Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200100
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky R. Z.,

nar. XX.R. XXXX, bytom M. XXXX/XX, F. F. - L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 19.septembra 2014 o zvýšení invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 19.septembra 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 2.júla 2014
na 319,60 € mesačne, pretože uvedeným dňom došlo k zmene v percentuálnom vyjadrení jej zníženej
pracovnej schopnosti z pôvodných 50 % pri vzniku invalidity na aktuálnych 60 %, čím došlo k zmene v

rozhodujúcich skutočnostiach pre určenie výšky dôchodkovej dávky.

V odôvodnení rozhodnutia konkretizovala spôsob výpočtu zvýšenej dôchodkovej dávky s tým, že
vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu a z celkového obdobia dôchodkového poistenia
navrhovateľky, ktoré bolo zistené už v čase priznania invalidného dôchodku dňom 14.februára 2013.
Vychádzala z aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej v roku 2014, kedy došlo k zmene miery zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľky vo výške 10,2524 € a z aktuálneho 60 % poklesu jej pracovnej

schopnosti.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala a priznaný percentuálny pokles jej zníženej
pracovnej schopnosti považovala za neadekvátny. Žiadala, aby pokles jej pracovnej schopnosti bol
stanovený na úrovni 70 %.

Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že od posledného

posúdenia došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, preto žiadala, aby bola uznaná za plne invalidnú
s poklesom pracovnej schopnosti nad 70 %. Zdôraznila, že všetky jej ochorenia, ktoré sa zhoršujú
alebo pribúdajú sú dôsledkom jej onkologického ochorenia a aplikovanej liečby. Konkretizovala svoje
zdravotné ťažkosti a predložila aktuálne odborné lekárske nálezy, ktoré boli dodatočne posudkovo
vyhodnotené. Vyjadrila názor, že vzhľadom k stupňu onkologického ochorenia a aplikovanej liečby nebol
priznaný 50 % pokles jej pracovnej schopnosti dostatočný.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s tým, že rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľky, ktoré je v dlhoročnej remisii podmieňuje maximálne 50 % pokles
pracovnej schopnosti, ktorý bol navrhovateľke priznaný a zároveň bola využitá aj možnosť max.percentuálneho navýšenia pre pridružené zdravotné ťažkosti, na celkových 60 % poklesu jej pracovnej
schopnosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s prvotnými
podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom spisu a dospel k

presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q
ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak
sa zmenia skutočnosti, rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia
dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty, ktorej suma sa určuje v súlade s ust. § 64 cit. zákona.

Podľa § 71 ods. 6, 7 a 8 cit. zákona sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí,

pre ktoré možno mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nesčítavajú.

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XIII., pol.2, písm. b) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre zhubný nádor prsníka po jeho odstránení v štádiu II (T2 N1 MO) vyjadriť 50 -
70 %. Po stabilizácii zdravotného stavu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti 30-50 % (písm. e)).

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou na základe jej žiadosti

zo 14.februára 2013 od uvedeného dňa s 50 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre zhubný nádor
prsníka so zaradením pod kapitolu XIII. pol. 2, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. V posudku bolo uvedené, že 52-ročná navrhovateľka so stredoškolským odborným vzdelaním,
zamestnaná ako zdravotná sestra sa v novembri 2011 podrobila radikálnemu operačnému zákroku na
ľavom prsníku pre histologicky potvrdený zhubný nádor s pozitivitou v jednej lymfatickej uzline, T1 N1

MO, štádium IIb, G3. Absolvovala chemoterapiu v počte 8 cyklov a rádioterapiu, ktorá bola ukončená
v auguste 2012. Pre pozitivitu hormonálnych receptorov bola od októbra 2012 zahájená dlhodobá
hormonálna liečba s primeranou toleranciou. V čase posudzovania bolo ochorenie klinicky aj laboratórne
stabilizované, bez recidívy. Vzhľadom na štádium ochorenia ale s postihnutím 1 lymfatickej uzliny bol
pokles jej pracovnej schopnosti posúdený vo vyššej položke v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom

poistení s priznaním poklesu jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho
rozpätia. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na február 2015. Na základe tohto posúdenia
zdravotnéhostavunavrhovateľkyjejbolrozhodnutímodporkynez5.marca2015priznanýod14.februára
2015 invalidný dôchodok, ktorého výška bola odvodená zo zisteného priemerného osobného mzdového
bodu vo výške 1,0804 a z celkového obdobia jej dôchodkového poistenia v rozsahu XX,XXXX rokov. C.

nadobudlo právoplatnosť, navrhovateľka voči nemu opravný prostriedok nepodala.

5.júna 2014 požiadala navrhovateľka o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Za účelom rozhodnutia
o tejto žiadosti posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom
v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 12.augusta 2014 na základe vlastného klinického vyšetrenia

navrhovateľky a po zohľadnení, onkologických, psychiatrických, psychologických a neurologických
nálezov z priebehu roku 2014 za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil naďalej jej
onkologické ochorenie, s totožným zaradením pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o
sociálnom poistení ako v čase vzniku jej invalidity a pokles jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenievyjadril naďalej 50 %. Na rozdiel od obdobia, keď bol vznik jej invalidity konštatovaný, posudkovo
zohľadnil aj pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to recidivujúcu depresívnu poruchu v zmysle
kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti

navýšil o 10 %, na celkových 60 %. V posudku uviedol, že invalidizujúce onkologické ochorenie je
podľa predložených odborných lekárskych nálezov stabilizované, dlhodobo je podávaná hormonálna
terapia. Od vzniku invalidity došlo u navrhovateľky k zhoršeniu depresívnych psychických prejavov,
ktoré boli v minulosti zvládané sporadickou psychoterapiou. Ochorenie bolo stabilizované úprava terapie
bola preukázaná od konca roku 2013. V klinickom obraze boli popisované prejavy stredne ťažkej

depresie s kolísavým priebehom, s prítomnou anxietou, zvýšenou únavnosťou, afektívnou labilitou,
s pohotovosťou k lakrimozite, s insuficientným sebaprežívaním a poruchami spánku. Psychologické
vyšetrenie potvrdilo stredný stupeň nepsychotickej depresie. Pridružené ochorenie chrbtice s miernym
funkčným deficitom bez poškodenia periférnych nervov, svalov a porúch zvieračov považoval aktuálne
za posudkovo nevýznamné. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo zmenené
ani po podaní jej odvolania a po zohľadnení ďalších psychologických a neurologických vyšetrení a MR

vyšetrenia C a LS chrbtice bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle navýšenia
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti a uznania jej invalidity s viac ako 70 % poklesom
jej pracovnej schopnosti, zaoberal sa posúdením jej zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho

konania aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. Ten zdravotné ťažkosti navrhovateľky
posudkovo vyhodnotil 2x, 20.januára 2015 a následne 9.februára 2016 na žiadosť krajského súdu v
rámci preskúmavacieho konania potom, ako navrhovateľka predložila ďalšie odborné lekárske nálezy.
Jeho posudkový záver bol zhodný s prvoposudzovateľom vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol,
že invalidizujúce ochorenie navrhovateľky v štádiu T1 N1 MO IIb, G3 je od augusta 2012 stabilizované,

aktuálne len na hormonálnej liečbe. Podľa opakovaných vyšetrení onkológa nedošlo k znovuvzplanutiu
ochorenia, preto pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 50 % pri stabilizácii nádorovej choroby je
maximálny. Pridružené zdravotné postihnutie a to ťažká recidivujúca depresívna porucha pokles jej
pracovnej schopnosti zvyšuje o 10 %. Toto ochorenie je bez psychotických prejavov, nie je na plne
vyťaženej antidepresívnej liečbe, preto aj v prípade, že by bola rozhodujúcim zdravotným postihnutím

nepresiahla by 50 % pokles pracovnej schopnosti, pretože nie je sprevádzané bludmi s paranoidným
alebo perzekučným obsahom, halucináciami, nihilizmom či depresívnym stuporom. Doposiaľ si stav ani
nevyžiadal intenzívnejšiu psychiatrickú starostlivosť. V 10 % navýšení zníženej pracovnej schopnosti
zohľadnila aj ostatné ochorenia navrhovateľky a to dorzalgie, v klinickom obraze len s miernou funkčnou
poruchou, bez prejavov koreňového dráždenia, ľahkú, liečbou dobre kontrolovanú astmu bronchiále ,

arteriálnu hypertenziu dobre ovplyvnenú antihypertenznou liečbou s ľahkými orgánovými zmenami, či
stav po prekonaní akútneho laterálneho infarktu.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o

poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov

spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich
vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo

i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom

ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k správneho
označeniu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia i k správnemu, v súlade s posudkovými izákonnými kritériami vyjadrenému vplyvu tohto ochorenia na jej pracovnú schopnosť znížením jej
pracovného potenciálu o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 50 % pokles pracovnej
schopnosti navrhovateľky pre uvedené ochorenie zodpovedá dolnej hranici možného percentuálneho

rozpätia pre štádium ochorenia T2 N1 MO, ktoré u navrhovateľky nebolo zistené, avšak bola postihnutá
aj jedna lymfatická uzlina, preto bol pokles jej pracovnej schopnosti zhodnotený pri závažnejšom stupni
ochorenia. V štádiu T1 N1 MO by pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky zodpovedal max. 40 %, čo
by nepodmienilo ani jej invaliditu. 50 % pokles pracovnej schopnosti poistenca je zároveň maximálnym
vyjadrením jeho zníženej pracovnej schopnosti v prípade stabilizácie zdravotného stavu, onkologického

ochorenia, čo sa konštatuje spravidla po 2 rokoch. U navrhovateľky bola liečba chemoterapiou a
rádioterapiou ukončená už v auguste 2012, odkedy je ochorenie stabilizované. Správne pristúpil k
percentuálnemu navýšeniu zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky o ďalších, max. možných 10 %
pre pridružené zdravotné ťažkosti, vyššie konkretizované, pretože sa podieľali na znížení jej pracovného
potenciálu a to najmä jej duševné ťažkosti. Vzhľadom na priebeh liečby a aplikované liečebné postupy,
či konkrétne prejavy duševného ochorenia navrhovateľky by vyššiu percentuálnu mieru jej zníženej

pracovnej schopnosti v porovnaní s rozhodujúcim zdravotným postihnutím nepodmieňovali, tak ako to
bolo vyššie zdôvodnené.

Na základe uvedených skutkových zistení dospel krajský súd k presvedčeniu, že na základe objektívne
zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľky je jej pracovná schopnosť aktuálne znížená o 60 % v

porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Oproti času, keď bola uznaná invalidnou došlo k navýšeniu
percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti z 50 % na aktuálnych 60 %, čím bol naplnený
zákonný predpoklad pre možnosť zvýšenia dôchodkovej dávky. Jej suma bola správne určená ako
súčin obdobia dôchodkového poistenia, priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej
hodnoty a percentuálneho vyjadrenia jej zníženej pracovnej schopnosti, pričom obdobie dôchodkového

poistenia i zistený priemerný osobný mzdový bod zostali v porovnaní s dátumom vzniku jej invalidity
a priznania invalidného dôchodku nezmenené. K zmene došlo v percentuálnom vyjadrení zníženej
pracovnej schopnosti a zmenila sa suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty, pretože tá sa pre každý rok
určuje právnou úpravou a v roku 2014, kedy došlo k zmene percentuálnej miery zníženej pracovnej
schopnosti bola v hodnote 10,2524 €. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na výpočet sumy

zvýšenej dôchodkovej dávky, ktorý bol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože bol
realizovaný v súlade so zákonom.

Námietky navrhovateľky ohľadom nesprávneho vyjadrenia percentuálnej miery jej zníženej pracovnej
schopnosti pri invalidizujúcom - onkologickom ochorení neboli dôvodné. Posudkoví lekári už v čase

vzniku invalidity zohľadnili skutočnosť, že napriek I. štádiu ochorenia bola postihnutá aj lymfatická
uzlina, preto bol pokles jej pracovnej schopnosti už vtedy vyjadrený v rámci položky zodpovedajúcej
II. štádiu ochorenia. Ani v súčasnosti nebolo možné pokles jej pracovnej schopnosti pre uvedené
ochorenie vyjadriť v rozsahu zodpovedajúcej plnej invalidite, pretože taký postup zákon neumožňoval.
Po stabilizácii zdravotného stavu, ktorá bola u navrhovateľky konštatovaná od augusta 2012 zodpovedá

poklespracovnejschopnostipoistencamax.50%smaximálnemožným10%navýšenímprepridružené
zdravotné ťažkosti.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola
úspešná rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.