., súdny poplatok
vo výške 86,40 Eur, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania sú manželia, z manželstva
pochádzajú dve maloleté deti, a to S., nar. XX. XX. XXXX a Y., nar. XX. XX. XXXX, na výživu ktorých
odporca prispieva súhrnne sumou 270,- Eur mesačne. Účastníci od dňa 17. 11. 2014 nežijú v spoločnej
domácnosti, keď spoločnú domácnosť opustil odporca, ktorý nadviazal známosť s inou ženou a v
súčasnej dobe býva s priateľkou v jednoizbovom prenajatom byte, za ktorý platí mesačne úhradu
260,- Eur. Navrhovateľka býva v trojizbovom byte, za ktorý platí mesačnú úhradu 165,48 Eur. Je
nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,20 Eur. Obidve maloleté deti navštevujú materskú školu. Odporca majetok
nevlastní žiadny, je zamestnaný u zamestnávateľa, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 936,27
Eur, okrem toho vykonáva mimopracovnú činnosť, kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške
69,51 Eur. Odporca od odchodu zo spoločnej domácnosti na výživu navrhovateľky neprispieva. Súd
považoval za primerané určiť vyživovaciu povinnosť odporcu vo vzťahu k navrhovateľke sumou 120,-
Eur mesačne, keď pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol k tomu, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Po určení vyživovacej povinnosti k navrhovateľke príjem
navrhovateľky bude predstavovať sumu 323,20 Eur, pričom táto suma bude v podstate zodpovedať
sume, ktorá zostane odporcovi po odpočítaní výživného na maloleté deti, výživného na navrhovateľku,
pokrytie nákladov na bývanie a splátky úveru. Súd mal za to, že je v možnostiach a schopnostiach

odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 120,- Eur mesačne, pričom poukázal zároveň na tú
skutočnosť, že k zhoršeniu finančnej situácie navrhovateľky tým, že nemá pravidelný vyšší príjem zo
zamestnania, spôsobilo narodenie dvoch maloletých detí a po sebe nasledujúce rodičovské dovolenky.
Podľa názoru prvostupňového súdu je spravodlivé, aby sa odporca podieľal na zabezpečení výživy
navrhovateľky manželským výživným. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti vo výške 150,- Eur mesačne, v celom rozsahu jej návrhu súd nevyhovel a vo zvyšku návrh
zamietol z dôvodu, že určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany odporcu vo výške 120,- Eur súd
považoval za primerané potrebám navrhovateľky. Počiatok určenia rozsahu vyživovacej povinnosti súd
určil od dňa 11. 03. 2015, t. j. od podania návrhu, pričom odporcovi vzniklo zročné výživné vo výške 760,-
Eur, za 6 mesiacov po 120,- Eur + 40,- Eur 2/3 mesiac marec. Súd povolil odporcovi zročné výživné
splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty
výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zároveň rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok
vychádzajúc z § ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. vo výške 86,40 Eur, pričom výšku súdneho
poplatku ustálil podľa § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. a položky č. 8 písm. a/ Sadzobníka súdnych
poplatkov. Vec právne posúdil podľa § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine.

Proti rozsudku prvostupňového súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil v plnom rozsahu. Poukázal na to, že s manželkou žili
v jednej domácnosti asi 4 roky, pričom väčšinu času bol živiteľom rodiny on. Žili v trojizbovom byte a po
tom, ako sa ich manželstvo rozpadlo, on odišiel z domu bez toho, aby si niečo nárokoval. Jeho mesačný
príjem, z ktorého vychádzal prvostupňový súd pri určovaní výživného, predstavuje cca 1.000,- Eur,
pričom poukázal, že má dve zamestnania, už teraz s peniazmi vychádza úplne na doraz, je nemajetný, na
účte nemá žiadne peniaze, žije od výplaty k výplate, zatiaľ čo manželka žije v trojizbovom byte a všade,
kde sa dá, sa vozí na aute. Navyše nepracuje, aj keď obidve deti už chodia na celý deň do škôlky. Z
príjmu cca 1.000,- Eur mesačne musí platiť 270,- Eur výživné na deti, 260,- Eur nájomné za jednoizbový
byt, 60,- Eur platí splátku úveru, ktorý si brali spoločne s manželkou, 30,- Eur za sedačku, ktorú si brali
takisto spoločne. Do mesiaca september 2015 platil 20,- Eur za internet a televíziu, 50,- Eur platí splátku
úveru, ktorý si musel zobrať, aby si vyrovnal dlhy na účtoch a takisto zakúpil nutné zariadenie do bytu,
v ktorom momentálne býva. Ďalších 30,- Eur platí paušál za telefón. Spolu to činí sumu 720,- Eur, po
pripočítaní určenej sumy výživného 120,- Eur predstavujú sumu 890,- len za nutné splátky mesačne. V
konečnom dôsledku na živobytie mu zostáva 100,- Eur na mesiac pri zárobku cca 1.000,- Eur mesačne.
Poukázal na to, že každý druhý víkend môže byť so svojimi synmi, s čím súvisia tiež finančné výdavky. V
prípade, ak bude musieť platiť toto horibilné výživné, nebude sa môcť stretávať ani so synmi. Poukázal
na to, že na rozdiel od manželky on sa snaží vyžiť ako sa dá, do práce a za povinnosťami chodí pešo,
aby ušetril, býva v malom jednoizbovom byte s najlacnejším nájomným. Manželka dala obom synom bez
jeho vedomia založiť sporenia, na ktoré podľa jeho vedomostí platí po 50,- Eur mesačne a od neho ešte
chce platiť výživné na svoju výživu, pritom on už pomaly nemá z čoho žiť a ona si dovolí takto vyhadzovať
peniaze a následne ich chcieť od neho. Zdá sa mu nespravodlivé, že čím viac sa snaží, aby prežil, tým
väčší obnos peňazí musí dávať manželke. Myslí si, že je v záujme detí, ale v konečnom dôsledku aj
záujme manželky, aby on si žil ako-tak dôstojne a mal kde, aj keď skromne, bývať a mal čo do úst.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu uviedla, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od novembra
2014 a od januára 2015 jej na výživu ničím neprispieva. V čase, keď opustil spoločnú domácnosť
odporca, bola na rodičovskej dovolenke s maloletým synom Y.. Poberala rodičovský príspevok vo výške
203,20 Eur a prídavky na obe maloleté deti vo výške 47,04 Eur, spolu vo výške 250,24 Eur, pričom
jej príjem spolu s výživným na maloleté deti 270,- Eur predstavoval čiastku 520,24 Eur. Inkaso za byt
uhrádza vo výške 136,34 Eur, elektrinu 24,50 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur, mesačne za syna
S. uhrádza školné v materskej škole 6,30 Eur, stravné 25,- Eur, polročne ZRPŠ 20,- Eur, polročne
10,- Eur za hygienické potreby. Vzhľadom na zdravotný stav maloletého S. zvyšujú sa výdavky aj na
lieky, ktoré musí pravidelne užívať, či činní mesačne 20,- Eur. Keďže syn S. navštevuje špeciálnu
materskú školu na H. ulici, navyšujú sa jej výdavky o spotrebované pohonné hmoty, čo činí 40,- Eur
mesačne. V tejto sume sú zahrnuté aj cesty, ktoré je potrebné absolvovať kvôli pravidelným lekárskym
kontrolám a vyšetrenia (J., J., Q., H.). Od septembra 2015 maloletý syn Y. navštevuje materskú školu,
kde uhrádzala mesačné školné vo výške 50,- Eur, stravné 30,- Eur mesačne, ZRPŠ polročne 30,-
Eur, polročne hygienické potreby 10,- Eur, na aktivity organizované škôlkou ďalších 3,- Eur mesačne.
Pre obe deti musí kupovať plienky, čo predstavuje mesačne náklad 15,- Eur. Do týchto výdavkov
nezahrnula nepredvídateľné okolnosti, ako sú napríklad choroby detí. Obe deti majú uzavreté sporenia

spojené s úrazovým poistením, a to na syna S. vo výške 22,50 Eur a syna Y. vo výške 23,92 Eur.
Vo vzťahu k vyjadreniu odporcu v odvolaní poukázala na to, že ona ako rodič - matka považuje za
jej najvyššiu prioritu predovšetkým poslanie zabezpečiť svojím deťom budúcnosť aj na úkor seba a
svojich osobných potrieb. Jej osobné výdavky pozostávajú z úhrady za mobilný telefón mesačne vo
výške 35,- Eur, životné poistenie 31,80 Eur, kreditnú kartu 22,- Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie
štvrťročne 33,79 Eur. Po spočítaní mesačných výdavkov, ktoré musí uhrádzať, im nezostáva na živobytie
takmer nič. Pravidelne jej musí finančne vypomáhať rodina, taktiež jej vecne vypomáhajú aj kamarátky
požičaním vecí po svojich deťoch, pričom aj jej osobne tiež darovali veci na oblečenie, keďže po
odchode odporcu výrazne schudla a všetky veci na oblečenie jej boli nadmerne veľké, pričom nemala
finančné prostriedky na to, aby si ich vedela zabezpečiť. Každý mesiac jej suseda donesie stravný
lístok v hodnote 3,30 Eur, aby mohla synom kúpiť nejakú sladkosť. Nakoľko také čosi si ona v aktuálnej
situácii dovoliť sama nemôže. Poukázala na to, že je nezamestnaná, je evidovaná na úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, prácu si hľadá, pričom má problém nájsť si
vhodné zamestnanie kvôli pracovnej dobe ako aj kvôli tomu, že sa sama stará o dve deti. Poukázala
na to, že z dôvodu starostlivosti o deti v súvislosti aj s návštevou detí materskej školy nemôže prijať
pracovnú ponuku, kde by pracovná doba začínala o 6.00 h a kde by pracovná doba končila o 16.30
h. Je v jej záujme nájsť si stále zamestnanie, poukázala, že ona niekoľkokrát poprosila odporcu, aby
jej s hľadaním práce pomohol. Poukázala na správanie odporcu, ktorý v novembri opustil ich spoločnú
domácnosť a nechal ich napospas osudu. Potvrdila, že do augusta 2015 využívali služby spoločnosti
Q. N., ktoré uhrádzal odporca. Uhrádzal ich však len kvôli viazanosti zmluvy. Akonáhle táto skončila
musela mu zariadenie odovzdať. Po tomto čase už nemali možnosť sledovať TV a jej sa značným
spôsobom skomplikovala možnosť hľadania zamestnania prostredníctvom internetu. Zariadenia na
príjem TV programov jej napokon zakúpil jej známy najmä kvôli deťom, keďže ona finančné prostriedky
nemala, internet z finančných dôvodov doposiaľ nemá. Pokiaľ deti trávia víkend s odporcom, idú k
nemu vždy oblečené podľa aktuálneho počasia, nie je pravdou, že odmieta deti obliekať, odporca sa
nikdy nezaujímal o odievanie detí, toto zabezpečovala a aj zabezpečuje ona a jej rodina. Odporca sa
nezaujíma o nikoho a o nič, len sám o seba, ona ledva zabezpečuje potreby detí, bez pomoci rodiny by
to ani nedokázala. Poukázala na to, ako ona má zabezpečiť svoje potreby, keď tiež potrebuje sa obliecť,
potrebuje jesť a zabezpečovať si hygienické potreby. Odporca strávil leto viacerými niekoľkodňovými
pobytmi s partnerkou. Počas letných prázdnin z vlastnej iniciatívy ani jediný krát navyše mimo víkendov
si deti nevzal. Peniaze na vlastný úžitok má, ale na úžitok niekoho iného už nie. Potvrdila, že vlastní
trojizbový byt, v byte s ňou žijú aj obe maloleté deti, ktoré tam vyrastajú od narodenia, je to ich domov.
Tento byt nadobudla takmer dva roky pred uzavretím manželstva kúpou od rodičov. Byt je zaťažený
hypotékou, ktorej mesačná splátka činí 258,- Eur, ktorú aktuálne v plnej výške uhrádzajú jej rodičia.
Potvrdila, že vymenila zámky na byte z dôvodu, že v čase neprítomnosti jej a synov v byte odporca si
vodil do bytu študentku, čo ona po tom, ako opustil spoločnú domácnosť, vyhodnocuje ako maximálne
nemorálne. Dôvodom výmeny zámky bola aj skutočnosť, že z bytu odcudzil jej zlato a predal do záložne,
k čomu sa jej aj priznal. Nie je pravdou, že v predmetnom byte sa nachádzajú nejaké veci, ktoré patria
do vlastníctva odporcu, všetky veci mu už odovzdala, odporca v byte už nemá trvalý pobyt. V súvislosti
s tvrdením odporcu o užívaní auta uviedla, že auto je majetkom jej starej matky, auto užíva, znáša teda
aj výdavky spojené s réžiou vozidla. Vozidlo využíva v prevažnej miere kvôli deťom. Pokiaľ mal odporca
možnosť využívať toto auto počas ich spolužitia, nemal s tým žiadny problém, ten nastal až v čase, keď
mu vzala od neho kľúč po tom, čo zistila, že ho využíva v čase, keď bol s treťou osobou. Uviedla, že nie
je jej problémom a problémom detí, že sa odporca po tom, čo ich opustil, zadlžil, je to výlučne problém
jeho hospodárenia a nového životného štýlu. Ona ani deti nemôžu za to, že si našiel priateľku, ktorá
nie je zárobkovo činná, keďže aktuálne je študentkou len Y. ročníka strednej školy a tým pádom musí
živiť ďalšiu osobu. Argumenty, ktoré odporca využíva v odvolaní, sú z jej pohľadu len snahou zbaviť sa
akejkoľvek zodpovednosti voči nej. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil
v plnom rozsahu.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.
ako vecne správne potvrdil, pričom z podaného odvolania odporcu nepochybne vyplýva, že rozsudok
prvostupňového súdu odvolaním napadol vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľky výživným vo výške 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky, počnúc dňom 11. 03. 2015, v súvisiacom výroku o určení zročného výživného a tiež v
súvisiacom výroku o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 86,40 Eur na účet Slovenskej

pošty, a.s. Výrok, ktorým súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, odvolaním odporcu napadnutý
nebol, tento preto zostáva nedotknutý v súlade s ustanovením § 206 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaním odvolaním napadnutej veci uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím
okresného súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú zrozumiteľné,
presvedčivé a jasné. Námietky odporcu uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné,
pretože prvostupňový súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, odporca
v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky
doterajšieho dokazovania. Odporca vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by mala
za následok úvahu o prípadnej vade v procesno-právnom postupe prvostupňového súdu alebo o
prípadnej nesprávnosti rozhodnutia. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. správne a svoje rozhodnutie aj
náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia
okresného súdu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejšej námietke uvedenej odporcom v odvolaní a síce, že odporca
pri príjme cca 1.000,- Eur mesačne a jeho výdavkoch nie je schopný poskytovať manželské výživné
pre odporkyňu v súdom stanovenej výške 120,- Eur, odvolací súd uvádza, že aj s touto v odvolaní
tvrdenou okolnosťou sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal. Je
preukázané, že odporca dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 938,27 Eur, z ktorého príjmu
poskytuje výživné na maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov na základe rozsudku súdu na
obidve deti spolu vo výške 270,- Eur. Po odpočítaní výživného, ktoré je odporca povinný poskytovať na
výživu maloletých detí, od priemerného mesačného príjmu finančná čiastka, ktorá zostáva odporcovi, je
nepomerne vyššia než čiastka, ktorú mala k dispozícii navrhovateľka v období poberania rodičovského
príspevku, pričom k tejto sume nemožno pripočítať výživné, ktoré je odporca povinný poskytovať na
výživu detí, keďže toto je určené na výživu detí, nie na výživu navrhovateľky a aj po pripočítaní sumy 120,-
Eur, ktorú prvostupňový súd ustálil ako výšku primeraného výživného, ktoré zodpovedá možnostiam a
schopnostiam odporcu a potrebám navrhovateľky, príjem navrhovateľky je nižší než príjem odporcu,
pričom aj za situácie, že navrhovateľka po skončení rodičovskej dovolenky je evidovaná na úrade, jej
príjem za žiadnych okolností nemôže presiahnuť sumu poberaného rodičovského príspevku s výnimkou
prípadného zamestnania sa. V konaní pred súdom nebolo preukázané, že by navrhovateľka dosahovala
príjem zo zamestnania, aj vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhovateľka uvádza, že sa jej doposiaľ
nepodarilo zamestnať, pričom odporca v odvolaní ani netvrdí, že by navrhovateľka dosahovala nejaký
príjem zo zamestnania. Je potrebné akceptovať a prisvedčiť názoru prvostupňového súdu, že zhoršenie
finančnej situácie navrhovateľky tým, že nemá pravidelný vyšší príjem zo zamestnanie, spôsobilo
narodenie dvoch maloletých detí a po sebe nasledujúce rodičovské dovolenky, pričom s prihliadnutím na
aktuálnu situáciu na trhu práce odvolací súd akceptuje aj vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu,
že vzhľadom na zabezpečenie starostlivosti o dve maloleté deti má sťažené podmienky nájsť si vhodné
zamestnanie. Za situácie, že účastníci konania sú manželia, pričom životná úroveň manželov má byť
v zásade rovnaká vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, považuje
odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne. Z týchto dôvodov preto odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle § 219
ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil v rozsahu, v ktorom rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním
odporcu. Prvostupňový súd správne ustálil výšku vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke vo
výške 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 11. 03. 2015, určil zročné výživné za obdobie od 11. 03. 2015
do 22. 09. 2015 vo výške 760,- Eur, pričom povolil odporcovi zameškané výživné splácať v mesačných
splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným, pričom však odvolací súd poukazuje, že vo vzťahu k
určeniu zročného výživného a povoleným splátkam odporcu v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadne
dôvody ani neuvádzal. Rovnako prvostupňový súd správne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 2, § 7 ods. 5 zákona č. 71/1992 Zb. a položky č. 8 písm. a/
Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom odvolací súd uvádza, že odporca v odvolaní proti rozsudku
prvostupňového súdu žiadne dôvody odvolania vo vzťahu k tomuto výroku ani neuvádzal. Rozsudok
okresného súdu, čo sa týka trov konania ako súvisiaci výrok, odvolací súd rovnako podrobil preskúmaniu,

pričom zistil, že súd správne rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
keďže ani jeden z účastníkov nebol v plnom rozsahu úspešný.

Rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol,
odvolaním napadnutý nebol, preto tento zostáva nedotknutý v zmysle § 206 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 221 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie § 142 ods.
1 O. s. p. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola navrhovateľka, táto si však trovy odvolacieho
konania neuplatnila, pričom odvolací súd z obsahu spisu ani nezistil, že by navrhovateľke v súvislosti s
odvolacím konaním nejaké trovy konania vznikli.
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.